Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Cob-12-2017.pdf
PDF · 127.25 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu R.. A. V. a sudcov Y.. Y. Q. a R.. C. C., v spore žalobcu: L. kancelária poisťovateľov, M. Z. XX, XXX XX F. XX, K.: XX XXX XXX, zastúpený R.. R. Y., advokátom so sídlom E. kancelárie, A. XX, XXX XX F., proti žalovaným: 1. Q. J., s.r.o., XXX XX L. Q. XXX, K.: XX XXX XXX, 2. C. V., nar. X.X.XXXX, T. XX, XXX XX V., o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 9Cb/107/2011-137 zo dňa 27. 5. 2014 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. A. priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania a dovolacieho konania, proti žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí sú povinní uhradiť ich žalobcovi spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu X.XXX,XX eur s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne z dlžnej sumy od XX.X.XXXX do zaplatenia, to všetko do X dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu R.. R. Y., advokáta, A. 27, 8X1 XX F. vo výške XXX,XX eur do X dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet právneho zástupcu žalobcu R.. R. Y., advokáta, A. XX, XXX XX F. vo výške XXX,XX eur do X dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa voči žalovaným domáha zaplatenia X.XXX,XX eur s príslušenstvom titulom poskytnutého poistného plnenia. Uviedol, že žalovaný v 1. rade je držiteľom motorového vozidla Z. R., X.: KE-XXX, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda na ďalšom motorovom vozidle S. H., X.: PN-XXX BZ, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť F., s.r.o. - poškodený. Žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba bol vodičom motorového vozidla Z. R., ktorým bola spôsobená škoda na motorovom vozidle S. H.. Škoda bola poškodenému uhradená v rozsahu a výške podľa § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka zo strany žalobcu a to v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu a žalobca poškodenému uhradil túto škodu z garančného fondu, pretože motorové vozidlo Citroen R., ktorým bola škoda spôsobená, nemalo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
3. Žalobca poskytol poškodenému - obchodnej spoločnosti F., s.r.o z garančného fondu poistné plnenie vo výške X.XXX,XX eur a túto sumu žalobca v tomto konaní vymáha od oboch žalovaných - žalovaného
v 1. rade ako držiteľa motorového vozidla a žalovaného v 2. rade ako vodiča motorového vozidla v čase spôsobenej škody.
4. Potom, ako súd prvej inštancie vo veci vydal dňa XX.X.XXXX platobný rozkaz č.k. XXRob/XX/XXXX- XX, žalovaný v 2. rade podal proti nemu v zákonnej lehote odpor. V odpore uviedol, že žalovaný v 1. rade mu predmetné motorové vozidlo Z. R. zapožičal a ubezpečil ho, že motorové vozidlo je riadne poistené a poistné bolo uhradené. Bez takéhoto ubezpečenia by si žalovaný v 2. rade toto motorové vozidlo nezapožičal. Preto žalovaný v 1. rade za pasívne legitimovaného v tomto konaní považuje žalovaného v 2. rade a nie aj žalovaného v 1. rade, pretože žalovaný v 2. rade neporušil žiadnu právnu povinnosť, ktorá je podmienkou pre vznik zodpovednosti voči žalobcovi. Osobou bez poistenia zodpovednosti a subjektom, ktorý porušil právnu povinnosť je žalovaný v 1 rade a nie žalovaný v 2. rade, preto regresný nárok žalobcovi vznikol len voči vlastníkovi motorového vozidla, ktorý neuzavrel povinné zmluvné poistenie.
5. Na pojednávaní dňa X.X.XXXX žalovaný v 2. rade uviedol, že došlo k predmetnej havárii tak, ako to uviedol žalobca a je si vedomý, že to bola vina žalovaného v 2. rade, keď spôsobil túto dopravnú nehodu.
6. Súd prvej inštancie o uplatnenej pohľadávke žalobcu rozhodol skorším rozsudkom č.k. XCb/XXX/ XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX ako rozsudkom pre zmeškanie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a pre uznanie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.
7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a zistil z evidencie motorových vozidiel, že vlastníkom a držiteľom predmetného motorového vozidla Z. R., ktorým bola spôsobená škoda v období od X.X.XXXX do X.XX.XXXX bol žalovaný v 1. rade. K predmetnej škode na motorovom vozidle poškodeného a na spoločnosť F., s.r.o. došlo v M. dňa X.X.XXXX. Túto dopravnú nehodu spôsobil žalovaný v 2. rade motorovým vozidlom Z. R., došlo k poškodeniu motorového vozidla S. H., ktorý patril poškodenému. Poškodený si uplatnil nárok z poistného zmluvného plnenia. Žalobca dotazom vo všetkých poisťovniach zistil, že nebola u nich dojednaná zmluva poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla Z. R., X.: KE-XXX GD. Ďalej súd prvej inštancie a zistil, že spoločnosť F. T. B+P, Y. vyúčtovala poškodenému za opravu poškodeného motorového vozidla sumu X.XXX eur.
8. Z výpočtu hodnoty vozidla a výšky škody zo dňa XX.X.XXXX vypracovaným V. poisťovňou a.s. U. K. group súd prvej inštancie zistil, že výška škody na motorovom vozidle poškodeného bola stanovená na sumu je X.XXX,XX eur. Následne poisťovňa V. vyplatila poškodenému po ukončení šetrenia poistnej udalosti na jeho účet X.XXX,XX eur. Zároveň poisťovňa V. a.s. vyzvala žalobcu na refundáciu vzniknutých nákladov vo výške X.XXX,XX eur ako poistné plnenie a XXX,XX eur ako poplatok za spracovanie z dôvodu, že za škodu zodpovedala osoba s nepoisteným vozidlom. Ďalej súd prvej inštancie zistil z výpisu z účtu žalobcu vo U. banke, že žalobca dňa XX.X.XXXX vyplatil V. poisťovni, a.s. sumu XX,XX eur a dňa XX.X.XXXX sumu X.XXX,XX eur. Následne žalobca dňa XX. 4. XXXX vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie žalovanej sumy X.XXX,XX eur a to v lehote do XX.X.XXXX.
9. Žalovaný nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný na úhradu žalovanej sumy, pretože nevedel, že toto motorové vozidlo nie je zákonne poistené. Potvrdil, že dopravná nehoda sa stala, žalovaný v 2. rade predmetné vozidlo Z. R. šoféroval. Opätovne uviedol, že vozidlo si požičal od žalovaného v 1. rade pre seba, nebol v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným v 1. rade a vozidlo používal pre svoju činnosť a pre svoju potrebu.
10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 415, 427 a 420 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zodpovednosť za škodu, ďalej podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a), b) Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 3, § 18 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b) a § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
11. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie náhrady za poistné plnenie, ktoré žalobca poskytol poškodenému, obchodnej spoločnosti F., s.r.o. na jeho motorovom vozidle, ktorá vznikla pri dopravnej nehode. Súd prvej inštancie uviedol, že základnými
atribútmi vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka je upravené ako jeden z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu a aj zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Táto osobitná povaha zodpovednosti spočíva v tom, že z tejto prevádzky motorového vozidla vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť pri takejto prevádzke motorového vozidla. V záujme ochrany tretích osôb - nezúčastnených sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa motorového vozidla. Na zmiernenie rizík znášania následkov tejto zodpovednosti za škodu má byť každý prevádzkovateľ zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Preto v prejednávanej veci žalovaný v 1. rade zodpovedá za vzniknutú škodu ako prevádzkovateľ motorového vozidla podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka titulom objektívnej zodpovednosti a žalovaný v 2. rade zodpovedá za škodu ako subjekt, ktorý túto škodu spôsobil podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 2. rade zodpovedá za túto škodu v nadväznosti na generálnu prevenciu predchádzaniu škody zakotvenú v § 415 Občianskeho zákonníka, ako aj vzhľadom na na Zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pretože predmetná škoda vznikla ako následok protiprávneho úkonu škodcu, teda, keby nebolo správanie sa žalovaného v 2. rade, škoda by nebola vznikla a vznik škody je vo vzťahu príčinnej súvislosti so správaním sa žalovaného v 2. rade ako vodiča motorového vozidla.
12. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že škodu spôsobil žalovaný v 2. rade, preto za ňu zodpovedá a vlastníkom motorového vozidla bol žalovaný v 1. rade, preto taktiež nesie zodpovednosť za spôsobenú škodu.
13. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na to, že predmetné motorové vozidlo, ktorého držiteľom bol žalovaný v 1. rade a ktoré spôsobilo škodu, nebolo k dátumu dopravnej nehody poistené a nebola uzatvorená zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi podľa § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o povinnom zmluvnom poistení povinnosť uhradiť z poistného garančného fondu poistné plnenie poškodenému
- obchodnej spoločnosti F., s.r.o. vo výške X.XXX,XX eur. Žalobca si túto povinnosť splnil a dňa XX.X.XXXX škodu X.XXX,XX eur zaplatil poškodenému. Žalobcovi týmto vzniklo právo podľa § 24 ods. 7 veta prvá Zákona o povinnom zmluvnom poistení na náhradu toho, čo plnil proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o povinnom zmluvnom poistení, voči žalovanému v 1. rade. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá a § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o povinnom zmluvnom poistení je potrebné vykladať tak, že žalobca má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plní. Žalobca má teda právo postihovať proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, teda aj proti vodičovi motorového vozidla, ktoré spôsobilo škodu. Takýto názor vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Žalovaný v 2. rade preto zodpovedá za škodu ako subjekt, ktorý škodu spôsobil. Preto súd prvej inštancie tvrdenia žalovaného v 2. rade o tom, že nemal vedomosť o tom, že vozidlo nie je poistené považoval za irelevantné a nezbavilo to žalovaného v 2. rade zodpovednosti za škodu, ktorú pri dopravnej nehode spôsobil porušením svojej povinnosti - Pravidiel cestnej premávky. Žalovaný v 2. rade porušil právne predpisy v tom, že pri použití predmetného motorového vozidla si nesplnil zákonnú povinnosť podľa § 18 Zákona o povinnom zmluvnom poistení mať pri sebe potvrdenie o zodpovednosti za škodu. Nie je významné ani to, či žalovaný v 2. rade podnikal v oblasti dopravy a na aký účel používal motorové vozidlo, pretože to nemá žiaden súvis s dopravnou nehodou a vznikom škody. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi uplatnenú pohľadávku X.XXX,XX eur.
14. Súd prvej inštancie preto zaviazal oboch žalovaných aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože žalovaní v 1. a 2. rade sa dostali do omeškania s plnením vymáhanej pohľadávky dňa XX.X.XXXX a preto ich súd zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania.
15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania XXX,XX eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh XXX,XX eur a trov právneho zastúpenia XXX,XX eur podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za tri úkony právnych služieb tak ako to súd prvej inštancie
špecifikoval podrobne v odôvodnení rozsudku a zaviazal ich aj na zaplatenie trov predchádzajúceho odvolacieho konania vo výške XXX,XX eur titulom trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa XX.X.XXXX tak ako to súd prvej inštancie podrobne špecifikoval v odôvodnení napadnutého rozsudku.
16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v 2. rade. Uviedol, že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zodpovedným subjektom a pasívne legitimovaným je výlučne majiteľ motorového vozidla, teda žalovaný v 1. rade a nie žalovaný v 2. rade. Uviedol, že ako vodič motorového vozidla neporušil žiadnu právnu povinnosť, ktorá je podmienkou pre vznik zodpovednosti voči žalobcovi. Ako vodič motorového vozidla nebol osobou bez poistenia zodpovednosti ani osobou porušujúcou právnu povinnosť. Osobou bez poistenia zodpovednosti a subjektom, ktorý porušil právnu povinnosť je majiteľ motorového vozidla, ktorý je jedine pasívne legitimovaným v tomto spore. Preto žalobca má právo na náhradu toho, čo plnil len proti tomu, kto zodpovedá za škodu a regresný nárok žalobcovi vznikol len voči vlastníkovi motorového vozidla, ktorý neuzatvoril povinné zmluvné poistenie podľa § 3 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Ďalej žalovaný v 2. rade uviedol, že osobou bez poistenia zodpovednosti je majiteľ motorového vozidla v zmysle § 24 ods. 2 písm. d) Zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého žalobca poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Preto žalobca má podľa § 24 ods. 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení právo na regresný nárok proti tomu, kto zodpovedá za škodu, teda proti žalovanému v 1. rade. Žiadne z ustanovení § 24 Zákona o povinnom zmluvnom poistení nemožno aplikovať tak, že by žalobca mal právo proti žalovanému v 2. rade. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu voči žalovanému v 2. rade zamieta, alebo aby zrušil rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedol, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil a správne rozhodol, ak zaviazal oboch žalovaných na zaplatenie uplatnenej pohľadávky. Uviedol, že vymedzenie osôb zodpovedných za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je upravené v §§ 420, 427 - 431 Občianskeho zákonníka. Typicky tak pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla pripadá do úvahy zodpovednosť vodiča a prevádzkovateľa motorového vozidla. Namiesto nich alebo v určitých prípadoch spoločne s nimi môžu zodpovedať aj ďalšie osoby, napríklad zamestnávateľ vodiča, osoba, ktorá použije motorové vozidlo proti vôli prevádzkovateľa a podobne. Preto ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka o osobitnej zodpovednosti nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený sa tak môže domáhať škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 420 Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti založenej na prezumpcii zavinenia. Aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzkovateľ tohto dopravného prostriedku, nie je tým vylúčená zároveň zodpovednosť vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodovej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Vyplýva to aj z viacerých rozhodnutí súdov Českej republiky a Slovenskej republiky. Je preto možné dospieť k jednoznačnému záveru, že poistenie sa vzťahuje tak na prevádzkovateľa, ako aj na vodiča motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX v obdobnej veci, z ktorého vyplýva, že vodič sa má presvedčiť, či na vozidlo, ktoré prevádzkuje, je uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla a vodič motorového vozidla je povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti, ktoré je povinný na výzvu príslušníka policajného zboru predložiť. Slovenská kancelária poisťovateľov - žalobca má preto právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, teda aj proti vodičovi, aj proti prevádzkovateľovi motorového vozidla. V prejednávanej veci je existencia vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného - obchodnej spoločnosti F., s.r.o. potvrdená samotným žalovaným v 2. rade a príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného v 2. rade a vznikom škody je nepochybná, pretože keby sa žalovaný v 2. rade správal v súlade s § 415 Občianskeho zákonníka, nedošlo by ku škode na majetku poškodeného, preto je žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla v tomto konaní pasívne legitimovaný, pretože svojim konaním spôsobil škodu na majetku poškodeného. Za túto škodu zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka, pretože ju spôsobil motorovým vozidlom,
ku ktorému nebola uzatvorená poistná zmluva o zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Aj za žalovaného v 2. rade musel žalobca plniť poškodenému z garančného fondu a žalobca má preto aj voči žalovanému v 2. rade právo na náhradu - postih podľa § 24 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. Ďalej žalobca uviedol, že tzv. poistný garančný fond bol zákonom vytvorený z toho dôvodu, že v prípade, ak poistná zmluva o povinnom zmluvnom poistení nebola uzatvorená, alebo z určitých dôvodov zanikla, a poškodený nemá možnosť obrátiť sa na žiadnu poisťovňu, aby mu žalobca uhradil škodu za osoby zodpovedné za škodu, teda za vodiča alebo prevádzkovateľa. Žalobca má následne regresný postih podľa § 24 ods. 2 písm. a), g) Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Tým je zabezpečené, že poškodený dostane plnenie aj vtedy, keď vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nebude v rozpore so zákonom poistené. Protiprávny vzťah spočívajúci v absencii poistenia však poškodený nepocíti, pretože za nepoistené osoby zodpovedné za škodu mu poskytne plnenie z poistného garančného fondu navrhovateľ. Následne navrhovateľ má právo žiadať refundáciu vyplatených náhrad od toho, kto za škodu podľa právnych predpisov zodpovedá a za koho vznikla povinnosť vyplatiť náhradu škody poškodenému. Preto je otázka, kto mal povinnosť motorové vozidlo poistiť, vo vzťahu k zodpovednosti za škodu irelevantné. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal toto odvolanie žalovaného v 2. rade v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) účinného v čase rozhodovania dňa XX.XX.XXXX a rozhodol o tomto odvolaní skorším rozsudkom č.k. XCob/XXX/ XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol.
19. Odvolací súd tento skorší rozsudok v tomto spore odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil zodpovednosť žalovaného v 2. rade za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka a § 24 ods. 2 písm. b) a § 24 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uviedol, že žalobca si v tomto konaní uplatnil proti žalovaným svoje postihové práva podľa § 240 ods. 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a preto žalobca si môže tento nárok uplatniť titulom regresného nároku proti tomu kto si nesplnil povinnosť podľa § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o povinnom zmluvnom poistení a nemal uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tou osobou, ktorá takéto poistenie nemala uzatvorené bol žalovaný v 1. rade ako držiteľ motorového vozidla a nie žalovaný v 2. rade ako vodič tohto motorového vozidla. Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolateľovi - žalovanému v 2. rade ako vodičovi motorového vozidla, ktorý spôsobil škodu motorovým vozidlom a žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol.
20. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie žalobca. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a následkom nesprávnom zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade. Uviedol, že odvolací súd nesprávne posúdil, že za osobu bez poistenia zodpovednosti, voči ktorej je možné zo strany žalobcu regres uplatniť, považuje len vlastníka vozidla. Zo zákona však vyplýva, že za takúto osobu je potrebné považovať toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá zmluva v zmysle § 3 ods. 1 ZoPZP. Pre správnosť výkladu odvolacieho súdu nesvedčí ani to, že ustanovenie § 2-4 ods. 2 písm. b), tak i ustanovenie § 24 ods. 7 ZoPZP, sú formulované v jednotnom čísle („osoba bez poistenia zodpovednosti“). Dovolateľ má zato, že žalovaný v 2. rade ako vodič a pôvodca dopravnej nehody je v spore pasívne legitimovaný, pretože porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodeného. Zodpovedá tak za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka a pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu nato, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Aj za žalovaného v 2. rade žalobca plnil poškodenému z garančného fondu a má proti nemu z tohto dôvodu právo postihu podľa § 24 od. 7 ZoPZP. Nesprávnosť záveru odvolacieho súdu dovolateľ osvedčoval aj tým, že v obdobných veciach vedie mnoho sporov, kde súdy posudzujú zodpovednosť takýchto žalovaných osôb, teda zvlášť vodičov dopravných nehôd, pretože ich zodpovednosť je subjektívna a môžu sa jej zbaviť zákonom stanovených prípadoch. Predmetom konania nie je náhrada škody, ale nárok uplatnený podľa ZoPZP a tento nerieši zodpovednosť za škodu, a teda ani nerieši jednotlivé varianty tejto zodpovednosti. Tu
poukázal na dikciu citovaného zákona, kde sa v ustanovení § 4 ods. 1 uvádza výraz „na každého, kto zodpovedá za škodu“, ďalej v ods. 4 výraz „za ktorú poistený zodpovedal“ a v ustanovení § 24 ods. 2 sa uvádza výraz „osoba zodpovedá za škodu“ opakovane, z čoho vyplýva, že vlastnú úpravu zodpovednosti za škodu je nutné hľadať tam, kde je v Slovenskom právnom poriadku upravená, t.j. v Občianskom zákonníku. Podľa dovolateľa za spôsobenú škodu v danom prípade zodpovedajú obaja žalovaní spoločne a nerozdielne s poukazom na ustanovenie § 438 Občianskeho zákonníka, takže žalobca má právo uplatniť svoj nárok proti ktorémukoľvek z nich. Prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedá podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom jeho zodpovednosť je založená na princípe objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Vodič motorového vozidla zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. V prípade vodiča ide pritom o porušenie povinností, ktoré sú mu uložené predovšetkým Zákonom o premávke na pozemných komunikáciách. Podľa dovolateľa nemožno podmieňovať vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti existenciou poistného vzťahu a neexistuje zákonný inštitút, ktorý by v danom prípade zbavoval zodpovednosti vodiča tým, že za škodu zodpovedá výlučne prevádzkovateľ nepoisteného motorového vozidla, bez ohľadu na to, kto škodu spôsobil. Rozhodnutie odvolacieho súdu je tak v rozpore s hmotnoprávnou úpravou poistenia zodpovednosti a s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach, pričom dovolateľ poukázal aj na konštantnú českú judikatúru. Najvyšší súd SR ako súd dovolací o tomto dovolaní žalobcu rozhodol uznesením č.k. XObdo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. XCob/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
21. Najvyšší súd SR v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že sporným v tomto konaní je právne posúdenie nároku uplatneného žalobcom voči žalovanému v 2. rade a to existencia alebo neexistencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade ako vodiča motorového vozidla k náhrade plnenia poskytnutého Slovenskou kanceláriou poisťovateľov z poistného garančného fondu poškodenému za situácie, ak vodič zodpovedajúci za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemal (ako nevlastník) povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Podľa odvolacieho súdu (na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa) nebol tento subjektom zodpovedajúcim podľa § 24 ods. 2 písm. b), ods. 7 ZoZPZ. keďže sa ho netýkala povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým bola spôsobená v danom prípade škoda a ktorú nahradil z poistného garančného fondu žalobca. Sporným sa tak stáva výklad právnej úpravy postihového práva Slovenskej kancelárie poisťovateľov pri plnení z poistného garančného fondu poškodenému v prípade, ak vo vzťahu k motorovému vozidlu, ktorým bola škoda spôsobená, nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to čo do okruhu osôb povinných z postihu.
22. Ďalej dovolací súd uviedol, že z obsahu spisu je nesporné, že žalobca sa domáhal voči žalovanému v 2. rade takzvaného postihového práva, pretože ako vodič motorového vozidla zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo ku škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalobca si voči žalovanému v tomto konaní uplatnil nárok titulom zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla zodpovedného podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a voči žalovanému v 2. rade odvodil postihový nárok z všeobecnej úpravy zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný v 2. rade zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti ako vodič, ktorý škodovú udalosť zavinil.
23. Ďalej dovolací súd poukázal na ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje všeobecnú zodpovednosť každej osoby za škodu, ktorú spôsobila porušením právnej povinnosti. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až § 431 je osobitným druhom zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Ustanovenie § 427 upravuje subjekt tejto zodpovednosti, pričom podľa odseku 1 je tento subjekt určený bez ohľadu na to, prevádzkou akého dopravného prostriedku bola škoda spôsobená. Podľa odseku 2 zodpovedajú iba prevádzkovatelia (zákon používa jazykovo pojem "prevádzateľ") určitých dopravných prostriedkov. Subjektom tejto zodpovednosti môže byť však aj osoba odlišná od osôb uvedených v § 427, ak sú splnené podmienky ustanovené v § 430. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 813 a § 814 upravuje prechod práva poisteného proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Dôvodom, prečo na poisťovateľa prechádza
právo, ktoré má poistený proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, je postihnutie osoby zodpovednej za škodu aj v tých prípadoch, keď poistený, ktorému bola spôsobená škoda, dostane náhradu od poisťovateľa. Ide o zákonný prechod práva (tzv. subrogačný postih), ku ktorému dochádza bez prejavu vôle účastníkov. Zo znenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva prechod práva na náhradu škody vyplatením poistného plnenia bez ohľadu na to, či možno zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla poškodenému voči škodcovi, vyvodiť z Občianskeho zákonníka alebo akéhokoľvek iného právneho predpisu. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie v obdobnej veci sp. zn. XCdo/ XXX/XXXX.
24. Ďalej dovolací súd uviedol, že zodpovednosť prevádzkovateľa, ktorá je aj v tomto prípade daná na základe samotnej existencie kvalifikovanej škodovej udalosti majúcej svoj pôvod v prevádzke, však nevylučuje zodpovednosť vodiča dopravného prostriedku, ktorý spôsobil škodu pri tejto škodovej udalosti zavineným porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o vzťah prevádzkovateľa a vodiča ako odlišných subjektov, ustanovenie § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce osobitnú zodpovednosť nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený tak môže uplatňovať právo na náhradu škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu rovnako ako voči vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení.
25. Najvyšší súd SR ďalej uviedol, že postavenie žalobcu v konaní je osobitným postavením vo vzťahu k takýmto osobám z dôvodu, že ide o jeho postihové právo voči osobám, za ktoré plnil na základe osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v § 24 ods. 2 ZoPZP. Dôvodom na vznik práva poškodeného na náhradu škody proti poistnému garančnému fondu je spôsobenie škody nepoisteným motorovým vozidlom a toto právo si môže poškodený uplatniť voči kancelárii za rovnakých podmienok, ako keby uplatnil priamy nárok proti poisťovateľovi. Úmyslom zákonodarcu, formulovaným aj v dôvodovej správe k ZoPZP bolo, aby sa poistenie vzťahovalo ako na prevádzkovateľa a ďalšie osoby zodpovedajúce podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak i na osoby zodpovedajúce za podmienok ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. napríklad vodiča vozidla. Za osobu bez poistenia zodpovednosti je teda nutné považovať toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú podľa ZoPZP a vodič je tak v spore pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodených, ktorú žalobca uhradil. Keďže škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu nato, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Keďže za neho žalobca plnil poškodenému z garančného fondu, má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 ZoPZP.
26. Dovolací súd preto na základe nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom a aj vzhľadom na existujúcu solidaritu žalovaných a existujúce podmienky postihového práva žalobcu a nesprávne zistenie skutkového stavu odvolacím súdom, preto uznesením sp. zn. XObdo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX zrušil rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, pričom právny názor dovolacieho súdu je pre odvolací súd záväzný.
27. Žalobcovi bolo rozhodnutie dovolacieho súdu doručené XX.X.XXXX, žalovanému v 2. rade XX.X.XXXX a žalovanému v 1. rade na základe fikcie doručenia na jeho adresu zapísanú v obchodnom registri dňa XX.X.XXXX. Strany sporu vyjadrenie k rozhodnutiu dovolacieho súdu nepodali.
28. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Tento rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 1, 3 C.s.p., spor prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné.
29. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalobcu dňa XX.X.XXXX, teda za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.
30. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.
31. Podľa § 470 ods. 2 prvé veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.
32. Odvolací súd tento spor prejednal, akceptujúc svoju viazanosť právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení dovolacieho súdu v tomto spore podľa § 455 C.s.p. a odvolanie žalovaného v 2. rade opätovne prejednal.
33. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 konštatuje správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenia, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného v 2. rade odvolací súd udáva:
34. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie uznesením sp. zn. XCb/XXX/XXXX z XX.X.XXXX poučil strany sporu o tom, že musia všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. Toto uznesenie s poučením bolo žalovanému v 1. rade doručené XX.XX.XXXX, žalovanému v 2. rade doručené XX.X.XXXX. Na pojednávaní v konaní na súde prvej inštancie dňa X.X.XXXX bol žalovaný v 2. rade osobne prítomný a na tomto pojednávaní uviedol, že uznáva nárok čo do dôvodu aj výšky v celkovej uplatnenej sume X.XXX,XX eur s uplatneným úrokom z omeškania. Uviedol, že si je vedomý, že spôsobil dopravnú nehodu a škodu, avšak k autu boli doložené všetky doklady aj zákonná poistka aj leasingová zmluva a žalovaný v 2. rade nemal vedomosť o tom, že žalovaný v 1. rade nezaplatil zákonnú poistku.
35. Uvedená výpoveď žalovaného v 2. rade v konaní na súde prvej inštancie na pojednávaní dňa X.X.XXXX je nesporným tvrdením žalovaného v 2. rade o tom, čo tvrdí v žalobe žalobca ohľadom zodpovednosti žalovaného v 2. rade za spôsobenú haváriu a škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zhodné tvrdenie o výške tejto škody. Preto ďalšie dokazovanie o spôsobenej škode a o jej výške nebolo v dôsledku zhodných tvrdení strán sporu potrebné vykonávať v zmysle ustanovenia § 120 ods. 3 O.s.p. a ustanovenia § 186 ods. 2 C.s.p. účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu dňa XX.X.XXXX.
36. Odvolací súd preto posúdil, že žalobca podľa § 24 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, má voči obom žalovaným postihové práva, za ktoré plnil na základe osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v § 24 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a to voči žalovanému v 1. rade ako prevádzkovateľovi motorového vozidla, ktorý nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje osobitnú zodpovednosť za škodu a aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako k vodičovi dopravného prostriedku, ktorý svojím konaním spôsobil škodu nepoisteným motorovým vozidlom. Ak žalobca vyplatil poškodenému škodu, ktorú spôsobil žalovaný v 2. rade motorovým vozidlom, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný v 1. rade, žalobca preto má postihové práva aj vo vzťahu k žalovanému v 1. rade aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, pretože za osobu bez poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa považuje ten kto ju priamo spôsobil - vodič nepoisteného motorového vozidla a taktiež prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý nemal uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla.
37. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa X.X.XXXX rozhodol správne, ak zaviazal oboch žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne X.XXX,XX eur so zákonným úrokom z omeškania od XX.X.XXXX, teda odkedy vyzval žalovaných na zaplatenie tejto vyplatenej škody poškodenému podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka o výške úrokov z omeškania, ktorá je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu o zaplatenie X.XXX,XX eur s úrokmi z omeškania a aj o priznanej náhrade trov konania v konaní na súde prvej inštancie ako vecne správny.
39. Odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom aj dovolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania a na ich náhradu zaviazal oboch žalovaných spoločne a nerozdielne. Na trovy dovolacieho konania odvolací súd aplikoval ustanovenie § 453 ods. 1 a § 453 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane použijú aj na dovolacie konanie a o náhrade týchto trov rozhodne súd, na ktorom sa konanie končí. O výške trov tohto odvolacieho konania aj dovolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie samostatným uznesením.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).