Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_12P-42-2014.pdf
PDF · 121.67 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/42/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou, v právnej veci navrhovateľky: I. Š., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, t.č. bytom C. XXXX/XX, Š. - S., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, proti manželovi navrhovateľky: S. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom H. D. S. XXX, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 42, Šaľa, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: N. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Š., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Š., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX, sa rozvádza.
II. Maloleté dieťa sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodiča majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec je povinný platiť na výživu maloletého dieťaťa sumu 300,- Eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.
IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú párnu sobotu v kalendárnom roku od 12:00 hod. do 20:00 hod. s tým, že maloleté dieťa si prevezme pred bydliskom matky a po ukončení styku maloleté dieťa matke v určený čas na tom istom mieste vráti.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.2.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo, ktoré je trvalo a hlboko rozvrátené a plní iba formálnu funkciu a zároveň by upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom tak, že ich zverí po rozvode do jej osobnej starostlivosti, určí výživné vo výške 1.100,- Eur mesačne na medzičasom plnoletého S. a vo výške 900,- Eur mesačne na maloletú N. a styk ponechá neobmedzený. Za príčinu rozvratu manželstva označila neveru jej manžela, jeho holdovanie alkoholu a agresívne správanie najmä voči nej. Uviedla, že stupňujúca sa agresia jej manžela vyústila do fyzického napadnutia ich spoločného syna, čo bolo posledným impulzom preto, aby ho opustila. Zo spoločnej domácnosti odišla dňa 17.8.2013 k svojej matke, pričom toho času býva s deťmi v nájomnom byte. Poukázala na to, že v čase spolužitia žili v štandarde, ktorý bol vysoko nad priemer bežnej domácnosti, keďže mesačne hospodárila s čiastkou medzi 3.000,- Eur až 5.000,- Eur, ktoré jej manžel dával na vedenie domácnosti.
2. Manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasil, nesúhlasil však s príčinou rozvratu manželstva, za ktorú označil neveru navrhovateľky. Poprel, že by bol agresívny voči nej či ich spoločným deťom, ako aj to, že by vyhľadával alkohol a priateľov pred rodinou. Poukázal na to, že on zabezpečoval všetky potreby rodiny. Chodili štyri krát za rok na dovolenky, naučil svoje deti bicyklovať, plávať, lyžovať, so synom chodil na poľovačky a dcéru aktívne podporuje v hádzanej, dokonca sponzoruje jej športový oddiel. Uviedol, že súhlasí s tým, aby boli deti zverené do starostlivosti jeho manželky, navrhol však upraviť styk s maloletými deťmi s poukazom na to, že mu manželka bránila v styku s deťmi. Výživné na medzičasom plnoletého S. navrhol určiť vo výške 180,- Eur a na maloletú N. vo výške 120,- Eur.
3. Nakoľko navrhovateľka podaním, doručeným súdu elektronicky dňa 9.2.2015 a písomne doplneným dňa 12.2.2015 svoj návrh v časti úpravy práv a povinností k medzičasom plnoletému S. vzala späť, súd uznesením, č.k. 12P/42/2014-169, zo dňa 17.3.2015 konanie v tejto časti zastavil.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela navrhovateľky, kolízneho opatrovníka a svedkov, čítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to sobášnym listom, rodnými listami detí, správami kolízneho opatrovníka, potvrdeniami o pomeroch účastníkov, podstatným obsahom dočasne pripojených spisov sp. zn. 12P/173/2014 a sp. zn. 26C/310/2014, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
5. Z predloženého sobášneho listu bolo zistené, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Š., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Š., vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XXX, pod por. číslom XXX. Z manželstva pochádzajú dve deti, medzičasom plnoletý S. a maloletá N.. Inú vyživovaciu povinnosť navrhovateľka ani manžel navrhovateľky nemajú.
6. Navrhovateľka bola vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaniach dňa 30.6.2016, dňa 28.2.2017 a dňa 14.3.2017, kde zotrvala na svojom návrhu a uviedla, že na začiatku bolo ich manželstvo harmonické. Po narodení syna však nastal zlom, keďže jej manžel sa vracal nad ránom domov opitý, hulákal a ona sa ho bála. Takéto jeho správanie pokračovalo aj po narodení ich dcéry s tým, že sa to zhoršilo, nakoľko robil rozdiely medzi deťmi. Keď syn začal chodiť do školy a začal nosiť zlé známky, tak ho zbil. Raz ho tak zbil, že mu z nosa tiekla krv. Poukázala na to, že jej manžel syna vždy fyzicky aj psychicky týral. Ako ďalší dôvod narušenia vzťahov podľa jej vyjadrenia bola skutočnosť, že zistila, že asi v roku 2003 alebo v roku 2004 ju podvádza s ich susedkou a asi pred 6 rokmi našla v jeho telefóne aj nahé fotky susedky. Následne ho prichytila v garáži s jeho spolužiačkou pri intímnom styku. Napokon došlo v auguste 2013 k incidentu, kedy jej manžel zbil ich syna, ktorý bol po ťažkej operácii pľúc. Po tejto udalosti opustila s deťmi spoločnú domácnosť. Od tohto obdobia si ich manželstvo neplní svoje spoločenské poslanie. S poukazom na uvedené navrhla, aby súd rozviedol jej manželstvo a maloletú N. zveril do jej starostlivosti, jej manžela zaviazal k úhrade výživného vo výške 550,- Eur mesačne a to z dôvodu, že ďalšia vyživovacia povinnosť mu odpadla voči plnoletému synovi, pričom je v jeho schopnostiach a možnostiach takéto výživné na dcéru platiť. Styk otca s maloletou navrhla neupraviť vzhľadom na želanie dcéry, ktorá túto skutočnosť prezentovala pred kolíznym opatrovníkom. Uviedla, že jej manžel sa môže s maloletou stretávať bez akýchkoľvek obmedzení z jej strany, dokonca ona niekedy ani nemá vedomosť o tom, že sa dcéra s otcom stretli. Ďalej mala za to, že jej manžel neobvykle a zbytočne naťahoval súdne konanie, a to zrejme z dôvodu, aby si upratal svoje majetky, vrátane jeho obchodnej spoločnosti.
7. Manžel navrhovateľky bola vypočutý ako účastník konania na pojednávaniach dňa 30.6.2016, dňa 28.2.2017 a dňa 14.3.2017. Uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí, avšak odmieta tvrdenia svojej manželky o dlhodobom týraní ich spoločného syna. Poukázal na to, že jeho manželka počas spolužitia opakovane opúšťala spoločnú domácnosť a následne sa vracala. Mal za to, že príčinou rozvratu manželstva bola nevera jeho manželky, ktorú on odpustil a žili v manželstve ďalej s tým, že odchod manželky zo spoločnej domácnosti v auguste 2013 bol účelovo vyvolaný. Od odchodu manželky zo spoločnej domácnosti, je ich manželstvo len formálne. Poukázal na to, že počas ich spolužitia, ho manželka upodozrievala, že má vzťah s inými ženami. To však nie je pravda. Jeho manželka pracovala v tej istej spoločnosti ako on a mohla si overiť, či je napr. na služobnej ceste. Ďalej mal za to, že ďalšou príčinou rozvratu manželstva bolo vzájomné citové odcudzenie manželov, strata vzájomnej dôvery, keď po opustení spoločnej domácnosti zo strany jeho manželky, ktoré trvá viac ako 3 a pol roka, k obnoveniu manželského spolužitia nedošlo. Žiadne tvrdenie o požívaní alkoholu či fyzických útokoch nebolo preukázané ani v iných konaniach vedených na tomto súde. Súhlasil s tým, aby maloletá
N. bola zverená do starostlivosti matky, pričom styk žiadal upraviť tak, ako bol upravený v konaní vedenom pod sp. zn. 12P/173/2014. Čo sa týka určenia výživného mal za to, že za oprávnené výdavky maloletej je možné považovať len výdavky do sumy 300,- Eur mesačne. V konaní nebolo sporné, že otec zabezpečuje ostatné výdavky maloletej, najmä stavebné sporenia, poistenie, nákup oblečenia, úhradu anglického jazyka, lekárskych ošetrení, náklady na tréningy hádzanej a poskytuje maloletej vreckové vo výške 50,- Eur mesačne. Matkou vydokladované výdavky predovšetkým na stravu považoval za extrémne prehnané. Rovnako výdavky na drogériu, lieky a vitamíny považoval za nadsadené. Mal za to, že po zohľadnení výdavkov, ktoré hradí otec, matkou vydokladované výdavky nemôžu presahovať 300,- Eur mesačne na stravu, bývanie a ostané príležitostné výdavky. Po odpočítaní rodinných prídavkov zostáva suma 280,- Eur, ktorú žiadal rovnomerne rozdeliť medzi rodičov s tým, že je ochotný podieľať sa na výživnom vo výške 150,- Eur mesačne. Ďalej poukázal na to, že matka je zdravá a je v jej schopnostiach zabezpečiť také zamestnanie, z ktorého dosiahne zvýšený príjem, pričom z pripojeného spisu 26C/310/2014, ktorý je súčasťou tohto spisu je zrejmé, že navrhovateľka sa vzdala možnosti dosahovať vyšší príjem. Mal aj za to, že tvorba úspor v danom prípade nie je daná, keďže sú realizované plnenia z jeho strany aj iným spôsobom.
8. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 14.3.2017 v prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. S poukazom na vyjadrenia maloletej, navrhla upraviť styk manžela navrhovateľky s maloletou každú párnu sobotu v mesiaci od 12.00 hod. do 20.00 hod., nakoľko maloletá má záujem stretávať sa so svojim otcom a vždy sa vie dohodnúť s ním ohľadom realizácie styku. Čo sa týka výšky výživného, poukázala na to, že navrhovateľka je zamestnaná, manžel navrhovateľky vykonáva podnikateľskú činnosť a táto ako taká sa vykonáva za účelom dosiahnutia zisku, navyše podnikateľ si môže moderovať ako príjmy, tak aj svoje výdavky. Manželovi navrhovateľky zanikla vyživovacia povinnosť voči už plnoletému S., pričom Zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a rodičia sú povinní robiť všetko pre to, aby životná úroveň dieťaťa po rozvode neklesla. Úhrada všetkých primeraných potrieb dieťaťa, vrátane bývania, výživy, ošatenia, uspokojovania všetkých potrieb spojených s návštevou školy si vyžaduje, aby aj manžel navrhovateľky na tieto náklady prispieval primeraným výživným, a preto rozhodnutie ponechala na úvahe súdu.
9. Svedok, S. G., nar. X.X.XXXX, bytom U. X, Š., na pojednávaní konanom dňa 25.2.2016 uviedol, že manžela navrhovateľky pozná cez jeho otca, pričom ho zobral na výpomoc do svojej firmy ako technika. Poveril ho úlohami pri rekonštrukcii Samsung Galanta, ktoré úlohy plnil zodpovedne a vždy vedel vyriešiť vzniknuté problémy. Pomohol mu rozbehnúť jeho vlastnú firmu, ktorá je známa na celom Slovensku vďaka tomu, že pristupuje k svojim zákazníkom seriózne, to čo sľúbi splní a jeho práca je kvalitná. Tieto veci sa snažil vštepovať aj svojim zamestnancom a svojim deťom. U detí sa zaujímal o ich záujmové aktivity. Bol u nich pár krát v ich domácnosti na návšteve, kedy ich privítala navrhovateľka. On nevnímal žiadne problémy v ich manželstve. Navrhovateľka robila u manžela vo firme, s deťmi chodievali 2-4 krát do roka na dovolenky. Bol prekvapený tým, že sa rozvádzajú, nakoľko vôbec nevnímal žiadne narušené vzťahy. Nevnímal, že by manžel navrhovateľky dal prednosť alkoholu alebo mimomanželským známostiam pred rodinou. Jednoducho na to nebola príležitosť pri tej práci, ktorú vykonáva. Rovnako nevnímal, že by bol na manželku alebo deti agresívny, skôr vnímal manželstvo za normálne a ako každé iné. Manžela navrhovateľky opísal ako seriózneho a zodpovedného človeka, ktorý dodrží svoje slovo, tieto ho charakterizujú hlavne v oblasti podnikania. Svoju rodinu podporoval a staral sa o ňu.
10. Svedok, H. S., bytom F. X, Š.V., na pojednávaní konanom dňa 14.6.2016 uviedol, že je v kamarátskom vzťahu s navrhovateľkou, ktorej manžel je jeho bývalým kamarátom. Príčinou toho, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť bolo to, že jej manžel napadol ich syna, ale aj celkovo jeho správanie, nakoľko mu manželka objavila, že má milenku. Mal za to, že si žili nad pomery, manžel navrhovateľky vlastní firmu, viac áut a dáva sponzorské dary. Manželstvo účastníkov vnímal, že bolo v poriadku s tým, že jediná starosť manžela navrhovateľky bola to, aby odniesol dcéru do školy a finančné zabezpečenie rodiny v celom rozsahu. Boli u nich aj hádky. Pri jednej bol aj zo začiatku prítomný, neskôr odišiel. Táto hádka bola cez leto 2012. Pri tejto príležitosti sa rozprával s navrhovateľkou, jej manžel popíjal a z ničoho nič sa zapojil do rozhovoru a začal im nadávať. Tieto hádky časté neboli, ale stávali sa. Zo začiatku, keď nastúpil do zamestnania k manželovi navrhovateľky v roku 2008 alebo 2009 bol tiež prítomný pri tom, keď začal z ničoho nič rozbíjať taniere. Čo sa týka výbušnej povahy manžela navrhovateľky, vo firme to poznal každý. Ďalej mal vedomosť aj o mimomanželskej známosti manžela
navrhovateľky, ktorú mal od začiatku manželstva. Toho času má ďalšiu známosť, s ktorou už bol aj na dovolenke. Ďalej uviedol, že manžel navrhovateľky uprednostňoval svoju dcéru aj pred rozchodom, k chlapcovi sa konal škaredo a preto sa tento radšej utiahol a chodil do svojej izby. Po rozchode to zostalo tak, že chlapec nemá od svojho otca nič a dcéra chodí k nemu pravidelne. On toho času už nie je v kontakte s manželom navrhovateľky. Kontakt s navrhovateľkou obnovil potom, čo táto odišla od svojho manžela.
11. Svedok, S. Š. O.., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, Š., na pojednávaní konanom dňa 14.6.2016 uviedol, že je synom účastníkov konania. Čo sa týka ich majetkových pomerov, žili ako rodina veľmi dobre, nakoľko jeho otec dobre zarábal, chodili na dovolenky a kupoval im všetko čo potrebovali. Cez týždeň bol jeho otec pracovne zaneprázdnený, chodil na služobné cesty, preto starostlivosť o nich zabezpečovala matka a cez víkend otec. Potom čo odišli od otca sa všetko zmenilo, nakoľko zostalo všetko na pleciach matky. Nevedel uviesť, či matku otec vyhodil z práce, ale tá si musela hľadať novú prácu a musela od otca odísť. Ich životný štandard sa rapídne znížil od prerušenia spolužitia jeho rodičov. Otcov životný štandard zostal naďalej vysoký, keďže má firmu, rodinný dom, novú rodinu a financie. Pred rozchodom rodičov, ich spolužitie bolo niekedy dobré, ale boli aj veľké hádky, nakoľko otec chodil domov z roboty nervózny. Začal vnímať, že príčinou týchto hádok boli aj neskoré príchody otca domov, aj v podnapitom stave, alkohol na jeho strane a mimomanželské známosti. Ďalej uviedol, že spoločnú domácnosť opustili v lete 2013 potom, čo dostal od otca za úlohu odpratať v záhrade krtince. Ako to odpratával, otec prišiel k nemu, bol z jeho prácou nespokojný. Začal mu nadávať vulgarizmami. On to nevydržal a išiel za matkou, ktorá situáciu videla z otvoreného okna z kuchyne, chcela sa opýtať čo sa deje, načo otec ju po otvorení dvier odsotil, padla na zem a potom sa pustil do neho a bil ho päsťou do brucha. Keďže bol dva mesiace po operácii, nemohol mu odporovať. Matka so sestrou zavolali políciu a keď táto prišla a keď mu prestal ubližovať, tak ani nevedel prečo polícia prišla. Na základe týchto udalostí z domu odišli. Ďalej uviedol, že má vedomosť o sponzorských daroch otca aj o jeho dovolenkách. Má aj drahý koníček, napr. poľovníctvo. Mimomanželské známosti otca nikdy nevidel. Mal však vedomosť o tom, že jeho otec vo zvýšenej miere požíval alkohol. Alkohol užíva aj po rozchode rodičov, nakoľko sestra mu povedala, že bol opitý a museli jej zavolať taxík. On v súčasnosti so svojim otcom nekomunikuje, len sestra je s ním v kontakte.
12. Svedok, L.. Ľ. R., nar. XX.X.XXXX, bytom JÁ. Z. XXXX/X, N., na pojednávaní konanom dňa 14.6.2016 sa vyjadril tak, že s manželom navrhovateľky sú dlhoroční kolegovia. Pracuje u neho 10 rokov a za túto dobu pozná aj navrhovateľku. Boli spolu aj na dovolenke a niekoľko krát u nich aj prespával. Spolužitie účastníkov vnímal ako normálne a dobré, najmä zo začiatku až na jeden úlet navrhovateľky, keď mala pomer s jedným pracovníkom firmy. Nevnímal, že by boli v rodine problémy, fungovali ako normálna rodina. O mimomanželskej známosti manžela navrhovateľky vedomosť nemal. Rovnako nevnímal, že by uprednostnil alkohol pred rodinou ani napätie v rodine, či strach z manžela navrhovateľky, ktorého charakterizoval ako priateľského.
13. Svedkyňa, V. G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, Š., na pojednávaní konanom dňa 14.6.2016 uviedla, že s účastníkmi sú kmotrovci, krstili ich dcéru. Jej manžel pracuje u manžela navrhovateľky. Poznajú sa 10 rokov. Manželstvo účastníkov vnímala ako normálne. Od roku 2007 sa pravidelne navštevovali, manželku navrhovateľky brala ako kamarátku. Nemala taký pocit, že by sa manžela navrhovateľky báli jeho deti. Prvý krát o tom, že u účastníkov nastal problém počula od manžela, keď manžel navrhovateľky našiel v telefóne navrhovateľky SMS od určitého mladého pána. Potom boli obdobia, kedy všetko bolo v poriadku. Manžel navrhovateľky chodil na nákupy v sobotu doobeda s maloletou N. a večer sa stretávali. Vzájomne sa navštevovali asi 9 rokov a v podstate návštevy neboli ukončené ani doposiaľ s tým, že so svojou rodinou navštevuje už len manžela navrhovateľky. Vzťahy s navrhovateľkou ukončila pred dvomi rokmi, nakoľko ju urazila a odvtedy sa vôbec nerozprávajú. Okrem spomínanom poklesku navrhovateľky, o inom poklesku vedomosť nemala a ani o známosti manžela navrhovateľky. Ďalej uviedla, že ona vnímala, že manžel navrhovateľky zabezpečuje rodinu po finančnej stránke a navrhovateľka robila všetko ostatné, starala sa o domácnosť a deti. Manžel navrhovateľky svojim deťom vysvetľoval s rozumom a kľudne. Čo im videl na očiach, to im dal. Manžela navrhovateľky charakterizovala ako dobrosrdečné človeka, naproti tomu navrhovateľku ako klamárku. Ďalej uviedla, že manžel navrhovateľky cez týždeň určite nepil, lebo šoféroval. Mala za to, že takého človeka, ktorý nepije každý deň, netreba nazvať alkoholikom. Navrhovateľka ani raz sa jej nezverila, že by sa svojho manžela bála. Nebola svedkom žiadneho incidentu medzi účastníkmi konania.
14. V priebehu konania súd uznesením č.k. 12P/42/2014-159 zo dňa 11.11.2014, právoplatným dňa 3.12.2014, nariadil rodičom a maloletým deťom výchovné opatrenie, ktoré spočívalo v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní 6 mesiacov vo frekvencii určenej psychológom na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, pracovisko Šaľa, referát poradensko psychologických služieb. Zo správy ÚPSVaR NZ, pracovisko Šaľa, doručenej tunajšiemu súdu dňa 18.6.2015, o výsledku výchovného opatrenia vyplýva, že sa uskutočnilo 23 stretnutí. Ciele stanovené v rámci kontraktu s podarilo naplniť z väčšej časti. Spolupráca s účastníkmi v rovine vzájomného vzťahu medzi manželmi priniesla pozitíva ako schopnosť manželov komunikovať spolu o veciach, ktoré sa týkajú detí a dospieť ku spoločnej dohode. Maloletá N. sa vyjadrila tak, že styk s otcom môže byť upravený na piatok až nedeľu, bez prespávania. Želala si, aby bola rešpektovaná jej možnosť voľby, samostatného rozhodnutia sa, či chce ostať na noc alebo nie. Manžel navrhovateľky želanie svojej dcéry akceptoval.
15. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 13.3.2017 súd zistil, že dňa 6.3.2017 bol vykonaný pohovor s maloletou N., ktorá uviedla, že sa s otcom stretáva každú párnu sobotu tak, ako to bolo upravené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 29.9.2016, č.k. 12P/173/2014-570. So svojim otcom je skoro v každodennom osobnom kontakte. Niekedy, po vzájomnej dohode aj u neho prespí. Súčasná úprava styku jej vyhovuje a želá si, aby bola nezmenená. To sa týka aj prázdnin. Ona sa vie vždy dohodnúť s otcom na stretnutiach. Želala si, aby jej rozhodnutie bolo rešpektované.
16. Podľa čl. 1 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
17. Podľa čl. 4 základných zásad ZR, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
18. Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
19. Podľa § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
20. Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
21. Podľa § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
22. Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
23. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 24. Podľa § 25 ods.1 a 2 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 25. Podľa § 28 ods.1 a 2 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
26. Podľa § 62 ods.1 až 6 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
27. Podľa § 75 ods.1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. Podľa § 76 ods.1 zákona ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
29. Nakoľko z výpovedí účastníkov konania súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nie je možno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva súd ustálil rozdielne názory manželov na spôsob a účel manželského spolužitia, z toho plynúce pretrvávajúce nezhody a vzájomná strata dôvery. Súd mal za to, že navrhovateľkou uvedené príčiny rozvratu manželstva, t.j. agresivita manžela navrhovateľky a jeho alkoholizmus, sa v priebehu konania nepreukázali.
30. Pri určení výchovného prostredia, v ktorom bude maloleté dieťa vychovávané súd vychádzal z vyjadrení účastníkov konania, ktorí sa na otázke zverenia maloletého dieťaťa vedeli dohodnúť. Rešpektujúc želanie maloletej N. a vychádzajúc zo skutočnosti, že sa o maloletú od augusta 2013 stará výlučne navrhovateľka, súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
31. Súd súčasne rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, nakoľko vo výkone svojich rodičovských práv a povinností rodičia doposiaľ neboli súdom obmedzení, ani pozbavení, resp. im nebol súdom ani pozastavený ich výkon a pre takéto rozhodnutie súčasne ani neboli zistené dôvody.
32. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho vek, voľnočasové aktivity, ako aj zo schopností a možností rodičov podieľať sa na uspokojovaní potrieb maloletého dieťaťa. Maloletá N. má toho času 14 rokov 8 mesiacov, navštevuje 9. ročník základnej školy. Je zdravá. Jej výdavky súd považuje za bežné a veku primerané. Sú to najmä
výdavky na stravu, bývanie, školské pomôcky, učebnice, doučovanie, krúžky, zdravotnú starostlivosť, oblečenie, drogériu a cestovné výdavky. Navrhovateľka je zamestnaná s priemerným čistým príjmom 320,- Eur. Žije so svojimi deťmi v trojizbovom prenajatom byte. Okrem maloletej N. inú vyživovaciu nemá. Manžel navrhovateľky vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a je tiež jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti ŠEVČÍK, s.r.o.. Za rok 2014 uviedol príjem z obchodnej spoločnosti vo výške cca. 1.500,- Eur a zo živnostenského podnikania vykázal stratu. Celkové príjmy otca za rok 2015 predstavujú sumu 1.654,75 Eur mesačne, ktoré pozostávajú zo zisku obchodnej spoločnosti vo výške 1.503,- Eur mesačne a príjmu zo živnostenského podnikania vo výške 151,75 Eur mesačne. Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti (teda nie z pracovného pomeru) podliehajúcej dani z príjmu, najmä príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku, príjmy z cenných papierov, z príležitostných činností a iné je povinný súdu preukázať svoje príjmy, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu zistiť aj ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu. Súd teda neberie do úvahy len príjmy, ktoré rodič preukáže, ale posudzujú sa i jeho majetkové pomery. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že manžel navrhovateľky žije nadštandardným spôsobom života. Niekoľkokrát ročne chodí na dovolenky na Slovensko aj do zahraničia. Poskytuje sponzorské dary rôznym organizáciám. Venuje sa nákladným záľubám, ako napríklad poľovníctvu. Zamestnáva záhradníka. Býva v rodinnom dome, pričom vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti. Okrem maloletej N. ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Na výživu maloletej riadne prispieva a poskytuje jej aj nadštandardné vecné plnenia nad rámec výživného. Keďže súd zohľadnil výdavky a príjmy na strane rodičov, výdavky navrhovateľky na maloletú, rozhodol tak, že pokiaľ manžel navrhovateľky prispeje na výživu maloletej sumou 300,- Eur a matka prispeje sumou 150,- Eur (nakoľko druhú polovicu výšky výživného matka kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou) a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavku na dieťa, tak sa na strane maloletej vytvorí suma 473,52 Eur (300 + 150 + 23,52), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa. Hoci bežné výdavky na maloletú nie sú také vysoké, podľa názoru súdu životná úroveň manžela navrhovateľky odôvodňuje priznanie výživného v takej výške, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.
33. Styk manžela navrhovateľky s maloletou súd upravil tak, že ten je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend v sobotu od 12:00 hod. do 20:00 hod. s tým, že maloleté dieťa si prevezme pred bydliskom navrhovateľky a po ukončení styku maloleté dieťa navrhovateľke v určený čas na tom istom mieste vráti, keďže takýto rozsah styku navrhla sama maloletá a rodičia s ním súhlasili.
34. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.