Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/31/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej veci žalobcu: A. G., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko M. Č.. XX, XXX XX U., proti žalobcovi: Slovenská republika zastúpená Sociálnou poisťovňou, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 83 Bratislava, o žalobe žalobcu na náhradu škody vo výške 5 319, 83 eur spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom Sociálnej poisťovne, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu zamieta. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19. 02. 2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5 319, 83 eur a náhrady trov konania. 2. Zaplatenia tejto sumy sa žalobca domáhal titulom nároku na náhradu škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom Sociálnej poisťovne podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. pri prijímaní dokladov dňa 12. 02. 2001 - prihlášky na dôchodkové zabezpečenie zo dňa 08. 02. 2001, odhlášky občana z nemocenského poistenia zo dňa 08. 02. 2001 a žiadosti o spätné prihlásenie na dobrovoľné dôchodkové zabezpečenie zo dňa 11. 02. 2001. 3.Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 03. 11. 2011 bol súdnemu exekútorovi H.. J. F. doručený návrh Sociálnej poisťovne (oprávnený) na vykonanie exekúcie proti žalobcovi (povinný). Exekučným titulom bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 14. 06. 2011, právoplatné dňa 25. 07. 2011 a vykonateľné dňa 25. 07. 2011, ktorým Sociálna poisťovňa predpísala žalobcovi ako dobrovoľne poistenej fyzickej osobe poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 2 607, 87 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 852, 76 eur, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 626, 60 eur, spolu 4 087, 23 eur, ktoré bol žalobca povinný zaplatiť v lehote do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia žalobcovi. Keďže však žalobca predpísané poistné v uvedenej lehote neuhradil, podala Sociálna poisťovňa návrh na vykonanie exekúcie proti žalobcovi. Žalobca sa o tejto exekúcii a o údajnom záväzku voči Sociálnej poisťovni dozvedel až po zablokovaní jeho bankového účtu súdnym exekútorom v decembri 2011. Následne sa prvý krát dozvedel o prebiehajúcej exekúcii, exekučnom titule a právnom dôvode vydania exekučného titulu Sociálnou poisťovňou. Žalobca vtedy zistil, že právnym dôvodom vydania rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 14. 06. 2011 bola údajne skutočnosť, že žalobca mal na pobočke Sociálnej poisťovne v Bratislave podať prihlášku na dôchodkové zabezpečenie dňa 08. 02. 2011, odhlášku občana z nemocenského poistenia dňa 08. 02. 2011 a žiadosť o spätné prihlásenie na dobrovoľné dôchodkové zabezpečenie dňa 11. 02. 2011. Na týchto troch listinách boli uvedené osobné údaje žalobcu (meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum a miesto narodenia, štátna príslušnosť). Žiadnu z týchto listín však žalobca nevyplnil, vlastnoručne nepodpísal, ani žiadnu inú osobu na takéto úkony nesplnomocnil. Preto dňa 06. 03. 2013 podal žalobca na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava II trestné oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že vyplnením týchto listín a ich podpísaním inou osobou ako žalobcom došlo k spáchaniu trestného činu. Trestné stíhanie však bolo ako neprípustné z dôvodu premlčania (skutok sa stal v roku 2001) zastavené dňa 13. 06. 2013 bez ďalšieho dokazovania vo veci. Žalobca žiadosťou zo dňa 09. 12. 2013 požiadal o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, kde sa domáhal náhrady škody na základe rovnakého titulu a vo výške ako v predmetnej žalobe. Žalovaný listom zo dňa 15. 01. 2014 oznámil žalobcovi, že jeho nárok na náhradu škody neuznáva. Preto sa žalobca domáha svojho nároku podľa ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. súdnou cestou. Nesprávnym úradným postupom Sociálnej poisťovne, ktorý žalobca vidí v tom, že žalovaný porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou tým, že nepodnikol žiadne kroky smerujúce k zisteniu, overeniu totožnosti osoby, ktorá tieto tri listiny „akože žalobca“ podávala. Ide tak o iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzickej osoby podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Týmto postupom Sociálnej poisťovne vznikla žalobcovi škoda vo výške spolu 5 319, 83 eur. Táto škoda pozostáva zo sumy 4 087, 23 eur (dlžné poistné), trovy exekúcie vo výške 1 032, 60 eur, a trovy právneho zastúpenia žalobcu v exekučnom konaní vo výške 200 eur (2 úkony právnej pomoci - prevzatie veci a príprava zastúpenia, námietky proti exekúcii zo dňa 03. 01. 2013). 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním. Žalovaný počas konania uvádzal, že dňa 12. 02. 2001 boli Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, predložené vo vybavovacej hale tohto pracoviska v časti vybavujúcom samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) doklady - odhláška občana z nemocenského poistenia zo dňa 08. 02. 2001 ku dňu 30. 06. 2001, prihláška na dôchodkové zabezpečenie dňa 08. 02. 2011 so vznikom ku dňu 01. 07. 2001 a žiadosť o spätné prihlásenie na dobrovoľné dôchodkové zabezpečenie zo dňa 11. 02. 2001. Predložené doklady obsahovali všetky náležitosti a boli riadne podpísané. Sociálna poisťovňa prostredníctvom svojich zamestnancov nie je oprávnená, ani povinná, skúmať a overovať pravosť údajov a podpisov nachádzajúcich sa na predkladaných dokladoch. Vzhľadom na značný časový odstup (doklady boli predložené v roku 2001) nebolo ani možné u zamestnancov Sociálnej poisťovne zistiť kto fakticky predložil tieto doklady. Sociálna poisťovňa nemala ani žiadne dôvody k akýmkoľvek pochybnostiam týkajúcich sa pravosti podpisu žalobcu na dokladoch, kedže pri predkladaní týchto dokladov a kontrole údajov v nich uvedených nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že by doklady podpísal niekto iný ako osoba uvedená na týchto dokladoch. Žalovaný namietal, že tvrdenie žalobcu, že mu Sociálna poisťovňa nedoručovala tzv. exekučný titul, nie je pravdivé, pretože Sociálna poisťovňa žalobcovi doručoval toto rozhodnutie (i všetky ostatné rozhodnutia, ktorých je veľa, kedže žalobca si svoje povinnosti voči Sociálnej poisťovni sústavne neplní) žalobcovi, avšak v odbernej lehote si ho neprevzal a preto podľa ustanovenia § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nastala tzv. fikcia doručenia písomnosti. Preto sa exekučné rozhodnutie stalo právoplatným a vykonateľným dňa 25. 07. 2011. Namietaný postup Sociálnej poisťovne preto nie je nesprávnym úradným postupom, pretože pri namietam postupe Sociálna poisťovňa neporušila žiadne právne predpisy, konala v súlade s platnou právnou úpravou. Žalovaný uvádzal, že v roku 2001 nakladanie a manipuláciu s písomnosťami doručovanými Sociálnej poisťovni upravoval interný príkaz riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 23/1998 Spisový poriadok Sociálnej poisťovne v znení neskorších príkazov. Všetky zásielky doručované Sociálnej poisťovni poštou alebo osobne preberali zamestnanci poverení prijímaním zásielok a to buď priamo v podateľni alebo v jednotlivých organizačných útvaroch, ktorých zamestnanci boli povinní v ten istí deň zabezpečiť ich odovzdanie do podateľne na opatrenie prezentačnou pečiatkou a zaprotokolovanie. Doklady, ktoré podľa názoru žalovaného doručil Sociálnej poisťovne žalobca, sú opatrené pečiatkou oddelenia registratúry Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava. Sú označené číslom, ktoré sa používalo pri označení pri osobnom doručovaní. Preto má žalovaný za to, že sporné doklady boli Sociálnej poisťovni predložené osobne, a to žalobcom. Z týchto dôvodov žalobu žalobcu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. 5. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými obomi stranami počas celého konania a nachádzajúcimi sa s predmetnom spise. Súd nepripustil návrh žalobcu na doplnenie dokazovania na nariadenie znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectvo a to za účelom preukázania, či podpis na predmetných dokladoch je podpis žalobcu alebo nie. Súd tento návrh na doplnenie dokazovania nepripustil z dôvodu jeho nehospodárnosti vzhľadom na predmet sporu, pričom takýto dôkaz si mohol počas celého konania zabezpečiť a predložiť následne súdu žalobca sám. 6. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát (účinného ku dňu podania návrhu na predbežné prerokovanie nároku) zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 7. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

8. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy SR. 9. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 10. Podľa ustanovenia § 9 ods. 4 označeného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 11. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil , že žalobca sa v konaní domáhal nároku na náhradu škody vo výške 5 319, 83 eur spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom Sociálnej poisťovne podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. pri prijímaní dokladov dňa 12. 02. 2001 - prihlášky na dôchodkové zabezpečenie zo dňa 08. 02. 2001, odhlášky občana z nemocenského poistenia zo dňa 08. 02. 2001 a žiadosti o spätné prihlásenie na dobrovoľné dôchodkové zabezpečenie zo dňa 11. 02. 2001. Nesprávnym úradným postupom Sociálnej poisťovne, vidí žalobca v tom, že žalovaný porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou tým, že nepodnikol žiadne kroky smerujúce k zisteniu, overeniu totožnosti osoby, ktorá tieto tri listiny „akože žalobca“ podávala. Podľa žalobcu takýto postup Sociálnej poisťovne predstavuje iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzickej osoby, tak ako to definuje podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. 12. V predmetnej veci nebolo medzi stranami sporné, že dňa 12. 02. 2001 boli vo vybavovacej hale Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, v časti vybavujúcom samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), zamestnankyni Sociálnej poisťovne doklady - prihlášky na dôchodkové zabezpečenie zo dňa 08. 02. 2001, odhlášky občana z nemocenského poistenia zo dňa 08. 02. 2001 a žiadosti o spätné prihlásenie na dobrovoľné dôchodkové zabezpečenie zo dňa 11. 02. 2001. Sporné bolo, kto tieto doklady predložil. Žalobca uvádzal, že tieto doklady nepredložil, ale ani ich nevypisoval a ani nepodpísal. Žalovaný zase uvádzal, že doklady predložil zjavne žalobca, keďže z prijímacej pečiatky nachádzajúcej sa na týchto dokladoch vyplýva, že boli doručené osobne. Súd konštatuje, že počas konania ani jedna zo strán nepreukázala svoje tvrdenie. Žalobca nepreukázal, že doklady predložila iná osoba ako on sám, a žalovaný nepreukázal, že doklady predložil skutočne sám žalobca (z označenia číslom, ktoré sa používalo pri označení pri osobnom doručovaní nevyplýva, že doklady predložil sám žalobca alebo niekto iný, ale vyplýva iba to, že boli skutočne doručené osobne, nie poštou). Súd ustálil, že podľa vtedy platnej právnej úpravy (i podľa interného príkazu riaditeľa Sociálnej poisťovne) nevyplývala pre Sociálnu poisťovňu povinnosť zisťovať totožnosť osoby, ktorá doručovala doklady Sociálnej poisťovni a zaznamenať niekde meno a priezvisko takéhoto doručovateľa dokladov. Ani jedna strana sporu počas celého konania nenavrhovala v tejto časti medzi nimi sporného tvrdenia žiadne návrhy na doplnenia dokazovania za účelom preukázania svojich tvrdení (žalovaný poukazoval na to, že pre výrazný časový odstup, kedže doklady boli predložené v roku 2001, už ani nebolo možné zistiť, ktorá zamestnankyňa doklady prijímala a prípadne od nej zistiť od akej osoby ich prijímala). Preto súd ustálil, že žalobca, ktorý inicioval tento súdny spor, a ktorý počas celého konania tvrdil, že on sám tieto doklady Sociálnej poisťovni nepredložil, neuniesol bremeno tvrdenia a dokazovania, že doklady Sociálnej poisťovni nepredložil on sám. 13. Žalobca nesprávny úradný postup Sociálnej poisťovne v danej veci videl v tom, že žalovaný porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou tým, že nepodnikol žiadne kroky smerujúce k zisteniu, overeniu totožnosti osoby, ktorá tieto tri listiny „akože žalobca“ podávala. Podľa žalobcu takýto postup Sociálnej poisťovne predstavuje iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzickej osoby, tak ako to definuje podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po ustálení právnej argumentácie oboch strán v tejto časti žaloby, má za to, že žalobcom namietaný postup Sociálnej poisťovne nepredstavuje nesprávny úradný postup podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Súd má za to, že žalovaný neporušil žiadne právne predpisy, ani ich internú normu, pri prijímaní predmetných dokladov. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva pre Sociálnu povinnosť pri osobnom prijímaní dokladov zisťovať totožnosť doručujúcej osoby alebo žiadať, aby bola akýmkoľvek spôsobom overená pravosť údajov uvedených v jednotlivých dokladoch a podpis na týchto dokladoch. Keďže túto povinnosť Sociálna poisťovňa nemá v žiadnom právnom predpise priamo, ani nepriamo, uloženú, nemohla tak porušiť žiadne povinnosti pri prijímaní týchto dokladov. Zo skutočností uvedených obomi stranami ani nevyplýva, že by počas prijímania dokladov vzniklo nejaké podozrenie (napr. nesprávne uvedené údaje v doklade a požadovanie ich odstránenia osobou doručujúcou doklady, ktorá by tieto nezrovnalosti nevedela odstrániť atd.), že doklady doručuje iná osoba ako žalobca a že prípadne podpis na dokladoch nie je žalobcov. Preto má súd za to, že v danej veci nie je splnená prvá zákonná podmienka a to existencia nesprávneho úradného postupu. 14. Súd uvádza, že pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa vyššie uvedených ustanovení zákona je potrebné súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok - existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a namietaným nesprávnym úradným postupom. V danej veci nie je splnená už prvá podstatná a základná podmienka - existencia nesprávneho úradného postupu, a tak nie je daný už samotný prvotný právny základ, preto súd žalobu v v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie súdu o nedôvodnosti právneho titulu, sa súd už ďalej nezaoberal ustálením a vyhodnotením i ďalších zákonných podmienok. 15. Súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Keďže však úspešný žalovaný, keďže súd žalobu žalobcu zamietol, uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje, pretože mu žiadne nevznikli, súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.