Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6C/81/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému Slovenskej republike, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

(1) Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanému zaplatenia majetkovej škody v sume 1 355,28 € a nemajetkovej ujmy v sume 271,06 €. Žalobu odôvodnil tým, že je právnickou osobou, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť najmä v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V pozícii oprávneného navrhol vykonať exekúciu pre pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom U. Q., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX1399/2011. Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Partizánske a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť prijal na ďalšie konanie. Exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 17.03.2011, pričom konanie začalo dňa 24.01.2011, teda k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 52 dní). Súd spôsobom odporujúcim zákonu vykonal procedúru preskúmania exekučného titulu bez splnenia zákonných podmienok metódou, ktorá mu neprináleží. Všeobecný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní a nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe. Exekučný súd svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu bez splnenia zákonných podmienok na taký postup, čím formálne vyvolal stav, ktorým založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť,

ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe, a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva, založením prekážky veci rozhodnutej. Majetkovú škodu vyčíslil ako náhradu istiny s príslušenstvom v celkovej výške 1 355,28 €, ktorá nemôže viac byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote nie je dostatočným zadosťučinením. Neskorým ukončením procedúry súdu došlo k riziku zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného. Pri určení výšky žalovanej nemajetkovej ujmy si uplatnil 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Žalobca v žalobe zároveň namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Partizánske.

(2) O námietke zaujatosti sudcov tunajšieho súdu rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 24.10.2012 č.k. 17NcC/543/2012-16 tak, že sudkyňa Okresného súdu Partizánske JUDr. Barbora Štefanová je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci a sudcovia Okresného súdu Partizánske JUDr. Božena Brinčíková, JUDr. Eduard Szabo, Mgr. Dušan Ďurian, JUDr. Adriána Považanová nie sú vylúčení prejednávania a rozhodovania veci.

(3) Žalovaný k žalobe uviedol, že podanie žalobcu považuje za zmätočné, pretože nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania a vznik škody a nemajetkovej ujmy. Celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd. Nie je pravda, že by žalobca nemal vedomosť o spisovej značke namietaného exekučného konania. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, takú právomoc má iba predseda súdu alebo ústavný súd. Žalobca nepodal žalobu po uplynutí 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ale skôr. Nárok bol teda na súde uplatnený predčasne. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie žiadostí, čím zmaril možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Preto jeho nárok nepovažujú za predbežne prerokovaný. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť súčasne splnené tri podmienky: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť. Prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou objektívneho posúdenia zákonnosti exekúcie, ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcií. Unáhlené rozhodnutie súdu by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu a otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa kritériá zákonnosti. Poukazujú na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011, podľa ktorého lehota 15 dní od doručenia žiadosti po písomné poverenie súdneho exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) (teda aj vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu). Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01.06.2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. Pred 01.06.2011 znel § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku tak, že sa vzťahoval na vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené. V dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie uvedeného ustanovenia aj na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodarný zbor. Slová „rozhodnutia rozhodcovských súdov“ sú len spresnením litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 01.06.2011. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, podľa ktorého pojem zbytočné prieťahy nie je možné aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone a rozhodujúce sú všetky okolnosti danej veci. Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Postup, kedy súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia nie je nesprávnym úradným postupom, pretože nejde o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. Nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože rozhodnutie nebolo zrušené alebo zmenené pre

nezákonnosť príslušným orgánom. Poukazujú na povinnosť vnútroštátneho súdu ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky a preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe rozhodcovskej zmluvy. Súd môže vychádzať v konaní o náhrade škody pri posudzovaní existencie prieťahov v súdnom konaní len z výsledku vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalobca si nesplnil ani len povinnosť tvrdenia a nepreukázal existenciu prieťahov v konaní. Žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, sú len hypotetické. Tvrdenia o nevymožiteľnosti pohľadávky v dôsledku rozhodnutia exekučného súdu nie sú pravdivé. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nespôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky, iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho exekučného titulu. Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul, a to napríklad podaním návrhu na začatie konania, resp. platobným rozkazom, čo nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú namieta. Aj ak by nastala situácia, že si toto právo uplatnil novým návrhom, musel by preukázať v prvom rade, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností priznal požadované nároky od dlžníkov v žalovanej sume a že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia okresného súdu. Túto skutočnosť žalobca nepreukázal a ani nepreukáže. V časti žalobcovho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázal žalovaný na to, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú irelevantné, pretože si náhradu nemajetkovej ujmy uplatňuje právnická osoba. Žalobca nepreukázal, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, preto nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mu mala poskytovať náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podnikateľské praktiky žalobcu boli predmetom sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ktorými sa zaoberala Európska komisia. Žalobca je teda verejnosťou aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov negatívne vnímaný, o čom svedčí aj článok v denníku Sme zo 16.07.2012. Z článku vyplýva, že Asociácia organizácií splátkového predaja žalobcu vylúčila zo svojich radov. Žalobca a jeho praktiky sú verejnosťou vnímané negatívne, je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne vedomie nízko príjmových osôb. Preto aj súdna moc musí pozornejšie skúmať podania žalobcu, pretože je s nimi spojené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa - povinného v exekučnom konaní, s čím je spojená vyššia časová náročnosť. Uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Už prípadné konštatovanie porušenia práv musí byť preto považované za dostatočné. Prípadný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je preto vylúčený. Žalobcovi nevznikla škoda postupom okresného súdu, preto nie je možné hovoriť o bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Podanú žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný si uplatňuje nárok na náhradu trov konania.

(4) Žalobca podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.11.2013 navrhol konanie prerušiť až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. V konaní pred ústavným súdom sa tak rozhoduje o otázke, ktorú nie je oprávnený riešiť súd v tomto konaní. Konanie pred ústavným súdom je zároveň konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.

(5) Účastníci konania a zástupca žalobcu sa na pojednávanie vo veci neustanovili, svoju neúčasť ospravedlnili, pričom nežiadali z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v ich neprítomnosti.

(6) Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, z toho najmä žaloby , ktorá bola žalovanému doručená dňa 07.02.2013, uznesenia KS v TN, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 29.11.2012 a žalovanému dňa 29.11.2012, uznesenia, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania v sume 66 €, odvolania žalobcu proti tomuto uzneseniu, sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s prílohou, vyjadrenia žalovaného s prílohou, podania žalobcu označeného ako návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, ktoré obsahuje návrh žalobcu na prerušenie

konania sp. zn. 6C/81/2012 do právoplatného rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti, sťažnosť, oznámenia o založení originálu ZP, uznesenia ÚS SR, ospravedlnenia neúčasti žalovaného a neúčasti žalobcu na pojednávaní, spisu OS Partizánske sp. zn. 6Er/51/2011, z toho najmä žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu dňa 14.02.2011, návrh na vykonanie exekúcie spísaný do zápisnice dňa 24.01.2011, zmluva o úvere , zmenka , rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, výpis z OR, uznesenie zo dňa 22.02.2011 č.k. 6Er/51/2011-10, ktorým bola žiadosť SE o udelenie poverenia zamietnutá, uznesenie zo dňa 01.04.2011 č.k. 6Er/51/2011-19, ktorým bola exekúcia zastavená.

(7) Súd z vykonaného dokazovania zistil, žalobca sa domáha proti žalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 1 355,28 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 271,06 €.

(8) Zo spisu sp. zn. 6Er/51/2011 vyplýva, že oprávnený spísal dňa 24.01.2011 v sídle exekútorského úradu JUDr. Rudolfa Krutého do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal žiadosťou zo dňa 07.02.2011, doručenou súdu dňa 14.02.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd o žiadosti rozhodol uznesením zo dňa 22.02.2011 č.k. 6Er/51/2011-10 tak, že žiadosť zamietol z dôvodu, že exekučným titulom bolo priznané plnenie v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom, teda je právom nedovolené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2011. Uznesením zo dňa 01.04.2011 č.k. 6Er/51/2011-19 súd exekučné konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 21.04.2011.

(9) Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

(10) Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/514/20130101.html>, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

(11) Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

(12) Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

(13) Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

(14) Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

(15) Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

(16) Podľa § 17 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

(17) Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

(18) Podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

(19) Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) v znení účinnom do 31.05.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20100701.html>. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

(20) Podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom od 01.06.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/231/> o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20110601.html>. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

(21) Podľa § 41 ods. 1, ods. 2 písm. d) EP v znení účinnom do 31.05.2011 exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa

tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

(22) Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a rozhodol tak, že žalobu zamietol.

(23) Žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu , pretože nedošlo k vydaniu poverenia v zákonnej 15-dňovej lehote alebo v primeranej lehote a súd nesprávne posudzoval exekučný titul, čím založil vo vzťahu k nároku v ňom priznanému prekážku veci rozhodnutej a žalobca si už nemôže proti dlžníkovi uplatniť príslušný nárok zo zmluvy o úvere.

(24) Žalobca v konaní nepreukázal, že by v exekučnej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu alebo k nezákonnému rozhodnutiu. V exekučnej veci nebolo uznesenie exekučného súdu, ktorým žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, zrušené odvolacím súdom alebo v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, preto mu v súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. nemožno priznať právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Také právo možno totiž priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov a zároveň ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Zároveň nepreukázal ani, že by v exekučnej veci súd postupoval nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom je aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, respektíve zbytočné prieťahy v konaní, avšak pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote alebo pri zbytočných prieťahoch možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým ústavný súd konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca v konaní nepreukázal žiadnym spôsobom, že by podal sťažnosť na prieťahy alebo že by žiadal o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, že by bolo v disciplinárnom konaní rozhodnuté o vine sudcu za spôsobenie zbytočných prieťahov alebo že by zbytočné prieťahy konštatoval Európsky súd pre ľudské práva. Žalobca síce podal na Ústavnom súde Slovenskej republiky sťažnosť na porušenie svojich ústavných práv, avšak ústavný súd jeho sťažnosť uznesením zo dňa 15.01.2014 č.k. II. ÚS 9/2014-13 odmietol. Žalobca teda v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by došlo v nim uvedenom exekučnom konaní k nesprávnemu úradnému postupu.

(25) V posudzovanej exekučnej veci konal súd plynulo a sústredene. Súd dôsledne skúmal všetky okolnosti potrebné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom k tomu, že išlo o exekúciu vedenú na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, súd nebol viazaný 15-dňovou lehotou v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Nie je pritom právne podstatné, že Exekučný poriadok do 31.05.2011 uvádzal ako jeden z možných exekučných titulov „vykonateľné rozhodnutie rozhodcovskej komisie“. Zo zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ako aj zo zmyslu a účelu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zrejmé, že v prípade § 44 ods. 2 písm. d) EP v znení účinnom do 31.05.2011 išlo o rozhodcovské rozhodnutie v zmysle § 31 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. V prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovské rozhodnutie, je potrebné toto rozhodnutie skúmať prísnejšie ako iné exekučné tituly (z hľadiska zabezpečenia práv spotrebiteľa). Takéto skúmanie nie je možné v 15-dňovej lehote, pretože si spravidla vyžaduje vykonanie ďalších procesných úkonov (prípadne aj vykonanie dokazovania). Povinnosť skúmať zákonnosť takého exekučného titulu je pritom potvrdená aj ustálenou súdnou praxou, vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. vo veciach sp. zn. 5Cdo 291/2010, 3 Cdo 146/2011 a iné) a Ústavného súdu SR (napr. vo veci sp. zn. IV. ÚS 60/2011). Preto zákonodarca v prípade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie, 15-dňovú lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neupravil.

(26) Okrem toho, uvedená lehota platí v prípade, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V posudzovanej exekučnej veci súd zistil taký rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bránil vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Žalobcom uvádzané doby údajnej nečinnosti súdu sa nezakladajú na skutočnosti a sú zavádzajúce, pretože lehota na vydanie poverenia plynie súdu nie od začatia exekučného konania, ale až od doručenia žiadosti súdneho exekútora. V posudzovanej exekučnej veci pritom súd po doručení žiadosti súdneho exekútora konal plynulo, v primeraných lehotách a vykonával potrebné úkony na posúdenie zákonnosti žiadosti, návrhu a exekučného titulu. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu vo veci sp. zn. 6Er/51/2011 doručená dňa 14.02.2011. O tejto žiadosti bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu zo dňa 22.02.2011 č.k. 6Er/51/2011-10, teda v lehote 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Proti tomuto uzneseniu oprávnený odvolanie nepodal a nadobudlo právoplatnosť dňom 19.03.2011.

(27) Tvrdenie žalobcu, že exekučný súd konal nad rámec zákona a svojím postupom mu znemožnil uplatniť si nárok proti dlžníkovi, pretože rozhodnutie v exekučnom konaní, v ktorom vyslovil, že exekučný titul nie je spôsobilý na vykonanie exekúcie, tvorí prekážku veci rozhodnutej, nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Ustálená súdna prax Súdneho dvora Európskych spoločenstiev i vnútroštátnych súdov potvrdila, že exekučný súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky a preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (napr. rozhodnutia Súdneho dvora ES vo veci sp. zn. C-168/05 Mostara Claro, Súdneho dvora ES vo veci sp. zn. C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editorial, Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. IV. ÚS 60/2011, Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3 MCdo 11/2010, Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5 Cdo 291/2010 a iné). Ak exekučný súd posudzoval materiálnu stránku exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku - konal tak v súlade s právom Európskej únie i v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi (§ 44 Exekučného poriadku, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Posúdenie predloženého exekučného titulu exekučným súdom nebráni žalobcovi, aby sa domáhal rovnakého plnenia od svojho dlžníka v konaní pred všeobecným súdom alebo v rozhodcovskom konaní na podklade riadne dojednanej a platnej rozhodcovskej doložky. Keďže predloženým exekučným titulom bolo priznané plnenie v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom, teda bolo právom nedovolené, nemôže toto rozhodnutie vytvárať prekážku veci rozhodnutej.

(28) Keďže žalobca nepreukázal, že by došlo k ním tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, alebo k nezákonnému rozhodnutiu súdu (nepreukázal základ nároku), súd sa už výškou uplatneného nároku bližšie nezaoberal.

(29) Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

(30) Podľa § 162 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

(31) Podľa § 162 ods. 3 o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

(32) Po oboznámení sa s obsahom návrhu žalobcu na prerušenie konania dospel súd k záveru, že návrh na prerušenie konania nie je dôvodný. V zmysle § 162 ods. 1 písm. a) súd preruší konanie, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Žalobca návrh na prerušenie konania podal podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP a § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, pretože podal na ÚS SR sťažnosť, ktorej predmetom bolo rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd , ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia KS vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Vzhľadom na to, že Ústavný súd SR uznesením zo dňa 15.01.2014 č.k. II. ÚS

9/2014-13 sťažnosti žalobcu odmietol pre nedostatok právomoci ÚS SR na ich prerokovanie, súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

(33) Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(34) Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

(35) Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

(36) Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(37) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o trovách konania (§ 262 ods. 1 . Súd žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal. Žalovaným je Slovenská republika, za ktorého koná príslušný štátny orgán (ministerstvo spravodlivosti). V konaní vykonal jediný procesný úkon, ktorým priamo bráni svoje práva (podal vyjadrenie k žalobe). Rovnaké vyjadrenie podal vo všetkých obdobných sporoch, ktoré s ním žalobca vedie. S jeho vyhotovením v tomto spore preto nemal žiadne osobitné náklady. Žalovanému zo spisu žiadne iné trovy konania nevyplývajú. Z uvedených dôvodov súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.