Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/78/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci proti obžalovanému T. D. a spol., pre zločin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods.1 písm.c), ods.4 písm.d), ods.5 písm.b) Tr.zák. a zločin krádeže podľa § 212 ods.1, ods.4 písm. a) Trestného zákona, o odvolaniach obžalovaného T. D. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.1.2016, sp. zn. 1T/81/2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.3.2017 v Trenčíne, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania obžalovaného T. D. a prokurátora z a m i e t a j ú .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.1.2016, sp. zn. 1T/81/2014, bol obžalovaný T. D. uznaný vinným zo zločinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods.1 písm.c), ods.4 písm.d), ods.5 písm.b) Tr.zák. a zločinu krádeže podľa § 212 ods.1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 313/2011 Z.z. na tom skutkovom základe, že ako konateľ spoločnosti ENZO s.r.o., IČO: 36 847 984, sídlo: Kostolná Ves 201, v úmysle získať pre seba značný prospech, od presne nezistenej doby začiatkom novembra 2011 do dňa 21. novembra 2011 v rozpore s § 47 ods.3 Zákona číslo 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, dal vyrúbať v katastrálnom území Mesta Prievidza najmenej 1.270 kusov stromov brehového porastu toku Moštenica od jeho ústia do rieky Handlovka smerom proti prúdu až po cestu prvej triedy I/50, ktorých spoločenská hodnota je vo výške 454.854,40 eur a to tak, že zabezpečil pilčíkov na vypílenie stromov a ďalšie podnikateľské subjekty na spracovanie a odvoz vyťaženej drevnej hmoty, pričom výrub vykonal na úseku dlhom 2.865 m, následne ako konateľ spoločnosti ENZO s.r.o. spílené stromy bez súhlasu ich vlastníkov, správcov a v úmysle nakladať s nimi ako s vlastnými, ukladal na kopy, z ktorých najmenej 705 kusov stromov prostredníctvom tretích osôb a strojov spracoval, zoštiepkoval, predal a výťažok z predaja si ponechal, pričom v dôsledku odhalenia skutku nestihol zoštiepkovať a predať ďalších 565 kusov spílených stromov, čím na odcudzenej drevnej hmote spôsobil Slovenskému vodohospodárskemu podniku, š.p., Odštepný závod Piešťany, Správa povodia Hornej Nitry, IČO: 36 022 047, sídlo: Topoľčany, Škultétyho 9, Slovenskému pozemkovému fondu, IČO: 17 335 345, sídlo: Bratislava, Búdková 36, Roľníckemu družstvu Bukovina so sídlom v Prievidzi IČO: 36 315 575, sídlo: Prievidza, F. Hečku 37, Mestu Prievidza, IČO: 00 318 442, sídlo: Prievidza, námestie Slobody 14, Hornonitrianskym baniam Prievidza, IČO: 36 005 622, sídlo: Prievidza, Matice Slovenskej 10, Železniciam Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme “ŽSR“, IČO: 31 364 501, sídlo: Bratislava, Klemensova 8, celkovo škodu vo výške 29.918 €. Za to bol odsúdený podľa § 212 ods.4 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 51 ods.1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, pričom podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods.2 Trestného zákona mu bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a

mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Ďalším výrokom napadnutého rozsudku bol obžalovaný X.. K. N. , nar. XX.XX.XXXX v D., podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod skutku obžaloby Okresného prokurátora v Prievidzi sp. zn. 1Pv 1158/2011 zo dňa 02.06.2014, kvalifikovaného ako pomoc k zločinu porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 21 ods.1 písm. d) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 313/2011 Z.z. k § 305 ods.1 písm. c), ods.4 písm. d), ods.5 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 313/2011 Z.z., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že ako zamestnanec Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., na pracovnej pozícii úsekový technik, ktorý bol v novembri 2011 poverený kontrolou a riadením čistenia a udržiavacích prác na brehoch riečneho toku Moštenica, ktoré zabezpečovali pracovníci aktivačných prác Mesta Prievidza, využijúc túto situáciu, bez súhlasu a poverenia Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., v úmysle vzbudiť dojem legálnosti ťažby drevnej hmoty a jej následného spracovania, ktorú v tomto období v bezprostrednej blízkosti realizovala spoločnosť ENZO s.r.o., v mene ktorej konal obžalovaný T. D., sa v období od 03. novembra 2011 do 21. novembra 2011 v Prievidzi na toku Moštenica, na mieste výrubu stretával s konateľom tejto spoločnosti obžalovaným T. D., pilčíkovi N. F. realizujúcemu výrub drevín pre túto spoločnosť sa na začiatku ťažby dreva predstavil ako zamestnanec Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., odovzdal mu na seba jemu pridelené telefónne číslo služobného mobilného telefónu s tým, že ak by mali s niekým problémy pri ťažbe, aby mu mal pre ich vyriešenie zavolal, následne takmer každý pracovný deň bol osobne prítomný a pozoroval ťažbu dreva, ako i spracovanie vyťaženej drevnej hmoty, obžalovaného T. D. upozorňoval na neodôvodnené prestoje pilčíkov a aj keď o nelegálnom výrube drevín vedel, neinformoval o ňom svojich nadriadených, ani iné osoby, pričom tak svojou prítomnosťou a konaním na mieste výrubu drevín v spojení so svojím postavením zamestnanca Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., u pilčíkov pracujúcich pre obžalovaného T. D., zamestnancov aktivačných prác Mesta Prievidza, ako aj ďalších osôb vzbudil dojem, že výrub drevín sa realizuje v súčinnosti so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p. a bolo naň vydané príslušné povolenie a že obžalovaný T. D., spoločnosť ENZO s.r.o. môže s vyťaženým drevom disponovať a tak sťažil odhalenie predmetného výrubu drevín a uľahčil obžalovanému T. D., ako konateľovi spoločnosti ENZO s.r.o. zabezpečiť v rozpore s § 47 ods.3 Zákona číslo 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, vyrúbanie najmenej 1.270 kusov stromov brehového porastu toku Moštenica a v katastrálnom území Mesta Prievidza od ústia do rieky Handlovka smerom proti prúdu až po cestu prvej triedy I/50, ktorých spoločenská hodnota je vo výške 454.854,40 eur a takto získanú drevnú hmotu z vypílených stromov spracovať na drevnú štiepku a odviesť ju preč z miesta výrubových prác,

pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku bola poškodená strana Obvodný úrad životného prostredia Prievidza, Dlhá č. 3 s nárokom na náhradu škody odkázaná na občiansko-súdne konanie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadli odvolaniami tak obžalovaný T. D. a to proti výroku o vine aj treste, ako aj prokurátor v neprospech obžalovaného T. D. proti výroku o treste a v tiež neprospech obžalovaného X.. K. N. proti oslobodzujúcemu výroku.

Obžalovaný T. D. v dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu poukazoval na skutočnosť, že vo veci bolo potrebné vykonať predovšetkým dokazovanie o protipovodňových opatreniach, ktoré sa na inkriminovanom toku vykonávali, či boli z hľadiska zrejmého zabezpečenia proti povodniam vykonané v rozsahu, ako to požaduje zákon a faktická ochrana osôb, majetku a vecí v tejto lokalite. Preukázanie týchto okolností podľa názoru obhajoby boli rozhodujúcimi pre posúdenie rozhodnutia o vine obžalovaného. Taktiež znalecké dokazovanie na určenie spoločenskej hodnoty ako aj hodnoty, nebolo vykonané v súlade so zákonom. Doteraz nie je zrejmé aké stromy, resp. z ktorého miesta inkriminovanej lokality boli zvezené na miesto, kde ich znalec ohodnocoval (k ohodnoteniu došlo po viac ako pol roku, drevo teda mohlo byť a bolo zvážané aj z iných lokalít, pričom znalec nevedel určiť či stromy boli odstránené z koryta toku a inundačného územia a v neposlednom rade nebol riadne skúmaný ani zdravotný stav stromov). Územie posudzované znalcom a výmera poškodeného biotopu na toku Moštenice je zrejme menšia ako v posudku. Naviac Ing. K. konštatuje možnosť obnovy daného biotopu na obdobie 30 - 40 rokov. Jednoduchým zisťovaním na mieste samom ani nie po roku bolo však zistené, že biotop nebol porušený v rozsahu ním určenom, nakoľko vegetácia tam bola opäť

značne rozvinutá a to až do takej miery, že prichádzajú do úvahy ďalšie protipovodňové opatrenia. Na preukázanie uvedeného doplnil odvolanie predložením fotodokumentácie. Za veľmi rozporný považuje obhajoba údaj o počte stromov, ktoré mali byť "nezákonne odstránené" a napokon obhajoba považuje za nezákonný znalecký posudok znalca Ing. K., keďže tento nedisponuje povolením na odvetvie 25050l (odvetvie škody na životnom prostredí). Všetky uvedené okolnosti vylučujú možnosť uznania viny T. D. pre v obžalobe uvedenú trestnú činnosť a preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v naznačenom smere zmenil.

Prokurátor svoje odvolanie v neprospech obžalovaného T. D. proti výroku o treste odôvodnil tým, že vzhľadom na spôsob, okolnosti spáchania skutku a osobu obžalovaného nebolo namieste u neho ukladanie podmienečného trestu odňatia slobody. Na účely morálneho odsúdenia, ochranu spoločnosti, s poukazom na represívnu a preventívnu funkciu trestu jednak vo všeobecnosti a aj individuálne voči obžalovanému T. D., mal mu súd uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Vo vzťahu k výroku o oslobodení obžalovaného X.. K. N. vytýkal súdu prvého stupňa, že svoje rozhodnutie založil na nesprávnom posúdení vykonaných dôkazov, na nesprávnych skutkových zisteniach a jeho konanie je zaťažené vadou podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku. Okresný súd totiž na hlavnom pojednávaní dňa 16.02.2015 nevypočul svedkov N. F. a S. R. zákonným spôsobom, keď v rozpore s § 264 ods. 1 Tr. por. nepripustil, aby prokurátor odstránil rozpor v ich výpovediach na hlavnom pojednávaní s ich skoršími výpoveďami, ktoré sa týkali podstatných skutočností - účasti obžalovaného X.. K. N. na skutku. Svedkovia vypovedali o účasti obžalovaného X.. K. N. na skutku rozdielne v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. Súd nepripustil oboznámiť výpovede svedkov z prípravného konania, v ktorých priamo usvedčovali obžalovaného X.. K. N., preto nezistil riadne skutkový stav veci. Pritom výpoveď svedka W. D. oboznámená na hlavnom pojednávaní sa obsahovo zhoduje s výpoveďami svedkov F. a R. v prípravnom konaní a usvedčujú obžalovaného X.. K. N. zo spáchania skutku. Vzhľadom na zistené okolnosti spracovania dreva, pozostatky po ťažbe, postavenie a povinnosti obžalovaného, je nepochybné, že o danom výrube nielenže vedel, ale poskytol obžalovanému T. D. pomoc najmä v tom, že ho na danom mieste všetci poznali ako osobu "z povodia" a teda, keď je tam niekto z povodia a vidí predmetný výrub, no nič proti nemu neurobí, tak ten výrub musí byť povolený, čím sťažil jeho odhalenie. Pritom obžalovaný X.. K. N. zo svojej pozície musel vedieť, čo sa na danom úseku toku má vypiľovať a že tam žiadny výrub (v predmetnom rozsahu a dĺžke) nemá byť realizovaný a ak tento taký výrub zistil, mal to prinajmenšom oznámiť svojmu nadriadenému, čo však ale neurobil a nakoniec aj nadriadenému zapieral, že by vôbec nejaký výrub videl. Podľa výpovedí svedkov F. a R. z prípravného konania obžalovaný X.. K. N. komunikoval s obžalovaným T. D. na mieste samom, kontroloval a svojou prítomnosťou vbudil dojem legálnosti ťažby. Takýto dojem vyvolával aj u ostatných svedkov, čo bol následok jeho úmyselného konania, vopred dohodnutého s obžalovaným D. pomôcť mu pri nelegálnom ťažení stromov bez toho, aby sa na to prišlo. Rovnako v dôsledku nevykonania jeho povinností, hoci na to bol obžalovaný povinný, nedošlo k odhaleniu skutku. Bez aktívnej účasti X.. N. by k skutku určite nedošlo. Z týchto dôvodov prokurátor navrhol, aby odvolací súd vo vzťahu k obžalovanému T. D. zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a aby obžalovanému T. D. v zmysle § 212 ods. 4, § 41 ods. 2, § 36 písm. j) § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Tr. zákona tomuto uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby s jeho výkonom v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd vo vzťahu k obžalovanému X.. K. N. podľa §321 ods.1 písm. a), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o jeho oslobodení spod obžaloby v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa prostredníctvom obhajcu vyjadril obžalovaný X.. K. N.. Poukázal podrobne na vykonané dokazovanie vo veci, najmä výpovede jednotlivých svedkov, pričom okresný súd správne po prevedenom dokazovaní, pri dodržaní zásady, že rozhodujúce sú dôkazy, ktoré sa previedli pred súdom na ústnom pojednávaní, ho spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo vôbec preukázané, že by sa bol nejakým spôsobom zúčastňoval vypiľovania drevín, ktoré prevádzala spoločnosť ENZO s.r.o., že by prítomnosťou na mieste samom vzbudil u pracovníkov spoločnosti ENZO s.r.o. dojem, že sa jedná o povolený a legálny výrub drevín. Z prevedeného dokazovania nevyplynula skutočnosť, že by bol akýmkoľvek spôsobom konal úmyselne tak, aby obžalovaný T. D. mohol uskutočniť nelegálny výrub. Okresný súd správne konštatoval, že prevedeným dokazovaním neexistuje žiaden priamy, resp. nepriamy dôkaz o tom, že by sa bol dopustil trestnej činnosti, ani neexistuje reťaz nepriamych dôkazov, ktorá by ho z trestnej činnosti usvedčovala. Nebola preukázaná akákoľvek súvislosť jeho osoby a jeho konania so žalovanou trestnou činnosťou. Okresný súd postupoval preto správne, keď ho spod obžaloby

v zmysle § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodil, pretože sa nepreukázalo, že sa stal skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný. Žiadal preto, aby odvolanie okresnej prokuratúry bolo zamietnuté.

Na verejnom zasadnutí o odvolaniach prokurátora a obžalovaného T. D., konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného T. D., prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že sa pridržiava dôvodov odvolania okresného prokurátora a navrhla, aby krajský súd u obžalovaného T. D. po zrušení výroku o treste tomuto uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na strednej hranici zákonnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného T. D. toto navrhla v zmysle § 319 Tr.por. zamietnuť. Vo vzťahu k obžalovanému X.. K. N. navrhla vyhovieť odvolaniu prokurátora a vec vrátiť po zrušení oslobodzujúceho výroku súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného X.. K. N. uviedol, že sa pridržiava sa písomných dôvodov vyjadrenia k odvolaniu prokurátora, poukázal na to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav, keď obžalovaného X.. K. N. oslobodil spod obžaloby a preto navrhol odvolanie okresného prokurátora vo vzťahu k obž. X.. N. zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný X.. K. N. uviedol, že súhlasí s návrhom svojho obhajcu. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný.

Obhajca obžalovaného T. D. poukázal na písomné dôvody odvolania, navrhol odvolaniu obžalovaného vyhovieť a pokiaľ sa týka odvolania prokurátora, toto žiadal zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na podklade podaných odvolaní zistil, že odvolania obžalovaného T. D., no ani prokurátora nie sú dôvodné. Odvolací súd dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne, svoje rozhodnutie riadne vysvetlil v jeho odôvodnení, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 Tr. por. Pokiaľ ide o skutkové zistenia tvoriace podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom odvolací súd v tomto smere nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie stavu veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a konečný záver o vine obžalovaného T. D. zo spáchania žalovaného skutku a na druhej strane záver o nutnosti oslobodiť obžalovaného X.. K. N. spod obžaloby.

Pokiaľ ide o výrok o vine u obžalovaného T. D., tento je nepochybne usvedčovaný zo spáchania skutku celým radom vykonaných dôkazov a to tak svedeckých výpovedí, ako i listinných dôkazov, tak ako ich konštatoval po obsahovej stránke už okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia a ktoré správne a v súlade so zákonom i vyhodnotil. Z hľadiska dôvodov odvolania sa nemožno stotožniť s názorom obhajoby, že pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné vykonať dokazovanie o protipovodňových opatreniach, ktoré sa na inkriminovanom toku vykonávali, pre posúdenie, či tieto v danom prípade boli z hľadiska zrejmého zabezpečenia proti povodniam vykonané v rozsahu, ako to požaduje zákon a faktická ochrana osôb, majetku a vecí v tejto lokalite. Odvolací súd poukazuje na to, že o rozsahu protipovodňových opatrení a s tým súvisiacich prác rozhoduje príslušný orgán, tak ako tomu bolo v prejednávanom prípade a niet prečo pochybovať o správnosti rozsahu vykonávaných prác. Nepochybne v danom prípade nebol povolený výrub stromov, ale len opilovanie stromov, vysekávanie a čistenie od náletových drevín, odstraňovanie nečistôt. Rovnako odvolací súd nepovažoval za dôvodné námietky obhajoby k znaleckému dokazovaniu k určeniu spoločenskej hodnoty a spôsobenej škody na vypílených stromoch, ani k odbornej spôsobilosti osoby znalca Ing. N. K.. Znalec vo svojom znaleckom posudku a tiež vo výpovedi na hlavnom pojednávaní podrobne uviedol, z akých podkladov vychádzal a na základe čoho určil túto spoločenskú hodnotu stromov. Znalec je pritom zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti v Odbore lesníctvo, odvetvie odhad škôd lesných porastov a v Odbore ochrana životného prostredia, odvetvie ochrana prírody a krajiny. Vzhľadom na uvedené nemal ani

odvolací súd pochybnosti o odbornej spôsobilosti znalca vypracovať v prejednávanej veci znalecký posudok. Preto okresný súd na základe vykonaného dokazovania správne ustálil skutkový stav, pričom tiež správne konanie obžalovaného T. D. kvalifikoval ako zločin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods.1 písm.c), ods.4 písm.d), ods.5 písm.b) Tr.zák. a zločin krádeže podľa § 212 ods.1, ods.4 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 313/2011 Z.z., pretože tento nepochybne svojim konaním popísaným v skutkovej vete naplnil všetky zákonné znaky citovaných zločinov. Ani odvolací súd nemal v tomto smere žiadnu pochybnosť, pričom s ďalším odôvodnením v tomto smere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Napokon odvolací súd preskúmajúc i výrok o treste uložený obžalovanému T. D. zistil, že pri určovaní druhu a výmery trestu súd prvého stupňa správne prihliadal najmä na spôsob spáchania predmetného trestného činu, okolnosti prípadu, jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ako i osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Motívom konania obžalovaného bola snaha získať finančné prostriedky. U obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život. Priťažovalo mu, že spáchal viac trestných činov. V mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe, riešený v priestupkovom konaní nebol, hľadí sa na neho, akoby odsúdený nebol. Okresný súd po vyhodnotení všetkých skutočností majúcich význam pre rozhodnutie o treste uložil i podľa názoru odvolacieho súdu obžalovanému primeraný trest za použitia ustanovenia § 38 ods.2 Trestného zákona - úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní tri roky, ktorého výkon mu súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v hornej hranici zákonného rozpätia trestnej sadzby v trvaní štyri roky a súčasne mu v zmysle § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Odvolací súd dospel k záveru, že takto uložený trest je trestom primeraným a bude ním splnený i jeho účel tak z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie, pričom odvolanie prokurátora proti výroku o treste nepovažoval za dôvodné.

Vo vzťahu k obžalovanému Ing. K. N. v súvislosti s oslobodzujúcim výrokom okresného súdu, prokurátor v dôvodoch odvolania namietal, že okresný súd na hlavnom pojednávaní dňa 16.02.2015 nevypočul svedkov N. F. a S. R. zákonným spôsobom, keď v rozpore s § 264 ods. 1 Tr. por. nepripustil, aby prokurátor odstránil rozpor v ich výpovediach na hlavnom pojednávaní s ich skoršími výpoveďami v prípravnom konaní, čo v konečnom dôsledku malo za následok nesprávne skutkové zistenia a nesprávne posúdenie vykonaných dôkazov. S týmto tvrdením prokurátora nemožno súhlasiť. Zo záznamu o vykonaných výsluchoch svedkov R. a F. vyplýva, že títo vypovedali odlišne ako v prípravnom konaní a súd sa snažil tieto rozpory odstrániť, pričom na záver výsluchu svedka R. prokurátor uviedol, že nemá na svedka otázky a pri výsluchu svedka F. dokonca predseda senátu sám vyzýval prokurátora na odstránenie rozporov v jeho výpovedi. Svedkovia odpovedali i na otázky prokurátora, preto jeho tvrdenie o vykonaní týchto dôkazov nezákonným spôsobom nie je dôvodné. Odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k obžalovanému X.. K. N. sa taktiež okresný súd podrobne zaoberal dôkazmi, tieto vyhodnotil tak jednotlivo ako aj v súhrne, svoje rozhodnutie riadne vysvetlil v jeho odôvodnení, pričom na podklade vykonaného dokazovania zistil, že nebolo jednoznačne preukázané, že sa stal skutok, z ktorého bol X.. N. obžalovaný. Čo sa týka hodnotenia vykonaných dôkazov, odvolací súd uvádza, že ani odvolací súd nemôže súdu prvého stupňa nariaďovať, ako má hodnotiť jednotlivé dôkazy, pokiaľ zásadným spôsobom neodporujú iným dôkazom a rovnako sa nemožno odvolaním domáhať iného rozhodnutia len na podklade toho, že odvolateľ hodnotí niektorý dôkaz inak ako súd, ktorý tak urobil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku. I podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania nebola jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázaná skutočnosť, že by obžalovaný X.. K. N. konal úmyselne tak, aby obžalovaný T. D. mohol uskutočniť nelegálny výrub stromov. To, že si niektorí svedkovia mysleli, že keď tam videli pohybovať sa obžalovaného X.. K. N. ako pracovníka z povodia Hornej Nitry, nemôže byť rozhodujúce pri posudzovaní, či obžalovaný vedel o nelegálnom výrube stromov a už vôbec nemôže zakladať subjektívnu stránku konania obžalovaného, že mal konať v úmysle vzbudiť dojem legálnosti ťažby. Napokon nebolo dokazovaním z veľkej časti preukázané ani konanie obžalovaného, tak ako je popisované v skutkovej vete obžaloby. Pre uznanie viny musí mať súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania sa skutočne stal a že tento spáchal obžalovaný. Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú uzavretú sústavu nepriamych dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, z ktorých možno

vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť iný. V danom prípade ani podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver urobiť nemožno, preto v zmysle zásady in dubio pro reo, okresný súd správne obžalovaného v zmysle § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Napokon i výrok o náhrade škody, ktorým bola podľa § 288 ods.1 Tr. por. poškodená strana Obvodný úrad životného prostredia Prievidza, Dlhá č. 3 s nárokom na náhradu škody odkázaná na občiansko- súdne konanie, pretože škodu spôsobila spoločnosť ENZO s.r.o. a nie obžalovaný ako fyzická osoba, voči ktorému si uplatnili škodu, je správny a v súlade so zákonom.

Odvolací súd záverom uvádza, že vyššie uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré bolo nutné poukázať vzhľadom na odvolacie námietky. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, ktoré si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Vzhľadom k vyššie uvedenému krajský súd odvolania obžalovaného T. a prokurátora nepovažoval za dôvodné a podľa § 319 Tr. por. ich zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok prípustný nie je.