Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cr/1/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Ladislavom Lóškom v spore žalobcu Ľ. O., B.. XX.XX.XXXX, O. X. C. T. XXX/X, XXX XX L., štátny občan SR, zast. JUDr. Elena Matulová, advokátka so sídlom v Poltári, Železničná č. 9 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e s a rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom v Žiline, Framborská 3605, zriadeného Združením zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb, so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého 793/21, IČO: 45 745 757, zo dňa 30.12.2015, sp.zn. RK PC - XXX/XX- EK.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 331,50 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Okresný súd Lučenec dňa 12.01.2016 žalobu o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku. V žalobe uviedol, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1500,-Eur, pričom sa žalobca zaviazal tento úver splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur. V rozhodcovskej zmluve, ktorá tvorí v rámci kontextu zmluvy súčasť zmluvy o úvere, bolo v rozhodcovskej doložke dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, skončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní, pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Žalobca povinnosti z uvedenej zmluvy riadne neplnil, stal sa dlh v zmysle zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX splatný vcelku. Nakoľko si žalobca neplnil dôsledne povinnosti podal žalovaný žalobu zo dňa 30.06.2015 rozhodcovskému súdu. Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, z.z.p.o. vydal v zrýchlenom konaní rozhodcovský rozsudok so sp. RK-PC 172/15-EK dňa 30.12.2015, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu vo výške 2.160,97 Eur s príslušenstvom. Žalobca má za to, že v uvedenom prípade rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je podľa ustanovenia ako neurčitý právny úkon neplatná, rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, žalobca nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva určujúca právomoc

súdu príslušného na konanie, je podľa názoru žalobu neurčitá, pretože neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať. Právny úkon obsiahnutý z rozhodcovskej zmluvy neurčitý. Uvedená rozhodcovská zmluva je v zmysle dikcie ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka neplatná. Predmetná rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej predtlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani špecifikácia úverovej zmluvy, na vzťahy ktorej sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Dlžník tak svojim podpisom mohol rozhodcovskú zmluvu akceptovať, akceptácia zmluvy tvorila podmienku poskytnutia úveru alebo rozhodcovskú zmluvu spolu s úverom odmietnuť. Rozhodcovskú zmluvu žalobca považuje za absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, v zmysle námietky absencie právomoci rozhodcovského súdu, aj z dôvodu, že rozhodcovská zmluva síce dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, avšak len v prípade pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient - dlžník, spotrebiteľ, čím spôsobuje narušenie rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Následne žalobca považuje konanie pred Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter za konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice, zákonná úprava ochrany spotrebiteľa, ustálená a publikovaná súdna prax jednak slovenských súdov, no taktiež aj Súdneho dvora Európskej únie vo veciach ochrany spotrebiteľa, a teda žalobca sa domáha zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku aj v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobca považuje taktiež ustanovenia podľa článku 14 bod 14.1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere upravujúce nárok na zmluvnú pokutu za neprijateľnú podmienku, a tým pádom za neplatné ustanovenie zmluvy, jednak z dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 0,04% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, z ktorej je povinný v omeškaní, za neprimerane vysokú a taktiež z dôvodu, že s odvolaním sa na ustanovenia § 9 ods. 2 písm. p) a písm. q) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. V Zmluve o revolvingovom úvere nie je uvedený nárok veriteľa na zmluvnú pokutu a taktiež ani jej výška, ktorá je uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmlúv o revolvingovom úvere. Na záver dodal, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere, ako spotrebiteľská zmluva, by mala obsahovať aj údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Absencia týchto náležitostí spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že sám rozhodcovský súd porušil spotrebiteľské právo v zmysle vyššie uvedených námietok a Rozhodcovský rozsudok so sp.zn. RK-PC-172/15-EK zo dňa 30.12.2015, je vykonateľným exekučným titulom, žalobcovi ako spotrebiteľovi hrozí ujma na jeho právach. Žalobca preto žiada súd, aby rozhodol o odklade vykonateľnosti predmetných rozhodcovských rozsudkov. Navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní Rozhodcovský rozsudok zo dňa 30.12.2015 so sp.zn. RK-PC-172/15-EK vydaným Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter zrušil.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.05.2016 uviedol, že tvrdenie žalobcu, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, odporuje právnej úpravy relevantnej v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy. Právna úprava platná v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy výslovne za neplatnú určovala len takú rozhodcovskú doložku / zmluvu, ktorá ako jedinú možnosť riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom stanovila riešenie v rozhodcovskom konaní. Iné rozhodcovské doložky boli a sú prípustné a povolené. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzavretá, má povahu individuálneho právneho úkonu a preto ani z tohto dôvodu nemôže byť neplatnou. Pre pojem individuálne dojednaná je na mieste záver, že ide o každé také ustanovenie , ktoré nielen spotrebiteľ naformuloval, ale predovšetkým také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť a anulovať. V pomeroch tejto veci sú podstatné dve základné oprávnenia resp. možnosti žalobcu vo vzťahu k ovplyvneniu toho, či rozhodcovská zmluva vznikne, eventuálne či dôjde k jej zrušeniu. Jednak je to ustanovenie o tom, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou pre získanie úveru a jednak možnosť dodatočného odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy. Žalobca - spotrebiteľ - ako osoba v primeranom rozsahu obozretná a rozhľadená mal právo zrušiť rozhodcovskú zmluvu aj dodatočne. Žalovaný poukazuje na rozhodovanie súdov vyššie stupňa, a to konkrétne rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 13Co/111/2014 v spojení s opravným uznesením zo dňa 01.10.2015, ktorý posudzoval rozhodcovskú zmluvu a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/439/2015 zo dňa 28.07.2015. Rozhodcovská zmluva nie je neplatná na základe toho, či je alebo nie je ako právny úkon dohodnutý individuálne. V opačnom prípade, teda pri akceptovaní tvrdení žalobcu o tom, že

individuálne nedohodnutá zmluva je automaticky neplatná by bolo potrebné konštatovať neplatnosť akejkoľvek spotrebiteľskej zmluve. Zmluva obsahuje výšku splátky 72,33 Eur, počet splátok 42 a dátum ich splatnosti. Ďalej uvedené údaje obsahuje aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Nakoľko ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere sú výsledkom implementácie vyššie spomínanej smernice Rady 2008/48, je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade z § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ aj z jej ustanovení. Osobitne to určuje ako povinnosť aj článok 22 odstavec 1 smernice. Navrhovali, aby súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 09.09.2016 uviedol, že žalobca má za to, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je ako neurčitý právny úkon neplatná, rozhodcovská doložka neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, žalobca nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu. Následne žalobca považuje konanie pred Stálym rozhodcovským súdom s neskorším rozhodnutím za konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice, zákonná úprava ochrany spotrebiteľa, ustálená a publikovaná súdna prax jednak slovenských súdov.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 28.09.2016, kde poukazuje na podstatnú skutočnosť, a to že rozhodcovské konanie bolo uskutočnené v zmysle zákonných pravidiel pre spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Rozhodcovská zmluva je zo strany žalobcu podpísaná. Z jej obsahu vyplýva, že čo je jej predmetom, čo je rozhodcovské konanie, aké sú následky jej uzavretia, ako môže rozhodcovskú zmluvu sám jednostranne ukončiť. Žalobca tvrdenie o nemožnosti sa oboznámiť do detailov nielenže nekonkretizuje, uvádza ho prvýkrát a popiera ním vlastné konanie. Začatie rozhodcovského konania dodávateľom neodporuje žiadnemu zákonu a preto nejde o protiprávnu skutočnosť. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného o predformulovanom znení rozhodcovskej zmluvy tvrdíme, že táto skutočnosť nie je protiprávna, neporušuje žiadne ustanovenie určené na ochranu spotrebiteľa a teda nespôsobuje ani neplatnosť takto predformulovanej a následne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podporne poukázali na nález Ústavného súdu ČR vo veci III. ÚS 3725/13 zo dňa 10.04.2014. Rozhodcovská zmluva obsahuje poučenie o tom, čo jej uzavretie znamená, čo je jej dôsledkom a rovnako aj informáciu o možnosti od nej odstúpiť. Žalobca si mohol uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. Žalovaný hneď v úvode rozhodcovskej zmluvy uviedol, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere a teda poskytnutia úveru. Žalobca sa preto dovoláva a odkazuje na tie súdne rozhodnutia, ktoré individuálny charakter rozhodcovskej zmluvy potvrdili na základe znakov, ktoré sú pre to rozhodujúce.

5. Žalobca v zastúpení advokátkou na pojednávaní konanom dňa 14.03.2017 zotrval na svojom návrhu. Žiadali rozhodcovský rozsudok zrušiť z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1 písm. e/, g/, j/, l/ zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, popierajú platnosť rozhodcovskej zmluvy, porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, porušenie všeobecných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Došlo k narušeniu rovnováhy zmluvných strán sme toho názoru tým, že rozhodcovský súd konal tak došlo k znevýhodneniu žalobcu. Ďalej poukázali na to, že zmluva o revolvingovom úvere je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, je to vzťah medzi spotrebiteľom a podnikateľom a vzťahuje sa tam zákon o spotrebiteľských zmluvách. Uvedené vyplýva aj zo znenia a zmyslu Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 9.10.2013 je na prvý pohľad zrejmé, že ide o typicky formulárovú zmluvu, takisto žiadosť o revolvingový úver, takisto bola jednostranne formulovaná. Žalobca nebol oboznámený s rozhodcovskou zmluvou, nevedel čo podpisuje. Poukázal na to, že rozhodcovský súd ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a to je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nakoľko žalobca zaslal námietku voči rozhodcovskému konaniu. Ďalej poukázali na to, že žalobca platil úver, zobral si úver vo výške 1.500,-Eur a zaplatil 1.614,85 Eur. Doložili doklady o tom, že žalobca úver platil a posledná splátka bola v 10/2015. Trvali na tom, aby došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku a zároveň žiadali aj trovy právneho zastúpenia.

6. Súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s prejednaním a rozhodovaním veci v jeho neprítomnosti.

7. Dokazovanie bolo vo veci vykonané výsluchom zástupcu žalobcu, oboznámením sa s obsahom ostatného spisového materiálu a bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:

8. Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina zriadeným záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria arbiter, záujmové združenie právnických osôb, so sídlom Vojtecha Tvrdého 794/21, 010 01 Žilina, IČO: 45 745 757 zapísaného do Registra záujmových združení právnických osôb vedenom na Okresnom súde Žilina pod č. OVVS/ZZ PO-5/15 (ďalej ako "Stály rozhodcovský súd") sp.zn. RK-PC-172/15-EK zo dňa 30.12.2016, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 07.01.2016 doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, ani vykonateľnosť.

9. V žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je uvedené, že žalobca, ako dlžník žiadal žalovaného o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500,- Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 80,37 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpaného úveru) 1 962,- Eur, predpokladaná RPMN úveru 70,01%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN za úver 46,06%, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.928,88 Eur, predpokladaná RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu 63,32%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%. V bode 6. sú uvedené údaje o schválenom revolvingovom úvere, pričom niektoré z nich sú v rozpore s údajmi uvádzanými v bode 5. žiadosti. Podľa bodu 8.1. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu; a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný vyhotovil oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.

10. V rozhodcovskej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX sú ako zmluvné strany označení účastníci konania. Podľa bodu 2. veta prvá zmluvy, veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Podľa bodu 5. akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s porušením ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým s nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

- Rozhodcovský súd v Bratislave, so sídlom Ventúrska 14, Bratislava

- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava

- Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina

- Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal s.r.o., so sídlom Pribinova 30, Bratislava. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednávať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Podľa bodu 7. veta prvá, dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.

11. Od 01.01.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, preto súd daný vzťah účastníkov konania posudzoval podľa § 73 ods. 1, 3 (prechodné ustanovenie), ktorý stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 01.01.2015. Rozhodcovská zmluva uzatvorená pred 01.01.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzatvorenia a keďže žalobkyňa podala žalobu v zákonom stanovenej lehote súd sa zaoberal neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy.

12. Podľa § 1 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01.01.2015 v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom

a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať len v spotrebiteľskom a rozhodcovskom konaní (zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom a rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

13. Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluvy obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

14. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiada o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

15. Podľa § 28 ods. 6 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadol aj bez návrhu.

16. Podľa § 45 ods. 1, 2, 3 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkov na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku ak : a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní c) rozhodcovským rozsudkom rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená so spotrebiteľského a rozhodcovského konania d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanovením tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhol podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplýva potreba jeho nariadenia, najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predbežné dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu, ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd v

konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ods. 1, písm. c) , e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

17. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa čl. 2, písm. a) Smernice Rady 93/2013 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice " nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

21. Podľa čl. 3 ods. 1. až 3. Smernice Rady 93/2013 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje sa individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

22. Podľa bodu 1. písm. q) prílohy k Smernici Rady 93/2013 EHS (podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3) za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podávať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami, výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

23. Podľa čl. II. zák. č. 150/2004, ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13EHS z 05.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,21/4/1993, str. 29-34 ) (ďalej len smernica). Túto smernicu je nevyhnutné využívať, ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich

režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len ak národný súd prehlási, že má právomoc hodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

24. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012 sp.zn. 6Cdo1/2012).

25. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská zmluva úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na základe, ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc je platná. V zmluve sa účastníci vzťahu dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým so stálych rozhodcovských súdov uvedených v rozhodcovskej zmluve. Výber rozhodcovského súdu, ktorý je oprávnený prejednať a rozhodnúť vec spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

26. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi. Ak by začalo konanie na návrh žalobcu, ako spotrebiteľa mal by možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh žalovaného, ako dodávateľa, žalobca ako spotrebiteľ je nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo žalovaný, ako dodávateľ svojim konaním. Žalobca, ako spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.

27. Keďže žalobca podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, povinnosťou súdu bolo zaoberať sa platnosťou rozhodcovskej zmluvy. Súd dospel k záveru, že uvedená zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalobcu, ako spotrebiteľa napriek tomu, že bola uzavretá na samostatnej listine. Nebola individuálne dojednaná, bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavretie úverovej zmluvy. Bod 5. rozhodcovskej zmluvy obsahuje neprijateľné dojednania, pretože vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd potom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na rozhodcovský súd. Z toho dôvodu, je takéto dojednanie neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

28. Aby rozhodcovská zmluva vznikla, je potrebné individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by s odbornou starostlivosťou žalovaný ako dodávateľ najprv poučil žalobcu, ako spotrebiteľa a dal mu priestor na rozhodnutie. Predtlačené poučenie v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie dôsledkov rozhodcovského konania. Kvalifikovaným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, ako to bolo i v tomto prípade (čl. 3 Smernice rady 93/13EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

29. Treba tiež poukázať na to, že ak je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu, takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú

zmluvnú podmienku súd prihliada aj bez návrhu. Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.02.2011 sp.zn. IV. US 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul.

30. Je evidentné, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly, ktoré spotrebiteľ nemôže meniť. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že žalobca si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listiny a dôkazy podporujúce záver o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, nie žalobca má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu preukázať. Ak by si žalobca individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že podmienky arbitráže boli individuálne vyjednané.

31. Pokiaľ je v rozhodcovskej zmluve obsiahnuté ustanovenie podľa ktorého mal žalobca právo od zmluvy jednostranne aj bez uvedenia dôvodu v lehote 14 dní odstúpiť, súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že zmluva je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy odstúpiť nemožno. Ak je zmluva od začiatku neplatná, nie sú splnené ani zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Navyše podľa právneho názoru súdu za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá proti nemu žalobu na rozhodcovskom súde.

32. Keďže rozhodcovská zmluva, z ktorej si rozhodcovský súd odvodzoval právo vo veci konať, je absolútne neplatným právnym úkonom, rozhodcovský súd nemal právomoc konať vo veci a ním vydaný rozsudok je nulitným právnym aktom, ktorý nespôsobuje právne účinky. Preto súd rozhodcovský rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter dňa 30.12.2015, sp. zn.RK-PC-172/15- EK, zrušil.

33. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku (keďže sa jedná o nulitný právny akt) sa súd už detailne nezaoberal ďalšou právnou argumentáciou žalobcu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku (podľa ustanovení § 45 ods. 1 písm. e), g), j), l) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní). Preto súd už len okrajom uvádza, že úver, poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere, sa z dôvodu absencie zákonných náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov. V návrhu na uzavretie zmluvy (časť 5 zmluvy) bola uvedená výška RPMN 70,01%, v akceptácii návrhu (časť 6 zmluvy) bola uvedená výška RPMN 69,79%. Medzi účastníkmi zmluvy teda nedošlo k dvom platným, vzájomným a obsahovo zhodným prejavom vôle v časti dojednania o RPMN. Keďže, v zmysle § 44 ods.2 prvá veta Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, nedošlo k platnému dojednaniu RPMN v zmluve, nakoľko zo strany žalovaného nebol bezvýhradne akceptovaný návrh žalobcu na uzavretie zmluvy v uvedenej časti. Taktiež absentovali v zmluve údaje o výške, počte, termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami. Súd argumentáciu žalovaného v tomto smere nepovažoval za dôvodnú. Zo zmluvných dojednaní strán sporu nevyplýva, aká časť z jednotlivých splátok úveru pripadá na istinu, úroky, prípadne iné plnenia poskytované dlžníkom veriteľovi. V zmluve absentovalo aj dojednanie o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru. Splatnosť úveru, uvedená počtom splátok (42), nepredstavuje dojednanie o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ani o dobe trvania zmluvy. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalovanému prislúchalo len právo na vrátenie reálne poskytnutej sumy úveru. Účastníci zmluvy si dojednali poskytnutie úveru v sume 1.500 eur, avšak už zo samotného článku 8.1. zmluvy vyplýva, že dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur, pričom, v zmysle článku 8.4. zmluvy, sa účastníci zmluvy dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok z titulu

odplaty za uvedené služby voči pohľadávke dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie úveru. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi bola reálne vyplatená suma vo výške 1.284,25 Eur. S uvedenými skutočnosťami sa však rozhodcovský súd pri svojom rozhodovaní nevysporiadal.

34. Žalobca je pre toto konanie oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 zák. č. 71/1992 Z.z. a súd jeho žalobe vyhovel. Z toho dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok so žalobného návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa pol. 3, písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov t.j. vo výške 331,50 Eur.

35. Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 255 ods. 1 podľa ktorého súd priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená v určenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.