Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-88-2016.pdf
PDF · 80.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6C/88/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcu: Mesto Tornaľa, IČO: 00 319 091, sídlo Mierová 14, 982 01 Tornaľa, zastúpený JUDr. Michalom Treščákom, ml., advokátom so sídlom Thurzova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., t. č. na neznámom mieste, o zaplatenie 763,37 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Revúca č.k. 6C/88/2016-15 zo dňa 30.11.2016, v plnom rozsahu.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 763,37 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 763,37 Eur od 02.11.2016 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku za návrh a náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 117,54 Eur (z toho 45,50 Eur súdny poplatok a 72,04 Eur trovy právneho zastúpenia) na účet advokáta žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 07.11.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia 763,37 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 763,37 Eur od 02.11.2016 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že dňa 28.07.2007 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej bol nájom časti rodinného domu, č. súp. XX, v k. ú. K. pozostávajúcej z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva za nájomné vo výške 66,38 Eur mesačne. Žalovaný neplatil nájomné riadne, preto žalobca listom zo dňa 24.07.2013 nájomnú zmluvu vypovedal, pričom celkový dlh žalovaného za obdobie trvania nájomného vzťahu dosiahol 763,37 Eur.
2.Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom Okresného súdu Revúca č.k. 6C/88/2016-15 zo dňa 30.11.2016, ktorým podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto súd podľa § 266 ods. 3 CSP platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušil.
3.Súdu sa nepodarilo zistiť miesto pobytu žalovaného, preto uznesením č.k. 6C/88/2016-31 zo dňa 16.02.2016 podľa § 116 ods. 2 CSP žalovanému oznámil podanú žalobu na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Žalovaný sa k takto doručenej žalobe nijako nevyjadril.
4.Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, podľa ktorého pojednávanie v nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- Eur.
5.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: nájomná zmluva č. l. 3, výpoveď č. l. 4, evidenčný list č. l. 5, výzvy č. l. 6-8, vyúčtovania č. l. 41-43, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:
6.Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 27.08.2007 zmluvu o nájme rodinného domu č. XX, v k. ú. K. pozostávajúceho z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva, na dobu neurčitú, za nájomné vo výške 2.000,- Sk (66,39 Eur) mesačne. Nájomná zmluva bola ukončená výpoveďou zo dňa 24.07.2013. Žalovaný nezaplatil nájomné za rok 2009 v sume 332,09 Eur, za rok 2010 v sume 331,90 Eur a za rok 2011 v sume 99,57 Eur, spolu 763,56 Eur.
7.Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená nájomná zmluva podľa § 663 Občianskeho zákonníka, z ktorej žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi nájomné za užívanie rodinného domu č. súp. XX, v k. ú. K.. Žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil tým, že žalobcovi nezaplatil nájomné 763,56 Eur. Súd preto žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi žalobou uplatnenú sumu 763,37 Eur.
9.Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením nájomného, preto podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil počnúc od 02.11.2016, súd je viazaný žalobou (§ 216 ods. 1 CSP), ktorú nemôže prekročiť, preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 763,37 Eur od 02.11.2016 do zaplatenia, do omeškania so zaplatením ktorej sa žalovaný dostal už skôr, pretože nájomné bolo splatné v mesačných pravidelných platbách.
10.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, o nároku žalobcu na náhradu trov konania preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v zmysle ktorého by žalobcovi patrila plná náhrada trov konania, a zároveň aj podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predmetom konania je iba drobný spor a žalobca podáva opakovane rovnako formulované žaloby v skutkovo a právne totožných nekomplikovaných veciach, v ktorých v podstate úkon prevzatia a prípravy zastúpenia vo viacerých takto hromadne podaných veciach splýva do jedného. Vypracovanie takto hromadne podaných žalôb spočíva v prepísaní niekoľkých údajov týkajúcich sa osoby žalovaného a skutkového deja (niekoľko údajov o uzatvorenej zmluve, výška žalovanej sumy, výška úroku z omeškania a dátum omeškania) a je spravidla zabezpečené automatizovane softvérovými aplikáciami, s čo najmenším podielom ľudskej práce. Preto nie je dôvodné, aby v takýchto veciach bola náhrada trov konania počítaná výlučne podľa § 10 a § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. za každý úkon právnej služby samostatne. Z podobnej filozofie vychádza napr. ustanovenie § 14b českej vyhlášky č. 177/1996 Sb. o odmenách advokátov, podľa ktorého odmena advokáta v podobných prípadoch napr. vo veci s tarifnou hodnotou od 30.000,- Kč do 50.000,- Kč je stanovená paušálnou sumou 500,- Kč za úkony právnej služby do podania návrhu (t.j. spravidla dva až tri úkony: prevzatie zastúpenia, predžalobná výzva a podanie návrhu), za ktoré štandardná odmena podľa § 7 zmienenej vyhlášky predstavuje pri tarifnej hodnote 50.000,- Kč sumu 6200,- Kč (pri dvoch úkonoch) resp. 9.300,- Kč (pri troch úkonoch); reálny nárok na náhradu trov právneho zastúpenia tak predstavuje napr. len 5,5 - 8 % štandardnej odmeny advokáta resp. 1 - 1,66 % tarifnej hodnoty predmetu sporu. Tiež podľa bodu 29
preambuly nariadenia ES č. 861/2007 by mal súd nariadiť, aby žalovaný bol povinný zaplatiť iba trovy konania, vrátane napríklad aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa žalobca nechal zastupovať advokátom. ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky alebo ktoré sú nevyhnutné. Z uvedených dôvodov preto o nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku za návrh a náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, pričom takto priznaná náhrada trov právneho zastúpenia bude predstavovať 1/3 štandardnej odmeny advokáta (prevzatie zastúpenia, predžalobná výzva, podanie žaloby). Priznaný nárok na náhradu trov konania zohľadňuje tiež skutočnosť, že vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania, a bez toho, aby žalobca okrem doručenia jedného písomného podania adresovaného súdu (žaloba) akokoľvek inak využil právne služby svojho advokáta.
11.Z dôvodu hospodárnosti konania súd týmto rozsudkom rozhodol okrem nároku na náhradu trov konania aj o výške trov. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania je však podľa § 357 písm. m) CSP prípustné len do časti výroku o nároku na náhradu trov konania (a nie aj proti výške); časť výroku o výške náhrady trov konania však ako závislý výrok nenadobudne právoplatnosť skôr ako výrok o nároku na náhradu trov. V prípade zmeny výroku o nároku na náhradu trov konania odvolacím súdom o výške náhrady trov konania rozhodne znovu súd prvej inštancie samostatným uznesením.
12.Výška náhrady trov konania predstavuje zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 45,50 Eur a trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby 51,45 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), paušálna náhrada nákladov 8,58 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) a DPH 20 % vo výške 12,01 Eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), trovy právneho zastúpenia teda spolu predstavujú 72,04 Eur.
13.O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP tak, že žalovanému súd uložil povinnosť zaplatiť dlh v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet advokáta žalobcu súd uložil žalovanému v súlade s § 263 ods. CSP, podľa ktorého ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).