Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-142-2016.pdf
PDF · 85.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-3C/142/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, sídlo Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanej: O. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpená JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou so sídlom Námestie Andreja Hlinku 29/34, 017 01 Považská Bystrica, o zaplatenie 653,28 Eur s príslušenstvom, takto.
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 448,90 Eur (trovy právneho zastúpenia) na účet advokátky žalovanej v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 03.05.2016 proti žalovanej domáhal zaplatenia 653,28 Eur s príslušenstvom, z titulu náhrady škody na tom skutkovom základe, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa 16.12.2008 zmluvu o úvere vo výške 331,94 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 321,32 Eur, v 12 mesačných splátkach po 54,44 Eur, spolu 653,28 Eur. Žalovaná pre neplatenie uvedeného úveru bola rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/6/2010, právoplatným dňa 12.04.2010, uznaná vinnou z trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Žalovaná suma predstavuje žalobcovi spôsobenú škodu, pričom podľa obsahu žaloby je touto škodou nesplatená časť úveru a úrok z omeškania.
2.Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 07.03.2017 tak, že namieta premlčanie žalobou uplatneného nároku a navrhla z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva o úvere č. l. 6, rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/6/2010 č. l. 7, všeobecné podmienky poskytnutia úveru č. l. 8, a pripojeným spisom Okresného súdu Revúca sp. zn. 3Er/97/2010, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:
4.Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 16.12.2008 zmluvu o úvere vo výške 331,94 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazal vrátiť žalobcovi spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 321,32 Eur v 12 mesačných splátkach po 54,44 Eur. Žalovaná je v zmluve označená ako fyzická osoba podnikateľ a v zmluve je vyznačený účel poskytnutia úveru „podnikanie“. Súdu z úradnej činnosti - z jeho rozhodovacej činnosti v iných veciach týkajúcich sa úverových vzťahov žalobcu je však známe, že toto prehlásenie dlžníka je obsahom zmlúv len z dôvodu, aby takto bola formálne vylúčená ochrana dlžníkov
uzatvárajúcich zmluvy o úvere za účelom uspokojenia svojich individuálnych spotrebiteľských potrieb, ktoré nesúvisia s predmetom ich obchodnej a podnikateľskej činnosti. Preto takto uzatvorená zmluva obsahujúca vyhlásenie o účele použitia prostriedkov z úveru nie je prejavom vôle dlžníka a už vôbec nie je dôkazným prostriedkom k preukázaniu skutočného účelu použitia prostriedkov z úveru.
5.Žalovaná poskytnutý úver riadne nesplácala, keď zaplatila iba dve splátky po 5,- Eur, a rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/6/2010, právoplatným dňa 12.04.2010, bola uznaná vinnou z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, bol jej uložený podmienečný trest odňatia slobody a žalobca bol s celým nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
6.Okresný súd Revúca pod sp. zn. 3Er/97/2010 vedie exekučné konanie na základe návrhu žalobcu ako oprávneného proti žalovanej ako povinnej, predmetom ktorého je vymoženie 665,22 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom v spore medzi žalobcom a žalovanou na základe vlastne blankozmenky vystavenej žalovanou dňa 16.12.2008 na zabezpečenie záväzkov zo zmluvy o úvere uzatvorenej so žalobcom dňa 16.12.2008 uvedenej v bode 4. odôvodnenia tohto rozsudku. Dňa 04.06.2010 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie vymožením 665,22 Eur s príslušenstvom, exekučné konanie nebolo zastavené a stále prebieha.
7.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 388 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
8.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 16.12.2008 úverovú zmluvu, záväzky z ktorej boli zabezpečené vystavením vlastnej blankozmenky žalovanou. Žalovaná úver riadne nesplácala a bola preto odsúdená rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/6/2010, právoplatným dňa 12.04.2010, za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Na základe žalovanou vystavenej blankozmenky je nárok žalobcu na plnenie proti žalovanej predmetom neskončeného exekučného konania.
9.Z vykonaného dokazovania nie je preukázané, že by sa žalobca dovolal relatívnej neplatnosti úverovej zmluvy zo dňa 16.12.2008 podľa § 49a Občianskeho zákonníka pre uvedenie žalobcu do omylu, ktorým žalovaná naplnila znaky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 Trestného zákona. Žalobca má tak proti žalovanej nárok na zaplatenie dlhu z úverovej zmluvy, ďalej nárok na zaplatenie zmenkového záväzku z vystavenej zabezpečovacej blankozmenky a napokon aj nárok na zaplatenie náhrady škody spôsobenej žalovanému trestným činom úverového podvodu. Všetky tri uvedené nároky sú svojou výškou zhodnými nárokmi, každý však so samostatným skutkovým základom, pričom plnením žalovanej z ktoréhokoľvek uvedeného dôvodu zaniká vždy ten istý pôvodný nárok žalobcu na zaplatenie záväzku zo zmluvy o úvere (t.j. žalobca nemôže dosiahnuť uspokojenie svojho nároku v plnej výške zo všetkých troch uvedených dôvodov súčasne). Podľa § 334 veta druhá Obchodného zákonníka sa žalobca môže domáhať splnenia peňažného záväzku od žalovanej podľa úverovej zmluvy, len ak nebude môcť dosiahnuť jeho splnenie zo zmenky, vymoženie nároku na splnenie ktorej je predmetom neukončeného exekučného konania.
10.Nárok žalobcu na náhradu škody je síce ďalším právom so samostatným skutkovým základom, výška tohto nároku však zodpovedá iba takému nároku žalobcu, ktorý možno kvalifikovať ako plnenie, na ktoré by žalobcovi vznikol nárok nebyť toho, že žalovaná sa dopustila trestného činu úverového podvodu, a ktoré žalobcovi nebolo zaplatené iba v dôsledku spáchaného trestného činu. Skutková podstata trestného činu úverového podvodu spočíva v neplnení záväzku žalovanej z uzatvorenej úverovej zmluvy, preto škoda týmto trestným činom spôsobená môže byť iba tým plnením, ktoré by žalobca dosiahol, ak by nedošlo k porušeniu záväzku žalovanej, pričom môže ísť iba o také plnenie, ktoré by žalobca mohol skutočne dôvodne očakávať. Už zbežným právnym posúdením zrejmým na prvý pohľad je zjavné, že všetky žalobcom uzatvorené zmluvy o úvere neobsahujú základné zákonom č. 158/2010 a zákonom č. 129/2010 Z.z. predpísané náležitosti - najmä údaje o hodnote RPMN poskytnutého úveru a o priemernej hodnote RPMN, z ktorého dôvodu všetky žalobcom poskytnuté úvery považujú sa podľa zákona za úvery bez úrokov a bez poplatkov, z ktorých teda žalobcovi vznikol nárok iba na vrátenie istiny poskytnutých úverov; žiadne ďalšie nároky žalobca voči svojim dlžníkom nemá. Žalobca má teda proti žalovanej nárok na náhradu škody vo výške zvyšku nezaplatenej istiny poskytnutého úveru 321,94 Eur (pôvodná istina 331,94 Eur, pričom zaplatené boli len dve splátky spolu vo výške 10,- Eur).
11.Nárok na náhradu škody si žalobca uplatnil podaním žaloby na súde dňa 03.05.2016, pričom k jeho uplatneniu v občianskom súdnom konaní bol odkázaný rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/6/2010 právoplatným dňa 12.04.2010. Uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní má za následok prerušenie plynutia premlčacej lehoty, právoplatnosťou uvedeného rozsudku však účinky prerušenia plynutia premlčacej lehoty zanikli a premlčacia lehota plynula ďalej. K ďalšiemu prerušeniu premlčania práva žalobcu na náhradu škody nedošlo uplatnením práva zo zmenky na rozhodcovskom súde, pretože ako už bolo uvedené aj vyššie, ide o odlišné nároky so samostatným skutkovým základom. S ohľadom na to, že predmetom konania je nárok na náhradu škody spôsobenej porušením záväzku z oblasti obchodného práva, spravuje sa potom dĺžka premlčacej lehoty Obchodným zákonníkom, podľa § 397 ktorého je premlčacia lehota stanovená na štyri roky. Aj keby celá premlčacia lehota začala plynúť až odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/6/2010 teda od 13.04.2010, posledný deň lehoty by pripadol na 13.04.2014. Žaloba bola na súde podaná až dňa 03.05.2016, teda po uplynutím zákonom stanovenej premlčacej lehoty. Hoci právo žalobcu na náhradu škody zostáva zachované ako tzv. naturálna obligácia, nárok žalobcu na jeho vymoženie premlčaním zanikol, preto súd podľa § 388 Obchodného zákonníka podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. K rovnakému záveru o premlčaní nároku žalobcu by súd dospel aj v prípade, ak by premlčanie posudzoval podľa ustanovení § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka.
12.Aj keby podaná žaloba nebola zamietnutá z dôvodu premlčania, bola by v časti o zaplatenie 10,- Eur zamietnutá z dôvodu splnenia dlhu žalovanou a v rozsahu presahujúcom sumu 321,94 Eur z dôvodu, že jediným nárokom žalobcu z uzatvorenej úverovej zmluvy so žalovanou je právo na vrátenie istiny poskytnutého úveru.
13.Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná. O nároku žalovanej na náhradu trov konania preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v zmysle ktorého žalovanej patrí plná náhrada trov konania tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
14.Z dôvodu hospodárnosti konania súd týmto rozsudkom rozhodol okrem nároku na náhradu trov konania aj o výške trov. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania je však podľa § 357 písm. m) CSP prípustné len do časti výroku o nároku na náhradu trov konania (a nie aj proti výške); časť výroku o výške náhrady trov konania však ako závislý výrok nenadobudne právoplatnosť skôr ako výrok o nároku na náhradu trov. V prípade zmeny výroku o nároku na náhradu trov konania odvolacím súdom o výške náhrady trov konania rozhodne znovu súd prvej inštancie samostatným uznesením.
15.Výška náhrady trov konania predstavuje trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie, zastupovanie na pojednávaní vo veci dňa 14.03.2017) 3 x 41,50 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), paušálna náhrada nákladov 3 x 8,84 (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) a náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 14.03.2017 (a) náhrada za stratu času: cesta Považská Bystrica - Revúca v trvaní 13 polhodín x 14,73 Eur = 191,49 Eur, (b) náhrada za spotrebované pohonné látky (400 km x 7,1 x 1,167 Eur/l) 33,14 Eur, (c)
základná náhrada za použitie motorového vozidla 2 x (400 km x 0,183 Eur) 73,20 Eur, trovy právneho zastúpenia teda spolu predstavujú 448,90 Eur.
16.O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP tak, že žalobcovi súd uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet advokátky žalovanej súd uložil žalobcovi v súlade s § 263 ods. CSP, podľa ktorého ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).