Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-595-2009.pdf
PDF · 71.8 KB
Case nature
Subarea
3Er/595/2009
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného 1/ M. Z. (P.. M.), G.. XX.XX.XXXX, K. C. XX, 2/ mal. O. M., G.. XX.XX.XXXX, K. C.Ľ. X, A. G. Z., zast. matkou T. M., G.. XX.XX.XXXX, K. C. X, A. G. Z., proti povinnému T.. O. M., G.. XX.XX.XXXX, K. O. X, K., o vymoženie výživného, o sťažnosti oprávneného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 3Er/595/2009 - 31 zo dňa 14.11.2016, takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného v 2. rade z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 14.11.2016, č. k. 3Er/595/2009 - 31 rozhodol o zastavení predmetnej exekúcie, oprávneným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť súdnemu exekútorovi Ing. Mgr. Radoslavovi Kešeľákovi trovy exekúcie vo výške 198 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň uložil súdnemu exekútorovi Ing. Mgr. Radoslavovi Kešeľákovi povinnosť vrátiť súdu poskytnutý preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov vo výške 330 EUR. Súd zastavil exekúciu z dôvodu, že po začatí exekúcie podal oprávnený návrh na jej zastavenie. Súd posúdil toto konanie oprávneného ako zavinenie zastavenia exekúcie, a preto ho zaviazal povinnosťou nahradiť trovy exekúcie. Toto rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo napadnuté sťažnosťou zákonnej zástupkyne oprávneného v 2. rade. Súd preskúmajúc túto sťažnosť zistil, že táto bola podaná oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, keď uznesenie bolo oprávnenému v 2. rade doručené dňa 13.12.2016 a sťažnosť bola podaná osobne dňa 15.12.2016. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Podľa § 247 C.s.p. ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť. Podľa § 248 C.s.p. o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. Podľa § 250 ods. 1, 2 ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. Podľa § 30 ods. 10 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu o vylúčení exekútora z vykonávania exekúcie nie je prípustný opravný prostriedok. O sťažnosti oprávneného proti uzneseniu o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie preto v súlade s cit. ustanoveniami C.s.p. rozhodoval zákonný sudca. Oprávnený v podanej sťažnosti namieta, že súd pri rozhodovaní o tom, koho zaviaže povinnosťou nahradiť trovy súdneho exekútora opomenul ustanovenie § 203 ods. 2 druhá, tretia a štvrtá veta Exekučného poriadku v spojení s § 197 ods. 3 Exekučného poriadku. Oprávnený v 2. rade je toho názoru, že aj napriek skutočnosti, že exekúcia bola zastavená na jeho návrh, je potrebné analogicky postupovať podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a povinnosťou nahradiť trovy exekúcie zaviazať súd. Oprávnený rovnako namietal výšku náhrady trov exekúcie, nakoľko súd pri výpočte odmeny exekútora
vychádzal z výšky úhrad, ktoré povinný vykonal v prospech vymáhanej pohľadávky pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený tiež uviedol, že podľa jeho informácií náklady exekúcie exekútorovi v roku 2010 platil povinný. Oprávnený v 2. rade preto navrhol, aby súd prvej inštancie sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušil. Podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku plnenie exekútorovi má rovnané účinky, ako keby povinný plnil oprávnenému. Splnenie dlhu preukáže povinný písomným potvrdením o splnení dlhu alebo jeho časti podľa § 36 ods. 10 alebo exekútor poukázaním prijatých plnení oprávnenému. Podľa § 46 ods. 8 Exekučného poriadku exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnému okresnému úradu, že upustil od vykonania exekúcie. Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Súd uvádza, že dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule (umožňujúce ich subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku), ku ktorým došlo po vydaní exekučného titulu sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) - splnenie, započítanie, dohoda, splynutie atď. Najčastejším dôvodom zániku dlhu je jeho splnenie. Je však potrebné si uvedomiť, že splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V takom prípade oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie. Uvedené platí aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky pred začatím exekučného konania. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania, pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky, a teda exekúcia bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie sa nevydáva. Uskutočnenie platieb po začatí exekučného konania sa preukazuje priamo súdnemu exekútorovi. Iba v prípade, že by zo strany exekútora, resp. oprávneného, nebola určitá platba uznaná na plnenie vymáhanej pohľadávky a hrozilo by jej duplicitné vymáhanie, môže sa povinný na exekučnom súde domáhať čiastočného zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku. Exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že ak vymáhaný nárok zanikol splnením až po začatí exekučného konania, nie je to dôvodom na rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie. Ak totiž po začatí exekučného konania povinný dobrovoľne splní celú pohľadávku oprávneného, súdny exekútor od vykonania exekúcie upustí v zmysle ustanovenia § 46 ods. 8 Exekučného poriadku v platnom znení a exekúcia sa končí bez vydania osobitného rozhodnutia súdu o jej skončení. Ak dôjde k splneniu vymáhaného nároku preto, že ho súdny exekútor vymohol, exekúcia sa týmto vymožením končí tiež bez osobitného rozhodnutia súdu. V tejto súvislosti súd uvádza, že upustenie od vykonania exekúcie je osobitným spôsobom skončenia exekúcie a je podmienené tým, že povinný dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Patrí sem aj náhrada trov exekúcie vrátane odmeny a nákladov exekútora ku dňu dobrovoľného splnenia. Súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil len čiastočne avšak len za predpokladu, že oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Súhlas oprávneného musí byť výslovný, spravidla písomný alebo do zápisnice u exekútora. Súd zároveň uvádza, že v rámci núteného výkonu exekučného titulu, to znamená pri výkone exekúcie, vzniká súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 Exekučného poriadku). Oprávnený a súdny exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Samotný povinný si musel byť vedomý vzniku uvedených trov, keď dobrovoľne v stanovenej lehote na plnenie určenej v rozsudku súdu si nesplnil svoju povinnosť uloženú rozhodnutím. Oprávnený využil svoje právo podať návrh na nútený výkon rozhodnutia, teda exekúciu a povinný tak v predmetnom exekučnom konaní musí uhradiť okrem pohľadávky oprávneného aj príslušné trovy exekúcie (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nemôže vyhovieť sťažnosti oprávneného v 2. rade z dôvodu vykonania úhrady po začatí konania, nakoľko exekútorovi vznikol nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov, ktorých výšku súd správne vypočítal v sťažnosťou napadnutom rozhodnutí.
K námietke povinného ohľadom rozhodnutia súdu o tom, kto je povinný nahradiť trovy exekúcie súd uvádza, že v žiadnom prípade nie je možné postupovať analogicky v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 veta druhá a tretia Exekučného poriadku. Celé ustanovenie tohto odseku sa zaoberá prípadom, keď je exekúcia zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V predmetnej veci sa však exekúcia zastavila v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, teda ide o procesné zavinenie oprávneného na tom, že exekúcia bola zastavená. Bolo preto namieste, aby súd zaviazal povinnosťou nahradiť trovy exekúcie oprávnených v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Tvrdenia oprávneného v 2. rade o tom, že náklady exekúcie exekútorovi v roku 2010 platil povinný neboli súdu žiadnym spôsobom preukázané, preto má súd za to, že výpočet náhrady trov exekúcie bol správny. Z uvedených skutočností považuje súd sťažnosť oprávneného v 2. rade za nedôvodnú, a preto ju v zmysle § 250 ods. 1 C.s.p. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.