Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/61/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci starostlivosti súdu o mal. V. L., I.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: R.. W. L., I.. XX.X.XXXX, Z. O. XX, N. a otec: W.Á. L., I.. X.XX.XXXX, Z. L. X, N., zast. JUDr. Juraj Špirko, advokát so sídlom Floriánska 19, Košice, v konaní o zmenu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým dieťaťom takto

rozhodol:

I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Návrh na uloženie výchovného opatrenia z a m i e t a.

III. Návrh na zmenu úpravy styku z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 6.5.2016 žiadal, aby upravil stretávanie sa s maloletým dieťaťom tak, že je oprávnený sa s ním stretávať každý nepárny kalendárny týždeň počas víkendu od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas Vianoc každý rok od 25.12. od 19.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod., počas zimných prázdnin každý nepárny rok od 1.1. od 16.00 hod. do 6.1. do 16.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok v čase od soboty od 14.00 hod. do pondelka do 19.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od soboty v týždni pred začatím prázdnin od 14.00 hod. do soboty 19.00 hod. v týždni prázdnin, počas letných prázdnin každý rok vždy od 15.7. do 15.8..

2. Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 15.8.2016. S návrhom otca nesúhlasila. Okrem iného uviedla, že po odchode otca dieťaťa zo spoločnej domácnosti pred dvanástimi rokmi z dňa na deň sa museli okamžite so synom prispôsobiť novej situácii a začať budovať nový systém zabezpečovania potrieb. Celý systém zabezpečovania potrieb sa snažila budovať tak, aby obmedzila akýkoľvek nepriaznivý vplyv vychádzajúci z odchodu otca z domácnosti. Za dvanásť rokov si so synom V. vytvorili systém školstva, voľno-časových aktivít zdravia, ktorý sa ukázal ako veľmi dobre zvolený a správny a jeho výsledkom je, že syn nie je žiadnym spôsobom zasiahnutý odchodom otca zo spoločnej domácnosti ani následným rozvodom. Dieťa má vybudovaný určitý režim, ktorý odzrkadľuje jeho potreby. Zároveň poukázal na vek dieťaťa a to trinásť rokov. O dva roky pôjde študovať na strednú školu, pričom dôjde k úprave jeho týždenného režimu. Dieťa dospieva a budú mu prirodzene prednejšie jeho aktivity s rovesníkmi, prípadne dievčatami. Obdobie puberty je obdobie fyziologických zmien a psychologických zmien. Z podaného návrhu vyplýva, že otec dieťaťa nechce akceptovať, rešpektovať vôľu a chce zásadným spôsobom zasiahnuť do dokonale zabehnutého a fungujúceho systému. Otec sa o syna jedenásť rokov výrazne nezaujímal až teraz keď po jedenástich

rokoch požiadala o zvýšenie výživného. Žiada súd, aby ochránil stabilné výchovné prostredie, ktoré synovi vytvorila a nedovolil otcovi do neho zasahovať. Trvá na tom, že otec nemá skutočný záujem o svoje dieťa a jeho návrh je len prostriedkom na to, aby ju prinútil stiahnuť návrh na zvýšenie výživného. Následne sa bližšie vyjadrila ku všetkým skutočnostiam uvedených v návrhu.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa a po vykonaní osobného rozhovoru s maloletým nemá výhrady k úprave styku v rozsahu, ktorá zodpovedá potrebám a veku dieťaťa a zdôrazňuje, že najlepší záujem dieťaťa nemožno zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov a podľa nich vhodnej forme realizácie styku. Mal. V. sa s otcom má záujem stretávať, preto na základe prejavenej vôle mal. V. odporúča, aby striktne neupravoval styk otca s dieťaťom ale možnosť voľby stretnutí s otcom ponechal na vôli dieťaťa.

4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/283/2004 zo dňa 6.4.2005, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletého dieťaťa. Mal. V. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 1.700 Sk (56,43 Eur). O styku rozhodol tak, že otec maloletého je s ním oprávnený sa stretávať každú nepárnu nedeľu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod..

5. Po právoplatnosti uvedeného rozsudku sa snažil otec realizovať styk s maloletým aspoň tak, ako bol stanovený rozhodnutím súdu, avšak realizácia bola vždy problémová z dôvodov na strane matky. Predovšetkým v poslednom období po podaní návrhu na zvýšenie výživného matkou sa komunikácia s matkou výrazne zhoršila. Matka svojvoľne mení termíny odovzdanie maloletého. O zmenách termínov otca vopred neinformuje. Častokrát v súdom stanovenom termíne maloletého neodovzdá, vymyslí iný program bez účasti otca a náhradný termín realizácie styku otcovi neposkytne. Matka maloletého tiež určuje kedy môže otec priniesť maloletého domov, pričom maloletý má kľúče od bytu a zo školy chodí sám domov. Stalo sa, že mu neumožnila vstup do brány, resp. aj do bytu s odôvodnením, že ešte nie je dohodnutý čas. Keďže ho matka odmietla prevziať bol otec nútený odviesť syna k svojej matke, ktorá ho neskôr priviezla k matke dieťaťa. Matka s otcom takmer vôbec nekomunikuje, komunikuje len s matkou otca, cez ktorú mu necháva odkazy. Aj styk sa najčastejšie realizuje tak, že maloletý navštívi starú matku a počas toho s ním takto trávi čas. Počas letných prázdnin 2015 mal otec maloletého asi tri dni. Vždy ak naplánoval výlet s dieťaťom, matka naplánovala maloletému iný program, tak aby nemuselo tráviť čas s otcom. Matka odmieta maloletému tráviť s otcom dovolenku v zahraničí. Naopak o výletoch matky s maloletým v zahraničí, nielenže neinformovala otca, ale navyše zakázala maloletému akokoľvek o tom informovať otca. Matka zakazuje maloletému komunikovať s otcom telefonicky čo vedie k tomu, že často nezdvihne telefón, najmä ak je v prítomnosti matky. Maloletý z dôvodu nedvíhania telefónu a nereagovania na neprijatý hovor odôvodňuje tým, že chce mať doma kľud v tom zmysle, že nechce byť vystavený výčitkám matky. Matka maloletého na styk s otcom nikdy riadne nepripraví, nedá mu náhradné oblečenie, veci na športovanie, pyžamo a pod.. Otec uvádza, že takýto styk s maloletým je pre neho ako aj pre maloletého už nepostačujúci a nevyhovujúci. Nevidí preto žiadny racionálny dôvod na jeho obmedzovanie. Svoje vyživovacie povinnosti voči maloletému si otec riadne plní a to aj nad rámec súdom stanovenej čiastky. S maloletým si už vybudovali dobrý vzťah a nechce, aby sa jeho vzťah zmenil a má záujem aj naďalej podieľať sa na jeho výchove v širšom rozsahu. Má za to, že vzhľadom na vyšší vek maloletého už nie je dôvod na obmedzovanie styku zo strany matky a je v záujme maloletého aj častejšie trávenie času s otcom a to minimálne v rozsahu každý nepárny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Otec takisto žiada presne upraviť styk počas všetkých prázdnin.

6. V ďalšom otec uviedol, že s maloletým trávi čas pravidelne v zmysle posledného rozhodnutia a to každé dva týždne. Uviedol, že podaný návrh nie je reakciou na zvýšenie výživného. Prejavil záujem dohodnúť sa s matkou, aby sa mohol s maloletým stretávať častejšie. Prejavil záujem tráviť dovolenku aj s maloletým v zahraničí.

7. Matka uviedla, že otca dlhodobo žiadala o zvýšenie výživného, avšak na jej žiadosť reagoval tak, že najprv nereagoval vôbec, následne účelovo ponúkol možnosť striedavej starostlivosti, otec dal podnet na Úrad práce, soc. vecí a rodiny, kde bola predvolaná, pričom dal podnet pre údajné výhrady v starostlivosti o dieťa a dal návrh na úpravu styku s maloletým. V konaní vedenom na Okresnom súde Košice I o zvýšenie výživného kolízna opatrovníčka uviedla, že zo strany úradu neboli zistené žiadne skutočnosti preukazujúce zanedbanie starostlivosti zo strany matky dieťaťa. Otec sa stretáva s maloletým podľa rozsudku, avšak ak je to v záujme dieťaťa, prejavom jeho vôle, potrieb a jeho túžob,

vtedy sa v deň styku otca s dieťaťom vymení. Otcovi dáva vopred vedieť cez SMS, že maloletý má iný program. Zároveň o všetkých aktivitách a programoch dáva vedieť matke otca, ktorá dlhé obdobie plní funkciu „komunikačného filtra“. Upravený styk a to vo forme výmeny dňa prebieha tak, ako si praje mal. V., závisí to od jeho aktivít, kedy sa s otcom chce a môže stretnúť. Z uvedeného vyplýva, že otec maloletého nechce akceptovať a rešpektovať vôľu a záujmy syna. Matka otca K. L. slúžila 12 rokov ako „komunikačný kanál“, ktorý filtroval všetky agresivity, útoky, emócie otca dieťaťa voči jej osobe. Tento spôsob komunikácie fungoval veľmi dobre počas 12-ich rokov a má za to, že prispel k tomu, aby dieťa nebolo žiadnym spôsobom ovplyvnené rozvodom a jeho sprievodnými prejavmi a dozvukmi. Na pojednávaní vo veci zvýšenia výživného otec potvrdil, že komunikácia medzi matkou a jeho matkou K. L. je bezproblémová a je vytvorená od začiatku od kedy sa rozišli. Mal. V. má veľmi pozitívny a kladný vzťah k matke otca, je to vôľa maloletého s kým chce tráviť čas. Ak prejaví vôľu byť s matkou otca a následne sa s ňou skontaktuje a dohodne čas kedy a dokedy môže byť so starou matkou. Matka otca zvyčajne býva v mieste trvalého pobytu a to na adrese L. Č.. X, N.. Poslednú dobu si tieto stretnutia intenzívnejšie z dôvodu úmrtia starého otca a následne uvoľnením času matky otca. O pozitívnom vzťahu maloletého ku matke otca vie a je si vedomá a je si vedomý aj otec dieťaťa, čo uviedol na pojednávaní v konaní o zvýšenie výživného. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/283/2004 bol určený styk otca s dieťaťom. Otec maloletého v zmysle predmetného rozsudku by mal dieťa odovzdať o 19.00 hod. avšak práve naopak ako uvádza, dieťa sa snaží odovzdať v inú hodinu a to hodinu, ktorá práve mu vyhovuje. Bežne sa stáva, že mu matka otca zavolá, že V. donesie skôr z dôvodu, že otec dostal telefón a ide na meračku - zákazku. Druhý najčastejší spôsob skoršieho odovzdanie je keď sa potrebuje vrátiť do miesta prechodného pobytu a to V., okres Michalovce. Takéto spôsoby odmieta tolerovať. Počas času keď mal otec maloletého si matka vybavuje rôzne záležitosti, ktoré sú potrebné k chodu v domácnosti. Práve z takýchto udalostí zákonite plynie to, že po telefonáte, ktorého obsahom je oznámenie skoršieho príchodu si určí kedy sa predmetný deň vráti a dovybavuje veci. Ohľadne neodovzdávania oblečenia uviedla, že veci, ktoré dala maloletému sa jej nevrátili v plnom počte naspäť, otec ich nechával pre svojho ďalšieho syna, ktorého má s inou partnerkou. Aj keď ich vyžiadala naspäť neboli jej vrátené. Keď maloletému dala veci, tak ich skritizoval. Nie je v jej silách a absolútne nie vo finančných možnostiach, aby veci prispôsobovala vkusu a nárokom otca. Viackrát ho vyzvala o zakúpenie veci a to napríklad nohavíc, búnd, teplákov, rukavíc. Tieto veci sú časovo aj finančne náročnejšie ako kúpenie trička, ktoré je najlacnejšia položka a jeho možnosť kúpiť bez skúšania veci. Otec počas jedenástich rokov nikdy nedal viac financií len súdom určených 57 Eur. Maloletého potreby a to oblečenie boli kryté z cudzích finančných prostriedkov. Otec s návrhom na zvýšenie výživného na maloleté dieťa nesúhlasí. V konaní ide o vôľu maloletého. Ak syn chce s ním byť častejšie, skontaktoval by sa s otcom. Tak to realizuje aj v prípade keď má záujem byť s matkou otca. Otec si plní len čiastku, ktorá mu bola určená rozsudkom, ktorú zaokrúhlil mesačne na sumu 57 Eur. Otca viackrát žiadala o preplatenie veci, prípadne kúpi veci, ktoré maloletý potrebuje jednorázové vyššie výdavky. Otec sa zvyčajne vyhovára a nekúpi to čo jeho syn potrebuje. Aj keď synovi niečo kúpi, zvyčajne to synovi nie je potrebné. Otec nie je ochotný prispieť ani v nárazových záležitostiach ako lieky, zubár, začiatok školského roka, školské výlety, kurzy, voľno- časové aktivity. Ďalej uviedla, že počas styku s dieťaťom otec maloletého nedáva pozor na zdravotný stav dieťaťa. Otec dieťaťa zobral maloletého na výlet do Tatralandie Bešeňová. Vie o tom, že maloletý nemôže ísť na kúpalisko zo zdravotných dôvodov. Po kúpaní alebo po akomkoľvek kontakte s vodou si maloletý musí vyčistiť uši. Po uvedenom výlete syna vrátil domov so zápalom. Lieky na vyliečenie ju stáli 60 Eur. Bločky z liekov mu zasielala cez SMS a zároveň žiadala matku otca o kompenzáciu liekov avšak bezvýsledne. Svojim nezodpovedným správaním synovi poškodzujú zdravie a matke vznikajú ďalšie finančné náklady. Je zjavné, že otec nie je schopný sa o syna riadne postarať. Nepozná jeho potreby, riziká a to napriek tomu, že ho na ne výslovne upozornila. Otec pristupuje k synovi V. a jeho zdraviu nezodpovedne, čím ho priamo ohrozuje. Zároveň v lete je silné slnečné žiarenie a bežne v médiách je odporúčanie, aby sa používali opaľovacie krémy. Otec vo svojom životnom štýle nemá používanie tohto druhu lekárskej kozmetiky a to opaľovacie krémy. Keďže maloletého dala aj počas letných prázdnin, vrátil dieťa so zlúpanou spálenou kožou. Opäť jej vznikli finančné náklady na ošetrenie spálenej kože, na ktoré nechcel prispieť. Z takéhoto neuváženého konania a to vystavení dieťaťa slnku na kúpalisku bez opaľovacieho krému môžu vzniknúť vážne zdravotné následky. Zároveň uviedla, že otec má ďalšiu rodinu a dieťa so svojou novou rodinou bývajú v dedine V. pri Michalovciach. Mal. V. veľakrát otcovi dal jasne najavo, že s ním nechce tráviť čas v V.. Otec toto želanie a prosbu syna ignoruje a presadzuje svoju vôľu. Zároveň agresívnym spôsobom spája syna V. s jeho ďalším synom L.. Syn V. jasne dáva otcovi najavo, aby ich nespájal ako súrodencov, že jeho syn L. je jeho nevlastný brat. Ani uvedené prianie otec neakceptuje, čím priamo vytvára psychický tlak na maloletého, s ktorým nie je vo svojom veku schopný

sa vysporiadať. V. sa v V. necíti dobre, prichádza do cudzej rodiny, v ktorej dominuje otec, ktorý nemá vytvorený taký vzťah, ktorý by mal byť podporený predĺžením doby styku v zmysle otcovho návrhu.

8. Matka navrhla, aby súd pristúpil k výsluchu maloletého a rešpektoval jeho prejavenú vôľu. Maloletý aj pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že chce sa s otcom stretávať, ale tak aby nebol časovo limitovaný. Mal. V. má 14 rokov a nechce, aby s ním otec jednal ako s dieťaťom, aby sa otec naučil prispôsobovať sa dieťaťu a nie opačne. Majú zaužívaný systém, ktorý funguje 13 rokov. Maloletý sa stretával s otcom prostredníctvom starej matky, ktorá fungovala ako „komunikačný kanál“. Otec zakázal tento spôsob stretávania sa. Maloletého syna sa to veľmi dotklo a spôsobilo to, že dieťa k otcovi nechce ísť. Matka potvrdila, že s otcom sa nerozprávajú, komunikovali len prostredníctvom jeho matky K. L.. Túto skutočnosť potvrdil otec aj v konaní o zvýšenie výživného. Matka naďalej trvá na tom, aby bola rešpektovaná vôľa dieťaťa.

9. Kolízny opatrovník predložil súdu správu z vykonaného rozhovoru s maloletým V., ktorý si želal prísť za kolíznou opatrovníčkou a chcel s ňou hovoriť. Pri rozhovore s mal. V. uskutočneným dňa 14.11.2016 v kancelárii úradu za prítomnosti matky, maloletý uviedol, že nie je pravda ako sa otec vyjadril, t.j. že chodí s ním do múzeá, na výlety, na kúpaliská. Podľa maloletého to čo uviedol otec je to klamstvo, otec nič nesplní len leží na gauči a oddychuje. Vôbec sa V. nevenuje a nechodia spolu na výlety. Mal. V. sa pri rozhovore vyjadril, že s otcom sa nemajú o čom rozprávať, nemajú spoločné témy. S mal. L. (synom otca) si nerozumie, nevychádzajú spolu dobre, nechce sa s ním stretávať. Mal. V. sa chcel ďalej vyjadriť aj ku krúžkom, ktoré chce navštevovať a ktoré ho nebavia. Ďalšie vyjadrenie maloletého bolo k výživnému a uviedol, že otec je skúpy, výživné mu nechce dať, ale stále ho kritizuje čo má na sebe oblečené a poúča ho ako sa má obliekať a obúvať, je to otcova obľúbená téma. Nie je pravdou, že by chodil s otcom lyžovať, bol s ním na túre. Bolo to dávnejšie, tak tri-štyri roky dozadu, boli aj bicyklovať. Mal. V. bol rád keď babka (matka otca) bola ich komunikačným kanálom s otcom, takto to fungovalo dlho a bol za to rád, ale teraz vždy keď si chcel niečo dohodnúť cez babku s otcom, babka mu povedala, aby si tieto veci dohodol priamo s otcom. Mal. V. sa tiež vyjadril k tvrdeniam otca o tom ako mu matka nedáva vedieť kedy bude mať stretnutia so synom a ako mu nedávajú ani náhradné termíny za stretnutia, ktoré sa zrušia keď má mal. V. na daný čas iný program. Maloletý uviedol, že vždy má otec náhradné termíny dopredu, dávajú mu ich viac ako je uvedené v rozsudku. Jeho predstavy o stretávaní s otcom sú také, že by chcel s nimi tráviť čas aktívne a aby spoločne s otcom navštívili rôzne miesta, chodili na výlety aj sa bicyklovať, ísť napríklad na túru. Konkrétnu predstavu o stretnutiach s otcom V. nemá, chce aby sa mohol sám rozhodnúť kedy bude on chcieť ísť k otcovi na stretnutie. Chce, aby to bolo ponechané na jeho vôľu.

10. V priebehu konania súd pristúpil k výsluchu mal. V.. Mal. V. bol informovaný o prebiehajúcom súdnom konaní. Uviedol, že má o ňom vedomosť. S otcom nemá problém sa stretávať, chcel by na základe dohody, prípadne tak ako je to doteraz každý druhý týždeň. Stretnutia by si dohodli cez telefón. Prespať by však chcel u babky na L. Č.. X. Babku má veľmi rád. Uvítal by, aby s otcom chodili na výlety, kino, múzeum, šport. Počas stretnutia s otcom väčšinou pozerajú televízor. Otcovi aj hovoril, aby trávili čas spoločne aj iným spôsobom, avšak otec nepočúval.

11. Mal. V. prostredníctvom matky doručil dňa 21.12.2016 vyjadrenie. Uviedol, že čítal úradný záznam zo dňa 22.11.2016. Stratila sa hlavná myšlienka, hovoril, že nemá problém stretávať sa s otcom ale vtedy keď to chce. Sám si chce určovať termíny aj miesto kde sa s ním stretne. Chce sa rozhodnúť sám. Vie sa s otcom dohodnúť cez telefón.

12. Následne maloletý prostredníctvom matky doručil písomné vyjadrenie. Mal. V. sa dostavil aj na pojednávanie dňa 14.3.2017 a opätovne prejavil svoj názor. Naďalej zotrval na tom, že s otcom sa chce stretávať podľa dohody tak ako je to doteraz každý druhý týždeň v nedeľu.

13. Kolízny opatrovník uviedol, že rodičovský komunikácia je naďalej narušená, veľmi komplikovaná. V poslednom období dochádza k akcelerácii problémov v komunikácii medzi rodičmi, ktorá sa vyostruje, čo vedie k situáciám, ktoré môžu negatívne ovplyvniť ďalší psychický a sociálny vývin maloletého dieťaťa. Taktiež z vyššie uvedených udalostí vyplýva, že rodičia nesprávne vnímajú postavenie kolíznej opatrovníčky ako sprostredkovateľky ich vyjadrení pri prebiehajúcom súdnom dokazovaní. Kolízny opatrovník má za to, že maloleté dieťa má byť primerane veku a jeho rozumovým schopnostiam oboznámené s predmetom súdneho konania, nemá byť ako v tomto prípade rodičmi vtiahnuté do

konfliktu rodičov, neprimerane a nevhodne vtiahnuté do celého súdneho konania a zaťažované riešením jeho stretnutí s otcom ako aj zaťažovaním ďalšími problémami obidvoch rodičov. Kolízny opatrovník navrhol uložiť rodičom povinnosť zúčastniť sa odborného psychologického poradenstva podľa § 37 ods. 2, písm. d) Zákona o rodine. Súčasne požiadal o prerušenie konania.

14. Otec s nariadením výchovného opatrenia a prerušením konania súhlasil.

15. Matka s prerušením konania a nariadením výchovného opatrenie nesúhlasila.

16. Otec naďalej zotrval na podanom návrhu a striktnej úprave stretávania sa s maloletým dieťaťom s prihliadnutím na jeho vyšší vek.

17. Matka s návrhom na zmenu styku nesúhlasila, považovala ho za účelový a tendenčný s prihliadnutím na konanie o zvýšenie výživného. Uviedla, že pretrvávajú veľmi negatívne emócie voči osobe, ktoré pretrvávajú už dlhé roky, na čo upozorňovala nielen súd ale aj kolíznu opatrovníčku. Je to zaznamenané v rôznych záznamoch z úradu práce. Maloletý vie prejaviť svoju vôľu a názor kedy sa chce s otcom stretávať. Násilné zmeny, ktoré chce otec zaviesť majú negatívny vplyv na maloletého o čom maloletý viackrát informoval aj kolíznu opatrovníčku. Maloletý sám aktívne oslovil kolíznu opatrovníčku a informoval ju ako vníma tieto násilné zmeny zo strany otca, ktoré začali odo dňa ako podala návrh na zvýšenie výživného.

18. Kolízny opatrovník zotrval na uložení výchovného opatrenia rodičom a prerušení konania.

19. Podľa ust. § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

20. Súd návrh kolízneho opatrovníka na prerušenie konania z dôvodu nariadenia výchovného opatrenia považoval za nedôvodný, nakoľko v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je prvoradou úlohou rozhodnúť v čo najkratšom čase s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Je toho názoru, že prerušenie konania nie je v záujme maloletého dieťaťa a prerušením konania nedôjde k náprave vzťahov medzi rodičmi.

21. Podľa ust. § 37 ods. 2, písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

22. Výchovným opatrením sa vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností rodičmi a nad dieťaťom. Zákon proklamuje právo každého (každej osoby oznámiť nevhodné správanie sa detí, porušovanie povinnosti rodičov alebo zneužívanie ich práv. Rovnako môže každý urobiť oznámenie o tom, že rodičia nemôžu vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti. Sleduje sa záujem dieťaťa. Oznámenie o týchto skutočnostiach má smerovať voči orgánu sociálno-právnej ochrany detí voči súdu alebo voči obci. Výber je alternatívny a každý z týchto subjektov má povinnosť oznámenie prijať a urobiť vhodné opatrenie. Mechanizmus a systematika výchovných opatrení nadobudli konkrétnejší rámec keď boli začlenené do dvoch stupňov, ktorých postupné použitie je vzájomne podmienené. Do určitej miery zostali zachované aj kompetencie orgánov sociálno-právnej ochrany detí na ukladanie výchovných opatrení jednak podľa Zákona o rodine ako i podľa Zákona č. 305/2005 Z.z., pričom vzájomný vzťah medzi kompetenciami tohto orgánu a súdu je limitovaný len jediným obmedzením (orgán- sociálno-právnej ochrany detí nemôže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia odňať dieťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa. Výchovné opatrenie má plniť ochrannú funkciu - napomáhať navráteniu riadneho výchovného prostredia, ktoré zabezpečí, že sa dieťa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami v spoločnosti. K zásahom do rodičovských práv a povinností dôjde ak postupné použitie týchto opatrení neviedlo k náprave závadného stavu. Nariadenie výchovného opatrenia je faktickým zásahom do práv a povinností rodičov. Systém výchovných opatrení je budovaný systematicky od miernejších zásahov ( s menším dopadom na výchovné prostredie dieťaťa) k vážnejším zásahom. Miernejšie zásahy na ochranu riadnej výchovy maloletého môžu smerovať voči dieťaťu (napomenutie, dohľad, obmedzenie, povinnosť podrobiť sa poradenstvu), rodičovi (napomenutie, povinnosť podrobiť sa poradenstvu), inej fyzickej osobe, ktorá svojim správaním ohrozuje alebo narušuje riadny vývoj dieťaťa (napomenutie). Kolízny opatrovník

navrhol nariadiť rodičom výchovné opatrenie v zmysle ust. § 37 ods. 2, písm. d) a to podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach odvolávajúc sa na vzájomnú rodičovskú komunikáciu, ktorá je narušená a veľmi komplikovaná. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je namieste uložiť rodičom výchovné opatrenie, pretože výchovné opatrenie má plniť ochrannú funkciu a to napomáhať navráteniu riadneho výchovného prostredia, ktoré zabezpečí, že sa bude dieťa vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami spoločnosti. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že maloleté dieťa sa vyvíja vo výchovnom prostredí, ktoré nie je závadné, čo napokon bolo zistené aj zo správy kolízneho opatrovníka. O maloleté dieťa riadne zabezpečuje starostlivosť a výchovu matka, pričom starostlivosť nebola spochybnená kolíznym opatrovníkom. Uvedené vyplýva aj z výsluchu mal. V., ktorý sa na výsluchu, prípadne pojednávaní správal veľmi slušne. Poukazuje v ďalšom aj na to, že rodičia spolu nekomunikujú už 13 rokov, t.j. od odchodu otca zo spoločnej domácnosti. Rodičia využívali tzv. komunikačný kanál prostredníctvom matky otca K. L.. Tento systém bol zaužívaný, počas 13 rokov vyhovoval tak otcovi ako i matke. Napokon aj mal. V., ktorý sa od svojich dvoch rokov uvedenej situácii prispôsobil. Mal. V. vo svojej výpovedi potvrdil, že starú matku má rád, stretával sa s otcom aj u starej matky, pričom prespávať u otca nechcel. Naďalej by chcel byť u starej matky. Mal. V. je vo veku 14- ich rokov kedy vie dostatočne prejaviť svoj názor a vôľu, pričom je si vedomý skutočnosti, že rodičia spolu nekomunikujú. Kolízny opatrovník uviedol, že k akcelerácii problémov dochádza v komunikácii medzi rodičmi, ktorá sa vyostruje, čo vedie k situáciám, ktoré môže negatívne ovplyvniť ďalší psychický a sociálny vývin maloletého dieťaťa. Javí sa súdu, že akcelerácia problémov v komunikácii nastala po podanom návrhu na zvýšenie výživného. Skutočnosť, že rodičia spolu nevedia komunikovať už trvá 13 rokov, čo potvrdili rodičia maloletého dieťaťa. Je prirodzené, že obaja reagujú emočne vo vypätých situáciách, ktoré sa týkajú či už zvýšenie výživného alebo zmeny úpravy styku. Súd je však toho názoru, že nariadením výchovného opatrenia sa uvedená situácia medzi rodičmi nevyrieši. Rodičia doposiaľ nemali záujem spolu komunikovať a na komunikáciu využívali matka otca K. L.. Opakujúc vyššie uvedené súd je toho názoru, že v danom prípade výchovné opatrenie nie je namieste, nakoľko nie je potrebné plniť ochrannú funkciu, pretože dieťa sa vyvíja v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami spoločnosti. Súd ako i rodičia a kolízny opatrovník mali možnosť sa stretnúť a komunikovať s mal. V., pričom ani jeden z nich nepotvrdil, že by mal. V. bol vychovávaný v rozpore s normami spoločnosti.

23. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

24. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

25. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.

26. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska

súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom.

27. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

28. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku s maloletými deťmi.

29. Podľa ust. § 116 Civilného mimosporovného poriadku, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

30. Predpokladom riadneho uplatnenia práva maloletého slobodne vyjadrovať svoj názor vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, je jeho právo byť o týchto veciach informovaný. Súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci za súčasného splnenia dvoch podmienok a to, že sa to neprieči účelu konania a zároveň maloletý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť význam konania.

31. V súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa súd vypočul aj mal. V., keďže posúdil, že je schopný aj vo veku kedy dokáže formulovať svoje vlastné názory a má právo tieto názory slobodne vyjadriť pred súdom. Súd akceptoval názor mal. V. a venoval mu patričnú pozornosť a prihliadol na to, že má 14 rokov kedy sám dokáže vyjadriť samostatne svoj názor. Zároveň súd vychádzal z čl. 3 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí uskutočňované tak verejnými alebo súkromnými zariadeniami v sociálnej starostlivosti, súdmi, s právnymi alebo zákonodárnymi orgánmi. Súd vychádzal z toho, že záujem mal. V. je prvoradým záujmom nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmov jeho rodičov. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy najmä naplnenie potrieb mal. V. v rámci psychickej aj fyzickej oblasti tak, aby bol zabezpečený spokojný a bezpečný harmonický vývin maloletého s tým, že bude mať neobmedzené možnosti kontaktovať sa so svojim otcom, zatiaľ čo bude žiť v stabilnom prostredí, v ktorom je zvyknutý, kde má vytvorené väzby a kde po návrate zo stretnutia s otcom pociťuje istotu a bezpečie.

32. V súlade s Dohovorom o právach dieťaťa s poukazom o najlepší záujem mal. V. ako aj jeho prejavenej vôli je v súčasnom období najvhodnejšie, aby k stretávaniu sa medzi ním a otcom dochádzalo práve na základe vzájomnej komunikácie a vzájomnej dohody. Mal. V. potvrdil, že sa s otcom stretáva na základe doposiaľ stanovenej súdnej úpravy každý druhý týždeň. Posledná úprava bola vykonaná v čase rozvodu manželstva keď mal maloletý dva roky. Od uvedeného obdobia k zmene nedošlo, matka umožňovala otcovi stretávať sa s maloletým dieťaťom. Obaja rodičia potvrdili, že na stretávanie sa otca s dieťaťom využívali pomoc starej matky K. L., ktorá slúžila ako tzv. „komunikačný kanál“. Otec sa s maloletým dieťaťom stretával, avšak maloletý nikdy neprespal u otca, ostal v mieste jeho trvalého bydliska v N. I. L. X, kde býva aj stará matka. Počas uplynulých 13-ich rokov zaužívaný systém fungoval, narušil sa práve podanými návrhmi zo strany rodičov na súd. Od uvedeného obdobia sa skomplikovala aj komunikácia medzi rodičmi. Súd však poukazuje na skutočnosť, že maloletý V. bol s uvedeným systémom stotožnený celých 13 rokov a v súčasnom období už s prihliadnutím na jeho vek nechce tento systém meniť. S pribúdajúcim vekom má aj iné záujmy, čo uviedol vo svojej výpovedi. Potvrdil, že otec býva v obci V., pričom toto miesto navštevovať nechce, radšej by bol u starej matky, nemá záujem sa ani stretávať s

mal. L. (nevlastným bratom). Viackrát uviedol, že s otcom by chcel tráviť aktívnejšie čas, pričom otec tento jeho názor a vôľu nerešpektuje. Keď sú spolu, tak pozerajú televízor. Mal. V. potvrdil, že otca má rád a nemá problém sa s ním stretávať, avšak už v súčasnosti prejavil vôľu, aby to bolo na základe ich vzájomnej dohody. Otcovi zaužívaný systém vyhovoval 13 rokov, pričom si neuvedomil, že čím dlhšia doba uplynie od úpravy styku bez akejkoľvek zmeny, dieťa si na takýto systém postupne zvykne a je ťažšie takýto systém zmeniť. Do budúcna však stretávanie sa mal. V. s otcom nie je vylúčené a súd nezistil ani také skutočnosti, ktoré by smerovali k inej úprave stretávanie sa otca s dieťaťom. Súd dodáva, že je tak na otcovi ako i mal. V., aby v budúcnosti sa ich vzťah zlepšil. Otec by mal rešpektovať jeho prejavenú vôľu a aktívnejšie sa mu venovať v čase stretávanie sa. Pokiaľ otec bude častejšie vyhľadávať kontakt s mal. V. a zabezpečí mu aktívny program, V. bude vyhľadávať svojho otca i častejšie. S prihliadnutím na doposiaľ vykonané dokazovanie ako i prejavenú vôľu a názor mal. V., ktorý tento svoj názor zopakoval viackrát, či už v písomnom podaní, výsluchom pred kolíznym opatrovníkom, výsluchom pred súdom, je súd toho názoru, že v súčasnosti zásah do úpravy styku otca s maloletým dieťaťom by bolo kontraproduktívne. K rozchodu rodičov došlo vo veku dvoch rokov mal. V., pričom nielen matka ale i mal. V. sa museli s novou situáciou vyrovnať, hľadali nové istoty, zvykali si na nové usporiadania. V danom období využili pomoc starej matky. V konaní nebolo zistené, že by mal. V. rozvodom rodičov mal akékoľvek psychické problémy, prípadne psychické traumy, ktoré by nevedel zvládať. Mal. V. sa s prihliadnutím k jeho veku prispôsobil zmenám, ktoré nastali po rozchode rodičov. Z vyššie uvedených dôvod, preto návrh otca na zmenu úpravy styku zamietol s prihliadnutím na najlepší záujem mal. V..

33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.