Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/65/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne: B. C., G.. XX.X.XXXX, K. Z. A. Č.. XXX, zastúpenej Mgr. Annou Horváthovou, advokátkou so sídlom v Michalovciach, Štefánikova 4, proti žalovanému: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom v Českej republike, Hradec Králové, Československé armády 954/7, IČO: 24 785 199, zastúpeného JUDr. Jiří Šmídom, advokátom so sídlom v Bratislave, Svornosti 43, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o určenie neplatnosti zmluvy a primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 18.5.2021 č.k. -216 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku IV., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku V., ktorým bola žaloba o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zamietnutá.

M e n í rozsudok v zamietavom výroku II. tak, že určuje, že Zmluva o dobrovoľnej službe o zabezpečenie splátok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je neplatná a vo vyhovujúcom výroku III., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia 148,89 eur tak, že žalobu v tomto rozsahu zamieta.

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia výrokom I. určil, že Úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.8.2014 uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného je bezúročný a bez poplatkov. Výrokom II. v časti určenia, že Zmluva o dobrovoľnej službe o zabezpečení splátok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 15.8.2014 uzatvorený medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného je neplatná, žalobu zamietol. Vo výroku III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 148,98 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom V. žalobu v časti o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol. Výrokom VI. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému domáhala určenia, že úver o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov, že Zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe a zabezpečenie splátok úveru č. XXXXXXXXX je neplatná, uloženia povinnosti žalovanému vydať žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 396,50 eur a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150,- eur.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že pôvodný veriteľ ( Provident Financial s.r.o.) uzatvoril so žalobkyňou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX dňa 15.8.2014, ktorou jej poskytol spotrebiteľský úver vo výške 640,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala úver pravidelne splácať v podobe 60 splátok, s úrokovou sadzbou vo výške 22%, RPMN vo výške 63,42%, priemernou RPMN vo výške 49,67% a celkovou čiastkou úveru k zaplateniu vo výške 842,03 eur. Ku dňu podania žaloby žalobkyňa uhradila titulom tohto úveru celkovo sumu 788,89 eur, ktorá skutočnosť vyplynula zo zoznamu platieb, obsiahnutom na č.l. 14 spisu.

4. Po právnom posúdení veci v zmysle , , , , , , , , , , , , , berúc do úvahy právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení zo dňa 23.11.2018 sp. zn. , ktorým bol zrušený skorší rozsudok súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

5. Obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere podrobil súdnej kontrole a dospel k záveru, že v zmluve absentuje uvedenie predpokladov, použitých na výpočet RPMN. Je síce pravdou, že v zmluve (č.l. 12 spisu) je uvedený výpočet v matematickej rovnici, avšak tento výpočet je zmätočný a pre spotrebiteľa nejasný. Právny predchodca ako príklad uviedol inú sumu, ako reálne požičal žalobkyni. Zároveň nie je zrejmé, či do výpočtu RPMN poňal aj nároky plynúce zo zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru, preto dospel k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj vyplývajúci z , spočívajúci v uvedení predpokladov použitých na výpočet RPMN. Absencia tohto údaja spôsobuje, že v zmysle je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto výrokom I. žalobe vyhovel.

6. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia, že Zmluva o dobrovoľnej službe o zabezpečení splátok úveru uzavretá dňa 15.8.2014 medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného je neplatná, súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba v tejto časti neobstojí. Uzavretie tejto zmluvy nebolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru a touto zmluvou sa právny predchodca žalovaného zaviazal poskytovať žalobkyni nadštandardnú doplnkovú služby spočívajúcu v pravidelnom preberaní peňažnej hotovosti na úhradu splátok v mieste trvalého pobytu žalobkyne, pričom žalobkyňa sa zaviazala za túto službu poskytnúť odmenu. Táto doplnková služba ako hlavný predmet plnenia a celková odmena ako cenové dojednanie sú explicitne vylúčené zo súdneho prieskumu ich prijateľnosti v zmysle . Doplnková služba je orientovaná predovšetkým na zákazníkov, ktorí nemajú zriadený bežný účet v banke a jej uzavretím sa nemení záväzok žalobkyne platiť splátky dlžnej sumy na bankový účet žalovaného. Vznikol len nový záväzok pre právneho predchodcu žalovaného, aby sa fyzicky dostavil na miesto určené žalobkyňou, keď ho o to požiada a prevzal od nej hotovosť a po jej prevzatí povinnosť za ňu splniť jej záväzok podľa príslušnej zmluvy o úvere. Žalobkyňa sa mohla dobrovoľne rozhodnúť, či k takémuto záväzku pristúpi. Odmena za túto službu bola určená dohodou strán, podľa názoru súdu prvej inštancie je primeraná a v súlade s dobrými mravmi. Preto v časti o určenie neplatnosti tejto zmluvy žalobu zamietol.

7. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala vo vzťahu k žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie ustálil, že z poskytnutej istiny zo zmluvy o úvere vo výške 640,- eur žalobkyňa celkovo uhradila 788,89 eur, čo vyplynulo zo zoznamu platieb obsiahnutom v spise na č.l. 14. Rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a uhradenou sumou činí 148,89 eur. Vychádzajúc zo záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaného zaviazal vrátiť žalobkyni túto sumu 148,89 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala vo vzťahu k žalovanému vrátenia vyššej sumy vo výške 396,50 eur, tento nárok nebol žalobkyňou v konaní preukázaný, preto žalobu v tejto časti zamietol.

8. V časti priznania finančného zadosťučinenia vo výške 150,- eur vychádzajúc z súd prvej inštancie uzavrel, že tento nárok nemožno považovať za dôvodný. Podľa názoru súdu prvej inštancie nestačí pri tomto nároku poukázať na kritériá, ktorými je vyrovnanie ujmy postihnutého a skutočnosť, že ide o určitú sankciu postihujúcu toho, kto zámerne konal, ale je potrebné preukázať aj vznik takých okolností, ktoré by umožnili finančné zadosťučinenie priznať. V prejednávanej veci žalobkyňa nepreukázala, že by jej vznikla ujma. V žalobe len uviedla, že s ohľadom na závažnosť konania žalovaného, jeho úžernícke správanie, zásah do súkromia, požaduje ujmu vo výške 150,- eur.

V konaní nenavrhla vykonať žiaden dôkaz, ktorý by existenciu ujmy preukazoval. Preto žalobu v tejto časti zamietol.

9. O trovách konania rozhodol v zmysle tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa žalobou uplatňovala 4 samostatné nároky, z ktorých bola v časti úspešná, pričom úspech žalobkyne sa vyrovnal úspechu žalovaného. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že nevzhliadol dôvod pre aplikáciu ust.

10. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietajúcim výrokom a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa a a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uplatnila náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvej inštancie, že nezobral do úvahy spôsob uzavretia zmluvy o doplnkovej službe, ktorá jednoznačne ako vedľajšia služba súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktorá je podľa nej v jej obsahu v rozpore s dobrými mravmi. Jej účelom bolo hlavne zabezpečiť evidenciu splátok a vymáhanie pohľadávky od žalobkyne. Odplata vyplývajúca z tejto zmluvy je vyššia ako odplata za samotný úver a predstavuje v skutočnosti 50% sumy poskytnutého úveru. Odmena za takúto službu je zjavne neprimeraná. Navyše žalobkyňa dobrovoľne túto zmluvu neuzavrela. Zmluva o doplnkovej službe je zmluvou formulárovou, ktorej obsah bol vopred pripravený a žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť žiadnu z týchto zmluvných podmienok zmeniť, len túto zmluvu uzavrieť. Inak by jej úver nebol poskytnutý. Túto zmluvu uzavrel právny predchodca žalovaného za účelom navýšenia odplaty a formálne ju označil ako samostatnú zmluvu, aj keď o samostatnú zmluvu nejde. Pokiaľ súd zamietol žalobu v časti uplatneného nároku titulom bezdôvodného obohatenia, nesprávne vypočítal rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a sumou, ktorú žalobkyňa uhradila. Ku dňu 20.5.2016 bol zostatok na úhrade vo výške 108,43 eur, preto vychádzajúc z počiatočného stavu platieb vo výške 1.171,63 eur, žalobkyňa k tomuto dňu uhradila celkovo 1.063,20 eur. Na pojednávaní dňa 4.5.2021 žalobkyňa uviedla, že titulom bezdôvodného obohatenia nepožaduje sumu 396,50 eur ale sumu 423,20 eur, aj keď v dôsledku chyby v písaní v žalobe bola nesprávne táto suma uvedená. Pokiaľ súd prvej inštancie nepriznal žalobkyni nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle vec nesprávne právne posúdil. Jediným predpokladom pre priznanie tohto nároku je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom alebo osobitnými predpismi. Pre priznanie nároku zákon nevyžaduje, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma a postačuje, ak k takému porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

11. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcemu výroku III., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia 148,89 eur, v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa a a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v tejto časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne vyhodnotil, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, pokiaľ sa žalobkyňa vo vzťahu k nemu domáhala vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa titulom zmluvného vzťahu plnila pôvodnému veriteľovi (spoločnosti Provident Financial s.r.o.), pričom následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa kauza dostala do stavu, keď žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný vo vzťahu k nároku titulom plnenia z bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ žalobkyňa plnila pôvodnému veriteľovi (postupcovi) viac, ako bola poskytnutá istina, nemôže sa domáhať vrátenia tejto sumy vo vzťahu k žalovanému. Zmluvou o postúpení pohľadávok prevzal žalovaný len pohľadávku, ktorú mala žalobkyňa ešte len plniť a nie tú, ktorú už v rámci plnenia poskytla pôvodnému veriteľovi. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. ale aj iné rozhodnutia krajských súdov, na ktoré v odvolaní poukázal mal za to, že žalobu bolo potrebné v tejto časti zamietnuť.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne a žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „“) v rozsahu danom ust. a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne opodstatnené a odvolanie žalovaného je dôvodné. Žalobkyňa v tomto konaní uplatnila vo vzťahu k žalovanému niekoľko nárokov, ktoré vychádzajú zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorú žalobkyňa ako dlžníčka uzavrela s pôvodným veriteľom Provident Financial s.r.o. a ktorou jej poskytol spotrebiteľský úver. Výrokom I. súd prvej inštancie určil, že úver z tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, ktorý výrok nebol odvolaním napadnutý, a preto nadobudol právoplatnosť. Spomínaný výrok je preto záväzný v súlade s

13. Predmetom odvolacieho prieskumu sa stali výroky II. až VI. rozsudku, ktoré boli odvolaním napadnuté.

14. Jedným z dôvodov obrany žalovaného a súčasne aj podstatou odvolacej argumentácie žalovaného bolo spochybnenie jeho pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k nárokom uplatneným žalobkyňou v tomto konaní tvrdiac, že zmluvou o postúpení pohľadávok na neho neprešla ako na postupníka pohľadávka žalobkyne vo vzťahu k postupcovi titulom bezdôvodného obohatenia a tiež, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom vo vzťahu k uplatnenému nároku titulom priznania finančného zadosťučinenia.

15. Aj keď súd prvej inštancie sa touto otázkou vyslovene v odôvodnení rozsudku nezaoberá, je možné ustáliť, že ohľadom nároku titulom bezdôvodného obohatenia vyvodil, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, keďže časť uplatneného nároku žalobkyni priznal.

16. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskomsúdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

17. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o tom, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku titulom bezdôvodného obohatenia a priznania primeraného finančného zadosťučinenia. Súd prvej inštancie vec nesprávne ustálil, že za práva, ktoré prechádzajú postúpením pohľadávky z postupcu na postupníka možno považovať aj právo dlžníka na vydanie bezdôvodného obohatenia prijatím plnenia zo strany postupcu a tiež domáhať sa priznania finančného zadosťučinenia.

18. Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

19. Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

20. Postúpenie pohľadávky zmluvou v zmysle § 524 a nasl. predstavuje typickú dobrovoľnú cesiu, ktorá je prejavom autonómie slobodnej vôle zmluvných strán. V dôsledku postúpenia dochádza k prevodu pohľadávky z jej pôvodného majiteľa ako postupcu na nového nadobúdateľa ako postupníka. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, ktorého súhlas sa na postúpenie pohľadávky nevyžaduje, a ktorý nemusí byť o postúpení vôbec informovaný. Práva a povinnosti dlžníka zo záväzkového vzťahu nie sú v zásade postúpením pohľadávky nijako dotknuté (princíp identity pohľadávky). Postúpením pohľadávky dochádza v rámci záväzkového vzťahu k tzv. singulárnej sukcesii, ktorá má hmotnoprávne účinky. Právnym nástupcom (sukcesorom) pôvodného veriteľa sa v rozsahu postúpeného práva na plnenie stáva postupník [viď Števček, M., Dulák, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol. II., až 880. Komentár. Praha: C.H. back 2015, 1802 s.;] (ďalej len „Komentár“).

21. Zmluvou o postúpení pohľadávky sa z hľadiska jej účinkov vždy prevádza iba konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie však zmluvný vzťah ako celok. Postupník na základe cesie nevstupuje do základného obligačného vzťahu s dlžníkom, z ktorého postupovaná pohľadávka vznikla a ktorého obsah môže tvoriť značný objem práv a povinností, ktoré nie sú postúpením dotknuté. Účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu ostáva naďalej postupca. Spolu s pohľadávkou nadobúda postupník aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. S postúpenou pohľadávkou nadobúda postupník osobitnú povinnosť strpieť prípadné uplatnenie námietok, ktorými dlžník v čase postúpenia disponoval voči postupcovi, vrátane kompenzačnej námietky vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré mal dlžník voči postupcovi v čase notifikácie (Komentár s. 1805).

22. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t.j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla, v ktorom prípade ide už o zmenu zmluvy, a teda zmenu

vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku, ktorá predpokladá v zmysle dohodu zmluvných strán (viď rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 14. októbra 2010 sp. zn. ).

23. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že platby, ktorými žalobkyňa uhradila istinu nad rámec poskytnutého úveru (uplatnená suma 423,20 eur, z ktorej bola súdom prvej inštancie priznaná suma 148,89 eur a v zostávajúcej časti žaloba zamietnutá) zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalobkyňou, mohli spôsobiť bezdôvodné obohatenie len na tej strane, a teda tomu veriteľovi, ktorému boli tieto platby aj reálne poskytnuté. Za bezdôvodné obohatenie totiž zodpovedá len ten subjekt, ktorý sa na úkor iného bezdôvodne obohatil (, ). V konaní nebolo pochýb o tom, čo tvrdila nakoniec aj samotná žalobkyňa, že všetky splátky úveru, ktoré plnila boli uhradené v prospech pôvodného veriteľa Provident Financial s.r.o. Žalobkyňa netvrdila, že by akúkoľvek sumu z poskytnutého plnenia uhradila v prospech žalovaného. Z toho vyplýva, že žalovaný sa na úkor žalobkyne nemohol bezdôvodne obohatiť plnením bez právneho dôvodu. Odvolací súd je preto toho názoru, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k žalovanému nemôže obstáť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

24. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle , odvolací súd je toho názoru, že ani v tejto časti nároku žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Žalovaného nemožno považovať za zodpovedný subjekt v zmysle , ktoré ustanovenie je koncipované vo vzťahu k porušiteľovi práv a povinností ustanovených zákonom. V danom prípade je nesporné, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrel pôvodný veriteľ Provid & Financial s.r.o., ktorý jediný je pasívne vecne legitimovaným vo vzťahu k nároku vyplývajúcemu z Z.z, ktorý postúpením pohľadávky na žalovaného v súlade s vyššie uvedenými závermi, neprešiel.

25. Na základe týchto úvah odvolací súd v súlade s zmenil rozsudok vo vyhovujúcom výroku III. tak, že nárok titulom bezdôvodného obohatenia v priznanej výške 148,89 eur zamietol. Pokiaľ ide o výroky IV. a V., týmito bol nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia a primeraného finančného zadosťučinenia zamietnutý, preto odvolací súd v súlade s rozsudok v týchto výrokoch ako vecne správny potvrdil.

26. Pokiaľ ide o tú časť žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že Zmluva o dobrovoľnej službe o zabezpečení splátok úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.8.2014 uzatvoreným medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného je neplatná, ide o právo, ktoré je s postúpenou pohľadávkou spojené. V prípade kladného výroku totiž takéto určenie má vplyv na výšku pohľadávky, ktorú by mohol žalovaný vo vzťahu k žalobkyni ako postupník uplatňovať. Žalobkyňa preto má právo domáhať sa takéhoto určenia vo vzťahu k žalovanému a ohľadom tohto nároku žalovaný je pasívne vecne legitimovaným subjektom.

27. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že Zmluva o dobrovoľnej službe o zabezpečení splátok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je neplatným právnym úkonom. Možno sa stotožniť so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že touto zmluvou sa právny predchodca žalovaného zaviazal pravidelne preberať peňažnú hotovosť od žalobkyni za účelom úhrady splátok v mieste jej trvalého pobytu a žalobkyňa sa zaviazala za túto službu poskytnúť mu odmenu. Vychádzajúc z obsahu tohto záväzkového vzťahu je odvolací súd toho názoru, že touto zmluvou nebola dojednaná špecifická služba, išlo len o určenie (dojednanie) miesta plnenia.

28. Podľa dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.

29. Z obsahu Zmluvy o dobrovoľnej službe o zabezpečení splátok úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva len skutočnosť, že dojednaným miestom plnenia sa stane miesto bydliska dlžníka a plniť sa bude v hotovosti. Pokiaľ teda zmluvné strany za takýto spôsob miesta plnenia záväzku dohodli odmenu, takéto dojednanie je neplatným právnym úkonom, nakoľko sa prieči dobrým mravom. Nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že odmena za prevzatie hotovosti zo strany právneho predchodcu žalovaného bola dojednaná vo výške, predstavujúcej 50% sumy poskytnutého úveru, čo značne navýšilo odplatu za samotný úver.

30. Nemožno sa preto stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že touto zmluvou bola dojednaná doplnková služba a vznikol nový záväzok pre právneho predchodcu žalovaného, aby sa fyzicky dostavil na miesto určené žalobkyňou, keď ho o to požiada a prevzal od nej hotovosť za účelom splnenia záväzku. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa zmenil výrok II. napadnutého rozsudku tak, že žalobe žalobkyne v tejto časti vyhovel a určil, že Zmluva o dobrovoľnej službe o zabezpečení splátok úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je neplatnou.

31. O trovách prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vychádzajúc z pomerného úspechu žalobkyne a žalovaného, ktorý sa v prvoinštančnom konaní vyrovnal.

32. V súlade s v spojení s odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Úspech žalobkyne a žalovaného sa totiž aj v odvolacom konaní vyrovnal.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).