Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Er/595/2009

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného 1/ M. Z. (P.. M.), G.. XX.XX.XXXX, K. C. XX, 2/ mal. O. M., G.. XX.XX.XXXX, K. C.Ľ. X, A. G. Z., zast. matkou T. M., G.. XX.XX.XXXX, K. C. X, A. G. Z., proti povinnému T.. O. M., G.. XX.XX.XXXX, K. O. X, K., o vymoženie výživného, o sťažnosti oprávneného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 3Er/595/2009 - 31 zo dňa 14.11.2016, takto

rozhodol:

Sťažnosť oprávneného v 2. rade z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 14.11.2016, č. k. 3Er/595/2009 - 31 rozhodol o zastavení predmetnej exekúcie, oprávneným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť súdnemu exekútorovi Ing. Mgr. Radoslavovi Kešeľákovi trovy exekúcie vo výške 198 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň uložil súdnemu exekútorovi Ing. Mgr. Radoslavovi Kešeľákovi povinnosť vrátiť súdu poskytnutý preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov vo výške 330 EUR. Súd zastavil exekúciu z dôvodu, že po začatí exekúcie podal oprávnený návrh na jej zastavenie. Súd posúdil toto konanie oprávneného ako zavinenie zastavenia exekúcie, a preto ho zaviazal povinnosťou nahradiť trovy exekúcie. Toto rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo napadnuté sťažnosťou zákonnej zástupkyne oprávneného v 2. rade. Súd preskúmajúc túto sťažnosť zistil, že táto bola podaná oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, keď uznesenie bolo oprávnenému v 2. rade doručené dňa 13.12.2016 a sťažnosť bola podaná osobne dňa 15.12.2016. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Podľa § 247 C.s.p. ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť. Podľa § 248 C.s.p. o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. Podľa § 250 ods. 1, 2 ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. Podľa § 30 ods. 10 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu o vylúčení exekútora z vykonávania exekúcie nie je prípustný opravný prostriedok. O sťažnosti oprávneného proti uzneseniu o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie preto v súlade s cit. ustanoveniami C.s.p. rozhodoval zákonný sudca. Oprávnený v podanej sťažnosti namieta, že súd pri rozhodovaní o tom, koho zaviaže povinnosťou nahradiť trovy súdneho exekútora opomenul ustanovenie § 203 ods. 2 druhá, tretia a štvrtá veta Exekučného poriadku v spojení s § 197 ods. 3 Exekučného poriadku. Oprávnený v 2. rade je toho názoru, že aj napriek skutočnosti, že exekúcia bola zastavená na jeho návrh, je potrebné analogicky postupovať podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a povinnosťou nahradiť trovy exekúcie zaviazať súd. Oprávnený rovnako namietal výšku náhrady trov exekúcie, nakoľko súd pri výpočte odmeny exekútora

vychádzal z výšky úhrad, ktoré povinný vykonal v prospech vymáhanej pohľadávky pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený tiež uviedol, že podľa jeho informácií náklady exekúcie exekútorovi v roku 2010 platil povinný. Oprávnený v 2. rade preto navrhol, aby súd prvej inštancie sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušil. Podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku plnenie exekútorovi má rovnané účinky, ako keby povinný plnil oprávnenému. Splnenie dlhu preukáže povinný písomným potvrdením o splnení dlhu alebo jeho časti podľa § 36 ods. 10 alebo exekútor poukázaním prijatých plnení oprávnenému. Podľa § 46 ods. 8 Exekučného poriadku exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnému okresnému úradu, že upustil od vykonania exekúcie. Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Súd uvádza, že dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule (umožňujúce ich subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku), ku ktorým došlo po vydaní exekučného titulu sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (Občiansky zákonník, ) - splnenie, započítanie, dohoda, splynutie atď. Najčastejším dôvodom zániku dlhu je jeho splnenie. Je však potrebné si uvedomiť, že splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V takom prípade oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie. Uvedené platí aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky pred začatím exekučného konania. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania, pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky, a teda exekúcia bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie sa nevydáva. Uskutočnenie platieb po začatí exekučného konania sa preukazuje priamo súdnemu exekútorovi. Iba v prípade, že by zo strany exekútora, resp. oprávneného, nebola určitá platba uznaná na plnenie vymáhanej pohľadávky a hrozilo by jej duplicitné vymáhanie, môže sa povinný na exekučnom súde domáhať čiastočného zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku. Exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že ak vymáhaný nárok zanikol splnením až po začatí exekučného konania, nie je to dôvodom na rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie. Ak totiž po začatí exekučného konania povinný dobrovoľne splní celú pohľadávku oprávneného, súdny exekútor od vykonania exekúcie upustí v zmysle ustanovenia § 46 ods. 8 Exekučného poriadku v platnom znení a exekúcia sa končí bez vydania osobitného rozhodnutia súdu o jej skončení. Ak dôjde k splneniu vymáhaného nároku preto, že ho súdny exekútor vymohol, exekúcia sa týmto vymožením končí tiež bez osobitného rozhodnutia súdu. V tejto súvislosti súd uvádza, že upustenie od vykonania exekúcie je osobitným spôsobom skončenia exekúcie a je podmienené tým, že povinný dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Patrí sem aj náhrada trov exekúcie vrátane odmeny a nákladov exekútora ku dňu dobrovoľného splnenia. Súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil len čiastočne avšak len za predpokladu, že oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Súhlas oprávneného musí byť výslovný, spravidla písomný alebo do zápisnice u exekútora. Súd zároveň uvádza, že v rámci núteného výkonu exekučného titulu, to znamená pri výkone exekúcie, vzniká súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 Exekučného poriadku). Oprávnený a súdny exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Samotný povinný si musel byť vedomý vzniku uvedených trov, keď dobrovoľne v stanovenej lehote na plnenie určenej v rozsudku súdu si nesplnil svoju povinnosť uloženú rozhodnutím. Oprávnený využil svoje právo podať návrh na nútený výkon rozhodnutia, teda exekúciu a povinný tak v predmetnom exekučnom konaní musí uhradiť okrem pohľadávky oprávneného aj príslušné trovy exekúcie (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nemôže vyhovieť sťažnosti oprávneného v 2. rade z dôvodu vykonania úhrady po začatí konania, nakoľko exekútorovi vznikol nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov, ktorých výšku súd správne vypočítal v sťažnosťou napadnutom rozhodnutí.

K námietke povinného ohľadom rozhodnutia súdu o tom, kto je povinný nahradiť trovy exekúcie súd uvádza, že v žiadnom prípade nie je možné postupovať analogicky v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 veta druhá a tretia Exekučného poriadku. Celé ustanovenie tohto odseku sa zaoberá prípadom, keď je exekúcia zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V predmetnej veci sa však exekúcia zastavila v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, teda ide o procesné zavinenie oprávneného na tom, že exekúcia bola zastavená. Bolo preto namieste, aby súd zaviazal povinnosťou nahradiť trovy exekúcie oprávnených v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Tvrdenia oprávneného v 2. rade o tom, že náklady exekúcie exekútorovi v roku 2010 platil povinný neboli súdu žiadnym spôsobom preukázané, preto má súd za to, že výpočet náhrady trov exekúcie bol správny. Z uvedených skutočností považuje súd sťažnosť oprávneného v 2. rade za nedôvodnú, a preto ju v zmysle § 250 ods. 1 C.s.p. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.