Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-132-2015.pdf
PDF · 107.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2C/132/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: F. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom mesto L., občianka SR, o zaplatenie sumy 879,44 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 19.3.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 879,44 € spolu s úrokom vo výške 28 % p.a. zo sumy 879,44 € od 28.9.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Uviedol, že na základe zmluvy žalobca pre žalovanú - majiteľ účtu zriadil a viedol bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, tak ako preukazujú priložené výpisy z účtov. Vzhľadom na porušenie zmluvy, žalobca odstúpil od zmluvy, zatvoril príslušný účet žalovanej a vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy. Účet je možné zatvoriť len s nulovým zostatkom, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 27.9.2012 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovanej. V súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % p.a. Aktuálny záväzok žalovanej ku dňu 16.3.2015 predstavuje istina vo výške 879,44 € a príslušný úrok účtovaný odo dňa prevodu pohľadávky na pohľadávkový účet vo výške 612,11 €.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, doručenie predvolania na pojednávanie mal riade a včas vykázané. Zo svojej neúčasti na pojednávaní sa žalobca písomne ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania. Žalovaná nemala riadne vykázané doručenie predvolania (zásielka bola vrátená súdu), avšak súd vychádza z fikcie doručenia predvolania podľa § 111 ods. 3 C.s.p., keďže predvolanie bolo žalovanej zaslané na adresu podľa § 106 C.s.p. a zároveň bolo predvolanie doručené žalovanej oznámením v súlade s § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Súd v súlade s § 180 C.s.p. rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti strán a otvoril pojednávanie.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, odstúpením od zmluvy, výpismi z účtu, písomnými vyjadreniami žalobcu, všeobecnými obchodnými podmienkami, návrhom na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte, žiadosťou o zmenu služby, poštovým podacím hárkom a zistil tento skutkový stav veci:
5. Zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretej dňa 9.4.2010 medzi žalobcom a žalovanou mal súd preukázané, že na základe tejto zmluvy žalobca zriadil pre žalovanú rastový osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene EUR s frekvenciou výpisov mesačne a doručovaním výpisov poštou. Súčasne žalovaná navrhla uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty Maestro s denným limitom 350 € s tým, že k prijatiu návrhu bankou dôjde konkludentne vydaním platobnej karty. Žalovaná pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte nežiadala o poskytnutie služby povolené prečerpanie na osobnom účte. Podľa čl. V. je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, zánik platnosti a účinnosti zmluvy, ani príslušných zmlúv sa nedotýka povinnosti majiteľa účtu vysporiadať všetky svoje záväzky voči banke, ktoré vznikli zo Zmluvy, z príslušných zmlúv alebo v súvislosti s nimi.
6. Z listu žalobcu zo dňa 19.9.2012 adresovaného žalovanej mal súd preukázané, že žalobca z dôvodu vykazovaného debetného zostatku na účte odo dňa 1.6.2012 v aktuálnej výške 866,94 € oznámil žalovanej, že dňom doručenia tohto oznámenia odstupuje od príslušnej zmluvy o bežnom účte. Spolu so zánikom zmluvy o účte zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb, ktoré sa viažu k uvedenému účtu (napr. povolené prečerpanie, platobná karta atď.) a ukončí sa poskytovanie týchto produktov/služieb. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu debetného zostatku v lehote 3 dní odo dňa doručenia oznámenia.
7. Podľa výpisov z účtu žalovanej za obdobie od 1.9.2012 do 27.9.2012, na účte bola dňa 27.9.2012 vykonaná transakcia „vyrovnanie zostatku zatv. účtu“ vo výške 879,44 €. Z výpisov z účtu žalovanej za predchádzajúce obdobia mal súd preukázané, že žalovaná účet aktívne využívala, vykonávala platby kartou a výbery z bankomatu, taktiež čerpala sumy z povoleného prečerpania a boli jej vyrubované rôzne druhy poplatkov (za osobný účet, za hotovostný výber, za zistenie zostatku na účte, za výzvu, za upozornenie - debet) a úroky. Prvýkrát sa žalovaná dostala do debetu vo februári 2012. V mesiaci máj 2012 žalovaná prekročila sumu povoleného prečerpania, keď na konci mesiaca jej bežný účet vykazoval debetný zostatok vo výške 771,95 € a výška limitu povoleného prečerpania bola len vo výške 770 €. Následne už nebol na účte vykazovaný kladný zostatok, ku dňu zavretia účtu (27.9.2012) bol na účte žalovanej debet v celkovej výške 879,44 €. V tejto sume sú zahrnuté úroky a poplatky v celkovej výške 169,21 € (vyrubené za obdobie od 02/2012, kedy sa žalovaná prvýkrát dostala do debetu do 09/2012, kedy bol účet zatvorený).
8. V písomnom vyjadrení zo dňa 26.5.2015 žalobca uviedol, že podľa ustanovení zmluvy sa práva a povinností zmluvných strán spravujú aj Všeobecnými obchodnými podmienkami, Sadzobníkom poplatkov a Úrokovými sadzbami v platnom znení. Podľa čl. 3.12 VOP, aj pri zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čistky úrok vo výške 28 % p.a. podľa vývesky úrokových sadzieb. Dlh z nepovoleného prečerpania je splatný bez zbytočného odkladu po tom, čo vznikne. Splácanie nepovoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky znižovaním záporného salda bežného účtu z kreditných obratov, teda nie vo vopred určených splátkach. Žalovaná mala poskytnutú službu povolené prečerpanie vo výške 400 € do 6.5.2012, od 7.5.2012 bol limit navýšený na 770 €. Výška úrokovej sadzby povoleného prečerpania bola 19,90 % p.a., úroky sa počítajú len zo sumy čerpaných prostriedkov. Výpis zo dňa 31.1.2012 mal zostatok 132,41 €, ale za február 2012 žalovaná vyčerpala aj limit povoleného prečerpania. Súčet debetných operácií na účte žalovanej od 1.2.2012 do 27.9.2012 predstavoval sumu 2.178,41 € a súčet kreditných operácií sumu 1.166,56 € + predchádzajúci zostatok 132,41 € zo dňa 31.1.2012. Rozdiel činí 879,44 €.
9. Podľa Úrokových sadzieb produktov účinných od 1.7.2012, úrok z omeškania pri nepovolenom prečrpaní účtu je 28 % p.a.
10. Podľa čl. III. (Účty a vkladné knižky) písm. A. (Všeobecné ustanovenia) bod 23. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu účinných od 1.1.2012, ak účet/vkladná knižka/vkladový účet dosiahne debetný zostatok, prípadne prekročí povolené prečrpanie bez súhlasu banky, debetný zostatok na účte klienta nadobúda charakter nepovoleného debetu. V prípade vzniku takéhoto nepovoleného debetu, banka zašle klientovi upomienku s požiadavkou na vyrovnanie nepovoleného debetu v lehote v nej stanovenej a klient je povinný nepovolený debet vyrovnať. Nevyrovnanie nepovoleného debetu v stanovenej lehote sa považuje za podstatné porušenie zmluvy o účte, pričom pohľadávka banky z
nepovoleného debetu sa stane okamžite splatnou vrátane príslušenstva a banka je oprávnená si ju započítať na ťarchu pohľadávky klienta voči banke.
11. Podľa čl. III. (Účty a vkladné knižky) písm. A. (Všeobecné ustanovenia) bod 37. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu účinných od 1.1.2012, banka je oprávnená od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy, s okamžitou možnosťou zrušenia účtu/vkladnej knižky, ak: klient dosiahol nepovolený debet a v lehote stanovenej bankou nepovolený debet nevyrovnal, klient závažne porušil VOP; za odstúpenie od zmluvy sa považuje aj oznámenie banky o zrušení účtu alebo vkladu.
12. Podľa článku IX. písm. B. bod 5. VOP, písomnosť a oznámenia banky sa považujú za doručené, ak sú zasielané poštou - na druhý pracovný deň odo dňa odoslania.
13. Z návrhu klienta na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte mal súd preukázané, že žalovaná dňa 29.9.2011 požiadala o poskytnutie povoleného prečerpania na osobnom účte do výšky debetného limitu 1.500 €. Klient súhlasí, že skutočnú výšku debetného limitu je oprávnená určiť banka na základe posúdenia bonity klienta a zároveň súhlasí s jeho zriadením aj v prípade jeho zníženia až na minimálnu hodnotu.
14. Z potvrdenia banky vyplýva, že žalobca schválil žalovanej na jej bežnom účte povolené prečerpanie s debetným limitom 400 € dňa 30.9.2011. Dňa 7.5.2012 žalovaná požiadala o zmenu výšky limitu PP na 770 €. Z výpisov z účtu žalovanej vyplýva, že jej bolo poskytnuté povolené prečerpanie s limitom 770 € od 11.7.2012.
15. V písomnom podaní zo dňa 23.5.2016 žalobca uviedol, že pri doručovaní postupuje v zmysle čl. 19.8 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého sa písomnosť banky adresovaná klientovi považuje za doručenú tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku. Predmetné obchodné podmienky k oznámeniu nepripojil.
16. Podľa poštového podacieho hárka, odstúpenie od zmluvy bolo podané na poštovú prepravu dňa 19.9.2012.
17. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
18. Podľa § 708 Obchodného zákonníka (1) Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. (2) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
19. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.
20. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
21. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka (1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
25. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
26. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
27. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
28. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
29. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
30. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
31. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
32. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že žaloba nie je dôvodná. V konaní mal súd preukázané, že strany uzavreli dňa 9.4.2010 nepomenovanú zmluvu v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá zahŕňa znaky zmluvy o bežnom účte v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Medzi stranami sporu tak platne vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého sa žalobca zaviazal zriadiť pre žalovanú rastový osobný účet. K zmluve bolo žalovanej poskytnuté aj povolené prečerpanie od 30.9.2011 s výškou debetného limitu 400 €, ktorý bol na základe žiadosti žalovanej navýšený na sumu 770 € s účinnosťou od 11.7.2012. Zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodom v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, zároveň je však predmetná zmluva aj zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený bankou ako dodávateľom služby, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej obchodnej činnosti a žalovaná zmluvu uzatvárala v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a nemohla žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.
33. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca žalovanej osobný účet zriadil a žalovaná ho aktívne využívala vrátane služby povoleného prečerpania. V mesiaci máj 2012 žalovaná prekročila sumu povoleného prečerpania, keď na konci mesiaca jej bežný účet vykazoval debetný zostatok vo výške 771,95 € a výška limitu povoleného prečerpania bola len vo výške 770 €. Následne už nebol na účte vykazovaný kladný zostatok, ku dňu zavretia účtu (27.9.2012) bol na účte žalovanej debet v celkovej výške 879,44 €, ktorý mal charakter nepovoleného debetu v zmysle čl. III. písm. A. bod 23. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Listom zo dňa 19.9.2012 žalobca odstúpil od zmluvy v zmysle ustanovení všeobecných obchodných podmienok (čl. III. písm. A bod 37. VOP), nakoľko na účte žalovanej bol vykazovaný debetný zostatok. Spolu so zánikom zmluvy o účte zaniklo aj povolené prečerpanie. Odstúpenie od zmluvy sa stalo účinným dňa 21.9.2012 v súlade s čl. IX. písm. B. bod 5. VOP, podľa ktorého sa písomnosti a oznámenia banky zasielané poštou považujú za doručené na druhý pracovný deň odo dňa odoslania, pričom v danom prípade bolo odstúpenie od zmluvy podané na poštovú prepravu dňa 19.9.2012 (streda).
34. Inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku odlišne. Obchodný zákonník v ust. § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. O rozpor s ustanovením § 54 ods. 1 OZ ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie. Spotrebiteľ si nemôže zhoršovať svoje zmluvné postavenie tým, že by sa v jeho prípade neaplikovalo ustanovenie § 48 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd účinky odstúpenia od zmluvy o poskytnutí úveru posudzoval podľa Občianskeho zákonníka.
35. V zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (ex tunc), teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán). Odstúpením od
zmluvy zo strany žalobcu medzi stranami nastal režim bezdôvodného obohatenia, žalobcovi teda vzniklo právo domáhať sa len vrátenia rozdielu medzi tým, čo žalovanej poskytol (bez akýchkoľvek úrokov, poplatkov alebo zmluvných pokút) a celkovou sumou zaplatenou žalovanou. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že debetný zostatok na účte žalovanej ku dňu jeho zatvorenia bol vo výške 879,44 €. Od tejto sumy treba odpočítať úroky a poplatky v celkovej výške 169,21 € (vyrubené za obdobie od 02/2012, kedy sa žalovaná prvýkrát dostala do debetu do 09/2012, kedy bol účet zatvorený) a žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie sumy 710,23 €.
36. Vzhľadom na zákonné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, súd je povinný prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania aj z úradnej moci. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
37. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej lehote (§ 107 ods. 1 OZ), ako aj v objektívnej lehote (§ 107 ods. 2 OZ). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Pre určenie začiatku plynutia tak subjektívnej, ako aj objektívnej doby premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia treba vychádzať z právneho dôvodu bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol, vzniká a objektívna doba pre premlčanie práva na jeho vydanie preto začína plynúť okamihom odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia, teda v danom prípade momentom zániku pôvodného zmluvného vzťahu (t.j. účinnosťou odstúpenia od úverovej zmluvy). Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia. Subjektívna lehota pre vydanie bezdôvodného obohatenia je dvojročná. Začatie plynutia premlčacej doby súd v súlade s vyššie uvedeným počítal odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti odstúpenia od zmluvy, teda od 22.9.2012. V tento deň žalobca vedel, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor zrušením zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb v dôsledku odstúpenia od nej a vedel aj o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Z uvedeného vyplýva, že k premlčaniu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo dňom 22.9.2014. Žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 19.3.2015, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Premlčaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej spotrebiteľskej zmluvy nemožno žalobcovi priznať a súd je povinný prihliadať na toto premlčanie ex offo, nakoľko stále sa jedná o nárok dodávateľa voči spotrebiteľovi. Vzhľadom k tomu, že premlčacia doba vo vzťahu k žalovanému nároku uplynula pred podaním žaloby na súd, súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
38. Súd rozhodol o trovách konania podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu zamietol v celom rozsahu, žalovanej ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Súd však žalovanej náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žalovaná si trovy konania neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.