Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/171/1996

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v právnej veci žalobcu: X/ X. Q. , O. E. X-X/X/X, U.-XXXX B., Y., zastúpený spoločnosťou: Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, Bratislava, IČO: 36 855 260, X/ H. Q., O. E. X-X/X/X, U.-XXXX B., Y., zastúpená advokátom: Mgr. Peter Németh, so sídlom Hlavná 45, Šamorín, proti žalovanej: U. B., K.. XX.XX.XXXX, O. D. T. XXX, XXXX P., Q., zastúpená advokátkou: JUDr. Eva Bubniaková, so sídlom Krížna 8, Dunajská Streda, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy štátu v sume 495,83 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet súdu.

III. Žalovanej súd priznáva náhradu trov konania v plnej miere.

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Trnave uznesením č.k.. XXCo/XXX/XXXX -XXX zo dňa 24.8.2016 zrušil rozsudok prvej inštancie č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 16.2.2016, ktorým súd žalobu zamietol a uložil žalobcom 1,2 povinnosť spoločne zaplatiť náhradu trov štátu a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru , aký už bol konštatovaný v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu č.k. XCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 28.3.2013 a to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku zo dňa 1.6.2010 opätovne sa nevysporiadal s návrhmi strán v súvislosti s vykonaným dokazovaním , čím sa jeho rozhodnutie stalo nedostatočne odôvodneným a preto nepreskúmateľným. Opäť nariadil súdu prvej inštancie vykonať dôkazy , ktoré boli uložené v uznesení zo dňa 28.3.2013. V uznesení odvolacieho súdu č.k. XCo/XX/XXXX zo dňa 28.3.2013 bolo uložené súdu prvej inštancie vysporiadať sa s otázkou s charakterom nehnuteľnosti užívaných žalovanými (rodinný dom alebo byt v bytovom dome, pozemok, garáž resp. nebytové priestory) či všetky tieto nehnuteľnosti boli užívané všetkými žalovanými a v akom rozhodnom období teda treba zistiť či sa jedná o nájom bytu alebo či ide o nájom nehnuteľnosti. Ďalej uložil súdu prvej inštancie zistiť či žalovaní užívali nehnuteľnosť už v období kedy vlastníkom týchto nehnuteľností bol Žrebčín Šamorín š.p. a vyslovil právny názor, že žalobcovia momentom nadobudnutia týchto nehnuteľností museli vstúpiť v právnych vzťahoch týkajúcich sa nadobudnutých nehnuteľností do práv a povinností pôvodného vlastníka Žrebčinu Šamorín š.p. . Uložil aj súdu prvej inštancie vysporiadať sa so vznesenou námietkou premlčania.

2. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa listinnými dôkazmi ako zmluva o nájme ,

zápisnicou o odovzdaní bytu, výpočtový list, list vlastníctva čl.XXXX opäť strany doložili evidenčný list, výpočtový list, aktuálny list vlastníctva, zmluvu o prevode nehnuteľností , súd opäť vypočul žalovanú a jej druha a zistil nasledovný skutkový stav veci.

3. Žalobcovia žalobou zo dňa 30.9.1996 sa domáhali voči žalovanej v 1/ rade o vypratanie pozemkov a to nádvoria ležiaceho na parcele č. XX a záhrade parcelného čísla XX vedených na LV č. XXXX v kat. úz. Šamorín a zdržať sa užívania a akéhokoľvek zásahu do nádvoria ležiaceho na parcele č. XX, záhrady parc. č. XX vedených na LV č. XXXX v kat. úz. Šamorín. Žiadali tiež priznať okrem nájomného aj odškodné vo výške 1000 Sk mesačne za každý mesiac od 1.9.1996 až do vypratania a odovzdania pozemkov ako aj náhradu trov konania. Písomným podaním zo dňa 5.12.2001 /čl.61/ potvrdili žalobcovia, že trvajú na pôvodnej žalobe .

4. Dňa 21.5.2002 žalobcovia návrh čiastočne zobrali späť čo do vypratania a zákazu užívania nehnuteľnosti. Na základe späťvzatia v tejto časti súd konanie zastavil.

5. Žalobca 1/ v písomnom podaní zo dňa 19.5.1997 tvrdil, že žalovaná a jej rodina tým, že nevypratali spornú nehnuteľnosť poškodzujú žalobcov na vlastníckych právach a tak spôsobujú ujmu majetkovú: hospodárenie na pozemku ako aj nemajetkovú: užívanie na trávenie voľného času čo žiadajú náležite odškodniť sumu 1000 Sk mesačne až do vypratania nehnuteľnosti.

6. Vtedajší právny zástupca žalobcu 1/ JUDr. Marian Zányi písomným podaním zo dňa 27.5.2002 upravil petit žaloby v časti odškodného odvolávajúc sa na uzavretú zmluvu a nájomnom a výpočtového listu nájomného v sume 2500 Sk , a záloha na vodné a točné vo výške 104 Sk , všetko od 1.4.1995. Teda žiadali , aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcom 206.500 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Žalobca 1/ písomným podaním zo dňa 31.1.2002 žiadal , aby žalovanej bola uložená povinnosť žalobcom spoločne a nerozdielne zaplatiť odškodné 59.000,- Sk a nájomné 55.040 Sk spolu s 1,5% mesačným úrokom od 1.5.1994. Podaním zo dňa 27.5.2002 upresnili žalobu tak, že si uplatnili nájomné za obdobie od 1.9.1996 do 31.7.1998 po 2.500 Sk mesačne . Žiadali , aby bola žalovaná zaviazaná k povinnosti zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne 206.500 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť trovy konania. Právny zástupca žalobcov opäť podal dňa 4.8.2002 opravné podanie , ktorým žiadal o zaplatenie za nájomné za obdobie od 1.4.1994 do 31.7.1998 vo výške nedoplatku 55.040 Sk ako aj s príslušenstvom t.j. 1,5 % za každý mesiac omeškania.

8. Uznesením zo dňa 9.9.2003 bolo konanie prerušené až do právoplatného skončenia prejednávanej veci XC XXX/XX, z dôvodu, že v tomto konaní sa rieši zásadná otázka a to vlastníctvo okrem iných aj sporného domu žalovaných . Uznesením Krajského súdu v Trnave XCo XX/XX zo dňa 29.6.2004 bolo uznesenie súdu prvej inštancie o prerušení konania potvrdené. Na základe ústavnej sťažnosti žalobcov Ústavný súd SR nálezom pod č. III. US XX/XX-XX zo dňa 24.2.2009 rozhodol, že základné právo X. Q. U. H. Q. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní porušené boli. Okresnému súdu prikázal v tomto konaní konať bez zbytočných prieťahov. Priznal žalobcom finančné zadosťučinenia každému po 3.000 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia.

9. Na základe návrhu žalobcov súd uznesením XC XXX/XX-XXX zo dňa 14.1.2010 pribral do konania: Š. B.S. ako žalovaný 2/ rade , P. D. ako žalovaná v 3/ rade U. I. D. ako žalovaný v 4/ rade. Na základe späťvzatia žaloby voči žalovaným 2/3/4/ rade súd konanie voči nim zastavil.

10. Podaním zo dňa 16.3.2010 žiadali o zaplatenie 9.718,23 € s príslušenstvom ako upresnenie opravného podania zo dňa 27.5.2002.

11. Na základe späťvzatia návrhu čo do náhrady škody súd konanie so súhlasom žalovaných čiastočne zastavil. Proti tomuto uzneseniu žalobcovia podali odvolanie a Krajský súd v Trnave pod č. XCo/ XX/XXXX zo dňa 28.3.2013 napadnuté uznesenie potvrdil. Toto uznesenie napadlo právoplatnosť dňa 10.7.2013.

12. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že na základe platnej nájomnej zmluvy platili na účet žalobcov nájomné a navyše nárok žalobcov o vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný.

13. Zo spisu vyplýva, že žalobcovia podľa LV č. XXXX /čl. 13 spisu/ v kat. úz. Šamorín sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti parc. č. XX o výmere 466 m2 - zastavaná plocha, dom súp. č. XXX a nádvoria, parc. č. XX o výmere 248 m2 záhrada parc. č. XX vo výmere 489 m2 zastavaná plocha dom súp. č. XXX a nádvorie parc. č. XX o výmere 260 m2, záhrada parc. č. XX o výmere 668 m2 , zastavaná plocha dom súp. č. XXX a nádvorie parc. č. XX výmere 351 m2 , záhrada parc. č. XX o 461 m2, zastavaná plocha dom súp. č. XXX a nádvorie parc. č. XX o výmere 246 záhrada parc. č. XX o výmere 507 m2, zastavaná plocha dom súp. č. XXX a nádvorie a parc. č. XX záhrada.

14. Z tohto dôkazu jednoznačne vyplýva, že sa jedná o rodinný dom s.č. XXX a priľahlú záhradu.

15. Žrebčinec š.p. Šamorín listom zo dňa 11.12.2013 oznámil súdu, že na základe dožiadania (v konaní XC/XXX/XXXX-X) zasiela evidenčné listy na užívateľov podnikových dvoj bytoviek , ktoré slúžili v minulosti ako zmluvy. Zvlášť uzatvárané zmluvy o nájme bytu s bývalými pracovníkmi uzatvárané neboli. Požadované výpočty nájomného sa nachádzajú na evidenčných listoch. Na základe evidenčných listov zistili, že za pivničné priestory, nádvoria, povaly a záhrady nájomníci neplatili . To isté sa týka platenia vodného, stočného , ktoré sa platilo symbolicky a doúčtovanie platil podnik zo svojich prostriedkov. Oznámili tiež , že nehnuteľnosti získal žrebčinec na základe zmluvy o kúpe zo dňa 26.4.1997.

16. Vykonaným dokazovaním súd mal nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcov

- Žrebčinec Šamorín bol vlastníkom sporných nehnuteľností od roku 1971. Manžel žalovanej bol zamestnaný v Žrebčinci Šamorín,, ktorý zamestnávateľ poskytoval svojim zamestnancom bývanie v rodinných domoch, ktoré boli v jeho vlastníctve. Manžel žalovanej uzavrel so zamestnávateľom stabilizačnú zmluvu na 10 rokov. Do predmetného domu sa nasťahovali v roku 1982. Nehnuteľnosť má charakter rodinného domu, je oplotený so samostatným vchodom.

17. Podľa výpočtového listu Podniku pre chov koní š.p. Bratislava zo dňa 1.7.1992 okrem užívateľa B. Š. býva spolu v byte manželka U. a dcéra P.. Celková mesačná úhrada nájomného a zálohovaných služieb bola uvedená suma 486 Sk .

18. Zo zmluvy o prevode nehnuteľností vyplýva , že Podnik pre chov koní š.p. Bratislava, Žrebčinec Šamorín ako prevodca a X. Q. U. H. Q. ako nadobúdatelia , že prevodca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území Šamorín vedených na LV č. XXXX, ktorého súčasťou je aj dom súp. č. XXX záhrady a nádvoria užívané žalovanou a jej rodinou. Podľa bodu 6 zmluvy nadobúdatelia vzali na vedomie, že v prevádzaných domoch bývajú iné fyzické osoby , ktoré tieto obývajú na základe nájomných zmlúv.

19. Žalobcovia uzavreli so žalovanou v 1/ rade nájomnú zmluvu ( bez udania dátumu) podľa ktorej predmetom nájmu je byt 2. kat. nachádzajúcej sa v kat. úz. Šamorín na ul. Kasárenská 29, postavené na parcele č. XX, pozostávajúci z troch izieb , kuchyne , základného príslušenstva a vedľajších miestností , opis bytu a príslušenstva a opis stavu bytu podľa čl. II Zmluvy je uvedený v prílohe č. 1 v zápisnici o prevzatí bytu a v prílohe č. 2 vo výpočtovom liste , ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Byt je v spoločnom nájme nájomcov , ktorí sú manželia. Podľa čl. 4 nájom k bytu vzniká od 1.4.1994 a je dohodnutý na dobu neurčitú. Podľa čl. 5 výška nájomného bola dohodnutá podľa vyhlášky č. 60 /1996 Zb. doplnkov podľa ktorej ročné mesačné úhrady za nájom bytu a preddavkov na plnenia poskytované s užívaním bytu je uvedené vo výpočtovom liste , ktorý je v prílohe č. 2 tejto zmluvy. Výpočtový list podpísali žalobcovia a žalovaná dňa 8.4.1995 , v ktorom je určená celková mesačná úhrada nájomného a zálohových služieb na sumu 486 Sk. V čl. 11 zmluvy je uvedené, že predmetom tejto zmluvy nie sú pozemok na ktorom je postavený dom parcele č. XX o výmere 461 m2 ani pozemok ktorý patrí k domu (záhrada) a parc. č. XX o výmere 246 m2. Žalobcovia predložili aj návrh zmluvy o nájme pivnice a povalových priestorov ako aj pozemkov zo dňa 20.4.1995 avšak táto zmluva nebola zo strany žalovaných podpísaná.

20. Podľa § 685 ods. 1 nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou , ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania; nájomná

zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

21. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami bola uzavretá nájomná zmluva v apríli v roku 1995 so spätnou účinnosťou od 1.4.1994 a to výlučne na byt /v skutočnosti rodinného domu/. Na pozemok a priľahlú záhradu, povalu a pivničné priestory žiadna zmluva nebola nájomníkmi podpísaná iba bol žalobcami vypracovaný návrh zmluvy o nájme.

22. Nebola sporná medzi účastníkmi výška platby titulom nájomného a to od 10.1.1995 do 14.6.1995, platili nájomníci mesačne 637 Sk a od 14.7.1995 vo výške 640 Sk mesačne , od 21.8.1995 do 15.3.1999 za užívanie nehnuteľnosti žalovaní 1,2 platili na účet žalobcov vo VÚB sumu 1.500 Sk. Tieto platby žalobcovia aj prijali /do roku 2007/

23. Žalobcovia sa domáhali o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.4.1994 do 31.7.1998.

24. Podľa § 451 ods. 1, 2 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, s plnením neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. K skutkovej podstate neoprávneného majetkového prospechu sú potrebné dva zákonné predpoklady. Predovšetkým to aby šlo o plnenie, ktoré bolo právnou povinnosťou žalovanej. Z uvedeného dôvodu súd skúmal nesplnenie právnej povinnosti zo strany žalovanej

25. Nakoľko sa jedná o rodinný dom a priľahlú záhradu tento právny stav podlieha úprave ust. § 663 až 684

26. Podľa § 671 ods. 1 , nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

27. Žrebčinec š.p. Śamorín nad akúkoľvek pochybnosť potvrdil, že evidenčné listy slúžili ako nájomné zmluvy .Zvlášť uzatvárané zmluvy o nájme bytu uzatvárané neboli. Za užívanie pivničných priestorov, povaly nádvoria a záhrady nájomníci neplatili. Tieto skutočnosti umožňujú súdu urobiť záver, že žalobcovia momentom nadobudnutia tejto nehnuteľnosti do vlastníctva vstúpili do práv a povinností pôvodného vlastníka Žrebčinu Šamorín. V odplatnom užívaní počas vlastníctva žrebčinca bol iba rodinný dom na základe evidenčného listu., teda žalobcovia sa stali prenajímateľmi za rovnakých podmienok .Tento postup bol plne splnený na základe nájomnej zmluvy s účinnosťou od 1.4.1994. Pri určení výšky nájomného zmluvné strany vychádzali z evidenčného listu, ktoré nájomné bolo riadne uhrádzané na účet žalobcov. Záhrada, nádvorie povala a pivnica počas vlastníctva žrebčinca bola v bezodplatnom užívaní - výpožičke, preto žalobcovia ako nový vlastníci vstúpili do právneho postavenia požičiavateľov. Žalobcovia v konaní neprodukovali žiaden relevantný dôkaz o zmene týchto právnych vzťahov.

28. Za skutkovo významnú okolnosť súd považuje zistenie, že žalovaná žiadnym spôsobom neporušila svoju právnu povinnosť, v konaní nevyšlo najavo , že by sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcov, preto nemôže byť zaviazaná k povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie.

29. Žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne vzniesla aj námietku premlčania.

30. Podľa § 107 ods. 1 a 2 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie , že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa keď k nemu došlo.

31. Vyššie citované zákonné ustanovenie v odseku 1 rieši subjektívnu premlčaciu lehotu a v odseku 2 objektívnu premlčaciu lehotu.

32. Žalobcovia prostredníctvom právnych zástupcov tvrdili, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný nakoľko už samotnou žalobou zo dňa 28.9.1996 v podstate sa domáhali

o vydanie bezdôvodného obohatenia avšak v žalobnom návrhu tento návrh nesprávne označili ako nájomné vychádzajúc z toho, že medzi žalobcami a žalovanými bola uzavretá platná nájomná zmluva. Skutkovým a právnym základom bolo neoprávnené užívanie predmetných nehnuteľností žalovanými a to bez ohľadu nato, či bol nárok žalobcov označený ako nájomné alebo kvalifikované ako bezdôvodné obohatenie.

33. Súd sa nestotožnil s názorom právnych zástupcov žalobcov a to preto, že v pôvodne podanej žalobe okrem vypratania nehnuteľnosti sa domáhali aj zaplatenia okrem nájomného aj odškodné, ktoré vyslovene určili sumou 1000 Sk mesačne od 1.9.1996 až do vypratania nehnuteľnosti. Nájomné podľa názoru súdu nebolo požadované logickým výkladom petitu pretože vyslovene sa domáhali odškodného okrem nájomného. Z odôvodnenia pôvodnej žaloby vyplýva, že odškodné žiadajú s dôvodu, že vyhotovenú nájomnú zmluvu na ostatné nehnuteľnosti, ktoré žalovaná prenajala okrem bytu napriek ústnej dohode odmietla podpísať .Vyslovene uvádza, že odškodné žiada za užívanie nebytových priestorov a pozemku, Za nájom domu nežiadal žiadnu úhradu. Zrejme žalobcovia si boli vedomí, že žalovaná na základe dohody riadne platila nájomné za užívaný dom .

34. Žalobcovia prvý krát uplatnili vydanie bezdôvodného obohatenia až podaním zo dňa 10.12.2009 ako upresnenie opravného podania zo dňa 27.5.2002.Týmto podaním sa domáhali o zaplatenie nájomného za obdobie od 1.9.1996 do 31.7.1998 v sume 147.500 Sk./čl 76/ V podaní zo dňa 27.5.2002 právny zástupca žalobcu uviedol, že žiada odškodné vo výške 1000 Sk mesačne od 1.9.1996 za majetkovú a nemajetkovú ujmu, z dôvodu, že nájomcovia užívajú záhradu bez právneho dôvodu.. Tento návrh čo do náhrady škody žalobcovia zobrali späť a uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 10.7.2013. Z uvedeného dôvodu sa nemôže súd stotožniť s názorom žalobcov , že v pôvodnej žalobe už bolo uplatnené nájomné. Až podaním zo dňa 27.5.2002 si uplatnili nájomné od 1.9.1996 aj keď to nazvali upresnením žaloby. V skutočnosti išlo o uplatnenie nového nároku.. Od 1.4.1994 žiadali zaplatiť nájomné iba podaním zo dňa 16.3.2010. Dovtedy žalované obdobie podľa podania zo dňa 27.5.2002 bolo od 1.9.1996 do 31.7.1998.

34. Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

35. Podľa § 103 ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

36. Podľa § 106 ods. 1 právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá.

37. Podľa § 107 ods. 1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie , že došlo bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

38. Zo spisu nepochybne vyplýva, že vydanie bezdôvodného obohatenia pred tým zaplatenie nájomného sa domáhali prvýkrát žalobcovia podaním zo dňa 27.5.2002 za obdobie od 1.9.1996 do 31.7.1998. Až podaním zo dňa 10.12.2009 žiadali vydanie bezdôvodného obohatenia od 1.4.1994. Odškodné, ktoré si uplatnili pôvodnou žalobou zobrali späť a konanie v tejto časti bolo právoplatne zastavené. Nárok žalovaných je premlčaný nakoľko dvojročná premlčacia lehota aj poslednej splátky začala plynúť 1.8..1998 a uplynula dňa 1.8.2000. Ako už bolo vyššie uvedené nárok o zaplatenie nájomného bez ohľadu na právnu kvalifikáciu bol uplatnení po uplynutí premlčacej doby a to dňa 27.5.2002 Z uvedených dôvodov súd prihliadol na uplatnenú námietku premlčania nakoľko táto námietka bola dôvodná.

39. Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností a dospel k záveru, že žalobcovia v konaní nepreukázali dôvodnosť žaloby a preto im súd nemohol priznať úspech.

40. Rozhodnutie o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 cods. 1 C.s.p . Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej bola priznaná náhrada trov konania v plnej miere.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§355 ods. 1 CSP, § 362 .

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

Podľa § 373 ods. 4 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.