Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_41C-489-2015.pdf
PDF · 88.66 KB
No categories available
41C/489/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: C. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v J., K. 2, o zaplatenie 589,80 EUR s prísl.
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi istinu vo výške 137,86 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 11,50 EUR od 19.2.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 30,87 EUR od 19.3.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 50,67 EUR od 19.7.2013 do zaplatenia a 8,5 % ročne zo sumy 44,82 EUR od 19.5.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.11.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 589,80 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 11,50 EUR od 19.2.2013 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 30,87 EUR od 19.3.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 50,67 EUR od 19.4.2013 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 44,82 EUR od 19.5.2013 do zaplatenia a 8,25 % ročne zo sumy 451,94 EUR od 19.1.2014 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania a právneho zastúpenia. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná a právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 13.7.2011 , predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanej a záväzok žalovanej riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky na základe faktúr. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúry za poskytnuté služby celkovo vo výške 137,86 EUR a za zmluvnú pokutu 451,94 EUR avšak žalovaná tieto faktúry neuhradila. 3. Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami, poučením pre spotrebiteľa v zmysle ust. § 292 CSP ( zák. č. 160/2015 Z.z.) a uznesením súdu na vyjadrenie sa k žalobe zo dňa 20.7.2016 v zmysle ust. § 167 ods. 2 CSP doručovaná, avšak zásielka sa dňa 18.1.2016 vrátila súdu s označením „adresát neznámy“. Nakoľko súdu sa nepodarilo zistiť pobyt žalovanej v zmysle ust. § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd doručoval žalovanej žalobu v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP, a v zmysle tohto ustanovenia mal súd žalobu za doručenú dňom 4.1.2017 Žalovaná sa však k žalobe nevyjadrila. 4. Podľa ust. § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 5. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu neprevyšuje 1.000 €, súd v zmysle ust. § 297 CSP vec
prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.3.2017, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa ust. § 219 ods. 3 CSP a to dňa 7.3.2017.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobcom a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., faktúrami, Cenníkom pre poskytovanie služieb, Zmluvou o postúpení pohľadávok a zistil tento skutkový stav: 7. Žalovaná uzatvorila s poskytovateľom služieb spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, ktorá je právnym predchodcom žalobcu dňa 13.7.2011 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanej, program služieb : Relax 200 a záväzok žalovanej dodržiavať zmluvné podmienky, najmä riadne a včas platiť poplatky za poskytnuté služby na základe vystavených faktúr. 8. Zo Zmluvy zo dňa 13.7.2011 a Dodatku k Zmluve vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaná sa dohodli na programe služieb Relax 200 s dobou viazanosti 24 mesiacov, a zároveň bola v predmetnej zmluve uvedená výška zmluvnej pokuty 331,94 EUR za porušenie záväzku využívať službu Relax 200 počas 24-mesačnej doby viazanosti. 9. Z Faktúry č. 7301083601 splatnej dňa 18.2.2013 znejúcej na sumu 11,50 EUR, z faktúry č. 7302199988 splatnej dňa 18.3.2013 znejúcej na sumu 30,87 EUR, z faktúry č. 7303334102 splatnej dňa 18.4.2013 znejúcej na sumu 50,67 EUR a z faktúry č. 7304482211 splatnej dňa 18.5.2013 znejúcej na sumu 44,82 EUR vyplýva, že išlo o faktúry za poskytnuté služby zo strany právneho predchodcu žalobcu. Žalovaná si nesplnila svoju povinnosť a cenu za riadne poskytnuté služby žalobcovi nezaplatila, čím porušila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy v spojení so všeobecnými podmienkami. 10. Z faktúry č. 7313947862 splatnej dňa 18.1.2014 znejúcej na 451,94 EUR súd zistil, že táto suma bola žalovanej zo strany právneho predchodcu žalobcu vyfakturovaná ako zmluvná pokuta. V tejto faktúre ani v žiadnych iných listinách predložených žalobcom nie je uvedené na základe čoho alebo z akých dôvodov bola žalovanej vyfakturovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu zmluvná pokuta v uvedenej výške.
Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení: 11. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 12. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 13. Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 14. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 17. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (zmenené zák. č. 102/2014 Z.z s účinnosťou od 13. júna 2014). 19. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanej zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd je povinný v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. 20. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 21. Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 22. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s cit. zák. ustanoveniami súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný iba čiastočne. 23. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 13.7.2011, na základe čoho právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej telekomunikačné služby a žalovaná za tieto služby nezaplatila. Preto je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 137,86 EUR, ktorá pozostáva zo sumy 11,50 EUR vyúčtovanej na základe faktúry č. 7301083601 splatnej dňa 18.2.2013, zo sumy 30,87 EUR vyúčtovanej na základe faktúry č. 7302199988 splatnej dňa 18.3.2013, zo sumy 50,67 EUR vyúčtovanej na základe faktúry č. 7303334102 splatnej dňa 18.4.2013 a zo sumy 44,82 EUR vyúčtovanej na základe faktúry č. 7304482211 splatnej dňa 18.5.2013. 24. Súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 451,94 EUR vyúčtovanej na základe faktúry č. č. 7313947862 splatnej dňa 18.1.2014. Pri posúdení predmetnej zmluvnej pokuty a jej dojednania v rámci dodatku k zmluve súd vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o poskytovaní verejných služieb, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola uzavretá na základe vopred pripraveného formulára, zo strany právneho predchodcu žalobcu, bez možnosti žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy. 25. Súd je toho názoru, že pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv by nemal byť výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou iba jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ, pretože táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech tohto účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením si svojich povinností. V zmluve resp. dodatku k zmluve o pripojení nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta v prospech žalovaného pre nedodržanie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu. Dôležité je posúdenie zmluvnej pokuty aj s ohľadom na povahu, obsah zmluvy a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania. Zmluvnú pokutu by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy. Teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho porušenie zmluvných dojednaní, by nemalo mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností. V spotrebiteľskom vzťahu musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, ako aj na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. 26. Poskytovateľ služieb má právo zabezpečiť si splnenie povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, ale nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Pri takto naformulovanej zmluvnej pokute môže dodávateľ požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v dodatku k zmluve za každé porušenie zmluvnej povinnosti, z čoho je zrejmé, že môže žiadať aj niekoľkonásobok uvedenej zmluvnej pokuty. Súd mal za to, že takéto zmluvné dojednanie predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa, a je v rozpore s dobrými mravmi a preto v danom prípade súd nepriznal
žalobcovi požadovanú zmluvnú pokutu. Navyše žalobca v návrhu doručenom súdu ani nepreukázal z akých dôvodov bola žalovanej vyfakturovaná táto zmluvná pokuta, resp. z akých dôvodov si jeho právny predchodca voči žalovanej túto pokutu uplatnil, teda ani neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tohto nároku. 27. Preto súd v prevyšujúcej časti vo výške 451,94 EUR žalobu žalobcu zamietol. 28. Nakoľko žalovaná sa nesplnením peňažného záväzku ( ktorý súd žalovanú zaviazal žalobcovi zaplatiť) dostala do omeškania, žalobcovi vznikol zároveň nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, ktorého výška bola v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zvýšenej o 8% bodov tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol takto: 29. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 30. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku. 31. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 32. Podľa cit. ust. súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 23 % ( priznaná istina vo výške 137,86 EUR, z uplatnenej istiny vo výške 589,80 EUR, žalovaná v rozsahu 77 % ( 451,94 EUR) rozdiel medzi úspechom žalobcu a žalovanej je 54 %, čo je rozsah nároku žalovanej na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 364 CSP).
V zmysle § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenie práva na spravodlivý proces, c ) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštnacie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej išntancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.