Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-210-2016.pdf
PDF · 83.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4C/210/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zast.: GRABAN,TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanej: Ľ. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX C. A., o zaplatenie 5681,70 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5 681,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5 681,70 eur od 03.09.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená 09.08.2016 (a ktorú žalovaná prevzala dňa 2.9.2016) žalobca žiadal, aby súd žalovanú titulom náhrady škody zaviazal na zaplatenie 5681,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 07.11.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy vykonal v odbernom mieste č.4605652602 dňa 22.07.2014 kontrolu tohto odberného miesta a kontrolou bol zistený neoprávnený odber elektriny, podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Na základe výpisu z katastra nehnuteľností zistil, že vlastníčkou nehnuteľnosti je žalovaná. O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol a zároveň bola vyhotovená fotografická dokumentácia. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom na základe zákona podľa zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Žalobca v žalobe označil a k žalobe pripojil listinné dôkazy preukazujúce jeho nárok.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Súd vo veci určil pojednávanie, na ktoré sa nedostavila žalovaná, svoju neúčasť neospravedlnila. Na pojednávanie sa dostavila strana žalobcu, ktorá navrhla v spore vydať rozsudok pre zmeškania postupom podľa ust. § 274 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len "C.s.p."). Súd vo veci nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie, žalobe nebolo možné v celom rozsahu vyhovieť a vo veci rozhodol, po vykonanom dokazovaní, a to listinami: žaloba, výzva zo dňa 7.10.2015na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny adresovaná na meno A. J., výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny,
protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike, fotografie vyhotovené pri zistení neoprávneného odberu, výpis z LV č. XXX, k.ú. W. kedy zistil nasledovný skutkový stav:
3. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu 001897 zo dňa 22.07.2014 je preukázané, že pracovníci žalobcu v tento deň vykonali kontrolu odberného miesta č. 4605652602 na adrese odberného miesta W. XX. Pri kontrole tohto odberného miesta zistili "že na elektromere chýbajú plomby na hlavnom ističi, že odberné miesto bez platnej zmluvy, zistené svojvoľné pripojenie. Odberateľ- neprítomný". K protokolu je vyhotovená fotodokumentácia elektromeru.
4. Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (číslo spisu 001897, dátum zistenia neoprávneného odberu 22.7.2014), z ktorého je zrejmé, že neoprávnený odber trval od 08.10.2013 do 22.07.2014, t.j. 288 dní. Denná spotreba je uvedená vo výške 123,630kWh. Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu je 35892,999 kWh v cene 4964,- eur. Náklady spojené so zistením neoprávneného odberu predstavujú sumu 36,64 eur. K celkovej spotrebe elektriny je pripočítaná DPH z nákupnej ceny elektriny vo výške 681,06 eur.
5. Listom vlastníctva č. XXX, k.ú. W. je preukázané, že neoprávneným odberateľom elektriny v odbernom mieste W. XX bola žalovaná, ktorá bola vlastníkom nehnuteľnosti v čase neoprávneného odberu. Pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vychádzal žalobca z údajov o skutočnej spotrebe zachytenej odpočtami elektromera č. 4605652602.
6. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) 2. zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len zákon o energetike) neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny.
7. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
8. Podľa § 1 vyhl. č. 292/2012 Z.z., (ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny) škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
9. Podľa § 7 vyhl. č. 292/2012 Z.z. k škode vypočítanej podľa ods. 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
12. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
13. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti. Je preukázané, že žalovaná bola neoprávneným odberateľom elektriny (§ 46 ods. 1 zákona o energetike), keď na odbere elektriny v odbernom mieste na W. XX nemala uzatvorenú zmluvu. V zmysle § 46 ods. 2 zákona o energetike je povinná uhradiť žalobcovi - prevádzkovateľovi distribučnej sústavy škodu, ktorá mu bola neoprávneným odberom spôsobená. Žalobca škodu vyčíslil v súlade s vyhl. č. 292/2012
Z.z. ako ceny nameraného množstva elektriny a nákladov zisťovania neoprávneného odberu a DPH. Svoju povinnosť žalovaná nesplnila dobrovoľne. Žalovaná nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil tvrdenie a preukázaný nárok žalobcu. Z uvedených dôvodov súd žalobe v časti uplatnenej istiny vyhovel a zaviazal žalovanú na splnenie záväzku, teda zaplatenie dlhu titulom náhrady škody vo výške 5681,70 eur.
15. Žalovaná sa dostala do omeškania s náhradou škody až potom, ako jej uplynula lehota na plnenie. Preukázateľne žalobcom pred podaním žaloby vyzvaná nebola a preto za kvalifikovanú výzvu možno považovať až doručenie žaloby žalovanej dňa 02.09.2016 a až po tomto dni sa žalovaná dostala do omeškania, od ktorého dňa žalobcovi patrí nárok na úrok z omeškania. Keďže žalovaná neuhradila dlžnú sumu riadne a včas, teda na druhý deň po tom, čo im bola doručená žaloba s prílohami, dostala sa do omeškania s platením peňažného záväzku a žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania a preto v zmysle citovaných právnych predpisov patrí žalobcovi úrok z omeškania 5,05 % ročne z celkovej dlžnej sumy 5681,70 eur do zaplatenia. Vo zvyšku úroku z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže k omeškaniu žalovanej skôr nedošlo.
16. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobcu súd považuje za úspešného v tomto spore (a to z dôvodu, že žalobu súd zamietol len v nepatrnej časti príslušenstva, úroku z omeškania) a preto žalobcovi voči žalovanej patrí nárok na náhradu trov vo výške 100 %, pričom podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).