Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/112/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, v právnej veci navrhovateľa - manžela H. H., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom E.. XXX, proti manželke S. H., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, . št. prísl. SR, trvale bytom E.. XXX, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému G. H., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Záhorácka ul. č. 2942/60A, Malacky, na čas po rozvode, za účasti starej matky V. H., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom E.. XXX, takto

rozhodol:

Súd manželstvo H. H., nar. XX.XX.XXXX v L. a S. H., rod. K., nar. XX.XX.XXXX v H., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v E., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu E., vo zväzku A., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X, rozvádza.

Na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov súd zveruje maloletého G. H., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletého G. výživným vo výške 80 Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva rodičov, ktoré výživné bude zasielať k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Stretávanie sa matky s maloletým G. sa ponecháva neupravené.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. 9P/46/2015 zo dňa 14.12.2015 v časti výroku o zverení maloletého G. do náhradnej osobnej starostlivosti a o vyživovacej povinnosti rodičov.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.03.2015 sa navrhovateľ - manžel domáhal rozvodu manželstva s manželkou a úpravy pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, a to k maloletému G. a v tom čase maloletému J. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý však v priebehu konania dosiahol plnoletosť. Navrhovateľ žiadal, aby boli maloletého deti zverené do jeho osobnej starostlivosti a matke uložená povinnosť platiť výživné. Uviedol, že s manželkou uzavreli manželstvo po trojročnej známosti, pričom v ich vzťahu neboli vážnejšie nezhody alebo konflikty. Spočiatku bývali u manželkiných rodičov a po narodení syna v roku 1995 si zaobstarali vlastný byt v E.. Navrhovateľ uviedol, že od začiatku im pomáhali jeho rodičia, takže manželka nemusela ani variť, len sa starať o syna a domácnosť. Podľa vyjadrenia navrhovateľa bola manželka od začiatku úzkostlivo zameraná na poriadok a citlivá na zápach a bežné nečistoty. Uviedol, že po niekoľkých rokoch manželstva bolo manželku vídať s inými

mužmi a v čase, keď začal druhý syn chodiť do školy, manželka opustila spoločnú domácnosť a odišla k inému mužovi do V.. Navrhovateľ v tom čase podal po prvý krát návrh na rozvod, avšak manželka sa o tri mesiace vrátila domov tehotná a manžel na jej naliehanie a kvôli deťom vzal svoj návrh späť. Navrhovateľ sa domnieva, že u manželky sa prejavuje psychická porucha, pre ktorú potrebuje lekársku pomoc. Uviedol, že s manželkou už boli viackrát v rozvodovom konaní, ktoré však vždy nakoniec ukončili, a to naposledy na prosbu detí. Navrhovateľ uviedol, že manželka opakovane opúšťa domácnosť aj na niekoľko mesiacov, deti necháva doma, okrem toho deti psychicky týra a citovo vydiera, vyhráža sa im, v rodine sú neustále hádky a často privolaná aj polícia. Navrhovateľ považuje spolužitie s manželkou za neznesiteľné, stratil k nej citový vzťah, nevidí nádej na jeho obnovu a nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva, ktoré je hlboko a trvalo rozvrátené. Navrhovateľ v priebehu konania uviedol, že s manželkou nevedú spoločnú domácnosť a intímne spolu nežijú asi od roku 2005. Uviedol, že v súčasnosti býva so synmi J. a H. v byte v E., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľa - manžela a manželky, ktorá návrh nepodala. Podľa vyjadrenia navrhovateľa sa od nich manželka naposledy odsťahovala v decembri 2015. Navrhovateľ uviedol, že je vyučený sklenár, avšak pracuje ako živnostník v odbore stavebníctvo - robí strechy, mesačne je schopný zarobiť si cca 500 - 550 Eur. Podľa vyjadrenia navrhovateľa manželka neplatí žiadne poplatky, neprispieva na výživu detí, všetko financuje navrhovateľ so starou matkou. Navrhovateľ uviedol, že maloletý G. je hyperaktívne dieťa, potrebuje byť stále vonku. Navrhovateľ nepovažuje až tak za problém, že si maloletý nerobí úlohy do školy, ale skôr skutočnosť, že maloletý G. klame pod vplyvom matky. Podľa vyjadrenia navrhovateľa tento na rodičovskom združení zistil, že maloletý má veľké nedostatky z učiva z prechádzajúcich ročníkov, počas ktorých bol v starostlivosti matky, striedal školy, resp. matka ho do školy neposielala a nútila ho klamať s tým, že inak mu otrepe hlavu o stenu. Navrhovateľ uviedol, že v súčasnosti sa matka maloletému G. vyhráža, že keď maloletý nebude u nej, hodí sa pod vlak. Podľa vyjadrenia navrhovateľa v lete, keď bol maloletý G. u matky, táto ho nútila volať na všetky linky, ktoré poskytujú ochranu maloletým deťom a na OO PZ Gajary, pričom maloletý G. plakal policajtovi do telefónu. Uviedol, že manželka je agresívna, napáda ako navrhovateľa, tak aj staršieho syna H. a napadla aj starú matku, ktorá však zo strachu, z dôvodu svojho veku a toho, že by opätovne chodila na políciu, nepodala na matku trestné oznámenie. Navrhovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že manželka nedávno poslala maloletého G. domov samého po tme a následne napadla staršieho syna H., ktorý musel zavolať políciu, pričom v tom čase bola manželka pod vplyvom alkoholu. Podľa vyjadrenia otca manželka napadla aj učiteľku z družiny, ktorá viedla maloletého G. domov, a vytrhla jej za hrsť vlasov, pričom učiteľka na manželku podala trestné oznámenie. Navrhovateľ uviedol, že maloletý G. by v prípade zverenia do jeho starostlivosti býval u neho s tým, že stará matka by mu so starostlivosťou o maloletého pomáhala, pričom navrhovateľ so starším synom H. by zabezpečili plnenie školských povinností.

2. Manželka, ktorá návrh nepodala, s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, avšak nesúhlasila s dôvodmi uvedenými navrhovateľom. Uviedla, že spolužitie s navrhovateľom považuje za neznesiteľné a stratila k nemu akýkoľvek citový vzťah, pričom spolu už od roku 2005 nežijú a ich manželstvo je preto len formálne. Manželka uviedla, že si je vedomá, že sa v minulosti dopustila nesprávnych krokov, v dôsledku ktorých jej bol odobratý maloletý Damián, avšak svoje chyby napravila a žiada syna späť. Navrhla, aby bol maloletý Damián zverený do jej osobnej starostlivosti a otcovi určené výživné vo výške 100 - 150 Eur mesačne. Podľa vyjadrenia manželky stará matka, ktorej bol maloletý G. zverený, nemá na starostlivosť o neho vytvorené podmienky, maloletý G. dosahuje v škole zlé výsledky, dostáva často poznámky, pretože nemá domáce úlohy a je nepripravený, maloletý sa sťažuje na nedostatočnú hygienu v domácnosti starej matky, táto mu opakovane zakazuje sa stretávať s matkou, zanedbáva ho, necháva ho do neskorej noci vonku a maloletý bol vystavený stresu z dôvodu, že stará matka vyhodila svojho syna - navrhovateľa po častých hádkach z domu. Manželka poukázala aj na incident, ku ktorému došlo dňa 11.augusta 2016, kedy stará matka maloletého napadla, chcela ho odtrhnúť od matky, ťahala ho za ruku, nadávala mu a následne na matku zavolala políciu. Manželka uviedla, že si iba chcela maloletého ponechať dlhšie, keďže boli prázdniny a na to ho stará matka napadla. Manželka, ktorá návrh nepodala, uviedla, že v čase, keď bol maloletý G. v jej starostlivosti, tento dosahoval v škole dobré výsledky, vždy mal napísané úlohy a bol pripravený na vyučovanie, pričom maloletý G. aj pri vyšetrení psychológom PhDr. S. vyjadroval silnejší vzťah k matke a túžbu bývať s ňou. V priebehu konania manželka uviedla, že asi v januári 2016 sa odsťahovala k svojmu priateľovi Y. S., a to do trojizbového bytu v J., ktorý priateľovi manželky poskytli jeho známi. Uviedla, že jej priateľ ako aj majitelia nehnuteľnosti by súhlasili s tým, aby bol maloletý G. zverený do jej starostlivosti a žil s nimi. Manželka uviedla, že výživné na maloletého G. t. č. neplatí, avšak chce to napraviť. Uviedla, že

stará matka jej zakazuje sa s maloletým stretávať a v čase, keď má mať maloletého G. u seba, ho stará matka namiesto toho pošle bez doprovodu k rodičom manželky do H., ku ktorým manželka vôbec nechodí, pretože jej otec si rád vypije. Manželka v priebehu konania uviedla, že jej vzťahové pomery s priateľom sa zmenili, opustila ho a vrátila sa domov do E.. Manželka poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ spáva na zemi, chodí domov v neskorých hodinách opitý, s maloletým býva vonku na ihrisku do neskorých večerných hodín - do 21.00 hod., maloletému dovoľuje hrať automaty, zakazuje mu umývať si zuby, nevodí ho k lekárovi, keď je chorý. Uviedla, že plnoletý J. H. sa maloletému G. vyhráža, robí tam problémy. Manželka poprela, že by sa maloletému vyhrážala, že mu otrepe hlavu o stenu, resp. že by ho nútila volať na akúkoľvek linku. Takisto poprela, že by napadla učiteľku v družine, uviedla, že naopak učiteľka napadla ju, dala jej dve facky a kričala po G., keď sa s ním matka chcela rozlúčiť. Uviedla, že v tom čase bola pozrieť maloletého v družine a doniesť mu nejaké veci a ako náhle sa učiteľky dozvedeli, že tam ide, volali starej matke a dávali matke zákazy. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že manželka poslala maloletého samého večer domov, táto uviedla, že na tom bola dohodnutá so starou matkou. Manželka uviedla, že podľa jej názoru bol maloletý G. pri výsluchu kolíznym opatrovníkom v domácnosti starej matky touto ovplyvnený, pretože stará matka má iba dve miestnosti a maloletý tam nemal dostatok súkromia, aby mohol vypovedať sám. Manželka tiež uviedla, že aj pri výsluchu maloletého G. súdom v priebehu konania bol maloletý ovplyvnený, a preto matka, pokiaľ je to potrebné, navrhla maloletého vyšetriť znalcom z odboru psychológia. Manželka uviedla, že maloletý G. je celý rád, keď s ňou môže tráviť čas, objíma a bozkáva ju, hovorí, že ju ľúbi. Manželka uviedla, že má zdravotné problémy s platničkami a nohou, nemá trvalý pracovný pomer, má však dohodnuté, že nastúpi do zamestnania.

3. Stará matka uviedla, že by súhlasila so zverením maloletého G. do jej náhradnej osobnej starostlivosti v prípade, že súd dospeje k záveru, že nie je v záujme maloletého, aby bol zverený do starostlivosti rodičov. Uviedla však, že už na maloletého G. nestačí, tento jej klame, a to najmä pokiaľ ide o školské povinnosti. Preto by uprednostnila, aby bol maloletý G. zverený do starostlivosti jedného z rodičov, ktorým by mal byť podľa jej názoru otec maloletého. Stará matka uviedla, že o maloletého sa stará od mája 2015, zabezpečuje mu kompletnú starostlivosť, varí a perie mu, zabezpečuje mu školu, chodí na rodičovské združenia, maloletý u nej býva. V starostlivosti o maloletého G. jej pomáha otec, ktorý aj prispieva na výživu maloletého. Matka na výživu maloletého neprispieva ani mu nič nekupuje. Stará matka uviedla, že za maloletého G. hradí aj všetky poplatky v škole vrátane stravného, kupuje mu tiež oblečenie, ktoré mu súčasne kupujú aj starí rodičia z matkinej strany. Vo vzťahu k tvrdeniu matky, že stará matka tejto bránila v stretávaní s maloletým, stará matka uviedla, že matka si má pre G. chodiť poobede o 17,00 hod., avšak chodila si pre neho večer o 21,00 hod., resp. o 22,00 hod.. Uviedla, že maloletý G. chodí navštevovať ako matku tak aj jej rodičov.

4. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa uviedol, že podľa jeho názoru je u matky v súčasnosti nestabilné prostredie, keďže t. č. ani sama matka nevie, kam pôjde, rozpadol sa jej partnerský vzťah, takisto nemá stálu prácu, pracuje len brigádne. Vzhľadom na to sa kolíznemu opatrovníkovi zdá postavenie otca stabilnejšie, tento býva stále v jednom byte, pracuje. Keďže z vyjadrenia starej matky vyplýva, že táto starostlivosť o maloletého G. nezvláda, kolízny opatrovník sa priklonil k zvereniu maloletého dieťaťa do starostlivosti otca.

5. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov konania, vypočul maloletého G., v čase maloletosti vypočul aj J., svedkov - matku manželky, vtedajšieho partnera manželky, oboznámil sa so sobášnym listom účastníkov, rodným listom maloletého dieťaťa, spismi tunajšieho súdu 8P/224/2012, 9P/46/2015, 9P/70/2015 a 9P/133/2015, správami Základnej školy E. o maloletom dieťati, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky o maloletom dieťati, daňovými priznaniami navrhovateľa, potvrdeniami o príjme manželky, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky o vedení manželky v evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdeniami o zdravotnom stave manželky, lustráciou manželky v Sociálnej poisťovni, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 29.10.1994 v E. pred príslušným orgánom, u oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo, z ktorého pochádzajú tri deti - plnoletý H., nar. XX.XX.XXXX, J., nar. XX.XX.XXXX., ktorý v priebehu konania nadobudol plnoletosť a preto o úprave pomerov k tomuto dieťaťu už súd nerozhodoval a maloletý G., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8P/224/2012-134 zo dňa 06.03.2014, právoplatným dňa 04.04.2014 bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej bol maloletý G. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu výživným vo výške 100 Eur a predmetnou dohodou rodičov bol tiež upravený styk otca s maloletým G..

Rozsudkom č. k. 9P/46/2015-140 zo dňa 14.12.2015, právoplatným dňa 08.01.2016, tunajší súd zveril maloletého G. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, každého z rodičov zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 70 Eur mesačne a upravil styk matky s maloletým G..

6. Súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo spočiatku usporiadané a harmonické. Postupom času sa citové väzby medzi účastníkmi narušili, manželia v spoločnej domácnosti nežijú od roku 2005, takisto nevedú intímny život, nehospodária spolu, manželka naviazala medzičasom aj iné partnerské vzťahy. Účastníci zhodne uviedli, že nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia z dôvodu trvalého rozvratu ich vzájomných vzťahov a žiadali, aby súd ich manželstvo rozviedol.

7. Z výsluchu maloletého G. vykonaného na pojednávaní dňa 15.12.2016 súd zistil, že maloletý G. navštevuje piaty ročník základnej školy, v škole mu je dobre, úlohy si už píše. Maloletý uviedol, že sa učí sám, pretože stará matka je už stará, večer k nim však vždy chodí najstarší brat H., ktorý mu skontroluje úlohy ako aj to, či je maloletý G. pripravený do školy. Maloletý G. však uviedol, že by chcel radšej chodiť do školy v H.. Uviedol, že v školách v J. aj v L., ktoré v minulosti navštevoval, sa mu zdali učitelia lepší, ako v jeho súčasnej škole. Uviedol, že stará matka v podstate varí pre všetkých, stravovať sa k nej chodí otec ( manžel -navrhovateľ), najstarší brat maloletého H. a bratovi J. nosí stravu buď otec alebo mu ju prinesie maloletý G., keď ide na tréning. Maloletý G. uviedol, že hráva futbal, je brankárom, hráva ešte za prípravku a od novej sezóny by už mal hrávať za mladších žiakov, hráva tiež šach, chodí na šachový krúžok. Uviedol, že má rád starú matku, aj druhú starú matku - E. K., obe sa o neho starajú. Podľa vyjadrenia maloletého, tento chodí k matke každý nepárny víkend, matka si pre neho chodí pred dom starej matky. Uviedol, že matka nevychádza dobre so starou matkou ani s ostatnými členmi rodiny, nechodí ani k starým rodičom K. ( teda k jej rodičom), pretože je rozhádaná so starým otcom, avšak maloletý s ním vychádza, aj keď si starý otec sem - tam vypije. Uviedol, že keď ide k matke, táto mu povie, aby si priniesol aj úlohy a trochu mu s nimi pomáha. Maloletý G. uviedol, že by chcel, aby bývali všetci spolu, aj keď vie, že sa to nedá, uviedol, že by chcel byť s matkou. Maloletý G. pri otázkach súdu, smerujúcich k vzťahu s matkou, resp. pri položenej otázke či ho niektorý z rodičov ovplyvňoval, resp. mu hovoril, ako má vypovedať na súde, znervóznel, čo sa prejavovalo nadmernou aktivitou, trhavými pohybmi rúk a prstov maloletého a sklonom k plaču - súd v kontexte správania sa matky počas celého konania a v kontexte k správaniu sa k blízkym osobám, vyhodnotil ako ovplyvnenú matkou a na vyjadrenie maloletého G., že by radšej chcel byť s matkou, neprihliadal

- maloletý G., pokiaľ sa vyjadroval k starej matke, vyzeral spokojný, spontánne rozprával, aké aktivity vyvíja, ako sa k nemu správajú stará matka, otec, príbuzní zo strany otca, známky nervozity ( resp. aj strachu) prejavoval až pri kladených otázkach smerujúcich na matku, jej správanie, jej vtedajšieho partnera a podmienky na bývanie u matky. U maloletého G. sa zároveň prejavovali silné ochraniteľské črty voči matke - bolo zrejmé, že maloletý G. nechce na matku povedať nič zlé ( zo strachu ? - vzhľadom na prejavy nervozity a plačlivosť u maloletého, ktoré sa do tej doby u neho nevyskytli)

8. Z výsluchu svedkyne E. K., nar. XX.XX.XXXX., bytom H., L. XXXX/X, . vykonaného na pojednávaní dňa 15.12.2016 súd zistil, že svedkyňa je matkou manželky, ktorá návrh nepodala. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, ktorý z rodičov je schopnejší postarať sa o maloleté dieťa, avšak uviedla, že to, čo robila jej dcéra - manželka, nepovažuje za dobré a chcela by, aby sa jej dcéra trošku polepšila, pretože svedkyňa sa za ňu niekedy aj musí hanbiť. Svedkyňa uviedla, že so svojou dcérou t. č. nevychádza dobre, mali medzi sebou nedorozumenia, výstupy, pričom so svojím zaťom - navrhovateľom vychádza dobre. Uviedla, že stará matka V. H. jej nikdy nebránila v kontakte s maloletým G., vždy sa na ňom vedeli dohodnúť, avšak stará matka svedkyňu upozornila, že musí rešpektovať právo matky na styk s maloletým G.. Podľa vyjadrenia svedkyne jej maloletý G. spontánne hovorí, že je spokojný, pričom svedkyňa na ňom aj vidí, že je veselý, nikdy sa jej na starú matku nesťažoval. Uviedla, že maloletý G. k nej chodí tak, že sa so starou matkou vždy dohodnú, na ktorý autobus ho táto posadí a svedkyňa s manželom ho potom čakajú pri autobuse, odvedú si ho domov a starej matke následne svedkyňa volá, že maloletý G. k nej prišiel v poriadku.

9. J., v čase výsluchu ešte maloletý, potvrdil konflikty medzi rodičmi, potvrdil, že aj keď je zverený do starostlivosti matky, nebýva s ňou, býva v byte s otcom a najstarším bratom H., s ktorým má konflikty. Uviedol, že otec na neho platí výživné, ktoré mu matka odovzdá, z tohto si zabezpečuje svoje potreby, matka mu výživným neprispieva, opýta s ho však, či niečo nepotrebuje a toto mu potom dá. Potvrdil narušené vzťahy s najstarším bratom Mariánom, mrzí ho však, že nie je tak často s najmladším G.. Takisto uviedol, že pozná aj vtedajšieho matkinho priateľa ( matka v čase rozhodnutia vo veci uviedla,

že tento vzťah ukončila a má v úmysle sa vrátiť do spoločného bytu), podľa J. to nie je „žiadna výhra“ . Takisto uviedol, že má dobrý vzťah so starou matkou zo strany matky, dedko však pije, potom sú u nich doma hádky s ich ďalším slobodným synom, ktorý tam býva.

10. Priateľ matky Y. S. potvrdil, že má s matkou priateľský vzťah a žije s ňou v spoločnej domácnosti od novembra 2015. Pôvodne bývali u jeho matky, odtiaľ museli odísť, pretože jeho rodine sa nepáčilo, že si po rozvode našiel rýchlo novú partnerku. Mal do svojej starostlivosti zverenú dcéru L., táto však odišla ku svojej matke - ako dôvod uviedol skutočnosť, že sa jej nepáčila škola v F.. Potvrdil, že maloletý G. k nim do domácnosti chodil, navaril u nich vždy ten, kto bol práve doma, G. poslúchal ako neho tak aj matku, správal sa k matke dobre.

11. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

13. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

14. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

15. Podľa § 23 os. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

16. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaním miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

17. Súd konštatuje, že účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií - funkcie biologickej, výchovnej, funkcie vzájomnej pomoci a hospodárskej funkcie. Súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov si funkciu biologickú neplní - nevytvára prostredie vhodné na uspokojovanie citových a iných potrieb účastníkov, keď účastníci spolu nežijú, nežijú spolu ani intímne, neuspokojujú svoje emocionálne potreby, nie sú si vzájomne oporou. Účastníci si neposkytujú ani všestrannú vzájomnú pomoc, čím nie je naplnená ani ďalšia z funkcií manželstva. Naplnená nie je ani funkcia hospodárska, v zmysle ktorej sa manželia spoločne starajú o uspokojovanie potrieb rodiny.

18. Z uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, nemajúcim obsah, ktorý pre fungujúce manželstvo predpokladá Zákon o rodine. Manželia sa vzájomne napádajú, nevedia spolu komunikovať ( a to ani ohľadne svojich detí), vzťahy v celej rodine sú narušené ( manželka má konfliktné vzťahy nielen s rodinou manžela ale aj so svojím najstarším synom a svojimi rodičmi). Vzhľadom k uvedenému dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo narušené a vzhľadom k doterajšiemu konaniu účastníkov ani nie je predpoklad, že by manželstvo začalo v budúcnosti opätovne plniť svoje funkcie. Na základe týchto skutočností súd manželstvo účastníkov rozviedol a ako príčinu rozvratu manželských vzťahov ustálil rozdielnosť v názorovej a povahovej sfére medzi manželmi, ktorá spôsobila vznik konfliktov ( aj fyzických) medzi nimi a postupné úplné odcudzenie sa medzi nimi.

19. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

22. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 23. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

24. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku dieťaťa.

25. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

28. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

29. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

30. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

32. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

33. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

34. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 35. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku (ďalej len , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

36. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

37. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

38. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

39. O úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom účastníkov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 24 ods. 1, 3, 4, § 25 ods. 2 Zákona o rodine, keď rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca a určil matke vyživovaciu povinnosť vo výške 80 Eur mesačne. Súd prihliadal na citové väzby maloletého, stabilitu výchovného prostredia, osobnostné črty a správanie sa rodičov, jeho vývojové potreby, pri súčasnom rešpektovaní práva dieťaťa na zachovanie rovnoprávneho a rovnocenného vzťahu k obom rodičom.

40. Súd konštatuje, že otec je schopný poskytnúť maloletému dieťaťu väčšiu stabilitu výchovného prostredia, kde za pomoci svojej matky - teda starej matky dieťaťa - je schopný sa o maloleté dieťa riadne starať, než matka, ktorá často strieda zamestnania, svoje bydliská a tým aj rôzne školy, ktoré maloletý G. navštevoval, partnerov, v súčasnosti zároveň nemá doriešenú svoju bytovú otázku. matka aj svojím správaním, vyvolávaním konfliktov, presadzovaním iba svojich názorov ( v prípade, že s matkou niekto nesúhlasí, aj násilným, verbálne hlasným prejavom - tak, ako aj v podstate prezentovala na jednotlivých pojednávaniach); súd je toho názoru že matka neposkytuje záruku, že by bola schopná sa o maloletého G. riadne starať. Preto súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, ktorý spôsobom svojho života ( je zamestnaný - je živnostník, má stálu prácu, aj keď iba s minimálnym príjmom, je v podstate kľudný, pokojný) dáva záruku, že osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd súčasne konštatuje, že zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov, teda všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu ostávajú zachované. Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Zároveň otec dáva svojím doterajším správaním sa a konaním záruku, že nebude narušovať vzťah maloletého G. s matkou a jej rodinou - starými rodičmi, čo však u matky z jej doterajšieho správania sa k otcovi, svojmu najstaršiemu synovi ako aj k starým rodičom z oboch strán nie je zrejmé resp. isté. Týmto rozhodnutím zároveň zmenil aj rozhodnutie o zverení maloletého G. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, keď prihliadol na jej vyjadrenie, že sa vzhľadom na vek už necíti spôsobilá pomáhať maloletému v učení a pokiaľ súd zverí maloletého do starostlivosti otca, nebude trvať na zachovaní náhradnej osobnej starostlivosti.

41. Pri ustálení výšky výživného súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil osobnú starostlivosť otca o dieťa, vek dieťaťa, skutočnosť, že maloletý G. je žiakom piateho ročníka základnej školy, jeho zdravotný stav, vývojové potreby, ako aj celkový vývoj životných nákladov. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že matka v období od 09.01.2015 do 31.01.2015 pracovala na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti IX. s.r.o., kedy dosiahla čistý príjem vo výške 52,23 Eur. Od 26.01.2015 do 10.02.2015 bola matka zamestnaná v spoločnosti F. R. K. v.o.s., kde v mesiaci január 2015 dosiahla čistý príjem vo výške 133,52 Eur s v mesiaci február 2015 vo výške 220,35 Eur. V čase od 12.02.2015 do 28.02.2015 pracovala na základe dohody o vykonaní práce v

spoločnosti A. s.r.o., kedy dosiahla čistý príjem vo výške 151,58 Eur, a tiež v období od 04.03.2015 do 31.03.2015, kedy dosiahla čistý príjem vo výške 74,91 Eur. V čase od 13.03.2015 do 17.03.2015 pracovala na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti U.-G. R. s.r.o., kedy dosiahla čistý príjem vo výške 12,28 Eur. V období od 06.05.2015 do 19.05.2015 bola matka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky. Od 20.05.2016 do 31.12.2015 bola matka zamestnaná v spoločnosti L. s.r.o., kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 533,69 Eur. V období od 01.01.2016 do 06.03.2016 bola matka opäť vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky. Od 07.03.2016 do 24.04.2016 bola matka zamestnaná v spoločnosti F. R. K. v.o.s., kde v mesiaci február 2016 dosiahla čistý príjem vo výške 415,82 Eur s v mesiaci marec 2016 vo výške 478,30 Eur. V období od 01.06.2016 do 30.06.2016 matka pracovala na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti R. O., s.r.o., kedy dosiahla čistý príjem vo výške 14,03 Eur. V čase od 07.10.2016 do 31.10.2016 pracovala na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti M. E. R., spotrebné družstvo, kde dosiahla čistý príjem vo výške 230,42 Eur. Od 14.11.2016 je matka zamestnaná v spoločnosti H. R. s.r.o. s predpokladaným skončením pracovného pomeru dňa 31.03.2017, kde v mesiaci november 2016 dosiahla čistý príjem vo výške 301,70 Eur. Matka mala v priebehu konania problémy s chrbticou, navštevuje reumatologickú ambulanciu, netrpí žiadnym psychiatrickým ochorením, jej psychosomatický stav je v súčasnosti stabilizovaný. Otec maloletého dieťaťa je živnostníkom, podniká v odbore stavebníctvo, pričom v roku 2014 dosiahol zisk vo výške 1860 Eur a v zdaňovacom období 2015 otec v daňovom priznaní nepriznal žiadne príjmy. Účastníci majú tiež vyživovaciu povinnosť k v súčasnosti plnoletému J. H., nar. XX.XX.XXXX., študentovi 3. ročníka gymnázia v Malackách. Maloletý G. je žiakom piateho ročníka Základnej školy v E., kde dosahuje dobré vzdelávacie výsledky, avšak pri štvrťročnom hodnotení bol napomenutý triednym učiteľom z dôvodu nevypracovávania si domácich úloh, jeho dochádzka do školy je uspokojivá, v kolektíve je obľúbený, jeho zdravotný stav je dobrý.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že suma výživného vo výške 80 Eur mesačne je v záujme maloletého a vzhľadom k jeho veku a vývojovým potrebám je dostačujúca, matka je schopná sa zamestnať riadne a dosahovať príjem tak, aby mohla plniť v danej výške svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému. Súd poukazuje na skutočnosť, že matka neustále strieda zamestnania, tieto sú iba krátkodobé, z potvrdení o príjmoch je však zrejmé, že ak by matka pracovala riadne, dlhodobejšie, nič jej nebráni dosiahnuť dostatočný príjme na uhradenie stanovenej výšky výživného. Na druhej strane otec bude mať pre maloletého okrem výživného od matky k dispozícii aj dávky štátu

- prídavky na deti a daňový bonus, čo pri skutočnosti, že s maloletým má bežné výdavky, primerané veku a pri tom, že aj on je povinný prispievať na výživu dieťaťa (vzhľadom na vek dieťaťa, kedy už ustupuje resp. znižuje sa miera potreby osobnej starostlivosti o dieťa) minimálne výživným vo výške, akú má stanovená matka, je suma dostatočná na pokrytie potrieb dieťaťa a na jeho zdravý všestranný vývoj.

43. Podľa § 52 , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom predpoklady na priznanie náhrady trov konania v prejednávanej veci neboli splnené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku. podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 Civilného sporového poriadku. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti výroku o rozvode, oznámiť orgánu štátnej správy poverenému vedením matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.