Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3C/28/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske, sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti žalovaným 1./ V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, , 2./ B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, zastúpené JUDr. Petrom Lukáčkom, advokátom so sídlom Partizánske, Februárová 1608 5/A, o neúčinnosti zmlúv voči žalobcovi, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd priznáva žalovanej strane náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.02.2016 domáha určenia neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 02.11.2015. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 30.07.2014 Okresný súd Bratislava V vydal zmenkový platobný rozkaz č.k. 5 Zm 199/2014-10, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.10.2014. Zmenkovým platobným rozkazom uložil Okresný súd Bratislava V H. J. a H. J. zaplatiť žalobcovi sumu 11.506,20 eur s príslušenstvom. Žalobcovi suma splatená nebola a tak podal návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 13.08.2015 súdnemu exekútorovi JUDr. Anette Demešovej (ďalej len súdny exekútor). Súdny exekútor žalobcu informoval, že H. J. na základe zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 02.11.2015 previedol spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie L., obec L., Okres Partizánske (ďalej len nehnuteľnosť). Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 27.11.2015 pod č. V XXXX/XXXX. Zmluva bola uzatvorená dňa 02.11.2015 medzi H. J. a žalovanou za kúpnu cenu vo výške 1,- euro. Právny úkon bol urobený medzi blízkymi osobami. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazuje postavením oprávneného v exekučnom konaní. Právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku povinného a pohľadávka žalobcu sa stala nevymožiteľnou, avšak ak by nedošlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, tak by pohľadávku bolo aspoň v časti možné vymôcť.

2. Žalobca zároveň so žalobou doručil návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáha zakázať žalovanej akékoľvek nakladanie s vlastníckym právom k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti. Svoj návrh odôvodnil obavou z možného ďalšieho predaja nehnuteľnosti, a tým možného predlžovania konania. Preto považuje za nutné zakázať žalovanej akékoľvek disponovanie s nehnuteľnosťou.

3. Okresný súd Partizánske uznesením č.k. 3C/28/2016-15 zo dňa 19.02.2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanej zakázal predať, darovať, prenajať, založiť, inak zaťažiť, alebo inak nakladať so spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnosti.

4. Dňa 26.04.2016 doručila žalovaná súdu podanie označené ako „ Stanovisko žalovaného k žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu, č.k. 3C/28/2016“ v ktorom uviedla, že vzhľadom na to, že už nie je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti sa domnieva, že predbežné opatrenie je voči nej neúčinné a nie je v spore aktívne legitimovaná. Preto navrhuje, aby súd voči nej žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. Dňa 24.08.2016 doručil žalobca súdu zmenu žaloby. Žalobca sa domnieva, že žalovaná má pasívnu vecnú legitimáciu s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 19/2008. Zároveň žiada, aby súd pripustil zmenu na strane žalovaného tak, že doterajšia žalovaná bude označená, ako žalovaná v 1./ rade a ako žalovaná v 2./ rade bude označená terajšia vlastníčka nehnuteľnosti B. L., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň žiada zmenu petitu tak, že súd voči žalobcovi určí darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena uzatvorenú medzi žalovanou a B. L. za právne neúčinnú.

6. Okresný súd Partizánske uznesením č.k. 3C/28/2016-36 zo dňa 30.08.2016 pripustil zmenu žaloby tak, ako ju navrhol žalobca. Súd teda určil darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena voči žalobcovi za právne neúčinnú. Zároveň pribral do konania ako žalovanú v 2./ rade B. L..

7. Na pojednávaní konanom dňa 24.11.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu spolu so súdom predloženej zmene žaloby.

8. Na pojednávaní konanom dňa 24.11.2016 právny zástupca žalovaných uviedol, že žiada žalobu voči obom žalovaným zamietnuť. Domnieva sa, že nie sú splnené podmienky pre odporovateľnosť podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len . Taktiež nesúhlasí s určením darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena za právne neúčinné, keďže žalovaná v 1./ rade previedla na žalovanú v 2./ rade nielen 1 nehnuteľnosti, ale celú túto nehnuteľnosť a preto môže byť tento právny úkon voči žalobcovi právne neúčinný iba čo sa týka 1 predmetnej nehnuteľnosti. Právny zástupca žalovaných v neposlednom rade žiada vypočuť svedka H. J.. 9. Na pojednávaní konanom dňa 24.11.2016 vypovedala žalovaná v 1./ rade. Uviedla, že dovolila, aby syn na ňu previedol 1 nehnuteľnosti za kúpnu cenu 1,- euro, vzhľadom na to, že ona mu požičala sumu 8.000,- eur a on jej túto sumu v lehote splatnosti nesplatil, a týmto spôsobom si dlh urovnali. O ňu sa starala žalovaná v 2./ rade. V rámci dedičského konania po zosnulom manželovi sa zriekla 1/6 nehnuteľnosti v prospech každého z detí.

10. Dňa 16.12.2016 doručili žalovaná v 1./ v 2./ rade stanovisko k žalobe. Vo vyjadrení uviedli, že žalobca sa môže domáhať právnej neúčinnosti darovacej zmluvy len do 1 nehnuteľnosti, keďže zvyšok nadobudli žalovaná v 1./ a v 2./ rade dedením. Žalovaná v 1./ rade nemala v úmysle ukrátiť veriteľa svojho syna. Že má jej syn voči veriteľovi záväzky nevedela a vedieť nemohla, nakoľko syn s ňou nebýval a navštevoval ju len sporadicky, maximálne raz do roka. Preto žalovaná v 1./ rade nenaplnila ustanovenia § 42a ods. 2 OZ. Žalovaná v 1./ rade odkúpila podiel na nehnuteľnosti od svojho syna len z dôvodu, že mu požičala 8.000,- eur, ktoré jej nesplatil a takto považovala dlh za urovnaný. Žalované poukazujú aj na to, že H. J. sa dohodol so súdnou exekútorkou a svoj dlh voči žalobcovi spláca mesačne po 151,- eur. O žalovanú v 1./ rade sa stará žalovaná v 2./ rade.

11. Dňa 10.03.2017 doručil žalobca súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných. Vo vyjadrení žalobca uvádza, že vzhľadom na výšku pohľadávky, nemá to že dlžník postupne začal splácať svoj dlh žiadny relevantný význam a žalobu považuje za dôvodnú. Žalobca má za to, že už len skutočnosť, že k prevodu nehnuteľnosti došlo počas trvajúceho exekučného konania preukazuje, že nehnuteľnosť bola dlžníkom prevedená na žalovanú v 1./ rade, aby nemohlo dôjsť k uspokojeniu žalobcu. Zároveň žiada pripustiť zmenu žaloby tak, aby súd určil, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena je voči žalobcovi právne neúčinná v rozsahu 1 spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti.

12. Na pojednávaní konanom dňa 14.03.2017 právny zástupca žalovaných uviedol, že dlžník riadne spláca svoj dlh žalobcovi, súdna exekútorka mu exekvovala osobný automobil WV Passat a podľa ich prepočtov činí k dnešnému dňu dlh 3.000,- eur. Vzhľadom k vyššie uvedenému, sa domnieva , že

nárok žalobcu je neprimeraný, nakoľko podiel na nehnuteľnosti má podstatne vyššiu cenu, ako je výška zostatku dlhu. Zároveň poukazuje na riadne splácanie dlhu a preto nepovažuje za potrebné, aby súd vyhlásil kúpnu zmluvu za neplatnú.

13. Na pojednávaní konanom dňa 14.03.2017 vypovedal svedok H. J.. Na otázky právneho zástupcu žalovaných odpovedal, že matka o jeho finančných ťažkostiach nevedela, v čase uzavretia kúpnej zmluvy býval v Komárne, že žalovaná v 1./ rade mu požičala 8.054 eur, že jej túto sumu nesplatil a prevodom podielu na nehnuteľnosti sa dohodli na vyrovnaní dlhu. S exekútorkou uzavrel dohodu o splátkovom kalendári a spláca mesačne 151,- eur. Zostatok dlhu predstavuje asi 3.000,- eur.

14. Právny zástupca na pojednávaní k výpovedi svedka uviedol, že aj keby súd pripustil, že žalovaná v 1./ rade o výške dlhu nevedela, napáda toto tvrdenie z dôvodu, že je nevierohodné, aby o tejto skutočnosti nevedela aj žalovaná v 2./ rade. Úhrady svedka nerozporuje, zostatok dlhu je niečo cez 3.000,- eur, avšak príslušenstvo predstavuje viac ako 7.000,- eur. Hodnota automobilu v tom nie je započítaná. Právny zástupca žalobcu trvá na žalobe v celom rozsahu, hlavne podľa vyjadrenia z 08.03.2017.

15. Právny zástupca žalovaných v záverečnej reči uviedol, že so zmenou žaloby nesúhlasí. Na zamietnutí žaloby trvá, vzhľadom na uvedené skutočnosti. Od svedka sa dozvedel, že ten má pohľadávku voči svojmu dlžníkovi, ktorú je záujemca ochotný odkúpiť za 7.000,- eur . Ak by sa toto podarilo, svedok by mohol svoj dlh v celom rozsahu splatiť. Nesúhlasí so spochybňovaním vierohodnosti žalovanej v 2./ rade ohľadom nevedomosti o finančných problémoch svedka, pretože ten sa s žalovanou v 2./ rade stretával ešte menej, ako so žalovanou v 1./ rade.

16. Podľa § 42a ods. 1 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

17. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

18. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) OZ, Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a)osobou jemu blízkou (§ 116 a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>),

19. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

20. Podľa § 42b ods. 1, 2, 3, 4 OZ, Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Súd po vykonaní dokazovania oboznámením sa s tvrdeniami strán, listinnými dôkazmi, výsluchom svedka, dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.

23. Súd preskúmal žalobu spolu s jej prílohami a zistil, že žalobca má voči H. J. nesplatenú pohľadávku. Táto pohľadávka je predmetom exekučného konania. Exekúciu vykonáva súdna exekútorka na základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V dňa 30.07.2014. Dlžník kúpnou zmluvou zo dňa 02.11.2015 previedol svoj podiel 1 k nehnuteľnosti na žalovanú v 1./ rade za kúpnu sumu 1,- euro. Žalobca sa domnieva, že v tomto prípade pôjde o úkon, ktorý smeruje k ukráteniu žalobcu, ako dlžníkovho veriteľa. Žalobca preto podal na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy). Žalovaná v 1./ rade neskôr darovacou zmluvou previedla predmetný podiel na žalovanú v 2./ rade.

24. Žalobca sa domáhal odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 42a ods. 2 OZ. Aby bolo možné takýto právny úkon úspešne odporovať musia byť splnené podmienky podľa § 42a ods. 2 OZ. Žalobca tento právny úkon odporoval v lehote troch rokov odkedy dlžník urobil právny úkon, ktorý je podľa žalobcu odporovateľný. Tento úkon musel byť urobený s blízkou osobou dlžníka, alebo v prospech blízkej osoby. Žalovaná v 1./ rade bezpochyby je dlžníkova blízka osoba v zmysle § 116 OZ, keďže je jeho matka. Poslednou podmienkou pre úspešné odporovanie právneho úkonu je, že nejde o situáciu, kedy by druhá strana nemohla úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti poznať. Žalované sa obe bránili tvrdením, že o zlej finančnej situácií dlžníka nevedeli. Súd má za preukázané, že dlžník v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy býval v Komárne, teda nežil v blízkosti žalovaných. Z výpovedí žalovanej v 1./ rade a výsluchu svedka súd zistil, že ten navštevoval žalovanú v 1./ rade jedenkrát do roka a žalovaná v 1./ rade dlžníkovi požičala sumu cca 8.000,- eur a odpredajom podielu na nehnuteľnosti jej mal dlžník sumu vrátiť.

25. Právny zástupca žalovaných zároveň uviedol, že dlžník svoj dlh momentálne riadne spláca a zostatok dlhu predstavuje sumu okolo 3.000,- eur. Súdna exekútorka exekvovala dlžníkovi aj auto WV Passat v hodnote 7.000,- eur. Tieto tvrdenia potvrdil na pojednávaní aj svedok a právny zástupca žalobcu.

26. Z vyššie vykonaných dôkazov má súd za preukázané, že žalované nevedeli o dlhu dlžníka voči žalobcovi. Z výpovede svedka a žalovanej súd zistil, že skôr ako k ukráteniu veriteľa, kúpna zmluva smerovala k uspokojeniu pohľadávky žalovanej v 1./ rade, ktorá požičala dlžníkovi sumu cca 8.000,- eur. Aj vzhľadom k tomu, že dlžník svoj dlh spláca riadne, na základe splátkového kalendára má súd za to, že dlžník chce svoj dlh riadne splatiť. Súd je preto toho názoru, že kúpna zmluva nesmerovala k ukráteniu veriteľa. Keďže žalované nevedeli o pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, kúpna zmluva smerovala k uspokojeniu pohľadávky žalovanej v 1./ rade a dlžník riadne podľa splátkového kalendára spláca pohľadávku voči žalobcovi, má súd za to, že nie sú splnené podmienky pre odporovanie právneho úkonu a k ukráteniu veriteľa v tomto prípade nedošlo, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 tak, že žalovanej strane priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pretože mala v konaní úplný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.