Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/46/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 14.03.2017 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Tóthovej a prísediacich Juraja Vrbu a Dr. Jozefa Hruba takto

rozhodol:

Obžalovaný

O. K., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom E. B., ul. Ľ. K. XXX/X,

rozhodol:

podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Trenčíne pod sp. zn. 2Pv 590/13/3309-20 zo dňa 12.03.2014 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. e/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, na skutkovom základe, že

minimálne od roku 2007 nezisteného mesiaca do presne nezisteného mesiaca roku 2013 v obci E. v rodinnom dome na ul. Y.u č. XX týral svoju manželku D. K., trvale by tom E. B., ul. Ľ. K. XXX/X, a to takým spôsobom, že ju fyzicky niekoľkokrát napadol, v dôsledku čoho musela navštíviť lekára, ponižoval ju, vykrikoval, že je hlúpa, lenivá, škaredá, vulgárne sa vyjadroval na jej adresu ako aj na adresu jej rodinných príslušníkov a zakazoval jej sa s nimi stretávať, peniaze jej dával iba na prídel, keď nebola doma, snažil sa lokalizovať miesto kde sa nachádzala prostredníctvom mobilného operátora, kontroloval s kým sa poškodená stretávala, vyžadoval od poškodenej podrobenie sa rôznym sexuálnym praktikám, čo poškodená vnímala ponižujúco, obviňoval ju, že má milenca, ak svojmu manželovi v niektorých veciach oponovala, tak ju udrel, v nočných hodinách chodil do pivnice domu, kde robil hluk, aby sa poškodená nemohla v pokoji vyspať a svojím konaním výrazne strpčoval život poškodenej,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Tr. poriadku sa poškodená D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. sady XX/X, E. B. odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Súd vykonal v predmetnej trestnej veci rozsiahle dokazovanie, a to výsluchom obžalovaného O. K., svedkyne a poškodenej D. I., svedkyne D. K. - dcéry obžalovaného, A. G., Z. I., K. K. a W. K..

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec RNDr. Mgr. B. D., PhD. z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 69/2014 na obžalovaného O. K. na návrh obhajoby, pričom sa oboznámil so znaleckým posudkom Mgr. A. N.

pre posúdenie všeobecnej vierohodnosti obžalovaného ako aj špecifickej vierohodnosti vo vzťahu k jeho výpovedi ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby a vykonal vlastné psychodiagnostické vyšetrenia obžalovaného. Zároveň predniesol na hlavnom pojednávaní aj závery odborného vyjadrenia č. 70/2014. Za súhlasu procesných strán podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku boli prečítané znalecký posudok prof. PhDr. W. G., PhD. č. X/XXXX súdneho znalca v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorý vykonal vlastné psychologické vyšetrenie poškodenej D. I. znalecký posudok Mgr. A. N. č. X/ XXXX, znalkyne z odboru psychológia odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorá vykonala vlastné psychologické vyšetrenie obžalovaného. Zároveň podľa § 269 Tr. poriadku boli oboznámené listinné dôkazy, najmä lekárskej správy, správy na obžalovaného a výpisy z registra trestov.

Obžalovaný O. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že skutkové okolnosti uvedené v obžalobe sa nezakladajú na pravde. S poškodenou D. I. žil v búrlivom manželstve. Spočiatku bývali v spoločnej domácnosti s jeho rodičmi a súrodencami, potom sa presťahovali do rodinného domu, ktorý si sami postavili za pomoci svokra a jeho otca. Súčasne s výstavbou domu začali aj súkromne podnikať v oblasti výroby matracov a bytových doplnkov v obývačke najprv u rodičov a potom vo svojom dome mali dielňu. Žili veľmi skromne, pričom im finančne pomáhali aj jeho rodičia, ktorí prevzali na seba časť záväzkov. O financie sa staral on, zabezpečoval chod firmy, výstavbu rodinného domu, domácnosť, platenie hypoték. Často chodieval na služobné cesty a doma v hrnčeku mávali potrebnú hotovosť na chod domácnosti. Manželka nebola odkázaná len na finančné prostriedky, ktoré boli doma, ale mala prístup ku všetkým bankovým účtom, ku ktorým mala podpisový vzor. V závere ich manželstva ho poškodená obviňovala, že nie je schopný finančne zabezpečiť rodinu. Stále poukazovala na svojho brata, aký je ten po všetkých stránkach dokonalý. Práve brat poškodenej bol vo väčšine prípadov dôvodom ich hádok. Poškodená často odchádzala preč a on nevedel, kde sa nachádza. Mala k dispozícii ich autá. Preto si chcel vybaviť lokalizáciu jej mobilného telefónu s čím však ona nesúhlasila a tak toho nechal. Často sa s poškodenou hádal, pričom sa jednalo o vzájomné slovné výmeny aj vulgárneho charakteru, urážky a keď manželke došli argumenty, začala ho fyzicky atakovať buchnátmi, šticovala ho za vlasy a štípala. On ako bývali vrcholový športovec si je vedomí, že keby ju udrel, mohol by jej ublížiť a preto ju vždy len chytil za ruky a snažil sa ju od seba odtlačiť. On by nikdy nikoho nenapadol, je pacifista a pri hádkach sa vždy len bránil. Poškodená berie lieky na zrážanlivosť krvi, pričom hneď sa jej na tele pri nepatrnom tlaku robia modriny. V sexuálnej oblasti si spočiatku dobre rozumeli, radi experimentovali a všetko bolo na báze vzájomného súhlasu. Po smrti svokra, ktorého si obžalovaný nesmierne vážil a tento im veľmi pomáhal sa v roku 2007 presťahovali ešte do rozostavaného domu, pretože manželka už nechcela bývať u jeho rodičov. Po smrti svokra sa začal mladší brat poškodenej viac starať do ich manželstva a poškodená sa so všetkými záležitosťami radila s bratom a nie s obžalovaným. Definitívne sa vzťahy medzi nim pokazili okolo roku 2010-2011, kedy sa hádavali ohľadne dedičstva po otcovi manželky. Koncom roku 2012 si našiel cez internet známosť, pričom manželka, keď to zistila, robila mu strašné scény a keď ho pristihla ako si s ňou telefonoval, vyhodila ho z domu. Aj predtým bol viackrát odsťahovaný na pár dní k svojim rodičom, potom ho poškodená presviedčala, aby sa vrátil domov, čo bola chyba, pretože ich vzťah bol ešte horší ako predtým. V októbri 2014 bolo ich manželstvo rozvedené. Ich dcéra D. je voči nemu silno zmanipulovaná. Dom, ktorý stavali má dve nadzemné podlažia a jedny pivničné priestory, on chodieval do pivničných priestorov fajčiť, v tom čase nemali na dome väčšinou dvere, dvere však na pivnici boli, pričom spálňu mali na najvyššom podlaží. K lekárskym správam, ktoré predložila poškodená v tomto konaní obžalovaný uviedol, že o nich nevedel. K dátumom, ktoré sú uvedená v týchto lekárskych správach doznal, že skutočne vtedy medzi nimi došlo k búrlivým hádkam, kde sa vzájomne naťahovali. Takto mu bolo dňa 03.11.2010, pričom päsťou na ňu fyzicky neútočil. Skutok zo dňa 11.06.2013 nahlásila poškodená na polícii. V ten deň mu poškodená vykrikovala, že má známosť, stále doňho vyrývala, v dôsledku čoho sa prudko pohádali, hovorila, že ho nahráva na telefón a on jej ho chcel zobrať, potom sadol do auta a chcel odísť. Poškodená nechcela, aby odišiel, naskočila mu do auta a sústavne mu zasahovala do riadenia. Zranenia u nej mohli vzniknúť vtedy, keď sa naťahovali o telefón a zápasili spolu. Pri lekárskej správe zo dňa 28.08.2013 sa zrejme zase pohádali, ona ho fyzicky atakovala, a on sa snažil ju odtlačiť.

Poškodená a svedkyňa D. I. vypovedala veľmi podrobne na hlavnom pojednávaní, že sa vydávala proti vôli svojich rodičov, s ktorými sa až neskôr udobrila. V roku 1994 sa im narodila dcéra D., s jej výchovou im pomáhali jej rodičia a brat Z.. Ona si po uzatvorení manželstva dokončila strednú školu a zvládla aj vysokú školu, čo obžalovaný nikdy neocenil. Po svadbe bývali u rodičov obžalovaného, tu aj podnikali a potom v roku 2007 sa presťahovali na jej naliehanie, do ešte nedokončeného rodinného domu. V tom období zomrel jej otec, čo bolo pre nich veľmi bolestivé, pretože tento im so všetkým pomáhal,

obžalovaný si ho veľmi vážil a mal pred ním rešpekt. Dôvodom rozvodu ich manželstva bol jej brat Z., ktorý im so všetkým pomáhal, avšak obžalovaný ho nenávidel. Po smrti jej otca, súhlasila s prepisom dvojizbového bytu na tohto brata, čo sa obžalovanému nepáčilo. Zakazoval jej, aby sa s ním stýkala, ako aj s jej rodinou. Brata sústavne vulgárne osočoval a bol dôvodom ich hádok. Podľa obžalovaného sa im brat miešal do manželstva. Veľakrát poškodená po hádkach odišla ku kamarátke, alebo si zobrala auto a spala v aute na parkovisku. Obžalovaný jej hovoril, že je hlúpa, lenivá a že môže byť rada, že si ju zobral. V noci keď už bývali v dome, obžalovaný často chodieval do pivnice si zapáliť a tam búchal kladivom do zárubne alebo do kade s lepidlom, trieskal po vypínačoch svetla, rozprával sa sám so sebou a to robil do druhej hodiny nadránom. Ona ani dcéra nemohli spať. V dome nemali dvere a tak to bolo počuť až do spálne. Keď bolo najhoršie, tak si poškodená písala zápisky o svojich pocitoch a to od roku 1993, do roku 2013. Dňa 30.04.2008 písala, že je týraná žena a že sa začne brániť. Keď jej obžalovaný znevažoval ukončenie jej vzdelania, hovoril jej, že nie je dobrá matka a že je škaredá, považovala to za týranie. S financiami hospodáril obžalovaný, je pravde, že mávali v hotovosti peniaze v pohári, ale veľakrát ich nebolo dosť a nemohla zaplatiť napríklad dcére stravenky, alebo sústredenie, táto vrcholovo plávala. Keď niečo kupovala, musela to zdokladovať. Mali viacero bankových účtov, ku ktorým mala dispozičné právo. Nemala však vybavenú platobnú kartu, pretože to nepovažovala za potrebné. Obžalovanému o jeho odchode zo spoločnej domácnosti zablokovala prístup k jednému z bankových účtov a asi za dva týždne ho obnovila. Poškodená sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní, že keď sa spoločne s obžalovaným hádali, často mlčala, ale veľakrát slovne argumentovala, a keď to nepomohlo, povedala obžalovanému, že je blbec a odišla, niekedy mu tiež vulgárne pri hádke nadávala, s tým, že keď môže na jej rodinu nadávať on, taký istý prívlastok mu dá ona. Keď mala zlosť, riešila to tak, že hodila nejaký predmet (napr. mobil) do radiátora, keď ju nejako pri hádke obžalovaný chytil, začala ho šticovať za vlasy a škriabať. Je pravda, že má problémy s citlivosťou pokožky a berie Askorutín na zrážanlivosť krvi. Ona je silno veriaca a za neveru považuje aj to, keď niekto pri internete onanuje, alebo volá na sexlinku. Najväčšou hanbou na svete je v kresťanskej rodine rozvod. Obžalovaný ju chcel kontrolovať lokalizáciou jej telefónu s čím ona nesúhlasila, a tak k tomu nedošlo. Počas manželstva ju obžalovaný viackrát udrel. Okolo roku 2008 poškodená začala sledovať kampane o týraných ženách a sledovať filmy s touto problematikou, pričom dospela k záveru, že aj ona je týraná. Odbornú pomoc sama nehľadala, bola len u obvodnej lekárky a brávala lieky na spanie. V roku 2010 navštívila psychiatra, ktorý jej poradil, aby zo vzťahu odišla.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá dcéra obžalovaného, D. K., ktorá vypovedala, že situácia v ich domácnosti už bola neúnosná. Ona dala podnet, aby išla matka podať trestné oznámenie. Začala si uvedomovať sústavné hádky medzi rodičmi, najmä okolo roku 2008, keď bola na strednej škole. Ona vrcholovo plávala a nebývala často doma, najmä cez víkendy. Dôvodom hádok medzi rodičmi bol prevažne brat matky, ale aj finančné problémy a otázka dedičstva po otcovi jej matky. Viac menej hádky začínala matka, vtedy keď si obžalovaný sám pre seba niečo hovoril a na niečo nadával. Raz videla, ako dal otec matke facku. Raz prišla do miestnosti, kde sa rodičia predtým hádali a videla matku ležať na zemi a nemohla sa nadýchnuť. Potom jej matka povedala, že ju obžalovaný sotil. Veľakrát si obžalovaný hovoril niečo sám pre sebe, zničoho nič začal zúriť a išiel v noci do pivnice si zapáliť, kde niečím búchal a keď zasvecoval svetlo, tak trieskal na vypínač.

Svedkyňa A. G. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že sa pozná s poškodenou od detstva. Viackrát k nim prišla, keď sa pohádala s obžalovaným. Videla, že mala na rukách a tele modriny, vtedy s ňou išla k lekárke. Jedno obdobie mala poškodená zakázané sa s ňou stretávať. Svedkyňa požičiavala obžalovanému a poškodenej peniaze, keď mali finančné problémy.

Svedok Z. I., brat poškodenej, vypovedal, že sa prestal stretávať s obžalovaným okolo roku 2008. Po smrti otca sa pohádali a obžalovaný mu vyčítal, že ich okradol a že sa im mieša do manželstva. Sestra mala zakázané za ním chodiť, a keď prišla, tak to pred obžalovaným tajila. V lete roku 2013 za ním prišla poškodená a povedala mu, že sa celú noc hádali s obžalovaným, tento jej zobral telefón, ona mala na tele modriny a riešili to na polícii.

Svedok K. K., brat obžalovaného vypovedal na hlavnom pojednávaní, že býval v spoločnej domácnosti s obžalovaným a poškodenou a jeho rodičmi asi 14 rokov. V tom čase začali obžalovaný s poškodenou podnikať a mali finančné problémy, pretože súčasne stavali aj rodinný dom. Registroval medzi nimi bežné konflikty, ktoré boli prevažne na podnet poškodenej, táto bývala agresívna, zvyšovala hlas a všetko muselo byť tak, ako ona chcela. Často obžalovanému nadávala, že je hlupák, a že je neschopný.

Svedkyňa W. K., matka obžalovaného, potvrdila, že u nich bývali obžalovaní spoločne s poškodenou 14 rokov. Nikdy nevidela, že by sa pri hádkach bili, niekedy počula ako poškodená strašne kričala pri hádkach na obžalovaného, na nikoho nebrala ohľad a všetko si presadzovala, čo chcela. Finančne začínali od nuly, oni im pomáhali. Jej syn je zodpovedný a pracovitý, nemá sklony k násiliu a nikdy by nikomu neublížil.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD., klinický psychológ z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality. Tento vypracoval a predniesol na hlavnom pojednávaní znalecký posudok č. 69/2014. V závere znaleckého posudku konštatuje, že všeobecná vierohodnosť obžalovaného s ohľadom na absenciu znakov svedčiacich pre psychózu, zmena kognitívnych funkcií v dôsledku organických zmien je vyhovujúca. U obžalovaného neboli zistené znaky svedčiace pre abúzus resp. závislosť od psychotropných látok. Špecifická vierohodnosť jeho výpovede vykazuje vysokú mieru vierohodnosti. Zároveň znalec na hlavnom pojednávaní predniesol aj odborné vyjadrenie č. 70/2014, v ktorom sa vyjadroval k charakteristike domáceho násilia a týrania v rámci partnerského vzťahu. Poukázal na to, že pri domácom násilí existuje trvalá a nemenná diferenciácia rolí na ohrozenú osobu (obeť) a násilnú osobu (páchateľa). Z uvedeného vyplýva, jasná vzťahová asymetria, ktorá je stabilná a z toho dôvodu, je potrebné chrániť obeť, ktorá sa už sama chrániť nedokáže. V správaní týranej osoby sa zaznamenáva prienik strachu z násilnej osoby. Týraná osoba nie je schopná opustiť tyrana, ale je proti podstate pocitov strachu vyhľadať tyrana a vyzývať ho k spontánnemu návratu do spoločnej domácnosti. Rozlišujeme vo veci nesprávneho určenia týranej osoby nepravú obeť (takú, ktorá si myslí, že je obeťou domáceho násilia, hoci tomu tak nie je) a falošnú obeť, ktorá účelovo predstiera svoju viktimizáciu, aby získala nejakú výhodu. Od domáceho násilia je potrebné odlíšiť: vzájomné násilie vo vzťahu (ani u jedného z aktérov nevzniká rola obete či agresora), štartérom násilia sú provokácie jedného z partnerov, situačné konflikty v partnerskom spolužití s verbálnou fyzickou agresiou, patologické vzťahy podmienené obvykle poruchou osobnosti jedného či oboch partnerov.

K prejavom týranej osoby patrí:

- Zmeny v emocionálnych reakciách - pocity viny, hanby, strachu, zablokovanie prejavov zloby alebo hnevu, tzv. emočná láskavosť, snahu za každú cenu vyhovieť,

- Zmeny v hodnotení vlastnej osoby a ostatných ľudí, sebaobviňovanie, strata viery, že svet je bezpečné miesto, bezmocnosť, manipulácia s realitou. Vinu na incidentoch pripisuje hlavne sebe, čo je dôležitý znak pre rozlíšenie pravej, od falošnej obete. Pravá obeť minimalizuje závažnosť, falošná obeť skôr realitu prikresľuje,

- Symptómy a distresu,

- Znížená akcieschopnosť a sebazničujúce správania.

Za súhlasu procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č. 8/2014 Mgr. Mariány Ťapušikovej, znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorá vypracovala znalecký posudok na obžalovaná, v ktorom konštatuje, že základné osobnostné rysy probanda, nie sú doplnené o známky agresivity v zmysle jej hrubých prejavov. Prípadné prejavy agresivity sú v jeho prípade naviazané na situačné vystupňovanie afektívnej a emočnej komponenty.

Za súhlasu procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č. 4/2016 prof. PhDr. Antona Heretika, PhD., znalca v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorý vypracoval znalecký posudok na poškodenú D. I. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že poškodená má intelektové schopnosti na úrovni hornej hranice priemeru až mierneho nadpriemeru. Pamäťové schopnosti sú u nej na úrovni horného pásma priemeru. V emotivite prevažuje sténická k aktivite stimulujúca zložka, prítomná je pohotovosť ku afektívnej labilite. Osobnosť je diferencovaná bez známok forenzne významnej psychopatológie s odoznievajúcou neurotickou, anxiózno - depresívnou poruchou. Abuzívne správanie a snaha o asymetriu zo strany manžela trvali počas celého ich partnerského vzťahu. Uvedomenie si všetkých dôsledkov a identifikácia s rolou obete bola tiež postupným, dlhodobým procesom. K eskalácii fyzického a psychického došlo najmä v posledných 6 rokoch manželského spolužitia. V súčasnosti nemožno u poškodenej identifikovať známky posttraumatickej stresovej poruchy. Zrejmé sú však známky odoznievajúcej neurotickej anxiózno - depresívnej poruchy, ktorá je s vysokou pravdepodobnosťou nie len subjektívne vo vzťahu s dlhodobým

manželovým zneužívajúcim správaním. Poškodená pociťovala subjektívne konanie obžalovaného ako príkorie. Je schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať udalosti, ktoré prežila.

K osobe obžalovaného súd zistil, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný. V roku 2013 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd nezistil skutkový stav veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Prevedeným dokazovaním bolo preukázané, že medzi obžalovaným a poškodenou sa jednalo o konfliktné manželstvo, pričom ku koncu ich manželstva sa vzájomné hádky medzi nimi výrazne stupňovali. Vo väčšine prípadov boli hádky začaté zo strany poškodenej, ktorá reagovala na správanie obžalovaného, ktorý si sám pre seba niečo rozprával a nadával. Poškodená v hádkach nevystupovala v roli obete, ale sa na nich aktívne podieľala. Aj podľa jej vyjadrenia vedela pri hádkach argumentovať, zvyšovať hlas, vulgárne opätovať nadávky, šticovať a škriabať obžalovaného. Tiež pripustila, že má problémy s citlivosťou pokožky, čo sa prejavilo nadmerným výskytom modrín na jej tele. Dôvodom konfliktov bola nepriaznivá finančná situácia v manželstve ako aj nevraživosť obžalovaného voči bratovi poškodenej, ktorý sa im podľa jeho názoru miešal do manželstva a poškodená sa o všetkých problémoch radila práve s ním a nie s obžalovaný. Obžalovaný nepoprel, že v čase vyhotovenia lekárskych správ zo dňa 03.11.2010, 11.06.2013 a 27.08.2013 skutočne medzi ním a poškodenou došlo k búrlivým hádkam, pri ktorých sa vzájomne naťahovala, pričom mohol poškodenú silno chytiť alebo odtlačiť, keď sa bránil proti jej fyzickým útokom. Sama poškodená opísala súdu, ako reagovala pri hádkach v hneve. Obžalovaný nepoprel, že sa v hádkach vulgárne vyjadroval na adresu manželky a jej rodinných príslušníkov, načo poškodená reagovala tiež vulgárnym spôsobom. Pokiaľ mal zakazovať poškodenej, aby sa s nimi stretávala, táto používala minimálne dve autá, na ktorých každý deň chodievala preč a navštevovala známych a jej rodinu podľa jej vôle. Autá používala aj v súvislosti s podnikaním. Obžalovaný nepoprel, že mal snahu o lokalizáciu jej telefónu, ale keď s tým poškodená nesúhlasila, upustil od toho. S finančnými prostriedkami nakladal on, ale poškodená mal prístup nielen k hotovosti, ktorá sa nachádzala v ich spoločnej domácnosti, ale mala prístup aj k bankovým účtom, ku ktorým mala dispozičné právo. Bolo jej problémom, že si nechcela vybaviť platobnú kartu z dôvodu, že je to podľa nej zbytočné. Bola to práve poškodená, ktorá zrušila obžalovanému na nejaký čas dispozičné právo k jednému z účtov. Pokiaľ obžalovaný vyžadoval od poškodenej rôzne sexuálne praktiky bolo to s jej súhlasom. Obžalovaný potvrdil, že chodieval do pivnice v noci fajčiť, pričom na pivnici boli dvere, chodil tam preto, lebo bol nervózny, ale nie s úmyslom, aby tam búchal, aby budil manželku a dcéru, ktoré spali na hornom podlaží. Keby chcel manželku týrať spôsobom, že by jej mal odopierať spánok, robil by to priamo v spálni.

Objektívna stránka zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona spočíva v konaní páchateľa, ktorý týra blízku osobu, alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti, alebo výchove spôsobujúc jej fyzické utrpenie, alebo psychické utrpenie niektorou z foriem uvedenou v tomto ustanovení.

Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, alebo osobou, ktorá je v starostlivosti alebo výchove, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Vyznačuje sa určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré takáto osoba vzhľadom na jeho hrubú bezohľadnosť, alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie. Kvalifikačným znakom podľa § 208 ods. 2 písm. d) Tr. zákona je spáchanie skutku závažnejším spôsobom konania s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, teda po dlhší čas. Vyžaduje sa úmyselné konanie páchateľa.

V posudzovanej trestnej veci dospel senát Okresného súdu k záveru, že zo strany obžalovaného sa nejednalo o domáce násilie voči poškodenej ale sa jednalo o konfliktné spolužitie obžalovaného s poškodenou, ktoré sa vyznačovalo obojstrannými schválnosťami a verbálnymi útokmi ako aj incidentami spojenými s násilím, ktoré síce trvali po dlhší čas, ale nedosiahli takej intenzity, aby naplnili znaky týrania. Tento manželský nesúlad viedol nevyhnutne k rozvodu ich manželstva. Súd nespochybňuje, že u poškodenej sú prítomné známky odoznievajúcej neurotickej anxiózno - depresívnej poruchy a že poškodená pociťovala subjektívne konanie obžalovaného ako príkorie, avšak v predmetnej trestnej veci konanie obžalovaného nedospelo do takých intencií, ktoré by bolo možné označiť za naplnenie skutkovej podstaty zločinu týrania v zmysle § 208 Tr. zákona. Zo strany obžalovaného súd nezistil voči poškodenej hrubé fyzické násilie, resp. také zaobchádzanie, ktoré by vykazovalo vyšší stupeň hrubosti a bezcitnosti. Je nesporné, že chovanie obžalovaného sa vymykalo bežným a štandardným vzorcom

manželského spolužitia, avšak aj napriek tomu, že sa voči poškodenej dopúšťal neadekvátnych útokov občas i za použitia násilia menšej intenzity, nedosiahlo jeho celkové správanie sa voči poškodenej takej miery, intenzity a komplexnej povahy a zároveň nemalo na poškodenú taký dopad, aký má na mysli ustanovenie § 208 Tr. zákona.

Preto v zmysle § 285 písm. b) Tr. poriadku súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Trenčíne, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom. V zmysle § 288 ods. 3 Tr. poriadku bola poškodená D. I. odkázaná s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.