Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-6-2016.pdf
PDF · 82.95 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zast.: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Kováčska 53, 040 01 Košice proti žalovanému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX R., o zaplatenie 142,39 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 142,39 EUR spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 07.11.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.07.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 142,39 EUR s príslušenstvom.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že je prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Dňa 18.07.2014 bola vykonaná kontrola odberného miesta, ktorou bolo zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzavretej zmluvy o združenej dodávke elektriny, čo vyplýva z Protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 18.07.2014. Žalobcovi vznikla škoda spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie vo výške 142,39 EUR.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
5. Na prejednanie sporu súd v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) CSP nenariadil pojednávanie. V konaní išlo o jednoduchú vec, žalovaní nerozporovali skutkové tvrdenia žalobcu a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 2.000,- eur. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu a webovej stránke súdu dňa 03.03.2017.
6. Súd sa oboznámil s výzvou na úhradu škody zo dňa 07.10.2015, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, protokolom o zistení neoprávneného odberu, fotodokumentáciou a ďalšími listinami založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 18.07.2014 vyplýva, že žalovaný na odbernom mieste E. XX v Bratislave odoberal elektrinu bez uzavretej zmluvy. Škoda vzniknutá v dôsledku neoprávneného odberu elektriny bola vyčíslená na sumu 142,39 EUR. Žalovaný bol listom zo dňa 07.10.2015 vyzvaný na úhradu vzniknutej škody do 06.11.2015.
8. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny
5. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z., pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
6. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
7. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
8. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
9. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 292/2012 Z.z., cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.
10. Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky č. 292/2012 Z.z., k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Zo skutkového vymedzenia uplatneného nároku vyplýva, že žalobca sa domáha náhrady škody z dôvodu neoprávneného odberu elektriny bez uzavretej zmluvy. Odberateľ, ktorý neoprávnene odberal elektrinu, je dodávateľovi povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu spolu s ušlým ziskom. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je súčasne potrebné posudzovať v zmysle všeobecných ustanovení zodpovednosti za škodu, pričom zodpovednosť za škodu v dôsledku neoprávneného odberu elektriny je koncipovaná ako objektívna, t.j. súd neskúma zavinenie na strane neoprávneného odberateľa. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu sú tak porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich nemôže na strane žalovaného vzniknúť zodpovednosť za škodu.
14. K porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného malo dôjsť tým, že na odbernom mieste E. XX, Bratislava odberal elektrinu bez uzavretej zmluvy, pričom takýto odber sa považuje za neoprávnený. V prípade vzniku škody sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, strate, zmenšení, znížení či inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nestalo sa tak v dôsledku škodovej udalosti. Predstavuje vlastne to, čo poškodenému ušlo, t. j. u poškodeného nedôjde k zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci by sa to so zreteľom na pravidelný chod vecí dalo očakávať. Žalobca vyčíslil vzniknutú škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny na 142,39 EUR. Keďže žalovaný dlžnú sumu neuhradil, žalobca svoj nárok dôvodne uplatnil na súde. Vzhľadom na to, že žalovaný ostal procesne nečinný a k žalobe sa nevyjadril, súd si osvojil skutkové tvrdenia žalobcu a vychádzal zo žalobcom predložených listinných dôkazov.
15. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.
16. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania odo dňa 07.11.2015, kedy základná úroková sadzba ECB predstavovala 0,05%. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,05% z dlžnej sumy od 07.11.2015 do zaplatenia.
17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci úspech, preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.