Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Cob-62-2016.pdf
PDF · 107.24 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/62/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: EUROPA 2, a. s. so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 35 691 972, právne zastúpeného: JUDr. Ľubomír Messinger, advokát so sídlom Skuteckého 23, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: W. Š., K.. XX.X.XXXX, O. J. XX, XXX XX S., o zaplatenie 600,- eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Cb/30/2015-41 zo dňa 22.1.2016, jednohlasne takto
rozhodol:
R u š í rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 600,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 600,- eur od 16.7.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 36,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 191,42 eur.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia vyššie uvedenej sumy s príslušenstvom za odvysielanú spotovú kampaň na základe záväznej objednávky zo dňa 29.5.2013 na stanici EUROPA 2 Východ, keď na základe tejto objednávky vyúčtoval žalovanej poskytnutú službu v sume 600,- eur.
3. Žalovaná v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietala neopodstatnenosť pohľadávky žalobcu ako celku s tým, že na objednávke sa nenachádza jej podpis a nie je jej ani telefonický kontakt uvedený v objednávke.
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní aplikujúc ustanovenia §§ 537, 554 dospel k záveru, že žalobca v právnom postavení zhotoviteľa a žalovaná v právnom postavení objednávateľa, uzavreli v zmysle ust. § 536 a nasl. obchodného zákonníka písomnú zmluvu o dielo, ktorou sa žalobca zaviazal zhotoviť pre žalovaného dielo spočívajúce v zhotovení a odvysielaní 20 spotov na stanici EUROPA 2 Východ a žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu v celkovej výške 600,- eur (reklamné služby vo výške 500,- eur a DPH v rozsahu 20 % v celkovej výške 100,- eur) do 15.7.2013. Mal za to, že žalobca riadne dielo ukončil a odvysielal 20 reklamných spotov v dňoch a časoch špecifikovaných v písomnej objednávke z 29.5.2013 a žalovaná doposiaľ nezaplatila ani časť tejto ceny a preto sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku. Pre tento prípad sa účastníci dohodli v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. na výške úroku z omeškania, a preto bolo žalobcovi priznané právo na úrok z omeškania v zákonnej výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 16.7.2013 do zaplatenia tak, ako to predpokladá ust. § 369 ods. 2 Obch. Z..
5. Poukazujúc na ustanovenie § 132 O.s.p., súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci vyhodnotil nepriame dôkazy navrhnuté žalobcom i z hľadiska ich zákonnosti a dospel k zisteniu, že boli získané a navrhnuté a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu. V rámci hodnotenia vyššie citovaných dôkazov v prejednávanej veci z hľadiska ich pravdivosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že skutočnosti, o ktorých vypovedajú, možno považovať za pravdivé prihliadnuc k ich druhu a spôsobu, akým boli podľa zákona vykonané. Výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov v prejednávanej veci bolo presvedčenie súdu prvej inštancie o tom, že sa vyššie uvedené právne skutočnosti (vrátane uzavretia zmluvy) v skutočnosti stali bez toho, aby o tom mohli existovať rozumné pochybnosti.
6. K obrane žalovanej súd prvej inštancie dodal, že v zmysle teórie preukazovania skutočnosti právo zakladajúcich a vylučujúcich, ktorú možno vyvodiť z ust. § 120 ods. 1 O.s.p., bol žalobca povinný tvrdiť a preukázať hmotnoprávne fakty, ktoré jeho právo zakladajú. V prípade, že žalobca túto povinnosť splní, je na žalovanej, aby tvrdila a preukázala skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Pritom platí, že účastníci musia skutočnosti vo svoj prospech preukázať so spoľahlivou, a teda s úplnou istotou (§ 6 O.s.p.). Žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej inštancie takto neurobila, naopak v ďalšom priebehu konania bola pasívna. To bol dôvod, prečo pojednávanie 22.1.2016 bolo vykonané v súlade s ust. § 101 O.s.p. v jej neprítomnosti.
7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal plne úspešnému žalobcovi právo ich náhradu trov vo výške tak, ako bolo uvedené vo výroku rozsudku.
8. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas odvolanie, a to proti rozsudku ako celku, keď mala za to, že postupom prvoinštančného súdu boli porušené základné ústavnoprocesné zásady občianskeho procesu, a to konkrétne zásada rovnosti účastníkov konania a zásada verejnosti pojednávania. Žalovaná mala za to, že postupom súdu v konaní sa jej odňala možnosť konať pred súdom, pretože rozhodol v jej neprítomnosti, aj keď rozhodnúť v neprítomnosti nemal. Právo verejného prerokovania veci v svojej prítomnosti garantuje Ústava Slovenskej republiky v článku 48 ods. 2.
9. Súd prvej inštancie nijako nevysvetlil, z čoho vyplýva ním tvrdená pasivita žalovanej, pričom z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná nemala možnosť zúčastniť sa pojednávania dňa 9.12.2015, pretože o tomto termíne sa nedozvedela a zásielka s jej predvolaním sa vrátila späť ako neprevzatá, nakoľko sa nezdržiavala v mieste doručovania. Navyše, pri aplikácii ustanovenia § O.s.p. o fikcii doručenia, nebola dodržaná zákonná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania. Rovnako tomu bolo aj ohľadom pojednávania konaného dňa 22.1.2016, kedy opätovne nebola dodržaná zákonná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania s tým, že žalovaná sa o termíne pojednávania dozvedela len 3 dni pred pojednávaním. Naopak žalobca, ktorý sa na toto pojednávanie ospravedlnil, mal splnenú zákonnú lehotu 5 dní na prípravu pojednávania vo veci samej. Žalovaná nesúhlasila s tvrdeniami, ktoré sú uvedené v úradnom zázname spísanom dňa 19.1.2016, keď iné pravdivé tvrdenie v ňom uvedené je to, že sa tohto dňa osobne dostavila do kancelárie, pričom v rovnaký deň žalovaná prevzala aj predvolanie na pojednávanie dňa 22.1.2016 a zároveň sa ospravedlnila, že sa ho nemôže zúčastniť z dôvodu neodkladnej zahraničnej cesty. Z týchto dôvodov nemal podľa žalovanej súd prvej inštancie pojednávať v neprítomnosti žalovanej a týmto konaním porušil ústavné právo žalovanej na spravodlivý súdny proces.
10. Žalovaná ďalej nesúhlasila s právnym záverom súdu, ku ktorému dospel na základe dokazovaním zisteného skutkového stavu. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť v štádiu odporu podaného proti platobnému rozkazu tvrdením, že pohľadávka voči nej je neopodstatnená v celom rozsahu, keďže si u žalobcu nič neobjednala. Na objednávke sa nenachádza jej podpis a jej nie je ani telefonický kontakt uvedený v objednávke. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku týmito tvrdeniami žalovanej bližšie nezaoberal a na základe listinného dôkazu predloženého žalobcom označeného ako R. - Q. dospel k nesprávnemu záveru, že účastníci uzavreli v zmysle ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka písomnú zmluvu o dielo. Súd sa ďalej podľa žalovanej v odôvodnení zbytočne venoval analýze ustanovení Obchodného zákonníka, na základe ktorého dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je v súlade s právom a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd sa ale paradoxne podľa žalovanej nevenoval najdôležitejšej veci, a to procesom vzniku zmluvy o dielo a či vôbec písomná zmluva o dielo v zmysle ust. § 536 Obchodného zákonníka platne vznikla, a to aj napriek tvrdeniu žalovanej, že podpis na objednávke nie je jej. Žalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že okrem podstatných náležitostí na vznik zmluvy, musí táto spĺňať aj všeobecné náležitosti na platnosť právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka, pričom ak nebol právny úkon urobený vôbec, alebo ak nebol urobený platne, nemôžu nastať právne následky, ktoré sa s ním zamýšľali. V tomto prípade sfalšovanie podpisu žalovanej bude zakladať neplatnosť vzniku zmluvy o dielo podľa § 39 Občianskeho zákonníka, aj podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
11. Súd sa podľa žalovanej v konaní mal vysporiadať s otázkou platného vzniku zmluvy o dielo medzi účastníkmi, pretože od tejto skutočnosti závisí jeho rozhodnutie a určiť, či podpis na objednávke patrí žalovanej. To, že podpis skutočne patrí žalovanej, závisí od posúdenia skutočnosti, na ktoré sú potrebné odborné znalosti a preto má súd postupovať podľa § 127 O.s.p., keď len ustanovený znalec vie potvrdiť, alebo vyvrátiť pravosť podpisu. Žalovaná popierala nárok žalobcu v celom rozsahu a odvolanie podala aj z toho dôvodu, že chce očistiť svoje meno, ktoré niekto úmyselne poškodil a chrániť sa pred ďalšími neopodstatnenými nárokmi žalobcu, alebo prípadných ďalších osôb - žalobcom.
12. Poukazujúc na uvedené žalovaná v rámci svojho odvolacieho petitu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť s tým, že si uplatnila aj náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania.
13. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej s týmto nesúhlasil a pridržiaval sa názoru prvoinštančného súdu v tom, že žalovaná bola v konaní pasívna, nezúčastňovala sa pojednávaní, aj keď bol dodržaný postup súdu v doručovaní predvolania na pojednávania v súlade s ustanoveniami O.s.p. a fikciou doručenia. Žalovaná v rámci prvoinštančného konania na súde vzhľadom na svoju pasivitu nenavrhla ani vykonanie žiadnych dôkazov, ktoré by slúžili na jej obranu. Žalobca bol toho názoru, že žalovaná sa od samého začiatku sporu len snaží vyhnúť plneniu z jej strany, nakoľko nedošlo k prevzatiu predvolaní, ktoré jej boli v predmetnej veci zasielané a takisto odvolanie žalovanej proti rozsudku považuje len za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol žalobca, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil.
14. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa tohto ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovanej bolo podané pred týmto dátumom. V prípade žalovanej ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré jej vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania a právnej istoty, je treba jej odvolanie prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, keď toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípu právneho štátu zaručeného v článku 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosť, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.
15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
16. Z obsahu odvolania možno vyvodiť, že žalovaná namietala odňatie možnosti konať pred súdom, v dôsledku nesprávneho postupu súdu prvej inštancie tým, že vo veci rozhodol i napriek tomu, že žalovaná nebola v konaní vypočutá a nemala možnosť sa vo veci vyjadriť.
17. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O takúto procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva (v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, a to napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách ustanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), predkladať a označovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.), právo na to, aby bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)).
18. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
19. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
20. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušujú ústavnoprávne princípy (II.ÚS 85/06).
21. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
22. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II.ÚS 383/06).
23. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I.ÚS 46/05 a tiež Kraska c/a Švajčiarsko).
24. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z článku 46 a nasl. Ústavy a z článku 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p.), pritom spravodlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z uvedeného súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel, boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé, a najmä presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p., IV.ÚS 1/02, II.ÚS 174/04, III.ÚS 332/09).
25. Dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Pri hodnotení dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonávané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich spravodlivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska spravodlivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazu.
26. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
27. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca preukázal dôvodnosť nároku na zaplatenie ceny diela a existenciu tohto záväzku žalovanej na základe R. - Q., ktorou si mala žalovaná u žalobcu objednať spotovú kampaň v celkovej cene po zľave, vrátane DPH, vo výške 600,- eur.
28. Odvolací súd zastáva názor, že takéto závery súdu prvej inštancie vychádzajú z neúplne zisteného skutkového stavu, ktorého správnosť záverov žalovaná svojím odvolaním dôvodne spochybňuje, v dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný a súd prvej inštancie rozhodol len na základe tvrdení a dôkazov predložených žalobcom bez toho, aby zistil dostatočný skutkový stav veci aj na základe vyjadrenia žalovanej. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že primárne dôkazné bremeno v sporovom konaní zaťažuje žalobcu, a teda je na žalobcovi preukázať, že žalovanej namietaný podpis na vyššie označenej R. - Q., je pravý a len v prípade, ak by žalovaná odmietla poskytnúť súčinnosť v rámci vykonávaného dokazovania, mohla by byť táto skutočnosť pričítaná na jej ťarchu. Žalovaná v odvolaní dôvodne namieta, že jej postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť konať pred súdom a boli porušené jej základné práva tým, že jej predvolanie na pojednávanie namiesto lehoty 5 dní pred dňom kedy, keď sa toto pojednávanie malo konať v zmysle § 112 ods. 2 O.s.p., bolo doručené len 3 dni pred pojednávaním, keď lehota 5 dní uvedená v citovanom zákonnom ustanovení má síce poriadkový charakter, v nijakom prípade však nemôže byť skrátená do tej miery, aby účastník (so zreteľom na okolnosti prípadu), nemal dostatok času na prípravu na pojednávanie. Ak by sa tak stalo, mohlo by v konkrétnom prípade ísť o postup, ktorým súd nedal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Za odňatie možnosti konať pred súdom treba totiž považovať aj stav, keď účastník nemá možnosť kvalifikovane sa pripraviť na pojednávanie v dôsledku časovej tiesne. To však neznamená, že v jednoduchej veci, ktorá nevyžaduje náročnejšiu prípravu na pojednávanie, nemôže byť lehota skrátená.
29. Každý účastník má právo, aby vec bola prerokovaná na súde v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (článok 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd).
30. Jednou zo základných zásad občianskeho súdneho konania je aj zásada ústnosti, podľa ktorej styk súdu s účastníkmi konania a inými osobami, ktoré majú aktívnu účasť na konaní, sa realizuje ústne.
31. Zásada ústnosti ako zásada prejednacia v záujme dosiahnutia účelu sporového súdneho konania, je upravená v ustanovení § 101 O.s.p., ktoré umožňuje súdu pokračovať v konaní, keď sú účastníci nečinní a z vážneho dôvodu o odročenie pojednávania nepožiadali. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené Ústavou Slovenskej republiky, treba chápať tak, aby súd umožnil účastníkovi uplatnenie jeho práva. Účastník konania môže svoje práva a povinnosti v občianskom súdnom konaní vykonávať sám, alebo v zmysle § 24 O.s.p. prostredníctvom zvoleného zástupcu, ktorému pre konanie udelí plnú moc.
32. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, pritom vychádza z toho, či navrhovaný dôkaz má pre vec podstatný význam a bolo tak naplnené právo na spravodlivé konanie.
33. Odvolací súd po preskúmaní predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie, na základe podaného odvolania, vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie vyslovil názor, že súd nerozhodol v súlade s právnymi predpismi, pretože žalovanej nebolo súdom umožnené zúčastniť sa pojednávania, realizovať jej procesné práva a vyjadriť sa k veci, ako aj ku skutočnostiam, ktoré tvrdil žalobca v podanom návrhu.
34. Vychádzajúc z obsahu odvolania je zrejmé, že námietky žalovanej majú súvis aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavnoprávnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie, alebo procesná pozícia účastníka konania (II.ÚS 35/02). Rovnosť účastníkov v občianskom súdnom konaní bližšie charakterizuje § 18 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Táto zásada sa premieta aj v ďalších ustanoveniach občianskeho súdneho poriadku, vrátane tých ustanovení, ktoré upravujú vedenia konania a priebeh dokazovania.
35. Z určujúceho - obsahového hľadiska je zrejmé, že žalovaná v odvolaní poukazuje na nevytvorenie rovnakých procesných možností realizácie procesných oprávnení účastníka konania. Opodstatnenosť svojej argumentácie vyvodzuje z toho, ako boli vyhotovené výsledky vykonaného dokazovania. Podľa nej totiž súd prvej inštancie pripísal vyšší stupeň preukázanosti a presvedčivosti dôkazom svedčiacim v prospech žalobcu. Posledná časť odvolacích námietok sa týka žalovanou uvádzaných nesprávností, ku ktorým malo dôjsť podľa jej názoru, v samotnom procese dokazovania, vyhodnocovania a výsledkov vykonaného dokazovania a prijímania skutkových záverov.
36. Vyššie uvedené ustanovenie § 115 ods. 1, 2 O.s.p. vyjadruje zásadu ústnosti súdneho pojednávania. Súd má povinnosť na pojednávanie predvolať účastníkov a ďalšie osoby, ktorých prítomnosť je na pojednávaní potrebná. Ak je účastník v konaní zastúpený zástupcom pre celé konanie, doručuje sa predvolanie ich zástupcov. Ak však súd mieni na pojednávaní účastníka vypočuť, doručí predvolanie účastníkovi (§ 39 ods. 1, druhá veta O.s.p.).
37. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie dňa 25.6.2015 vydal platobný rozkaz č. k. 8Cb/30/2015-17 zo dňa 25.6.2015, proti ktorému podala žalovaná včas odpor, v ktorom namietala dôvodnosť uplatňovaného nároku žalobcu a tvrdila, že si u žalobcu nič neobjednala s tým, že podpis na objednávke nie je jej a ani nie je jej telefonický kontakt na tejto objednávke. Súd prvej inštancie vo veci vytýčil pojednávanie na deň 9.12.2015. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd konštatoval neprítomnosť žalovanej s tým, že zásielka s jej predvolaním sa vrátila neprevzatá späť, pričom z dôvodu nedodržania vyššie uvedenej 5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania, pojednávanie odročil na 22.1.2016, na ktorom podľa zápisnice z tohto pojednávania oboznámil úradný záznam na č. l. 36 spisového materiálu, z ktorého podľa súdu vyplýva, že žalovaná mala splnenú zákonnú lehotu 5 dní na prípravu pojednávania vo veci samej a preto boli splnené podmienky, aby súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti. Z úradného záznamu z č. l. 36 vyplýva, že tento bol spísaný dňa 19.1.2016, kedy v rovnaký deň si žalovaná prevzala predvolanie na pojednávanie konané dňa 22.1.2016, t. j. v žiadnom prípade nemohla byť dodržaná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania tak, ako to má na mysli ustanovenie § 115 ods. 2 O.s.p.. Žalovaná v tomto konaní namieta porušenie práva na spravodlivý súdny proces a odňatie možnosti konať pred súdom vzhľadom na jej námietky v podanom odvolaní. Za tohto stavu potom konštatovanie žalovanej, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym postupom jej neumožnil zúčastniť sa pojednávania a vyjadriť sa vo veci a predniesť svoje návrhy, čím odňal žalovanej možnosť konať pred súdom, možno bez pochybností prijať. Vzhľadom na absenciu podpisu žalovanej na tomto úradnom zázname možno rovnako prisvedčiť jej tvrdeniu uvedenému k odvolaniu, spočívajúcemu v ospravedlnení sa z tohto pojednávania konanom dňa 22.1.2016 z dôvodu neodkladnej pracovnej cesty.
38. Úlohou súdu prvej inštancie je zabezpečiť účastníkovi právo, aby vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (§ 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). To však neznamená, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci v jeho neprítomnosti, ak sú inak splnené podmienky uvedené v ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p.. Účastníkovi ale musí vždy poskytnúť možnosť, aby vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Ustanovenie § 115 O.s.p. preto ukladá súdu, aby, ak zákon neupravuje inak - nariadil na prejednanie vo veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom riadne doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu pojednávania (najmenej 5 dní). Potom už je len vecou účastníka, či svoje ústavné právo využije, alebo nevyužije a súhlasí s tým, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.
39. Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil rozsudok a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní po zrušení a vrátení veci, bude súd prvej inštancie pokračovať v konaní v zmysle aktuálne platnej a účinnej procesnej normy
- Civilného sporového poriadku, zohľadniac skutočnosť, že primárne dôkazné bremeno zaťažuje v sporovom konaní žalobcu, a teda bude povinnosťou žalobcu preukázať, že podpis na objednávke ako jediný dôkaz preukazujúci zmluvný vzťah účastníkov, patrí žalovanej a rovnako, že telefonický kontakt uvedený v tejto objednávke, v rozhodnej dobe patril žalovanej. Iba v prípade, ak by sa žalovaná odmietla podrobiť prípadnému navrhnutému znaleckému dokazovaniu, bude táto skutočnosť pripočítaná na ťarchu žalovanej s tým, že účastníkovi sa vždy ale musí poskytnúť možnosť, aby vec bola prejednaná v ich prítomnosti, pričom predvolanie musí byť doručené účastníkom tak, aby mali dostatok času, najmenej 5 dní. Potom už je len vecou účastníka, či svoje ústavné právo využije, alebo nevyužije a súhlasí s tým, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, resp. sú splnené zákonné podmienky, aby súd konal v neprítomnosti účastníkov konania.
40. V novom konaní o rozhodnutí súd zároveň rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.
41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).