Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-7C/438/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, sudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: Ľ. M., G.. XX.XX.XXXX, E. K. M. XX/XXX, XXX XX E., právne zast. JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o zaplatenie 14 611,23 Eur, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 9.941,23 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v pomernej časti 36,08 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 13.10.2015 a opravenou dňa 28.04.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 4 611,23 Eur titulom náhrady skutočnej škody a sumy 10 000,- Eur titulom nemajetkovej ujmy spôsobených nezákonnými rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní pri výkone verejnej moci.

2. Nároky odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Rimavská Sobota, Úradu justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-444/OEK-RS-2006 zo dňa 07.12.2006 bolo vznesené obvinenie voči žalobcovi pre trestný čin úverového podvodu vo forme spolupáchateľstva podľa § 250a ods. 1, ods. 3 v spojení s § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva PZ Rimavská Sobota, Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenia skráteného vyšetrovania ČVS: ORP-479/2-OSV-RS-2007 zo dňa 16.04.2007 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie žalobcovi taktiež pre trestný čin úverového podvodu vo forme spolupáchateľstva podľa § 250a ods. 1 v spojení s § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Proti obom uzneseniam podal žalobca v zákonnej lehote sťažnosť, ktorá však bola následne rozhodnutím príslušného dozorujúceho prokurátora zamietnutá. Po podaní obžaloby v oboch trestných veciach súd rozhodol o ich spojení na spoločné konanie a to tak, že trestná vec žalobcu bola ďalej vedená na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 2T/44/2008. Rozsudkom Okresného súdu Revúca zo dňa 10.04.2013, sp. zn. 2T/44/2008, právoplatným dňa 26.04.2013 bol žalobca v zmysle § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora oslobodený.

3. Ako orgán konajúci v mene štátu (žalovaného) žalobca napokon označil Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, čo odôvodnil nasledovne:

4. V danom prípade došlo ku škode žalobcu v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt (§ 10 ods. 1 Trestného poriadku). Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj vyšetrovateľ Policajného zboru (viď bližšie § 10 ods. 7 Trestného poriadku). Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia, ktoré policajt doručí prokurátorovi najneskôr do 48 hodín (§ 199 ods. 1 veta druhá a šiesta Trestného poriadku). Ak je po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi (viď bližšie § 206 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku). Po skončení vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie (viď bližšie § 209 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku). Prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin (viď bližšie § 214 ods. 1 Trestného poriadku). Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor (§ 230 ods. 1 Trestného poriadku). Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený a/ dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a určovať lehoty na ich vybavenie, b/ vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje, c/ zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci, d/ vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania s pokynmi, e/ zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami, f/ odňať vec policajtovi (viď bližšie § 230 ods. 2 Trestného poriadku). Iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní podať obžalobu (§ 231 písm. a/ Trestného poriadku). Uvedený výňatok z niektorých ustanovení Trestného poriadku ozrejmuje, že na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ Policajného zboru, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podal žalobca na Ministerstve vnútra SR, preto je podľa žalobcu tento orgán orgánom konajúcim v mene žalovaného.

5. Po viacnásobných postúpeniach žiadosti medzi štátnymi orgánmi (Ministerstvom vnútra SR, Generálnou prokuratúrou SR a Ministerstvom spravodlivosti SR) o tejto žiadosti doposiaľ rozhodnuté nebolo. Skutočná škoda vo výške 4 611,23 Eur predstavuje nasledujúce trovy obhajoby žalobcu v trestnom konaní:

- tarifná odmena po 45,31 Eur za úkony právnej služby vykonané v roku 2006: a) prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom vo veci ČVS: ORP-444/OEK-RS-2006 dňa 12.12.2006 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.05.2009) b) písomné podanie na súd vo veci samej (sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia) dňa 12.12.2006 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) c) účasť na výsluchu obvineného Ľ.. M.Č. na OR PZ Revúca dňa 18.12.2006 v čase od 12.05 hod. do 13.20 hod. (14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) d) účasť na konfrontácii medzi obv. Ľ.. M.Č. a a obv. B.. Č. na OR PZ Revúca dňa 19.12.2006 v čase od 12.10 hod. do 13.05 hod. (14 ods. 1 písm. d) vyhlášky)

- tarifná odmena za úkony právnej služby vykonané v roku 2007: a) účasť na výsluchu svedka Q.. L. na OR PZ Revúca dňa 25.01.2007 v čase od 09.00 hod. do 09.30 hod. (14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) b) účasť na výsluchu svedka Š.. M.T. na OR PZ Revúca dňa 25.01.2007 v čase od 09.35 hod. do 10.15 hod. (14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) c) účasť na výsluchu svedka Š.. Y.Q. na OR PZ Revúca dňa 25.01.2007 v čase od 10.25 hod. do 10.50 hod. (14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) d) účasť na výsluchu svedka Q.. V.G. na OR PZ Revúca dňa 25.01.2007 v čase od 11.05 hod. do 11.30 hod. (14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) e) účasť na výsluchu svedka N.. C. na OR PZ Revúca dňa 25.01.2007 v čase od 11.35 hod. do 12.00 hod. (14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) f) účasť na výsluchu svedka J.. Z. na OR PZ Revúca dňa 25.01.2007 v čase od 12.05 hod. do 12.30 hod. (14 ods. 1 písm. d) vyhlášky)

t.j. spolu čas strávený na úkonoch 170 minút, preto za tieto úkony spolu 2 x 49,29 Eur = 98,58 Eur.

g) účasť na konfrontácii medzi obv. B.. Č. a svedkom J.. Z. na OR PZ Revúca dňa 29.01.2007 v čase od 11.20 hod. do 11.40 hod. (14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) h) účasť na konfrontácii medzi obv. Ľ.. M.Č. a svedkom N.. Č. na OR PZ Revúca dňa 29.01.2007 v čase od 11.50 hod. do 12.25 hod. (14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) i) účasť na výsluchu svedka P.. K. na OR PZ Revúca dňa 29.01.2007 v čase od 12.35 hod. do 12.55 hod. (14 ods. 1 písm. d) vyhlášky)

t.j. spolu čas strávený na úkonoch 75 minút, preto za tieto úkony 49,25 Eur.

j) účasť na výsluchu svedka J.. Y.. K. na OR PZ Revúca dňa 30.01.2007 v čase od 10.00 hod. do 10.35 hod. (14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) k) účasť na výsluchu svedka Š.. U. na OR PZ Revúca dňa 30.01.2007 v čase od 10.40 hod. do 11.05 hod. (14 ods. 1 písm. d) vyhlášky)

t.j. spolu čas strávený na úkonoch 60 minút, preto za tieto úkony 49,25 Eur

l) účasť za oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania dňa 08.02.2007 od 11.20 hod. do 12.00 hod. (14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) vo výške 49,25 Eur m) prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom vo veci ČVS: ORP-479/2-OSV- RS-2007 dňa 19.04.2007 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) vo výške 49,25 Eur n) písomné podanie na súd vo veci samej (sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia) dňa 19.04.2007 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) vo výške 49,25 Eur o) písomné podanie na súd vo veci samej (odpor proti trestnému rozkazu sp. zn. 2T/31/2007 zo dňa 20.04.2007) dňa 09.05.2007 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) vo výške 49,25 Eur p) účasť na výsluchu svedka W.. A.C. na OR PZ Revúca dňa 30.07.2007 v čase od 07.40 hod. do 07.50 hod. (14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) vo výške 49,25 Eur

q) účasť na výsluchu svedka P.. I. na OR PZ Revúca dňa 24.08.2007 v čase od 13.05 hod. do 13.10 hod. (14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) r) účasť na konfrontácii medzi obv. Ľ.. M.Č. a svedkom B.. Č. na OR PZ Revúca dňa 24.08.2007 v čase od 13.15 hod. do 13.55 hod. (14 ods. 1 písm. d) vyhlášky)

t.j. spolu čas strávený na úkonoch 50 minút, preto za tieto úkony 49,25 Eur

s) návrh na vykonanie dôkazov pred súdom dňa 05.11.2007 (§ 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky) vo výške 24,63 Eur

- tarifná odmena za úkony právnej služby vykonané v roku 2008:

a) prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom vo veci sp. zn. 2T/44/2008 dňa 07.11.2008 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) vo výške 52,71 Eur b) návrh na vykonanie dôkazov pred súdom dňa 25.11.2008 (§ 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky) vo výške 26,36 Eur c) účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Revúca dňa 01.12.2008 v čase od 08.30 hod. do 11.15 hod. (14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), t.j. 2 hod. a 45 min., preto 2 x 52,71 Eur = 105,42 Eur d) účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Revúca dňa 03.12.2008 v čase od 08.30 hod. do 11.45 hod. (14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), t.j. 3 hod. a 15 min., preto 2 x 52,71 Eur = 105,42 Eur

- tarifná odmena za úkony právnej služby vykonané v roku 2009:

a) účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Revúca dňa 28.01.2009 v čase od 08.30 hod. do 10.15 hod. (14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), t.j. 1 hod. a 45 min., preto 1 x 57,95 Eur b) účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Revúca dňa 18.02.2009 v čase od 08.30 hod. do 10.25 hod. (14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), t.j. 1 hod. a 50 min., preto 1 x 57,95 Eur

c) ďalšia porada s klientom v Advokátskej kancelárii obhajcu v Rožňave dňa 22.09.2009 v čase od 15.00 hod. do 16.15 hod. (14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) vo výške 57,95 Eur d) obhajoba na pojednávaní na Okresnom súde Revúca, dňa 23.09.2009 ktoré bolo odročené (§ 14 ods. 5 vyhlášky) vo výške 14,49 Eur

- tarifná odmena za úkony právnej služby vykonané v roku 2010: a) odvolanie zo dňa 23.04.2010 proti rozsudku OS RA sp. zn. 2T/44/2008 zo dňa 29.03.2010 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) vo výške 60,11 Eur b) účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Revúca dňa 22.09.2010 v čase od 09.00 hod. do 09.25 hod. (14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), t.j. 25 min., preto 1 x 60,11 Eur c) účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Revúca dňa 27.09.2010 v čase od 09.00 hod. do 10.00 hod. (14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), t.j. 60 min., preto 1 x 60,11 Eur d) účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Revúca dňa 04.10.2010 v čase od 09.30 hod. do 10.45 hod. (14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), t.j. 1 hod. a 15 min., preto 1 x 60,11 Eur e) ďalšia porada s klientom v Advokátskej kancelárii obhajcu v Rožňave dňa 19.11.2010 v čase od 14.00 hod. do 15.15 hod. (14 ods. 2 písm. a) vyhlášky) vo výške 40,07 Eur f) účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Revúca dňa 22.11.2010 v čase od 09.30 hod. do 11.25 hod. (14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), t.j. 1 hod. a 55 min., preto 1 x 60,11 Eur

- tarifná odmena za úkony právnej služby vykonané v roku 2011: a) účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Revúca dňa 10.01.2011 v čase od 10.00 hod. do 11.20 hod. (14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), t.j. 1 hod. a 20 min., preto 1 x 61,75 Eur b) odvolanie zo dňa 17.02.2011 proti rozsudku OS RA sp. zn. 2T/44/2008 zo dňa 10.01.2011 (§ 14 ods. 1 písm. e) vyhlášky) vo výške 61,75 Eur c) účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Revúca dňa 23.11.2011 v čase od 08.30 hod. do 09.55 hod. (14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), t.j. 1 hod. a 25 min., preto 1 x 61,75 Eur d) návrh na vykonanie dôkazov pred súdom dňa 28.11.2011 (§ 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky) vo výške 30,88 Eur e) ďalšia porada s klientom v Advokátskej kancelárii obhajcu v Rožňave dňa 19.12.2011 v čase od 15.15 hod. do 16.20 hod. (14 ods. 2 písm. a) vyhlášky) vo výške 41,17 Eur f) účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Revúca dňa 21.12.2011 v čase od 10.30 hod. do 11.25 hod. (14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), t.j. 55 min., preto 1 x 61,75 Eur

- tarifná odmena za úkony právnej služby vykonané v roku 2012:

a) ďalšia porada s klientom v Advokátskej kancelárii obhajcu v Rožňave dňa 31.01.2012 v čase od 17.00 hod. do 18.20 hod. (14 ods. 2 písm. a) vyhlášky) vo výške 42,39 Eur b) účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Revúca dňa 01.02.2012 v čase od 09.00 hod. do 09.50 hod. (14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), t.j. 50 min., preto 1 x 63,58 Eur c) obhajoba na pojednávaní na Okresnom súde Revúca dňa 20.06.2012, ktoré bolo odročené (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky) vo výške 15,90 Eur d) obhajoba na pojednávaní na Okresnom súde Revúca dňa 13.07.2012, ktoré bolo odročené (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky) vo výške 15,90 Eur e) obhajoba na pojednávaní na Okresnom súde Revúca dňa 31.08.2012, ktoré bolo odročené (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky) vo výške 15,90 Eur

- tarifná odmena za úkony právnej služby vykonané v roku 2013:

a) obhajoba na pojednávaní na Okresnom súde Revúca dňa 23.01.2013, ktoré bolo odročené (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky) vo výške 16,27 Eur b) ďalšia porada s klientom v Advokátskej kancelárii obhajcu v Rožňave dňa 08.04.2013 v čase od 15.20 hod. do 16.30 hod. (14 ods. 2 písm. a) vyhlášky) vo výške 43,39 Eur c) účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Revúca dňa 10.04.2013 v čase od 10.05 hod. do 10.50 hod. (14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), t.j. 45 min., preto 1 x 65,08 Eur

t.j. odmena celkom 2 114,78 Eur;

- režijný paušál po 5,44 Eur za 3 úkony právnej služby vykonané v roku 2006, t.j. 16,32 Eur

- režijný paušál po 5,91 Eur za 10 úkonov právnej služby vykonaných v roku 2007, t.j. 59,10 Eur

- režijný paušál po 6,31 Eur za 4 úkony právnej služby vykonané v roku 2008, t.j. 25,24 Eur

- režijný paušál po 6,95 Eur za 4 úkony právnej služby vykonané v roku 2009, t.j. 27,80 Eur

- režijný paušál po 7,21 Eur za 6 úkonov právnej služby vykonaných v roku 2010, t.j. 43,26 Eur

- režijný paušál po 7,41 Eur za 6 úkonov právnej služby vykonaných v roku 2011, t.j. 44,46 Eur

- režijný paušál po 7,63 Eur za 5 úkonov právnej služby vykonaných v roku 2012, t.j. 38,15 Eur

- režijný paušál po 7,81 Eur za 3 úkony právnej služby vykonané v roku 2013, t.j. 23,43 Eur

t.j. režijný paušál celkom 277,76 Eur;

- náhrada cestovného za 2 cesty na úkony z Rožňavy do Revúcej a späť (82,40 km) dňa 18.12.2006 a 19.12.2006 po 23,04 Eur, t.j. 46,08 Eur

- náhrada cestovného za 3 cesty na úkony z Rožňavy do Revúcej a späť (82,40 km) dňa 25.01.2007, 29.01.2007 a 30.01.2007 po 22,81 Eur, t.j. 68,43 Eur

- náhrada cestovného za cestu na úkon z Rožňavy do Revúcej a späť (82,40 km) dňa 08.02.2007 vo výške 22,70 Eur

- náhrada cestovného za 2 cesty na úkony z Rožňavy do Revúcej a späť (82,40 km) dňa 30.07.2007 a 24.08.2007 po 22,99 Eur, t.j. 45,98 Eur

- náhrada cestovného za 2 cesty na úkony z Rožňavy do Revúcej a späť (82,40 km) dňa 01.12.2008 a 03.12.2008 po 20,75 Eur, t.j. 41,50 Eur

- náhrada cestovného za cestu na úkon z Rožňavy do Revúcej a späť (82,40 km) dňa 28.01.2009 vo výške 20,37 Eur

- náhrada cestovného za cestu na úkon z Rožňavy do Revúcej a späť (82,40 km) dňa 18.02.2009 vo výške 20,29 Eur

- náhrada cestovného za cestu na úkon z Rožňavy do Revúcej a späť (82,40 km) dňa 23.09.2009 vo výške 20,47 Eur

- náhrada cestovného za 2 cesty na úkony z Rožňavy do Revúcej a späť (82,40 km) dňa 22.09.2010 a 27.09.2010 po 20,54 Eur, t.j. 41,08 Eur

- náhrada cestovného za cestu na úkon z Rožňavy do Revúcej a späť (82,40 km) dňa 04.10.2010 vo výške 20,56 Eur

- náhrada cestovného za cestu na úkon z Rožňavy do Revúcej a späť (82,40 km) dňa 22.11.2010 vo výške 20,62 Eur

- náhrada cestovného za cestu na úkon z Rožňavy do Revúcej a späť (82,40 km) dňa 10.01.2011 vo výške 21,25 Eur

- náhrada cestovného za cestu na úkon z Rožňavy do Revúcej a späť (82,40 km) dňa 23.11.2011 vo výške 21,76 Eur

- náhrada cestovného za cestu na úkon z Rožňavy do Revúcej a späť (82,40 km) dňa 21.12.2011 vo výške 21,88 Eur

- náhrada cestovného za cestu na úkon z Rožňavy do Revúcej a späť (82,40 km) dňa 01.02.2012 vo výške 22,07 Eur

- náhrada cestovného za cestu na úkon z Rožňavy do Revúcej a späť (82,40 km) dňa 20.06.2012 vo výške 21,93 Eur

- náhrada cestovného za cestu na úkon z Rožňavy do Revúcej a späť (82,40 km) dňa 13.07.2012 vo výške 21,80 Eur

- náhrada cestovného za 2 cesty na úkony z Rožňavy do Revúcej a späť (82,40 km) dňa 31.08.2012 a 23.01.2013 po 22,02 Eur, t.j. 44,04 Eur

- náhrada cestovného za cestu na úkon z Rožňavy do Revúcej a späť (82,40 km) dňa 10.04.2013 vo výške 21,86 Eur

t.j. náhrada cestovného celkom 564,67 Eur;

- náhradu za stratu času stráveného cestou na úkony z Rožňavy do Revúcej a späť dňa 18.12.2006 a 19.12.2006 vo výške 2 x 27,18 Eur (9,06 Eur x 3 začaté polhodiny), t.j. 54,36 Eur

- náhradu za stratu času stráveného cestou na úkony z Rožňavy do Revúcej a späť dňa 25.01.2007, 29.01.2007, 30.01.2007, 08.02.2007, 30.07.2007 a 24.08.2007 vo výške 6 x 29,58 Eur (9,86 Eur x 3 začaté polhodiny), t.j. 177,48 Eur

- náhradu za stratu času stráveného cestou na úkony z Rožňavy do Revúcej a späť dňa 01.12.2008 a 03.12.2008 vo výške 2 x 31,62 Eur (10,54 Eur x 3 začaté polhodiny), t.j. 63,24 Eur

- náhradu za stratu času stráveného cestou na úkony z Rožňavy do Revúcej a späť dňa 28.01.2009, 18.02.2009 a 23.09.2009 vo výške 3 x 34,77 Eur (11,59 Eur x 3 začaté polhodiny), t.j. 104,31 Eur

- náhradu za stratu času stráveného cestou na úkony z Rožňavy do Revúcej a späť dňa 22.09.2010, 27.09.2010, 04.10.2010 a 22.11.2010 vo výške 4 x 36,06 Eur (12,02 Eur x 3 začaté polhodiny), t.j. 144,24 Eur

- náhradu za stratu času stráveného cestou na úkony z Rožňavy do Revúcej a späť dňa 10.01.2011, 23.11.2011 a 21.12.2011 vo výške 3 x 37,05 Eur (12,35 Eur x 3 začaté polhodiny), t.j. 111,15 Eur

- náhradu za stratu času stráveného cestou na úkony z Rožňavy do Revúcej a späť dňa 01.02.2012, 20.06.2012, 13.07.2012 a 31.08.2012 vo výške 4 x 38,16 Eur (12,72 Eur x 3 začaté polhodiny), t.j. 152,64 Eur

- náhradu za stratu času stráveného cestou na úkony z Rožňavy do Revúcej a späť dňa 23.01.2013 a 10.04.2013 vo výške 2 x 39,03 Eur (13,01 Eur x 3 začaté polhodiny), t.j. 78,06 Eur

t.j. náhrada za stratu času celkom 885,48 Eur;

- daň z pridanej hodnoty z tarifnej odmeny, režijného paušálu, náhrady cestovného a náhrady za stratu času, t.j. zo sumy 3 842,69 Eur vo výške 768,54 Eur.

6. Vzhľadom k tomu, že trestným stíhaním bolo v značnej miere zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu, žalobca požaduje aj úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,- Eur. Podľa žalobcu trestným stíhaním bola poškodená jeho dobrá povesť, česť a dôstojnosť. Trestné stíhanie výrazne zasiahlo do jeho rodinnej sféry a taktiež do výkonu jeho povolania ako osoby samostatne zárobkovo činnej. Žalobcovou dlhoročnou záľubou je poľovníctvo, pričom práve vzhľadom na prebiehajúce trestné stíhanie jeho osoby mu bol Okresným riaditeľstvom PZ Rimavská Sobota odňatý zbrojný preukaz a taktiež zbrane, ktorých bol oprávneným držiteľom. Výkon práva poľovníctva mu bol teda obmedzený po dobu takmer 7 rokov. Na pojednávaniach vo veci žalobca upresnil, že sa chcel stať poľovníkom, členom poľovníckeho združenia v Tornali, avšak v dôsledku trestného stíhania sa ním nestal a dnes už pre plný stav sa ním stať nemôže. Taktiež zbrane, ktoré držal, mu v rámci trestného stíhania boli zadržané, vrátili sa mu znehodnotené a musel ich predať pod cenu. V dôsledku trestného stíhania prišiel o veľa známych a obchodných partnerov aj čo sa týka súkromného života, aj čo sa týka podnikania. V rámci podnikania vlastnil bar v Tornali, trestné stíhanie spôsobilo, že podnik prestal byť navštevovaný. Zabehnutý bar v Tornali, ktorý roky fungoval a prosperoval, musel následne po vznesení obvinenia, teda v priebehu rokov 2009, 2010 zavrieť a od tej doby jeho podnikanie nie je také ako bolo, keďže jeho dobré meno, ktoré doposiaľ mal, bolo poškodené. Taktiež známi obchodní partneri sa od neho odvrátili. V čase začatia trestného stíhania bol v Maďarsku na dovolenke so známym, ten keď sa o tom dozvedel, že je trestne stíhaný, taktiež sa od neho odvrátil. Priateľstvá a obchodné záležitosti žalobcu utrpeli v dôsledku trestného stíhania jeho osoby. Ďalej uviedol, že zadržaním zbraní a uskladnením po dobu 7 rokov došlo k značnému znehodnoteniu týchto zbraní, kedy celková hodnota týchto zbraní bola zhruba 2000,- Eur v tom čase a predali sa za 200,- Eur. Túto škodu však nevyčíslil ako priamu, je viac menej zahrnutá do nemajetkovej ujmy, keďže by sa asi ťažko preukazovalo, v akom stave boli zbrane v čase zadržania atď., z uvedeného dôvodu teda viac - menej len podporne pri nemajetkovej ujme poukázal aj na túto skutočnosť, že už samotným znehodnotením zbraní došlo ku škode minimálne 1 500,- Eur.

7. Výšku uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy považoval žalobca za adekvátnu intenzite a následkom zásahov smerujúcich do jeho osobnostnej sféry a pri jej vyčíslení prihliadol na dôležitý aspekt, a to dĺžku trestného konania ako takého, čo fakticky odzrkadlilo dobu, po ktorú bolo do osobnostnej sféry žalobcu neprávom zasahované.

8. Žalobca pri právnom zdôvodnení nároku poukázal na judikatúru, v zmysle ktorej rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má aj oslobodenie spod obžaloby a skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania a zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu bola odčinená (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 15/2009). Žalobca uviedol, že škoda a nemajetková ujma mu boli spôsobené nezákonnými rozhodnutiami OČTK a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho

súdu Českej republiky zo dňa 23.02.1990, sp. zn. 1 Cz 6/90 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.1993, sp. zn. 1 Cdo 53/93, pričom ich závery prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb., sú podľa žalobcu napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné).

9. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca výslovne alebo nepriamo označil tieto dôkazy: uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Rimavská Sobota, Úradu justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-444/OEK-RS-2006 zo dňa 07.12.2006, uznesenie povereného príslušníka Okresného riaditeľstva PZ Rimavská Sobota, Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenia skráteného vyšetrovania ČVS: ORP-479/2-OSV-RS-2007 zo dňa 16.04.2007, rozhodnutia prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota č. 3Pv 131/06-252 zo dňa 15.01.2007 a č. 3Pv 206/07- 3 zo dňa 10.05.2007, ktorými boli zamietnuté sťažnosti žalobcu proti uzneseniam o vznesení obvinenia, uznesenie Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/44/08 zo dňa 19.11.2008 o spojení trestných vecí na spoločné konanie, rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 2T 44/08-908 zo dňa 10.04.2013, poľovný lístok platný na obdobie od 27.02.2014 do 31.12.2018, zbrojný preukaz platný do 04.11.2024, príjmový pokladničný doklad o zaplatení trov obhajoby obhajcovi zo strany žalobcu zo dňa 27.06.2014, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 16.09.2014, podací lístok o podaní žiadosti na pošte, odstúpenie žiadosti Ministerstvom vnútra SR na Generálnu prokuratúru SR zo dňa 21.10.2014, postúpenie žiadosti Generálnou prokuratúrou SR na Ministerstvo spravodlivosti SR zo dňa 28.10.2014, postúpenie žiadosti Ministerstvom spravodlivosti SR na Generálnu prokuratúru SR zo dňa 20.11.2014, postúpenie žiadosti Generálnou prokuratúrou SR na Ministerstvo spravodlivosti SR zo dňa 28.11.2014, odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 17.12.2014, potvrdenie o odovzdaní zbrane a streliva zo dňa 14.03.2007, výpisy z inzertného portálu Bazoš.sk o trhových cenách zbraní, kúpnopredajnú zmluvu na zbrane zo dňa 15.04.2014 a výsluch svedkov Š. Š., G.. XX.XX.XXXX, Q. V., G.. XX.X.XXXX Q. J. M., G.. XX.X.XXXX.

XX. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach k žalobe a vyjadreniach na pojednávaniach vo veci uviedol, že nerozumie postupu súdu, z akého dôvodu doručil žalobu na vyjadrenie Generálnej prokuratúre SR, keď žalobca najprv v žalobe ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR a po oprave Slovenskú republiku, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR. Podporne uviedol, že nárok žalobcu neuznáva. Podľa jeho názoru ani jeden z orgánov verejnej moci nevydal nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávne úradne nepostupoval. Došlo k situácii, ktorá sa v trestnom konaní bežne stáva a ktorú vo svojich ustanoveniach výslovne pripúšťa a upravuje, že trestné konanie až v štádiu konania pred súdom bolo ukončené inak než odsúdením obžalovaného, v tomto konaní žalobcu. V danej veci nebolo v inštančnom postupe predpokladanom Trestným poriadkom rozhodnuté o tom, že by uznesenia o vznesení obvinenia z 07.12.2006 a 16.04.2007 boli ako nezákonné zmenené alebo zrušené tak, ako to predpokladá § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 548/2012 z 07.11.2012 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2013 z 13.11.2013, podľa ktorých vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila, čo bolo aj v tomto prípade. To, že trestné konanie skončilo oslobodením žalobcu spod obžaloby je dôsledkom toho, že časom zoslabli dôkazy, ktoré sa prejavili v tom, že osoby, ktoré svedčili najprv v prospech obžaloby, neskôr boli vyhodnotené ako nedôveryhodné, išlo v podstate o to, že tieto osoby opakovane uvádzali nejaké skutočnosti, ktoré sa nie celkom zakladali na pravde. Ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 497/2016 z 15.6.2016, kde bolo podľa žalovaného v právne obdobnej veci vo vzťahu k nároku na uplatnenie majetkovej ujmy konštatované: „O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde vtedy, keď zasahujúcim je orgán štátu pri plnení jeho úloh vyplývajúcich zo zákona. Dochádza tu k stretu dvoch záujmov, pri ktorom sa individuálny záujem fyzickej osoby, do osobnosti ktorej sa zasahuje, dostáva do kolízie s vyšším (verejným) záujmom, ktorému sa priznáva prednosť. V dôsledku toho nejde o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vtedy, keď je proti nej v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami vznesené obvinenie z trestného činu a aj ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní zasahujúce do práv tejto fyzickej osoby sú vykonávané v medziach zákona; na tom sa nič nemení ani v prípade, ak by neskôr prípadne aj došlo k zastaveniu trestného stíhania voči tejto fyzickej osobe alebo k jej prepusteniu z väzby, alebo aj k oslobodeniu spod obžaloby.“ Podľa žalovaného preto nárok na náhradu škody žalobcovi nevznikol. Žalovaný ďalej podotkol, že trestné konanie je procesom, počas ktorého sa určité okolnosti a skutočnosti dôležité pre trestné konanie postupne verifikujú alebo vyvracajú. Ak v priebehu trestného konania vyjdú najavo také okolnosti, ktoré po ich vyhodnotení je možné pretaviť do

niektorého typu rozhodnutia v prípravnom konaní, OČTK je povinný takéto rozhodnutie urobiť, pričom citoval ust. § 206 ods. 1 Trestného poriadku. Preto podľa žalovaného nie je možné neskôr kvalifikovať konanie, ktoré zákon výslovne ukladá niekomu vykonať ako konanie v rozpore so zákonom.

11. Pokiaľ ide o uplatnené trovy obhajoby, žalovaný s odkazom na ust. § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uviedol, že je sporné, či je vôbec dôvodné preplácanie trov obhajoby vtedy, keď sa nejedná o prípady povinnej obhajoby. Zákon nevyhnutnosť obhajoby, t.j. povinnosť účasti profesionálneho právnika ako podmienku náležitého naplnenia práva na obhajobu, spravodlivý proces a primeranú právnu ochranu sám deklaruje len v niektorých presne stanovených situáciách (§ 37 a 38 Trestného poriadku). Pritom je podľa žalovaného nutné brať do úvahy súčasné postavenie OČTK, ktoré s rovnakou starostlivosťou obstarávajú dôkazy v prospech aj neprospech obvineného, a teda aj prokurátor neplní len úlohu žalobcu v trestnom konaní, ale má minimálne v prípravnom konaní postavenie, z ktorého aj jemu vyplývajú povinnosti hájenia záujmov obvineného. Preto je žalovaný názoru, že trovy obhajoby v trestnom konaní nie je možné automaticky považovať za účelné trovy konania pri rozhodovaní o náhrade škody.

12. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že trestným stíhaním bolo žalobcovi údajne v značnej miere zasiahnuté do jeho osobnostných práv, žalovaný považoval úvahy o vzniknutej ujme na dobrej povesti, cti a dôstojnosti žalobcu za vykonštruované a bezprecedentné. Podotkol, že žalobca sa snažil preukazovať v rámci imateriálnej ujmy aj skutočnú škodu, napríklad škodu na zbraniach, ktorá však do nemajetkovej ujmy nepatrí a v rámci skutočnej škody si ju žalobca neuplatnil. Žalovaný uzavrel, že trestné konanie voči žalobcovi, ktoré prebiehalo, bolo zákonné a malo za cieľ objasniť údajnú trestnú činnosť žalobcu postupmi, ktoré stanovuje tento štát na ochranu svoju, ako aj jednotlivcov. Podľa žalovaného sa výsluchom svedkov v podstate nič nepreukázalo, svedkovia, ktorí na pojednávaní dňa 16.02.2017 vypovedali, boli v podstate známi žalobcu, samozrejme vypovedali o nejakých „negatívnych“ následkoch trestného stíhania, avšak nič konkrétne neuvádzali. V súvislosti s činnosťou baru žalovaný bol toho názoru, že žiadnym zo svedkov nebolo jednoznačne potvrdené, že by práve v súvislosti s vedením trestného stíhania voči žalobcovi došlo k nejakému zníženiu obratu alebo nejakej obchodnej činnosti na strane žalobcu. Okrem toho podotkol, že zníženie obratu je skutočná škoda a nie je to nemateriálna ujma. Čo sa týka samotnej podstaty nemajetkovej ujmy, v podstate jedine manželka žalobcu spomínala, že tam boli nejaké nezhody v súvislosti s tým, že voči nemu bolo vedené trestné konanie a nejaké následky týkajúce sa iného dívania sa na nich, ale tieto by žalovaný nevidel až tak tragicky. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol súdu žalobu ako celok zamietnuť.

13. Súd v predmetnej veci v rozsahu medzi stranami sporu sporných skutkových tvrdení vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom trestného spisu Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/44/2008, a to uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Rimavská Sobota, Úradu justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-444/OEK-RS-2006 zo dňa 07.12.2006, uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva PZ Rimavská Sobota, Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenia skráteného vyšetrovania ČVS: ORP-479/2-OSV-RS-2007 zo dňa 16.04.2007, uzneseniami prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota č. 3Pv 131/06-252 zo dňa 15.01.2007 a č. 3Pv 206/07-3 zo dňa 10.05.2007, ktorými boli zamietnuté sťažnosti žalobcu proti uzneseniam o vznesení obvinenia, uznesením Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/44/08 zo dňa 19.11.2008 o spojení veci na spoločné konanie, rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 2T 44/08-908 zo dňa 10.04.2013, ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom civilného spisu v tejto veci, a to poľovným lístkom platným na obdobie od 27.02.2014 do 31.12.2018, zbrojným preukazom platným do 04.11.2024, príjmovým pokladničným dokladom o zaplatení trov obhajoby obhajcovi zo strany žalobcu zo dňa 27.06.2014, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 16.09.2014, podacím lístkom o podaní žiadosti na pošte, odstúpením žiadosti Ministerstvom vnútra SR na Generálnu prokuratúru SR zo dňa 21.10.2014, postúpením žiadosti Generálnou prokuratúrou SR na Ministerstvo spravodlivosti SR zo dňa 28.10.2014, postúpením žiadosti Ministerstvom spravodlivosti SR na Generálnu prokuratúru SR zo dňa 20.11.2014, postúpením žiadosti Generálnou prokuratúrou SR na Ministerstvo spravodlivosti SR zo dňa 28.11.2014, odpoveďou Ministerstva spravodlivosti SR na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 17.12.2014, potvrdením o odovzdaní zbrane a streliva zo dňa 14.03.2007, výpismi z inzertného portálu Bazoš.sk o trhových cenách zbraní, kúpnopredajnou zmluvou na zbrane zo dňa 15.04.2014 a napokon vykonal súd dokazovanie výsluchom svedkov Š. Š., G.. XX.XX.XXXX, Q. V., G.. XX.X.XXXX Q. J. M., G.. XX.X.XXXX na pojednávaní vo veci konanom dňa 16.02.2017.

14. Na základe nesporných skutkových tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

15. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Rimavská Sobota, Úradu justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-444/OEK-RS-2006 zo dňa 07.12.2006 bolo žalobcovi vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 a 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva PZ Rimavská Sobota, Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenia skráteného vyšetrovania ČVS: ORP-479/2-OSV-RS-2007 zo dňa 16.04.2007, bolo žalobcovi vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Sťažnosti žalobcu proti uzneseniam o vznesení obvinenia boli uzneseniami prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota č. 3Pv 131/06-252 zo dňa 15.01.2007 a č. 3Pv 206/07-3 zo dňa 10.05.2007 zamietnuté, čím uznesenia o vznesení obvinenia nadobudli právoplatnosť. Po podaní obžaloby došlo uznesením Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/44/08 zo dňa 19.11.2008 k spojeniu oboch trestných vecí na spoločné konanie vedené ďalej pod sp. zn. 2T/44/2008. Rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 2T 44/08-908 zo dňa 10.04.2013 bol žalobca oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal žalobca (v trestnom konaní obžalovaný). Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2013. Dňa 18.09.2014 podal žalobca na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Dňa 28.10.2014 Ministerstvo vnútra SR postúpilo žiadosť z dôvodu nepríslušnosti na jej vybavenie na Generálnu prokuratúru SR z dôvodu nepríslušnosti. Dňa 28.10.2014 postúpila Generálna prokuratúra SR žiadosť z dôvodu nepríslušnosti na jej vybavenie na Ministerstvo spravodlivosti SR. Dňa 20.11.2014 postúpilo Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť z dôvodu nepríslušnosti na jej vybavenie späť na Generálnu prokuratúru SR. Dňa 28.11.2014 opätovne postúpila Generálna prokuratúra SR žiadosť z dôvodu nepríslušnosti na jej vybavenie na Ministerstvo spravodlivosti SR. Dňa 17.12.2014 Ministerstvo spravodlivosti SR v odpovedi na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uviedlo, že má za to, že ju nepovažuje za žiadosť, ktorá môže byť prerokovaná Ministerstvom spravodlivosti SR.

16. Dňa 13.10.2015 podal žalobca na tunajší súd žalobu o náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

17. Na základe nesporných skutkových tvrdení žalobcu má súd za preukázané vykonanie úkonov právnej služby v trestnom konaní vedenom neskôr na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 2T/44/2008 v rámci obhajoby žalobcom zvoleným obhajcom, výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času vrátane DPH, všetko uvedené vo vyčíslení trov obhajoby spolu vo výške 4 611,23 Eur. Žalovaný totiž nerozporoval vykonanie úkonov právnej služby, vyčíslenie odmeny, náhrady hotových výdavkov (vrátane cestovného) a náhrady za stratu času, napádal len účelnosť ich vynaloženia z hľadiska potreby ich vynaloženia zvolených obhajcom v trestnom konaní, čo je otázkou právneho posúdenia veci, nie otázkou skutkovou.

18. Na základe nesporných skutkových tvrdení žalobcu má súd ďalej preukázané, že žalobcovi bol v dôsledku trestného stíhania odobratý zbrojný preukaz a zadržané zbrane a strelivo, ktoré boli umiestnené na príslušnom orgáne Policajného zboru SR v Revúcej.

19. Z výpovede svedka Š. Š., G.. XX.XX.XXXX vyplynulo, že v rokoch v rokoch 2007 - 2014 bol poľovným hospodárom v poľovníckom spolku v Tornali, a to konkrétne od roku 2006. V roku 2006 ho oslovil žalobca, či by sa nemohol stať členom spolku. Povedal mu, že to nie je problém, v spolku je voľné miesto, tak sa žalobca začal aktívne zapájať do poľovníckeho života. Svedok mu povedal, nech si podá žiadosť, na čo mu žalobca povedal, že nemôže, lebo sa voči nemu vedie trestné stíhanie a asi bude musieť odovzdať zbrane. V zmysle stanov spolku členom poľovníckej organizácie môže byť ten, kto má platný poľovný lístok a zbrojný preukaz. Keďže má zbrojný preukaz, musí byť bezúhonný, nemôže byť trestaný. Žalobca si podal žiadosť o členstvo po skončení trestného stíhania a oslobodení žalobcu spod obžaloby v roku 2014. Svedok začal presviedčať ľudí v spolku, že by bol dobrým členom, nechceli ho však prijať, lebo mal trestné stíhanie za podvod. Navyše v zmysle stanov ani nemohli už v tom čase prijať nového člena, lebo mali plný stav a z uvedeného dôvodu ho ani v súčasnosti nemožno prijať za člena nového združenia. Pokiaľ ide o verejnú mienku v meste Tornaľa o žalobcovi v čase vedenia trestného stíhania v rokoch 2007 - 2014, trestné stíhanie ovplyvnilo verejnú mienku ľudí, hovorilo sa o trestnom

stíhaní žalobcu, ľudia narozprávajú všeličo. Boli všelijaké fámy okolo toho, avšak svedok také reči príliš nepočúval, pretože ľudia sú všelijakí. Uviedol, že je možné, aby sa počas úložnej doby takmer siedmich rokov na polícii v pivnici, pokiaľ zbrane neboli nejako ošetrované, znehodnotili, mohli zhrdzavieť. Žalobcu z nejakej obchodnej činnosti žalobcu, resp. styku so žalobcom nepozná, vie len že žalobca v meste Tornaľa podnikal, ale v čom nevie.

20. Z výsluchu svedkyne - manželky žalobcu J. M., G.. XX.XX.XXXX vyplynulo, že obdobie rokov 2007

- 2014, kedy voči jej manželovi prebiehalo trestné stíhanie, bolo veľmi ťažké, pretože Tornaľa je veľmi malé mestečko, každý o každom všetko vie a ešte aj pridá. Svedkyňa je učiteľkou na základnej škole I. stupňa, porozprávalo sa všetko, keď manžel bol stíhaný, kolegovia učitelia, rodičia, každý rozprával o tom, koho mala v tom čase ešte len za partnera. Rodičia detí o tom rozprávali v meste, svedkyňa sa bála, že deti nebudú dávať k nej, riaditeľovi školy musela všetko vysvetliť, kam ide, prečo ide, keď musela chodiť na súd. Bola to strašne nepríjemná situácia. Doma sa na tom so žalobcom hádali, keď už spolu žili. Potom sa vzali, ale aj to odďaľovali z dôvodu trestného stíhania. Žalobca mal v čase trestného stíhania bar „EXIT“ v Tornali. Trestné stíhanie sa dotklo aj tejto oblasti, lebo bar veľmi dobre prinášal na začiatku zisk, avšak v období trestného stíhania prestali ľudia do baru chodiť, každý o tom rozprával, kto je majiteľom, že tam nebudú chodiť, že je stíhaný, ešte aj ich do niečoho zapletie. Klesli tržby, nakoniec bol bar zatvorený niekedy v rokoch 2009, 2010. S manželom mali veľmi dobrých známych z Maďarska, ku ktorým veľmi často chodili, chodili spolu na dovolenky s nimi na Balaton, potom bol súd, ešte boli na súde a odvtedy postupne sa odďaľovali od seba, nechodili k nim, nepozývali ich k sebe, nakoľko malo v súvislosti s trestným stíhaním nepríjemnosti, a preto tieto vzťahy skončili. Mali viacerých kamarátov, ktorí chodili častejšie k nim a potom už prestali. Žalobca bol čestným členom v poľovníckom združení v Tornali a rád tam chodil, staral sa o zvieratá, mal si podať žiadosť, aby ho zobrali do združenia, ale potom mu odobrali zbrojný preukaz a musel odovzdať zbrane, rozprávalo sa o tom, rozšírilo sa, že je trestne stíhaný, preto žiadosť potom nepodal. Keď mu zbrojný preukaz vrátili, už bol naplnený stav, tak už ho nezobrali, nemôže sa stať ich členom. V súkromnom živote bol žalobca podráždený, neustále sa hádali, že zase ide na súd, zase čo z toho, preto aj odďaľovali sobáš. Napokon sa zosobášili v apríli 2008. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, že by sa žalobca pokúšal stať členom iného poľovníckeho združenia na okolí okrem Tornale, pretože v Tornali býva. Hovoril, že chce ísť do poľovníckeho združenia v Tornali, tam chodil, nemal potrebu ísť do iného združenia, či mesta. Po zavretí baru, t.j. po roku 2010 žalobca nepodnikal, manželia žili z platu svedkyne, keďže žalobca nemal peniaze, musela sa vrátiť po roku z materskej dovolenky v auguste 2010 a potom žili z jej platu, nevedela však uviesť dokedy, nepočítali to. V súčasnosti sa žalobca snaží rozšíriť živnosť o stavebnú firmu, v akej oblasti má teraz živnosť nevedela svedkyňa uviesť, uviedla, že nečítala žalobcov živnostenský list, nevyzná sa do podnikania, nikdy nepodnikala. Potvrdila však, že v oblasti pohostinských služieb v súčasnosti už žalobca nepodniká. Svedkyňa nevedela uviesť, či má žalobca v súčasnosti nejaký príjem, účty domácnosti platí ona, platí inkaso, elektrinu, aj pôžičku z jej platu.

21. Z výsluchu svedkyne Q. V., G.. XX.XX.XXXX vyplynulo, že žalobca je jej známy a bývalý zamestnávateľ, u ktorého brigádnicky vypomáhala asi v rokoch 2007, 2008 v bare „EXIT“ na verejne prístupnom veľmi navštevovanom mieste v Tornali. Bar navštevovala aj predtým, než tam začala pracovať, bol to vychytený bar, jeden z najlepších v Tornali. Nevedela však uviesť asi ako dlho fungoval, avšak fungoval dávnejšie už predtým, ako tam nastúpila do práce, v období roka 2007 ľudia v meste začali klebetiť o trestnom stíhaní žalobcu a bolo to vidieť aj na návštevnosti baru, na tržbách, išli dole, nevedela si však spomenúť aké boli tržby v bare, keď tam pracovala vzhľadom na odstup času. S manželkou žalobcu sa už dlhšie pozná, bolo to manželke žalobcu nepríjemné, je učiteľkou, v malom meste to je také, že ešte ľudia aj pridajú, takže mala to ťažké. Svedkyňa uviedla, že vedela o tom, že sa manželia hádali. Po roku 2008, keď z baru odišla, do baru ešte chodila, lebo vtedy sa ešte nedalo veľmi kam ísť a cez víkendy pred trestným stíhaním tam bolo niekedy plno ľudí, ale začalo sa všeličo rozprávať, tak návštevnosť klesala, niekedy sa tam ľudia ani neukázali. Vedela o tom, že bar bol neskôr zatvorený, avšak rok, kedy sa tak stalo nevedela uviesť.

22. Súd bližšie neuvádza k akému skutkovému stavu dospel ohľadne škody na zadržaných zbraniach, pretože škodu na zbraniach nemožno zahrnúť do nemajetkovej ujmy a v rámci skutočnej škody si žalobca žalobou škodu na zbraniach neuplatnil.

23. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:

24. Podľa § 27b ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31. decembra 2008.

25. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2008 (ďalej aj „zákon č. 514/2003 Z.z.“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

26. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

27. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

28. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru; Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (§ 38 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

29. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

30. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola na súd podaná dňa 13.10.2015, t.j. po uplynutí šesťmesačnej lehoty na vybavenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá bola doručená Ministerstvu vnútra SR dňa 18.09.2014. Po viacerých postúpeniach žiadosti medzi štátnymi orgánmi nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy ani sčasti uspokojený nebol.

32. Ďalej si súd v priebehu konania musel vyjasniť otázku, kto je žalovaným v tejto veci. Žaloba zo dňa 13.10.2015 bola totiž zmätočná a nejasná, pretože v jej záhlaví označil žalobca ako žalovaného priamo Ministerstvo spravodlivosti SR, avšak v žalobnom návrhu Slovenskú republiku, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR. Preto súd uznesením zo dňa 05.04.2016 vyzval žalobcu na opravu žaloby v tom smere, nech jednoznačne uvedie, ktorý subjekt je žalovaným. Žalobca následne v oprave žaloby označil ako žalovanú Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom vnútra SR.

33. Následne sa súd zaoberal, ktorý orgán má konať v mene Slovenskej republiky v tomto konaní. V zmysle ustálenej judikatúry je vecou súdu, aby si ustálil, ktorý orgán koná v mene štátu, nie je teda viazaný označením konajúceho orgánu žalobcom. Viazaný je len tým, ktorý subjekt označil žalobca ako žalovaného, teda voči komu si nárok uplatňuje a tým je Slovenská republika. V argumentácii, z akého dôvodu označil za orgán konajúci v mene štátu práve Ministerstvo vnútra SR žalobca v podstate citoval časť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 194/2010 zo dňa 30.03.2011, ktorý dospel k záveru, že vo veciach náhrady škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia prichádza

do úvahy ako orgán konajúci v mene štátu tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom - ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu, je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a táto bola v tomto prípade podaná na Ministerstve vnútra SR.

34. Podľa právnej úpravy ust. § 4 ods. 1 písm. b) a f) účinnej od 01.01.2013, ktorá sa vzhľadom na prechodné ustanovenie § 27b zákona č. 514/2003 Z.z. nepoužije na tento prípad, avšak možno ju použiť ako podpornú argumentáciu vzhľadom na potrebu zákonodarcu do budúcna výslovne ustanoviť, ktorý orgán koná v mene štátu v prípade zamietnutia sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa, resp. povereného príslušníka PZ o vznesení obvinenia, bolo už výslovne stanovené, že vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu; v mene štátu koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. Podľa názoru súdu, aj keď sa táto právna úprava na toto konanie nepoužije, malo sa tak postupovať aj predtým. Škoda by mohla byť totiž spôsobená v prvom rade v zmysle § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne vykonateľným uznesením o vznesení obvinenia, ktoré by bolo zrušené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak by riadnemu opravnému prostriedku - sťažnosti proti uzneseniu bolo vyhovené (čo sa nestalo), v takom prípade by orgánom konajúcim v mene štátu bolo Ministerstvo vnútra SR. Sťažnosti však vyhovené nebolo, táto bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota zamietnutá, preto v konečnom dôsledku škodu mohol spôsobiť v takom prípade až prokurátor a nárok sa posudzuje podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Preto si tunajší súd dovolí nesúhlasiť s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 194/2010 zo dňa 30.03.2011, že od vôle žalobcu prejavenej podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku závisí, ktorý orgán bode v konaní o náhradu škody konať v mene štátu, či Ministerstvo vnútra SR, alebo Generálna prokuratúra SR.

35. Pokiaľ ide o postúpenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnou prokuratúrou SR na Ministerstvo spravodlivosti SR, na takýto postup neboli podľa názoru súdu splnené zákonné podmienky, pretože škoda nevznikla v občianskom súdnom konaní, vznikla síce v trestnom konaní, ale nie v konaní pred súdom a ohľadne prípravného konania zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje inak v spomínanom ust. § 4 ods. 1 písm. e), škodu nespôsobil notár pri výkone verejnej moci a škodu nespôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Napokon nemožno ani dospieť k záveru, že nemožno príslušný orgán určiť podľa § 4 ods. 1, pretože tento možno určiť podľa § 4 ods. 1 písm. e) zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008. Na to, aby orgán konajúci v mene štátu nebolo možné určiť, sa musí totiž jednať o objektívnu pochybnosť o určení orgánu, ktorý ma konať v mene štátu, teda o situácie v zákone neriešené, nie o subjektívnu pochybnosť vo veciach výkladu právnej normy zo strany Generálnej prokuratúry SR. Súd má teda za to, že nebol dôvod postupovať žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR.

36. Vzhľadom na uvedené súd konal s Generálnou prokuratúrou SR ako s orgánom príslušným konať v mene štátu v tomto prípade, nie s Ministerstvom vnútra SR, ani s Ministerstvom spravodlivosti SR.

37. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

38. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

39. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

40. Na žalobcovi spočíva dôkazné bremeno ohľadne troch predpokladov priznania nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Týmito v tomto prípade sú:

a) právoplatné nezákonné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené, b) vznik škody (nemajetkovej ujmy), c) príčinná súvislosť medzi 1. a 2.

41. Tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne, teda nepreukázanie čo aj len jedného z nich má za následok nepreukázanie vzniku zodpovednosti za škodu, či nemajetkovú ujmu.

42. Keďže zodpovednosti za škodu za nemôže štát ako škodca zbaviť, v prípade naplnenia týchto troch predpokladov nemá význam uvažovať o jeho zavinení a skúmať jeho naplnenie.

43. V konaní nebolo sporné, že boli vydané uznesenia o vznesení obvinenia, voči ktorým boli sťažnosti žalobcu prokurátorom zamietnuté, jedná sa teda o uznesenia právoplatné. Judikatúra sa ustálila na závere, že rozsudok súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby má pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím rovnaký význam a účinky z hľadiska výsledku trestného konania ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia (viď R 35/1991, resp. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 1 Cz 6/90 a R 57/2010, resp. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009, rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 53/93 zo dňa 28.06.1993). Dôležitý je teda výsledok trestného konania, nie to, že v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia boli splnené zákonné podmienky stanovené v Trestnom poriadku na vydanie takéhoto rozhodnutia.

44. Pokiaľ ide o rozhodnutia, na ktoré poukázal žalovaný v tejto súvislosti vo svojej argumentácii, k tomu súd uvádza nasledovné:

45. Pokiaľ ide o uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 548/2012 z 07.11.2012, ústavný súd odmietol individuálnu sťažnosť sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu, ktorými bola jej žaloba na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia zamietnutá, boli dostatočne odôvodnené, preskúmateľné a teda neboli arbitrárne, preto právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie porušené nebolo. Ústavný súd však nevyslovil záver o správnosti právneho názoru vyjadreného v predmetných rozhodnutiach, v zmysle právomoci danej mu Ústavou SR len posudzoval, či právny názor v rozhodnutiach nie je svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný, čo v danom prípade nezistil. Ústavný súd SR teda vo svojom uznesení sp. zn. I. ÚS 548/2012 z 07.11.2012 nevyslovil svoj právny názor na vec náhrady škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.

46. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2013 z 13.11.2013, v tomto sa skutočne okrem iného uvádza, že: „Skutočnosť, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci procesných štádií trestného konania, do štádia, v ktorom sa trestné konanie vedie už pre vyšší stupeň pravdepodobnosti, že prešetrovaný skutok spáchala konkrétna osoba v tomto uznesení označená, t. j. trestné konanie sa presúva do štádia zisťovania skutočností rozhodujúcich pre potvrdenie alebo pre vyvrátenie tohto trestného obvinenia, ktoré je tak vlastne predpokladom tohto šetrenia, tak vzhľadom na uvedené uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.“ Za uvedeným však nasleduje veta, ktorá dáva predchádzajúcemu zneniu úplne iný význam, ako prezentoval žalovaný. Uvádza sa: „Legálnym prostriedkom obvineného z trestného činu, ako aj iných oprávnených osôb (§ 185 Trestného poriadku) ako rozptýliť zákonnosť dôvodov, na ktorých je obvinenie postavené, je podanie sťažnosti proti nemu.“ Ústavný súd SR teda povedal len to, čo je vyjadrené aj v § 6 zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. že ak poškodený nevyužije riadny opravný prostriedok proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorým je sťažnosť, náhrada škody pre nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia neprichádza do úvahy.

47. Pokiaľ ide o právnu vetu citovanú žalovaným z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 497/2016 z 15.06.2016, táto je v prvom rade vytrhnutá z kontextu, pretože skutkový stav bol v danom prípade

vymedzený na tom základe, že sťažovateľ (žalobca v pôvodnom konaní) si uplatňoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 11 až 13 Občianskeho zákonníka od dvoch odporcov - svedka a poškodeného, ktorý proti nemu vypovedali v trestnom konaní, t.j. nejednalo sa o žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. voči štátu. Navyše uvedená právna veta bol prevzatá z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 201/2007 zo dňa 30.07.2008 (viď strana 9), tento právny názor bol však vývojom prekonaný vzhľadom na vyššie uvedené neskôr vydané uznesenie NS SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 publikované pod R 57/2010.

48. Súd teda uzavrel, že sú splnené podmienky vyžadované ust. § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko právoplatný rozsudok o oslobodení žalobcu spod obžaloby má rovnaký účinok ako formálnoprávne zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré po podaní obžaloby je bezpredmetné.

49. Z hľadiska splnenia predpokladov nároku na náhradu škody súd teda uzavrel, že boli v konaní preukázané všetky tri zákonné predpoklady na vznik škody: 1. nezákonné právoplatné uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi, podanie riadneho opravného prostriedku - sťažností voči nim, ktoré boli prokurátorom zamietnuté, de facto zrušenie uznesení o vznesení obvinenia v dôsledku právoplatného oslobodzujúceho rozsudku súdu, 2. vznik škody spočívajúcej v trovách obhajoby žalobcu v trestnom konaní, v ktorom boli uznesenia o vznesení obvinenia vydané a 3. príčinná súvislosť medzi nezákonnými uzneseniami o vznesení obvinenia a škodou - trovami obhajoby, pretože ak by nebolo trestného konania a vznesenia obvinenia, žalobca by nemal dôvod brániť sa proti obvineniam v trestnom konaní a za tým účelom si zvoliť obhajcu.

50. Pokiaľ ide o argument žalovaného, že v prípade, ak sa nejedná o povinnú obhajobu, nie je daný dôvod na náhradu trov obhajoby aj vzhľadom na to, že aj prokurátor v zmysle Trestného poriadku plní úlohy v tom, že má zadovažovať dôkazy v prospech ako aj v neprospech obžalovaného, k tomu súd uvádza, že uvedené nevylučuje ústavné právo obvineného, resp. obžalovaného na obhajcu, teda obžalovaný má právo na obhajobu, aj v prípadoch, keď nie je povinná, aby mu bolo poskytnutá účinná právna pomoc a možnosť účinne sa brániť v konaní voči trestnému stíhaniu. Preto v zmysle § 18 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré boli poškodenému spôsobené v konaní, kde bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím ako aj v následnom trestnom konaní pred súdom, v ktorom oslobodzujúcim rozsudkom bolo kvázi zrušené rozhodnutie po vznesení obvinenia. Preto vznik trov v súvislosti s využitím práva na obhajobu priznaného Ústavou SR a Trestným poriadkom nemožno považovať za neúčelný. To však neznamená, že súd nie je oprávnený posúdiť správnosť vyčíslenia odmeny za jednotlivé úkony právnej služby a s nimi spojených náhrad hotových výdavkov a náhrady za stratu času podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., nakoľko sa nejedná o otázku skutkovú, ale právnu. Nemožno však nárok na náhradu škody spočívajúcej v trovách obhajoby v trestnom konaní zamietnuť ako neúčelný len z toho dôvodu, že obžalovaný využil právo na obhajobu, hoci tak nemusel urobiť, nakoľko sa nejednalo o prípad povinnej obhajoby. Ak by totiž obhajcu nemal, mohlo by to hypoteticky mať vplyv na výsledok trestného konania, nakoľko by nemusel pre neznalosť využiť všetky účinné prostriedky obrany.

51. Súd sa ďalej zaoberal výškou skutočnej škody - trov obhajoby:

52. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

53. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

54. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom (vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

55. Žalobca správne určil výšku odmeny za jednotlivé úkony právnej služby v zmysle § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky, t.j. 1/12 výpočtového základu, nakoľko žalobca bol stíhaný za trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov. Výpočtovým základom do 30.06.2013 bola v zmysle § 1 ods. 3 vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, t.j. v roku 2006 bol výpočtový základ 543,75 Eur (16 381,- Sk), t.j. základná odmena činila 45,31 Eur, v roku 2007 bol výpočtový základ 591,58 Eur (17 822,- Sk), t.j. základná odmena činila 49,29 Eur, v roku 2008 bol výpočtový základ 632,54 Eur (19 056,- Sk), t.j. základná odmena činila 52,71 Eur, v roku 2009 bol výpočtový základ 695,41 Eur (20 950,- Sk), t.j. základná odmena činila 57,95 Eur, v roku 2010 bol výpočtový základ 721,40 Eur, t.j. základná odmena činila 60,11 Eur, v roku 2011 bol výpočtový základ 741,- Eur, t.j. základná odmena činila 61,75 Eur, v roku 2012 bol výpočtový základ 763,- Eur, t.j. základná odmena činila 63,58 Eur a v roku 2013 bol výpočtový základ 781,- Eur, t.j. základná odmena činila 65,08 Eur. Pokiaľ ide o vykonanie jednotlivých úkonov právnej služby, ich vykonanie nebolo medzi stranami sporu sporné, preto ich vykonanie mal súd preukázané a nevykonával dokazovanie obsahom trestného spisu ohľadne toho, či boli skutočne vykonané. Pokiaľ ide o dôvodnosť ich vykonania, v zmysle ustanovení § 14 vyhlášky ich vykonanie bolo dôvodné, aj keď súd je toho názoru, že porada s klientom dňa 07.11.2008 mala byť kvalifikovaná ako ďalšia porada s klientom v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v znení účinnom do 31.05.2009, nie ako prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, pretože prevzatie obhajoby a prvá porada s klientom bola v trestnej veci vedenej v prípravnom konaní pod ČVS: ORP-444/OEK-RS-2006 učinená dňa 12.12.2006 a v trestnej veci ČVS: ORP-479/2-OSV-RS-2007 dňa 19.04.2007. Po podaní obžaloby a spojení vecí na spoločné konanie, boli obe trestné veci vedené na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 2T/44/2008, avšak to neznamená, že právny zástupca žalobcu prevzal obhajobu po podaní obžaloby, tú prevzal už v prípravnom konaní. Právna kvalifikácia úkonu právnej služby však nemala vplyv na výšku odmeny zaň v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky účinnej do 31.05.2009. Pokiaľ ide o znižovanie odmeny za príslušné úkony právnej služby na polovicu, dve tretiny, resp. štvrtinu, obhajca postupoval v súlade s ust. § 14 ods. 2 písm. a) , resp. ods. 3 písm. a), § 14 ods. 5 vyhlášky v znení účinnom v čase vykonania príslušných úkonov právnej služby. Po sčítaní jednotlivých odmien celková odmena činí 2 114,78 Eur, tak ako vyčíslil žalobca.

56. Pokiaľ ide o režijný paušál za jednotlivé úkony právnej služby, jeho sadzbu určil žalobca v súlade s ust. § 16 ods. 3 vyhlášky a požadoval ho za ním uvedené úkony právnej služby pokiaľ ide o ich počet. Súd preto priznal žalobcovi aj režijný paušál spolu vo výške 277,76 Eur.

57. Žalobca postupoval správne aj pri výpočte náhrady hotových výdavkov spočívajúcich v cestovnom podľa § 16 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a § 1 písm. b) vykonávacích opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 260/2004 Z.z., 181/2008 Z.z. a 632/2008 Z.z. Súdu predložil osvedčenie o evidencii motorového vozidla jeho obhajcu, z ktorého vyplýva, že priemerná spotreba paliva na 100 km činí 5,9 l. Preto súd priznal žalobcovi aj náhradu cestovného spolu vo výške 564,67 Eur.

58. Napokon žalobca postupoval správne aj pri výpočte náhrady za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky, správne určil sadzbu náhrady ako aj trvanie cesty z Rožňavy do Revúcej a späť. Súd mu preto priznal aj náhradu za stratu času v ním uplatnenej výške 885,48 Eur.

59. Celkovo trovy obhajoby bez DPH teda činili 3 842,69 Eur. Žalobca preukázal, že jeho obhajca v trestnom konaní je platiteľom DPH, preto mu v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky prináleží DPH z odmeny ako aj náhrad. 20 % DPH zo sumy 3 842,69 Eur činí 768,54 Eur. Trovy obhajoby vrátane DPH teda činili 4 611,23 Eur, pričom predstavujú skutočnú škodu žalobcu, nakoľko ich zaplatil obhajcovi dňa 27.06.2014, čo vyplýva z príjmového pokladničného dokladu z daného dňa. Preto súd priznal žalobcovi skutočnú materiálnu škodu v ním uplatnenej výške 4 611,23 Eur.

60. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

61. Ďalej sa súd zaoberal tým, či samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Judikatúra sa ustálila v

závere, že každé trestné konanie negatívne ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, na ktorého sa síce do okamihu právoplatnosti meritórneho rozhodnutia prihliada ako na nevinného, ale už samotný fakt trestného stíhania je záťažou pre každého obvineného. Už samotné trestné stíhanie výrazne zasahuje do súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti a to tým skôr, ak sa jedná o obvinenie nepravdivé, ktoré je potvrdené právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom súdu. Ak má byť jednotlivec povinný podrobiť sa úkonom trestného konania, musí v právnom štáte existovať garancia, že v prípade preukázania, že trestnú činnosť nespáchal, dostane sa mu odškodnenia za všetky úkony, ktorým bol zo strany štátu podrobený (viď rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3 Co 118/2008 zo dňa 25.03.2010). Súd má teda za to, že samotné trestné stíhanie žalobcu je zásahom do jeho súkromného života, cti a dobrej povesti takej intenzity, že je namieste priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.

62. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním žalobcu na základe uznesení o vznesení obvinenia vznikla žalobcovi aj nemajetková ujma. Aj vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že áno. V tejto súvislosti súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu ČR z 13.04.2011. sp. zn. Cpjn 206/2010, R 58/2011), podľa ktorého pri úvahe o poskytnutí primeraného zadosťučinenia je potrebné prihliadať k celkovej dobe, po ktorú konanie trvalo. Náhrada nemajetkovej ujmy má slúžiť na kompenzáciu stavu právnej neistoty, do ktorej bola osoba v dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedená a v ktorej bola udržovaná. Ide o psychickú kategóriu, ktorej hĺbka a dosah sú náročne preukázateľné. Ak ide o výšku odškodnenia za rok trvania konania, podľa názoru Najvyššieho súdu ČR by sa táto mala pohybovať od 600 do 800 Eur, pričom však prvé dva roky trvania konania postačuje odškodniť nižšou čiastkou, pretože každé konanie nejaký čas trvá. K hornej hranici sa suma priblíži napríklad v prípade extrémne dlhého konania. Keďže ide o psychickú kategóriu, ktorej hĺbka a rozsah sú ako rozhodné náročne preukázateľné, bolo by nadbytočné zisťovať ich prostredníctvom výsluchu strany sporu alebo psychologickými alebo psychiatrickými posudkami (viď uznesenie NS ČR sp. zn. 30 Cdo 3007/2010 z 31.08.2011). Celková dĺžka konania musí byť posudzovaná odo dňa vznesenia obvinenia až do dňa právoplatnosti konečného rozhodnutia vo veci (viď rozsudok NS ČR 30 Cdo 2742/2009 z 03.10.2009).

63. Aj keď ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. ohľadne kritérií rozhodujúcich pre posúdenie výšky nemajetkovej ujmy nadobudlo účinnosť až 01.01.2009, súdna prax už dávno predtým z týchto kritérií vychádzala (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 145/2011 zo dňa 12.12.2012). Súd pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy teda prihliadol najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

64. Riadiac sa týmito úvahami súd priznal žalobcovi už len z dôvodu vedenia trestného konania proti nemu a tým zásahom do jeho psychickej, súkromnej a rodinnej sféry od vydania prvého uznesenia o vznesení obvinenia dňa 07.12.2006 do právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku dňa 26.04.2013 za prvý rok trestného konania sumu 400,- Eur, za druhý rok sumu 500,- Eur, za tretí až šiesty rok trestného konania sumu 600,- Eur a za zvyšok necelého roka od 07.12.2012 do 26.04.2013 sumu 230,- Eur (600,- Eur / 365 dní x 141 dní). Súd prihliadol na to, že v dôsledku trestného stíhania vo sfére rodinného života žalobcu dochádzalo k častým hádkam s partnerkou, neskôr manželkou žalobcu, čo vyplýva z jej výpovede ako svedkyne. Pokiaľ žalovaný namieta jej vierohodnosť vzhľadom na blízky príbuzenský pomer so žalobcom, k tomu treba dodať, že jedine blízka osoba je schopná dosvedčiť to, čo sa dialo v súkromnom živote žalobcu a aký vplyv malo na túto sféru trestné stíhanie. Súd pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy z tohto dôvodu prihliadol taktiež na tú skutočnosť, že až do konania pred súdom boli voči žalobcovi vedené dve trestné stíhania, avšak za obdobné trestné činy, ktoré boli neskôr spojené do spoločného trestného konania. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3 530,- Eur.

65. Z výpovedí svedkov, najmä manželky žalobcu ma súd preukázané, že bližšie nešpecifikovaní - nemenovaní známi z Maďarska prestali udržiavať so žalobcom kontakty vrátane spoločných dovoleniek, boli prerušené kontakty aj s inými blízkymi priateľmi, čo taktiež svedčí o zásahu trestného stíhania do povesti a cti žalobcu. Súd z tohto dôvodu priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 300,- Eur, nakoľko nebolo v konaní preukázané, o akých ďalších priateľov sa malo jednať, v akom blízkom

vzťahu boli k žalobcovi, teda žalobca nepreukázal väčší ako súdom priznaný rozsah nemajetkovej ujmy v jeho súkromnej sfére.

66. Z výpovedí svedkov, najmä Š. Š., mal súd za preukázané, že v dôsledku trestného stíhania žalobcu nebol tento prijatý do poľovníckeho združenia v Tornali, ktorého chcel byť členom a podal si aj žiadosť, ktorej nebolo zo strany poľovníckeho združenia vyhovené. Z tohto dôvodu mu priznal za dobu trvania trestného konania náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500,- Eur. Súd totiž nemal preukázané, že do budúcna sa žalobca nemôže stať členom poľovníckeho združenia v Tornali vzhľadom na trestné stíhanie, pretože vypočúvaný svedok Š. Š. uviedol, že v súčasnosti nemôže byť členom, pretože nemajú voľné miesto (teda nie v dôsledku toho, že bol v minulosti trestne stíhaný). V súčasnosti môže žalobca vykonávať právo poľovníctva, aj keď nie je členom poľovníckeho združenia v Tornali, pretože má platný zbrojný preukaz a poľovný lístok. Preto súd sumu 500,- Eur považuje za primeranú tomu, že nebo prijatý za člena v čase, keď v poľovníckom združení bolo voľné miesto v dôsledku v tom čase vedeného trestného stíhania proti nemu, nakoľko do budúcna jeho prijatie za člena vylúčené nie je.

67. Napokon z výpovedí svedkov, najmä Q. V. mal súd za preukázané, že v dôsledku trestného stíhania žalobcu došlo k zatvoreniu predtým dobre navštevovaného baru s názvom „EXIT“ v Tornali v roku 2010, nakoľko po rozšírení skutočnosti, že žalobca je trestné stíhaný došlo k poklesu návštevnosti uvedeného baru, čo viedlo až k jeho zavretiu. V konaní nebolo preukázané, že k tomu prispela aj iná s trestným konaním nesúvisiaca skutočnosť. Tieto skutočnosti teda preukazujú, že došlo v dôsledku trestného stíhania k zásahu do dobrej povesti, mena a cti žalobcu ako podnikateľa, ktorý viedol až k ukončeniu podnikania v danej oblasti. To, že žalobca podniká v súčasnosti v inej oblasti a zamýšľa rozšíriť podnikanie na stavebnú činnosť, je dôsledkom oslobodenia spod obžaloby, a tým čiastočného očistenia mena žalobcu, avšak to neznamená, že v čase trestného stíhania v jeho dôsledku nedošlo k jeho poškodeniu. Súd preto z dôvodu poškodenia dobrého mena, povesti a cti žalobcu v podnikateľskej oblasti priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 000,- Eur. Súd pri jej vyčíslení neprihliadol na pokles tržieb, resp. ušlý zisk z podnikania v dôsledku poklesu návštevnosti a skončenia podnikania, pretože to je súčasť majetkovej škody, ktorú si žalobca neuplatnil a jej výšku preto ani nepreukazoval.

68. Pokiaľ ide o škodu na zbraniach v dôsledku nevhodných podmienok na ich skladovanie na OR PZ Revúca v dobe trestného stíhania, tieto si ako majetkovú škodu žalobca neuplatnil a v rámci nemajetkovej ujmy ich požadovať nemožno, nakoľko sa nejedná o zásah do dobrého mena, povesti, cti, dôstojnosti, či súkromného života žalobcu.

69. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy spolu vo výške 5 330,- Eur.

70. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 71. Podľa § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 72. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 nasledovne: 73. Priznaná suma náhrady škody a nemajetkovej ujmy činí 9.941,23 Eur z celkovej žalobcom uplatňovanej sumy 14 611,23 Eur, čo predstavuje pomer 68,04 % úspechu žalobcu ku 31,96 % úspechu žalovaného. Po započítaní úspechu žalovaného do úspechu žalobcu, patrí viac úspešnému žalobcovi pomerná náhrada trov konania vo výške 36,08 %. O výške a prijímateľovi náhrady trov tohto konania bude v zmysle § 262 ods. 2 a § 263 rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tretieho výroku tohto rozsudku o nároku na náhradu trov konania. 74. Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

ažovateľky na spravodlivé súdne konanie porušené nebolo. Ústavný súd však nevyslovil záver o správnosti právneho názoru vyjadreného v predmetných rozhodnutiach, v zmysle právomoci danej mu Ústavou SR len posudzoval, či právny názor v rozhodnutiach nie je svojvoľný, zjavne neodôvodnený,

resp. ústavne nekonformný, čo v danom prípade nezistil. Ústavný súd SR teda vo svojom uznesení sp. zn. I. ÚS 548/2012 z 07.11.2012 nevyslovil svoj právny názor na vec náhrady škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.

1. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2013 z 13.11.2013, v tomto sa skutočne okrem iného uvádza, že: „Skutočnosť, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci procesných štádií trestného konania, do štádia, v ktorom sa trestné konanie vedie už pre vyšší stupeň pravdepodobnosti, že prešetrovaný skutok spáchala konkrétna osoba v tomto uznesení označená, t. j. trestné konanie sa presúva do štádia zisťovania skutočností rozhodujúcich pre potvrdenie alebo pre vyvrátenie tohto trestného obvinenia, ktoré je tak vlastne predpokladom tohto šetrenia, tak vzhľadom na uvedené uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uz Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní je nevyhnutné popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).