Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-6P/89/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici, sudca JUDr. Róbert Jankovský, vo veci starostlivosti o maloletú W. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom u otca, zastúpenú opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov I. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX a I.. Y. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C. XX, o návrhu otca o zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti a určenie výživného zo strany matky, takto

rozhodol:

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25. júna 2015 č.k. 3P 35/2015-16, v časti o úprave práv a povinností rodičov k maloletej W. I., nar. XX. XX. XXXX tak, že maloletú W. z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude vychovávať, zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Súd u r č u j e matke povinnosť prispievať na výživu maloletej W. sumou 100,-Eur mesačne od 01. 03. 2017, ktoré bude poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletej.

Súd matke styk s maloletou W. n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec sa podaným návrhom domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25. júna 2015, č.k. 3P 35/2015-16 tak, že žiadal, aby súd maloletú W. zveril do jeho osobnej starostlivosti a matku aby zaviazal k povinnosti prispievať na jej výživu mesačne sumou 150,- eur od 01. 03. 2017 tvrdiac, že uvedeným rozhodnutím bolo jeho manželstvo s matkou maloletej rozvedené, pričom v rámci úpravy práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode, súd medzi rodičmi schválil dohodu, v zmysle ktorej sa maloletá W. zverila do osobnej starostlivosti matky a on sa zaviazal k povinnosti prispievať na výživu dieťaťa mesačne sumou 50,- eur. Podľa tvrdenia otca aj napriek zvereniu maloletej W. do osobnej starostlivosti matky, v skutočnosti od rozvodu manželstva dieťa u neho trávilo 4 až 5 dní v týždni, pričom od mesiaca október 2016 je situácia taká, že maloletá W. sa nachádza už len v jeho starostlivosti a u matky celkovo strávila len asi 2 dni. Otec uviedol, že maloletá W. prejavila vôľu bývať u neho, je medzi nimi vytvorený silný citový vzťah, má vytvorené vyhovujúce bytové podmienky a preto je schopný po všetkých stránkach zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú. Otec uviedol, že pracuje na H. D. H., v denných 8-hodinových pracovných smenách, takže aj z časového hľadiska je schopný sa dieťaťu náležite venovať.

2. Matka sa k podanému návrhu otca vyjadrila písomným podaním zo dňa 05. januára 2017, ako aj na pojednávaní dňa 14. 03. 2017, pričom uviedla, že súhlasí so zmenou rozhodnutia súdu o zverení maloletej W. do jej osobnej starostlivosti a to vzhľadom na prejavenú vôľu dieťaťa bývať u otca. Uviedla

však, že žiada, aby dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, aby táto striedavá osobná starostlivosť sa realizovala v týždňových intervaloch. Matka poukázala na to, že maloletá W. je v háklivom dospievajúcom veku, od októbra 2016 kedy začala bývať u otca sa zhoršila v prospechu, v škole prestala navštevovať súkromné hodiny angličtiny, pričom v rámci striedavej osobnej starostlivosti by chcela ako matka na dieťa dohliadať a takýmto spôsobom sa podieľať na jej výchove. Ako príčinu rozhodnutia maloletej W. bývať u otca matka označila otcovu benevolenciu pri výchove dieťaťa, keď ona na maloletú bola prísnejšia a striktnejšie vyžadovala, aby si maloletá W. plnila svoje povinnosti nielen v rámci vyučovacieho procesu, ale aj v rámci domácnosti, v ktorej s dcérou žila.

3. Opatrovník maloletej na pojednávaní dňa 14. 03. 2017 uviedol, že maloletá W. v súčasnej dobe odmieta akúkoľvek komunikáciu s matkou a rovnako aj vzájomná komunikácia medzi rodičmi pre nevyriešené majetkové spory je prakticky nulová. Za účelom vyriešenia tohto stavu boli rodičia zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica vyzvaní, aby sa podrobili vzájomnej konzultácii s psychológom, čo sa aj udialo na 6-tich sedeniach, avšak s negatívnym výsledkom. Maloletá W. sa podrobila vyšetreniu detskej psychologičky I.M.. Y., ktorá vyvodila záver, že maloletá odmieta akúkoľvek komunikáciu s matkou a ohľadne svojej výchovy preferuje otca. Opatrovník v domácnosti otca vykonal šetrenie, v rámci ktorého zistil, že otec býva sám v rodinnom dome v obci C., ktorý je zariadený a kde má vytvorené vhodné bytové podmienky pre zabezpečovanie riadnej výchovy maloletej W.. Z uvedeného dôvodu prihliadajúc na vôľu prejavenú maloletou W. bývať u otca, opatrovník doporučil jeho návrhu vyhovieť, t.j. maloletú W. zveriť do jeho osobnej starostlivosti a matke určil výživné primerane podľa odôvodnených potrieb dieťaťa a aktuálnych možností a schopností matky.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, maloletej W. I., oboznámením rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25. júna 2015, č.k. 3P 35/2015-16, správ o zárobkoch rodičov, správy Obce C. o povesti otca maloletej, záverečnej správy psychologičky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica I.. V. Q. z poradensko-psychologického procesu vo veci maloletej W. I., správy psychologičky I.. N. Y., Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Považská Bystrica, ohľadne maloletej W. I. a zistil nasledovné.

5. Rodičia maloletej W. nie sú manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25. júna 2015, č.k. 3P 35/2015-16, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. júla 2015 s tým, že uvedeným rozsudkom súd schválil medzi rodičmi dohodu, na základe ktorej sa maloletá W. na čas po rozvode zverila do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal k povinnosti prispievať na jej výživu mesačne sumou 50,- eur.

6. Po rozvode manželstva zostal otec bývať sám v rodinnom dome, ktorý spolu s matkou za trvania manželstva postavili v obci C. a matka sa spolu s maloletou W. odsťahovala bývať k svojej matke do jej rodinného domu v mestskej časti C. H., C. C.. Maloletá W. však pre zhoršené vzájomné vzťahy s matkou začala stále viac času tráviť u otca v obci C., ku ktorému sa v mesiaci október 2016 natrvalo presťahovala bývať a od uvedenej doby u matky strávila v podstate len 2 dni. Vzťahy medzi rodičmi sú hlboko rozvrátené, vzájomne nekomunikujú, preto sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica pokúsil za účasti psychológa vykonať s rodičmi pohovor, ktorý sa zrealizoval v rámci 6-tich konzultácií s tým, že zo záverečnej správy psychologičky I.. V. Q. zo dňa 28. 02. 2017 vyplýva, že didaktické konzultácie s rodičmi boli zamerané na objasňovanie ich postojov a názorov na riešenie konkrétnych situácií s maloletou W.. Je zrejmé, že každý z rodičov má na rovnaké situácie rozdielne názory, kým matka považuje správanie maloletej W. vo viacerých momentoch za problematické a prezentuje snahu nadviazať s dieťaťom kontakt v školskom prostredí, kde pracuje ako učiteľka, avšak bez väčšieho úspechu; otec prenáša zodpovednosť za vzniknutú situáciu na matku a tvrdí, že chyba je na jej strane. Otec prezentuje, že výchovné problémy s maloletou W. nemá, všemožne sa jej venuje, rozpráva sa s ňou, vo všetkom jej dôveruje, pričom ona v rámci výchovy ho plne rešpektuje. Podľa správy psychologičky I.. V. Q., majú obaja rodičia množstvo vzájomných výhrad, nedokážu sa vymaniť z kruhu výčitiek, obviňovania a prenášania zodpovednosti na druhého. Negatívnu rolu medzi rodičmi pritom zohráva prítomnosť nedoriešených majetkovo-právnych záležitostí a z toho dôvodu medzi nimi pretrvávajú spory a napätie, čo prenášajú aj do vzťahu s maloletou W.. Podľa názoru psychologičky minimálne do vyriešenia majetkových sporov medzi rodičmi, sa ich vzájomné vzťahy neupokoja a nebudú schopní sa plne sústrediť na spolurodičovanie. V záujme maloletej W. a jej zdravého osobnostného vývinu by však bolo vhodné, aby sa v budúcnosti kontaktovala s oboma rodičmi, aby zostal zachovaný jej primeraný vzťah s oboma bez potreby prikláňať sa na stranu jedného z nich.

7. Maloletá W. je v klientele Centra poradensko-psychologického poradenstva a prevencie Považská Bystrica od mesiaca máj 2012. Podľa správy psychologičky I.. N. Y. zo dňa 16. 12. 2016, adresovanej odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, maloletá W. v súčasnej dobe nechce s matkou komunikovať a odmieta akúkoľvek formu ich vzájomného zblíženia. Napriek tomu má mamu rada, pričom ako rodiča ju vníma ako veľmi direktívnu, dávajúcu veľmi malú slobodu. Vzťah k otcovi maloletá W. momentálne vníma ako pozitívny, postavený na vzájomnej dôvere. Podľa uvedenej správy v prípade, ak by maloletá W. svoj postoj k matke zmenila, pre jej výchovu by bola vhodná striedavá osobná starostlivosť zo strany oboch rodičov. V súčasnej dobe je však stav taký, že maloletá W. s matkou odmieta komunikovať a akákoľvek forma nútenia dieťaťa do vzájomnej komunikácie s matkou by jej vzdor a odpor voči matke mohla len prehlbovať. Podľa stanoviska psychologičky I.. N. Y. by zverenie maloletej W. do osobnej starostlivosti otca, nemalo negatívny vplyv na zdravý vývoj dieťaťa, keďže otec sa dokáže o maloletú postarať, má k nej vytvorený silný citový vzťah, dieťa ho rešpektuje, pričom otec je zároveň na ňu dostatočným spôsobom prísny a vyžaduje od nej nielen pomoc v domácnosti, ale aj to, aby si plnila svoje ďalšie povinnosti.

8. Maloletá W. na pojednávaní dňa 14. 03. 2017 uviedla, že je žiačkou 7. ročníka základnej školy v C. H., pričom do mesiaca október 2016 bývala u matky v C. C. v rodinnom dome starej matky. V poslednom období spolužitia s matkou sa neustále hádali, mama bola stále nervózna, neustále na ňu kričala, čo vyriešila tým spôsobom, že v mesiaci október 2016 sa odsťahovala bývať k otcovi do obce C.. Maloletá W. uviedla, že v rodinnom dome, ktorý otec obýva má k dispozícii zariadenú izbu, kde sa cíti dobre, do školy dochádza v C. H. buď autobusom, alebo ju do školy vozieva otec pri ceste do zamestnania. Vo svojej výpovedi maloletá W. ďalej uviedla, že v škole dosahuje veľmi dobré výsledky, na konci školského roku 2015/2016 mala jednu dvojku z jazyka anglického, na polročnom vysvedčení školského roku 2016/2017 mala samé jednotky. V rámci mimoškolských aktivít sa venuje futbalu, v tejto súvislosti absolvuje tréningy v obci C., kde hráva za starších žiakov, ako aj v C. H., kde hráva za žiačky. Mamu navštevuje v mieste jej bydliska sporadicky, avšak sa s ňou stretáva v škole, ktorú navštevuje a kde matka pracuje ako učiteľka. Maloletá W. prejavila vôľu sa s matkou stýkať každý týždeň od piatku do nedele s tým, že v uvedenom období by matku navštevovala v C. C. v mieste jej bydliska. Maloletá W. ďalej uviedla, že s otcom si rozumie, je medzi nimi vytvorený veľmi dobrý vzťah, pričom prejavila vôľu do budúcna ostať v jeho starostlivosti.

9. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

10. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

11. Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

13. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí o výživnom ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že hoci v konaní o rozvod manželstva rodičov, bola maloletá W. na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal k povinnosti prispievať na jej výživu mesačne sumou 50,- eur. Pre zhoršené vzťahy medzi maloletou W. a matkou dieťa od mesiaca október 2016 trvale žije u svojho otca, ktorý sám zabezpečuje starostlivosť o dieťa a jeho výchovu. Maloletá W. pred opatrovníkom, psychológom, ako aj na pojednávaní pred súdom prejavila vôľu ostať bývať u otca, čo odôvodnila zlým vzťahom s matkou. Uviedla, že s otcom si rozumie, ako autoritu ho rešpektuje a v domácom prostredí otca sa cíti dobre. Vychádzajúc z uvedených skutočností, prejavenej vôle maloletej W. bývať u otca, ako aj doporučenia psychológa I.. N. Y., že zverenie maloletej W. do osobnej starostlivosti otca by nemalo negatívny vplyv na jej ďalší vývoj, pričom aktuálne osobná starostlivosť o dieťa zo strany matky pre negatívny postoj maloletej W. k matke, sa javí ako nevhodná forma zabezpečovania výchovy dieťaťa, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. maloletú W. zveril do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal k povinnosti prispievať na jej výživu mesačne sumou 100,- eur. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil, že obaja rodičia okrem maloletej W. inú vyživovaciu povinnosť nemajú, matka podľa správy svojho zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný zárobok vo výške cca 730,- eur netto, otcov priemerný mesačný zárobok sa pohybuje v rozmedzí cca 1.000,- eur netto. Z uvedeného dôvodu súdom stanovená výška výživného 100,- eur, plne korešponduje s odôvodnenými potrebami W., ako aj s možnosťami a schopnosťami jej matky a schopnosťami otca s takto upravenou výškou výživného zabezpečovať riadnu výživu dieťaťa.

16. Vzhľadom na vek maloletej W., ňou prejavenú vôľu sa s matkou pravidelne stretávať, súd matke rozsahu styku s maloletou W. neurčil.

17. Podľa § 52 súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.