Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/494/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členiek senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v exekučnej veci oprávneného: Q., s.r.o., E.: XX XXX XXX, so sídlom v M., Q. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti povinnému: Pavol Z., nar. XX.X.XXXX, bytom v U., V. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing Karolom Mihalom, so sídlom v Košiciach, Moyzesova č. 34, pod EX 1362/05, o vymoženie o vymoženie 716,98 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 6.12.2013, č.k. 9Er/168/2005-19 takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že na návrh oprávneného a na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica sp. zn. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, S zo dňa 19.3.2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom X., poveril súd prvej inštancie vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala poverením zo dňa 11.7.2005. Oprávnený doručil súdu dňa 31.5.2012 návrh na zmenu súdneho exekútora a exekúciou navrhol poveriť exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súd prvej inštancie citoval § 251 ods. 4 a § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.), § 41 ods. 1 a ods. 2 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 22, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Súd z exekučného titulu zistil, že na spísanie predmetnej notárskej zápisnice (exekučného titulu) bol povinným v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 7.9.2004 splnomocnený Mgr. Tomáš Kušnír, advokát. Zároveň bol advokát povinným takto splnomocnený aj na uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom na súdny výkon rozhodnutia, príp. exekúciu. Súd posúdil zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa 7.9.2004 ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko sa v danom prípade jednalo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Preto na právny vzťah medzi oprávneným a povinným z predmetnej zmluvy o úvere bolo potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 497 Obchodného zákonníka a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd mal za to, že povinný, ak chcel, aby jej bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bol súčasne nútená podpísať

aj spomínané plnomocenstvo, v ktorom splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie predmetnej notárskej zápisnice, obsahom ktorej je aj uznanie záväzku z úveru v jeho mene tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky alebo jej zostatku a jej príslušenstva. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu súd považoval za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, aj keď demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok § 53 ods. 3 takúto podmienku výslovne nespomína. Navyše splnomocnený zástupca povinného v rozpore s právnou úpravou uznal v jeho mene sumy, ktoré v notárskej zápisnici neboli presne vyčíslené, zaväzoval na úroky z omeškania v neprípustnej výške a zmluva neobsahuje ani údaj o ročnej úrokovej sadzbe ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Konal teda v rozpore s dobrými mravmi, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal za to, že právny úkon - vyhlásenie advokáta pred notárom - urobený Mgr. Tomášom Kušnírom ako splnomocnencom povinného je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný, nakoľko odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Notárska zápisnica nie je teda materiálne vykonateľný exekučný titul, a preto súd prvej inštancie exekúciu vykonávanú na jej podklade za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a ods. 2 Exekučného poriadku. K trovám exekúcie súd uviedol, že súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 18.9.2012 oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje, preto mu ich súd nepriznal.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky.

4. V odvolaní oprávnený namietal, že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Oprávnený podal odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. teda pre odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodu, že exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania - osobitne oprávnenému - viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. Uviedol, že pokiaľ exekučný súd založil svoje rozhodnutie na aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských veciach musela byť táto aplikácia založená na správnej interpretácii, ktorá neodporuje interpretácii uskutočnenej Súdnym dvorom Európskej únie. Oprávnený ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18.4.2011, sp. zn. II ÚS 140/2010 a taktiež na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 21.2.2013 sp. zn. C- 472/11 Banif Plus M. Zrt proti Csaba G., W. G.. V zmysle tohto rozsudku, v každom prípade musí vnútroštátny súd pri vykonávaní práva Únie dodržovať požiadavky na účinnú súdnu ochranu práv, ktoré oprávnení vyvodzujú z práva Únie, tak ako je garantovaná čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. K týmto požiadavkám patrí zásada kontradiktórnosti, o ktorej Súdny dvor rozhodol, že táto vo všeobecnosti nepriznáva každému účastníkovi konania len právo oboznámiť sa s listinami a pripomienkami predkladanými súdu protistranou a vyjadrovať sa k nim, ale tiež zahŕňa právo účastníka konania oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom na ktorých chce súd založiť svoje rozhodnutie uplatňovanými ním ex offo. Zásada kontradiktórnosti však vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý v rámci preskúmania ex offo konštatoval nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy. Za nutné považoval konštatovať, že činnosťou súdu nastalo ústavne neakceptovateľné porušenie práv, keď exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/ ES svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im možnosť vyjadriť sa k nej, alebo k prípadnému stanovisku povinného. Rovnako bola názoru, že exekučný súd sa mal obrátiť na Súdny dvor Európskej únie vo veci výkladu čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/ES v tom zmysle, či zmluvná podmienka, podľa ktorej je spotrebiteľ zastúpený za účelom uznania dlhu, je podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, pretože pri prihliadnutí na skutočnosť, že spotrebiteľ sa žiadnych práv nevzdáva, pretože plnú moc tretej osobe môže kedykoľvek odvolať, by nemohol dodržať jednu z podmienok acte clair, že výklad a správna aplikácia čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS musia byť úplne zjavné. To vyžaduje zohľadniť okrem jazykových verzií textu, používania terminológie a právnych pojmov komunitárneho práva, vzatie na zreteľ odlišnosti interpretácie komunitárneho práva aj ubezpečenie sa, že výklad vnútroštátneho súdu je rovnako zjavný

ostatným súdom členských štátov. V súvislosti s uvedenou právnou argumentáciou mal oprávnený za to, že vnútroštátny súd nemôže vylúčiť aplikáciu dotknutej podmienky, ak sa spotrebiteľ po tom, ako bol upozornený súdom, rozhodne nedovolávať sa nekalého a nezáväzného charakteru podmienky. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Podľa jeho názoru exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo navyše za situácie, kedy už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a kedy notár pri výkone svojej moci ex offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Podotkol, že všeobecný súd v danej veci nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zdôraznil, že povinnému nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo domáhať sa náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné za súčasného stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Svojím postupom porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a oprávneným na strane druhej, kedy povinný mal zabezpečený výkon všetkých práv a oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Namietal, že oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a nemal možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh vzniká. Udelením plnomocenstva povinný nestratil právo uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Ďalej oprávnený vytýkal súdu prvej inštancie, že vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom zastúpeného. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu. Za nesprávny považoval aj názor súdu prvej inštancie, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná s oprávneným aj povinným. Takýto záver je v priamom rozpore so súdnou praxou, konkrétne s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Co/7/2007, v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený, teda veriteľ. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

5. V návrhu na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ oprávnený poukázal na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach o ústavnej sťažnosti, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd s tým, že citoval § 135 O.s.p., v zmysle ktorého je všeobecný súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú základných ľudských práv a slobôd. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS. 120/2012-12 zo dňa 14.03.2012, ktorým

bola sťažnosť odmietnutá a predmetom ktorého bolo posúdenie náležitosti notárskej zápisnice. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení uviedol, že žiadne ďalšie podmienky formálnej ani materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť. Oprávnený ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nijako nevyporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku splnomocnenie ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V závere oprávnený žiadal, aby konanie bolo prerušené a aby boli predložené Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:

„1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

6. Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Podľa obsahu odvolania odvolací súd v zmysle § 124 ods. 1 C.s.p. posúdil, že oprávnený napáda výrok o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie a nie aj výrok o trovách exekúcie. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, nakoľko mal za to, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a preskúmavaním jej náležitostí exekučný súd prekročil právomoc zverenú mu zákonom.

9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 7.9.2004 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 398,33 eura (12 000 Sk), ktorý sa povinný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom za jeho poskytnutie v sume 318,66 eura (9 600 Sk), t.j. spolu 716,99 eura (21 600 Sk). Súčasťou tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia Mgr. Tomáš Kušnír dňa 19.3.2005 uznal za povinného záväzok z tohto úveru pred notárom JUDr. Ondrejom X., o čom bola spísaná notárska zápisnica N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 19.3.2005 a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

10. Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

11. Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet (plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť, ako to uviedol súd prvej inštancie. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to

buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V uvedenom prípade povinného ako dlžníka pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice zastupoval Mgr. Tomáš Kušnír splnomocnený povinným v zmluve o úvere.

12. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

13. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

14. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o plnomocenstve - podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takáto zmluva je potom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva a povinnosti.

15. V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnému bolo zároveň na predtlači zmluvy o úvere splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na zastupovanie povinného pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávneným a povinný nemal možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasil so spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Za takejto situácie je tu zjavný rozpor záujmov medzi splnomocnencom, ktorý bol určený oprávneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným nedáva dostatočnú záruku, že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinného. Oprávnený si zjavne určil tohto zástupcu za tým účelom, aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú v protiklade a v konflikte so záujmami povinného. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným (povinným) vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Povinný teda platne nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním a tento nebol oprávnený v jeho mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru.

16. V zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinného splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jeho mene. Predmetná notárska zápisnica teda neobsahuje prejav vôle povinného o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a preto nemôže byť exekučným titulom voči tejto osobe. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe.

17. Odvolací súd preto súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých notárskej zápisnici, ktorá bola vyhotovená za vyššie uvedených podmienok, chýba jej materiálna vykonateľnosť, a teda nie je možné, aby bola spôsobilým exekučným titulom. Preto nie je možné na jej základe vykonávať exekúciu proti povinnému.

18. K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým z tvrdení oprávneného, z predložených listín a z exekučného titulu. V tomto štádiu nevykonával dokazovanie.

19. Oprávnený v podanom odvolaní podotkol, že súd prvej inštancie opätovne preskúmaval spôsobilosť exekučného titulu. Preskúmanie notárskej zápisnice notárom nie je pre súd záväzné a taktiež nie je záväzné jej posúdenie súdom pri udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Totiž udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím a rozhodnutím nie je ani notárska zápisnica, pretože táto má charakter verejnej listiny (§ 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti), ktorej správnosť sa predpokladá, pokiaľ nie je preukázaný opak. A preto jej opätovné posúdenie ako exekučného titulu nie je porušením právnych predpisov. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak

môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (viď § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.2007, spis. zn. 3Cdo 164/1996, v ktorom sa o. i. uvádza, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Nedostatok spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom je tak závažným nedostatkom podmienky exekučného konania, ktorý nemožno odstrániť a pre ktorý musí byť konanie zastavené.

20. Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvej inštancie pri preskúmavaní notárskej zápisnice za súladný so zákonom.

21. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, potvrdil ako vecne správne.

22. Oprávnený spolu s odvolaním proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal aj návrh na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. za účelom predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

23. K tomuto odvolací súd uvádza, že je bez právneho významu, či povinný v právnom vzťahu s oprávneným vystupoval ako spotrebiteľ, a teda či ustanovenie, ktorým splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na jeho zastupovanie pri spisovaní notárskej zápisnice napĺňalo charakter neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. či v danom prípade bola správne aplikovaná Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Totiž notárska zápisnica v predmetnom konaní nie je spôsobilým exekučným titulom, a to pre neplatné zastúpenie povinného pri jej spisovaní podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného. Totiž splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy advokátovi konajúcemu za oprávneného za účelom uznania dlhu povinného voči oprávnenému, je neplatným právnym úkonom, a preto je aj uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia absolútne neplatným právnym úkonom (viď uznesenie ÚS SR II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010).

24. Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za opodstatnený a z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu preukázateľne trovy konania nevznikli.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).