Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Pc-3-2022.pdf
PDF · 84.9 KB
Case nature
Area
Subarea
27Pc/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej veci navrhovateľa: T. C., G.. XX.XX.XXXX., E. K. Č. X, K., adresa na doručovanie Č. X, K. proti manželke: M. C.U., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Č. X, K., adresa na doručovanie: K. X, K. o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania: T. C., nar. XX.XX.XXXX a M. C., rodenej E., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K.-Z., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.01.2022, domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že v manželstve nastal trvalý, nenapraviteľný rozvrat, pre ktorý manželstvo nemôže plniť svoj účel.
2. V návrhu uviedol, že toto manželstvo je druhé spoločné manželstvo účastníkov konania. Prvé manželstvo uzavreli dňa 20.10.1984. Ich prvé manželstvo bolo rozvedené dňa 25.04.2004. Na čas po rozvode manželstva boli vtedy maloletí spoloční synovia T. a M. zverení do osobnej starostlivosti otca. Po vzájomnej dohode uzavreli účastníci opätovne svoje druhé spoločné manželstvo dňa 20.12.2018. Po uzavretí manželstva sa ich vzťah však prudko zhoršoval. Manželka manipuluje spoločných, dnes už plnoletých synov, proti navrhovateľovi. Súčasný stav označil za neúnosný, manželia si ničia vzájomné svoje životy. Navrhovateľ stratil k manželke citový vzťah, odmieta žiť v takomto neutešenom vzťahu, keď už dlhodobo nežijú ani v spoločnej domácnosti, spoločne spolu nehospodária, intímne spolu nežijú.
3. V písomnom vyjadrení k návrhu manželka uviedla, že s navrhovateľom žili v manželskom zväzku od 20.10.1984 do 25.04.2004, čiže 20 rokov. Prvý návrh na rozvod manželstva podala práve ona, nakoľko bola zo strany manžela ponižovaná. Manžel bol živnostník, stále jej pripomínal, že peniaze zarába on, za trvania manželstva postavil dva rodinné domy a ona bola nula, čo nemá nič. Po prvom rozvode zostali synovia s otcom v novopostavenom rodinnom dome, kde im otec dal všetko, manželka sa vrátila do prázdneho bytu na Č.Ú. X, K., kde má celá rodina doposiaľ hlásenú adresu trvalého pobytu. Jeden rok žila sama, následne sa k manželovi a deťom vrátila. V ďalšom období žili v spoločnej domácnosti napriek tomu, že boli rozvedení až do decembra 2018, kedy uzavreli svoje druhé spoločné manželstvo. V tom období manželke diagnostikovali ochorenie, obávali sa, že má metastázy na pľúcach, preto manžel narýchlo zorganizoval sobáš. Následná biopsia však ukázala, že sa nejedná o zhubné ochorenie. Manželka s rozvodom nesúhlasila, poukázala na vyšší vek, kedy by si mali byť s manželom oporou, aj keď žijú oddelene, bola za odlúčené manželstvo. Poukázala na to, že obaja majú možnosť bývať vo vlastnom byte, napriek tomu si môžu poskytovať pomoc, v ich veku je manželstvo už o inom.
4. Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva podľa § 92 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CMP") je daná tým, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Stupave, v obvode ktorého súdu žiaden z manželov toho času nebýva. Príslušnosť sa potom určí, podľa miesta bydliska toho manžela, ktorý návrh nepodal. Keďže manželka sa zdržiava na adrese Bebravská 1, Bratislava, patriacej do územného obvodu Okresného súdu Bratislava II miestne príslušným na konanie o rozvod manželstva je tunajší súd.
5. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. V knihe manželstiev matričného úradu K.-Z. je vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, zapísané uzavretie manželstva účastníkov konania dňa 20.12.2018.
7. Z manželstva účastníkov sa narodili dve deti: synovia T. a M., ktorí sú obaja plnoletí.
8. Navrhovateľ na pojednávaní súdu zotrval na písomne podanom návrhu, dodal že toto je ich druhé spoločné manželstvo, ich prvé manželstvo bolo rozvedené v roku 2004, rok žili oddelene, po rolku sa zasa k sebe vrátili späť. Žili spolu ako rodina v rodinnom dome v A.. Od roku 2021 v tomto dome nebývajú, každý išiel bývať do svojej nehnuteľnosti a v roku 2022 navrhovateľ rodinný dom v A. predal. Manželia sa nestretávajú, telefonujú si len keď niečo potrebujú, alebo pri príležitosti sviatkov. Na rozvode manželstva trvá, celý život zarábal, postavil dva domy, synom platil školy v Q., v O., študovali 9 - 10 rokov. Mali sa veľmi dobre, teraz, keď potrebuje on pomoc svojich detí, nevedia si na svojho otca nájsť čas. V roku 2018 uzavreli účastníci svoje druhé manželstvo, bola to iba formalita, nebolo to kvôli chorobe manželky, manželstvo nefungovalo.
9. Manželka na pojednávaní súdu uviedla, že s rozvodom manželstva nesúhlasí. Potvrdila, že po prvom rozvode nežili spolu rok, následne spolužitie obnovili a takto žili spolu ako rodina až do roku 2021. V roku 2020 na štedrý deň sa navrhovateľ urazil, pretože starší syn, ktorý má už rodinu otcovi oznámil, že sa chcú z rodinného domu v A. odsťahovať, vtedy sa manžel urazil, odišiel z domu na štedrý deň a vrátil sa až na Š.. V marci 2020 boli manželia ešte spolu na dovolenke v E.. Následne mal manžel problémy s očami , manželka sa o neho starala, kvapkala mu pravidelne kvapky do očí. V lete 2021 odišiel sám autom na dovolenku, ju v dome odpojil od prívodu vody, bola nútená sa odsťahovať do bytu na K.. Od tejto doby manželské spolužitie neobnovili. Od roku 2021 nežijú manželským životom, nestretávajú sa , napriek tomu bola manželka toho názoru, že môžu naďalej žiť v manželskom zväzku a žiť oddelene, nemusia sa ihneď rozvádzať. Manželka potvrdila, že s manželom sa hádajú, to ako sa hádajú na pojednávaní je nič proti tomu, ako sa hádali, keď žili spolu.
10. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine") manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov konania nastal kvalifikovaný rozvrat. Vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, teda neplní funkciu sociálnu, biologickú, výchovnú a ekonomickú, rovnako neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní rodinného
prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. Manželia uzavreli prvé manželstvo dňa 20.10.1984, z manželstva sa narodili dvaja synovia. Ich prvé manželstvo trvalo dvadsať rokov do 25.04.2004, kedy bolo na návrh manželky rozvedené. Po prvom rozvode manželstva boli rok odlúčení, následne spolužitie obnovili a v roku 2018 uzavreli svoje druhé spoločné manželstvo. Po uzavretí manželstva však začalo dochádzať k nezhodám, hádkam, v lete 2021 manželské spolužitie ukončili. Obaja manželia zhodne uviedli, že medzi nimi vládne animozita, hádajú sa, žijú oddelene, nestretávajú sa. Na pojednávaní sa súd pokúsil o zmierenie manželov, manžel však odmietal akúkoľvek intervenciu, bol odhodlaný ukončiť tento manželský zväzok. Popísal priebeh manželstva , zištné konanie manželky a synov, na to, ako manželka synov v ich správaní k otcovi podporovala v minulosti a podporuje ich aj v súčasnosti. Celý život pracoval, rodinu živil výlučne on, teraz sú synovia dospelí a stále čakajú od otca finančnú výpomoc. Keď sa im nedostáva, odmietajú sa s ním kontaktovať. Vo vyššom veku počítal s pomocou svojich synov, oni si však na otca čas nevedia nájsť. Navrhovateľ si chce užiť konečne kľud a pokoj, chce si žiť svoj vlastný život. Na pojednávaní súdu si manželia vyčítali konanie z minulosti, manžel bol nahnevaný, obaja sa hádali, nevedeli si veci vydiskutovať, konštruktívne komunikovať. Zápisnica o pojednávaní obsahuje iba zlomok ich vyjadrenia, pričom celý dojem z ich komunikácie je možné získať vypočutím si zvukového záznamu z pojednávania, ktorý tvorí súčasť spisu. Manželka v konaní potvrdila, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti, spolu nekomunikujú ani sa nestretávajú, podľa jej názoru, napriek tomu nič nebráni, aby zotrvali v manželskom zväzku, pričom budú aj naďalej žiť oddelene.
12. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ale aj z celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytvorení rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Jedinou prípustnou formou zániku manželstva počas života oboch manželov podľa slovenského rodinného práva je rozvod manželstva. Slovenské rodinné právo nepozná tzv. absolútne dôvody rozvodu manželstva, v prípade ktorých by bol súd povinný manželstvo rozviesť. Je výlučne na posúdení súdu, či sú splnené zákonom stanovené hmotnoprávne dôvody rozvodu manželstva. V zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené sú hľadiská objektívne - hľadiská morálky celej spoločnosti. Dostatočnosť rozvratu bude mať súd za preukázanú vtedy, ak dospeje k záverom, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili. Rozvod manželstva je však nutné chápať ako poslednú a výnimočnú možnosť zrušenia manželstva, ku ktorej je možné pristúpiť v prípade, ak je manželstvo skutočne a nenávratne kvalifikovane rozvrátené.
13. Na podklade vykonaného dokazovania a zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie. Obaja manželia potvrdili, že nežijú v spoločnej domácnosti, nestretávajú sa, ich manželstvo teda neplní sociálnu, biologickú ani ekonomickú funkciu. Už v minulosti nezhody v manželstve eskalovali, čo viedlo k rozvodu ich prvého manželstva v roku 2004. Keď opätovne uzavreli manželstvo v roku 2018, po čase začalo opätovne dochádzať k nezhodám. Aktuálne manželia rok nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľ odmieta akékoľvek zmierenie, odmieta zotrvať v takomto nefunkčnom manželskom zväzku. Súd sa nestotožnil s tvrdením manželky o tom, že nefunkčnosť manželstva nie je dôvodom na jeho rozvod. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátene, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo, ako ho navrhovala manželka by predstavovalo iba formálnym zväzkom, čo by nebolo v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine. Výsluchom oboch manželov súd dospel k záveru, že boli splnené hmotnoprávne podmienky na rozvod manželstva a preto návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvo rozviedol.
14. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).