Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/258/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobcu: T.. M. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. O. XXXX/XX, XXX XX K. K., zastúpený: URBÁNI & Partners s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanej: T.. C. Z., O.. (predtým P.), nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, XXX XX A., zastúpená advokátom JUDr. Vladimírom Rybovičom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. Š. Moyzesa 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 14 224 089, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 29. februára 2016, č. k.: 14C/92/2015 - 70, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň rozhodol o tom, že súd vracia navrhovateľovi súdny poplatok v sume 59,30 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., Thurzova 1, 042 21 Košice, ktorá tento navrhovateľovi vráti v lehote do tridsiatich dní od doručenia právoplatného uznesenia. 2. Proti rozsudku sa odvolala žalovaná, a to proti výroku o trovách konania. Žiadala, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie alebo ho zmenil tak, že uloží žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov prvostupňového konania vo výške 1.968,05 EUR ako aj náhradu trov odvolacieho konania sume 322 EUR. 3. Poukázala na to, že v danom prípade žalobca ako dôvod späťvzatia návrhu uviedol svoj nepriaznivý zdravotný stav, čo však nie je možné považovať za dôvod, pre ktorý by sa nemalo zavinenie zastavenia konania pričítať žalobcovi. S názorom súdu sa nestotožnila. Zákon totiž nijakým spôsobom nevylučuje, aby sa pri rozhodovaní o trovách konania o vysporiadanie BSM aplikovala zásada úspechu a neúspechu v konaní, rovnako ako zásada zavinenia účastníka na zastavení konania. V tejto súvislosti poukázala na judikatúru (R 42/1972), podľa ktorej pri rozhodovaní o trovách konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdy správne vychádzajú z § 142. Pokiaľ súdy vidia procesný úspech alebo neúspech manželov v tom, aký veľký podiel zo spoločného majetku dostanú, ide o postup, ktorý zodpovedá tomu, že súdy nie sú viazané návrhom na vyporiadanie pri zisťovaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pri uskutočňovaní vyporiadania. 4. V danom prípade je pri rozhodovaní o trovách konania potrebné prihliadať na zásadu zavinenia, ktorá sa posudzuje z procesného hľadiska. Pokiaľ žalobca zobral žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanej. Pretože nejde o prípad späťvzatia žaloby pre správanie žalobkyne (§ 146 ods. 2 druhá veta), vzniklo žalovanej právo na náhradu trov konania. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalovaná so

späťvzatím súhlasila. Od začiatku žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nemala preto dôvod zo späťvzatím konania nesúhlasiť. 5. Odôvodnenie súdu považovala za nedostatočne presvedčivé a preskúmateľné. Namietala taktiež, že súd neprihliadol na to, že o začatie súdneho sporu sa pričinil žalobca, ktorý sa pred podaním žaloby na súd ani nepokúsil o vyporiadanie BSM dohodnúť so žalovanou. Žalobou navrhoval vyporiadať výlučne záväzky, pričom požadoval od žalovanej úhradu polovice sumy záväzkov, ktoré podľa jeho názoru patrili do BSM ku dňu zániku manželstva. Žalovaná bola nútená sa proti tomuto návrhu brániť, nakoľko podľa jej názoru predmetné záväzky nie sú spoločnými záväzkami, ale výlučnými záväzkami žalobcu, a peňažné prostriedky z nich nadobudnuté nemohli byť vzhľadom na zúženie rozsahu ich BSM použité na nadobudnutie spoločného majetku. Preto bol podľa žalovanej návrh na vyporiadanie BSM podaný nedôvodne. Toto uviedla aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25. 05. 2015. Zrejme po tom, čo bolo vyjadrenie doručené žalobcovi, rozhodol sa v konaní ďalej nepokračovať a žalobu zobral späť. 6. Taktiež poukázala na to, že pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné prihliadnuť aj na konkrétne okolnosti prípadu, vyjadrenia účastníkov a na to, či trovy konania nevznikli zavinením iba niektorého z účastníkov. 7. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 16. 04. 2016. Žiadal, aby krajský súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania potvrdil. Poukázal na svoje zdravotné dôvody, pričom po podaní žaloby sa jeho zdravotný stav zhoršil, pričom vzhľadom na svoje zdravie a odporúčania lekárov, aby sa vyhýbal stresu a akýmkoľvek psychicky záťažovým situáciám, uvážil, že chce ešte žiť, preto sa rozhodol, že žalobu o vyporiadanie BSM zoberie späť, pričom žalovaná so späťvzatím súhlasila, preto mu nie je zrejmé, že sa voči uzneseniu o zastavení odvoláva voči trovám. Nemusela so späťvzatím žaloby súhlasiť a mohla tak v celom rozsahu uplatniť svoje trovy konania. 8. K námietke, že sa nepokúsil o vyporiadanie BSM dohodou, uviedol, že pokiaľ žalovaná chcela pojednávať, nemusela súhlasiť so späťvzatím, pričom poukázal na to, že so späťvzatím musia súhlasiť obidve strany, teda sa nejedná len o jednostranný úkon jednej procesnej strany. Poukázal na to, že aj pred týmto konaním mali žalobca so žalobkyňou vzájomné rozpory, ktoré vyústili do súdnych konaní a trestných oznámení, kedy aj z tohto hľadiska dohoda o vyporiadaní BSM neprichádzala od samého počiatku do úvahy, preto návrh o vyporiadanie BSM bol jedinou možnosťou, ako usporiadať vzájomné vzťahy medzi účastníkmi konania, pričom ak sa žalovaná mala vôľu dohodnúť, mala dostatok času po doručení žaloby kontaktovať ho, respektíve právneho zástupcu, čo však neurobila. To svedčí o tom, že dohoda v tomto prípade nebola od počiatku možná vzhľadom na zlé vzťahy medzi účastníkmi konania. 9. Taktiež mu nie je zrejmé z odvolania žalovanej, z vyčíslenia trov prvostupňového konania v rámci odvolania, podľa akého ustanovenia si v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov uplatňuje trovy konania právneho zastúpenia, keďže výška predmetu sporu - vyporiadanie BSM nebola ustálená. Zároveň poukázal na aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. 10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil. 11. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalovanej, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP. 12. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Žalovaná podala odvolanie voči výroku o trovách konania, pričom namietala nesprávnu aplikáciu použitého ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. okresným súdom. Tento pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním vo veci, pričom prihliadol na charakter daného sporu, pričom považoval za spravodlivé, aby toto konanie zaťažovalo finančne obidvoch rozvedených manželov, keďže ide o doriešenie po rozvodového vzťahu medzi manželmi, kde zásadne niet zásady úspešnosti neúspešnosti v konaní. 14. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu je zrejmé, že svoje rozhodnutie neodôvodňoval s poukazom na zdravotný stav žalobcu. Túto skutočnosť súd konštatoval len z podania žalobcu. Odvolanie v tomto smere preto nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,

ktorý prihliadol na charakter sporu, pričom posúdiac konkrétne okolnosti daného sporu dospel k záveru, že je namieste aplikácia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., pričom nezistil žiaden z dôvodov uvedených v § 146 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje, pretože v prípade vyporiadania BSM môže žalobu podať ktorýkoľvek z bývalých manželov, vyporiadanie sa týka práv obidvoch účastníkov, to znamená, že dochádza k úprave práv a povinností vo vzťahu k spoluvlastníctvu manželov. Vyporiadanie je možné riešiť aj formou dohody, teda nie je potrebná žaloba, avšak preto treba zhodnú vôľu bývalých manželov. V prípade nezhody môže žalobu podať ktorýkoľvek z nich, preto jednoznačne nemožno hovoriť o úspechu či neúspechu vo veci, tento sa posudzuje len vo vzťahu k podielu, ktorý bývalý manžel nadobúda, ktorý v prevažnej väčšine je jedna polovica zo spoluvlastníctva. Žalobca poukázal vo vyjadrení k odvolaniu na problematické vzťahy medzi účastníkmi konania, ako aj na to, že so späťvzatím žaloby žalovaná nemusela súhlasiť. Vzhľadom na špecifickosť predmetu konania nie je vhodná aplikácia § 146 ods. 2 O.s.p., ktorá by v danom prípade predstavovala formalistický prístup, preto okresný súd spravodlivo zvolil aplikáciu § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. 15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že vo veci nebolo doteraz pojednávané, v odvolaní žalobca ani nežiadal priznať náhradu trov konania, ako aj na predmet konania, pričom takéto usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi považuje za spravodlivé. 16. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .