Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cpr-1-2015.pdf
PDF · 91.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/17/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Zuzanou Straňákovou v spore žalobcu: BoBo, s.r.o., so sídlom Priemyselná 2, Trnava, IČO: 36 260 312, zastúpený: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, H., o zaplatenie 380,45 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 100 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100 Eur od 01.08.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 280,45 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 380,45 Eur od 29.11.2014 do 31.07.2015 a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 280,45 Eur od 01.08.2015 do zaplatenia.
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.01.2015, doručenou súdu dňa 21.01.2015, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 352 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 352 Eur od 29.11.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca na strane zamestnávateľa a žalovaný na strane zamestnanca uzavreli dňa 22.09.2011 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 23.09.2011. Dňa 22.08.2014 žalovaný doručil žalobcovi výpoveď pracovnej zmluvy zo dňa 22.08.2014. Od 24.08.2014, t.j. odo dňa doručenia výpovede, sa žalovaný v rozpore s pracovnou zmluvou a so Zákonníkom práce ani raz nedostavil na miesto výkonu práce za účelom výkonu práce podľa pracovnej zmluvy. Žalobca žalovaného dňa 25.08.2014 písomne vyzval na plnenie si jeho povinností, resp. oznámenie prekážky v práci a očakávaného termínu nástupu do práce. Žalovaný na výzvu nereagoval. Výpovedná doba žalovaného začala plynúť dňa 01.09.2014 a uplynula dňa 31.10.2014. Uplynutím výpovednej doby sa pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil. Až do 31.10.2014 mal žalovaný povinnosť zotrvať u žalobcu. Keďže žalovaný u žalobcu počas výpovednej doby nezotrval, v zmysle bodu 11 pracovnej zmluvy a s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 3 Zákonníka práce platného v čase uzavretia pracovnej zmluvy vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie peňažnej náhrady v sume priemerného mesačného zárobku žalovaného za jeden mesiac, t.j. v sume 352 Eur. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 31.10.2014 na zaplatenie sumy 352 Eur v lehote splatnosti 14 dní od doručenia výzvy. Vzhľadom na uvedené si žalobca uplatňuje úroky z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 352 Eur od 29.11.2014 do zaplatenia.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nárok žalobcu nenamietal a ani nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak tvrdenia žalobcu.
3. Žalobca vzal podaním zo dňa 03.06.2016, doručeným súdu dňa 09.06.2016 a na pojednávaní konanom dňa 24.01.2017, žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 100 Eur spolu s príslušenstvom od 01.08.2015 do zaplatenia späť, keďže žalovaný dňa 31.07.2015 uhradil sumu 100 Eur.
4. Na pojednávaní konanom dňa 24.01.2017 žalobca navrhol zmenu žaloby v časti istiny a to tak, aby znela na sumu 280,45 Eur, nakoľko zamestnávateľ má právo na náhradu vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca, pričom v období 3. kvartálu roku 2014 priemerná mzda žalovaného bola 2,1875 Eur za hodinu, pričom po vynásobení v zmysle § 134 ods. 4 Zákonníka práce suma priemerného mesačného zárobku žalovaného vychádza na sumu 380,45 Eur. Žalobca uviedol, že keďže žalovaný už 100 Eur zaplatil, tak považuje za žalovanú čiastku sumu vo výške 280,45 Eur s príslušenstvom.
5. Súd uznesením, č.k. 4Cpr/1/2015-47 zo dňa 9. februára 2017 pripustil zmenu žaloby nasledovne: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 380,45 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 380,45 Eur od 29.11.2014 do zaplatenia.
6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. Podľa § 146 ods. 2 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 100 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100 Eur od 01.08.2015 do zaplatenia späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu ako aj pojednávanie, súd podľa vyššie citovaných ustanovení konanie v uvedenej časti zastavil a urobil tak v rozhodnutí vo veci samej a to aj bez súhlasu žalovaného, ktorý v tomto prípade nebol potrebný.
10. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a oboznámením s listinnými dôkazmi a to: výzvou na zaplatenie peňažnej náhrady zo dňa 03.12.2014, pracovnou zmluvou zo dňa 22.09.2011, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2013, výpoveďou zo dňa 22.08.2014, výzvou zo dňa 25.08.2014, výzvou zo dňa 31.10.2014, poštovými podacími hárkami, výplatnou páskou za mesiac 7/2014, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
11. Strany uzavreli dňa 22.09.2011 pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce: vodič cest. motor. vozidiel, s miestom výkonu práce Z. XX, G., dňom nástupu do práce 23.09.2011. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Mzda za vykonanú prácu bola dohodnutá na sumu 336 Eur. V bode 11. zmluvy si strany dohodli podmienku, že ak zamestnanec nedodrží výpovednú dobu, použije zamestnávateľ § 62 ods. 3, t.j. má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku.
12. Dňa 31.12.2013 strany uzavreli dohodu o zmene pracovnej zmluvy so vznikom pracovného pomeru dňa 23.09.2011 s tým, že dojednaný obsah pracovnej zmluvy sa zmenil s účinnosťou od 01.01.2014. Strany sa dohodli, že za vykonanú prácu patrí zamestnancovi dohodnutá mzda 352 Eur. Ostatné ujednania uvedené v pôvodnej pracovnej zmluve ostali v platnosti.
13. Z výpovede zo dňa 22.08.2014 vyplýva, že zamestnanec - žalovaný, dal v zmysle § 67 Zákonníka práce výpoveď z pracovného pomeru, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.09.2011. Vo výpovedi žalovaný uviedol, že jeho pracovný pomer sa končí ku dňu 22.08.2014. Zamestnávateľ - žalobca, výpoveď prevzal dňa 22.08.2014.
14. Žalobca výzvou zo dňa 25.08.2014 písomne vyzval žalovaného na plnenie si jeho povinností, keďže od 24.08.2014 sa žalovaný nedostavil do práce. Vyzval žalovaného, aby sa dostavil na miesto výkonu
práce v zmysle pracovnej zmluvy, alebo aby oznámil prekážky v práci a očakávaný termín nástupu do práce.
15. Výzvou zo dňa 31.10.2014 žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 352 Eur do 14 dní od nadobudnutia právoplatnosti výzvy s odôvodnením, že na základe podanej výpovede zo strany žalovaného dňa 22.08.2014, začala žalovanému plynúť dňa 01.09.2014 výpovedná lehota podľa § 62 Zákonníka práce, ktorú žalovaný nedodržal. Vzhľadom na uvedené si žalobca podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce uplatnil peňažnú náhradu.
16. Z poštového podacieho hárku vyplýva, že žalovaný výzvu zo dňa 31.10.2014 prevzal dňa 14.11.2014.
17. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
18. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
19. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Na základe takto vykonaného dokazovania a podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení mal súd za to, že je dôvodné žalobe žalobcu vyhovieť. Žalobca dôkazmi, ktoré do spisu doložil preukázal, že mal so žalovaným uzavretú pracovnú zmluvu zo dňa 22.09.2011, v ktorej v bode 11. si strany dohodli podmienku, že ak zamestnanec nedodrží výpovednú dobu, použije zamestnávateľ § 62 ods. 3, t.j. má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku. Dňa 31.12.2013 strany uzavreli dohodu o zmene predmetnej pracovnej zmluvy s tým, že dojednaný obsah pracovnej zmluvy sa zmenil v časti dohodnutej mzdy za vykonanú prácu, ktorá sa s účinnosťou od 01.01.2014 zvýšila na sumu 352 Eur. Žalobca ďalej preukázal, že dňa 22.08.2014 dal žalovaný v zmysle § 67 Zákonníka práce výpoveď, ktorú si žalobca prevzal dňa 22.08.2014. Pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil uplynutím jednomesačnej výpovednej doby, ktorá začala plynúť dňa 01.09.2014 a uplynula dňa 31.10.2014. Žalobca preukázal, že písomne vyzval žalovaného na nástup do práce, resp. na oznámenie prekážky v práci a očakávaného termínu nástupu do práce. Keďže žalovaný počas výpovednej doby nenastúpil do práce, nevykonával svoju prácu, a teda nezotrval v pracovnom pomere u žalobcu, žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 31.10.2014 na zaplatenie sumy 352 Eur v zmysle ustanovenia § 62 ods. 8 Zákonníka práce tak, aby ju zaplatil do 14 dní od prevzatia tejto výzvy na účet žalobcu. Uvedenú výzvu žalovaný prevzal dňa 14.11.2014, t.j. 14-dňová lehota na plnenie uplynula dňom 28.11.2014. Z predloženej výplatnej pásky žalovaného mal súd za preukázané, že v období 3. kvartálu roku 2014 bola priemerná mzda žalovaného 2,1875 Eur za hodinu, pričom po vynásobení v zmysle § 134 ods. 4 Zákonníka práce suma priemerného mesačného zárobku žalovaného vychádza na sumu 380,45 Eur. Žalobca teda všetkými zákonnými spôsobmi svoj nárok preukázal, uniesol dôkazné bremeno a bezpochyby preukázal porušenie Zákonníka práce, keď žalovaný nenastúpil do práce počas výpovednej doby v trvaní jedného mesiaca a v pracovnej zmluve si strany písomne dohodli v bode
11. právo zamestnávateľa na peňažnú náhradu, ak zamestnanec nezotrvá počas výpovednej doby u zamestnávateľa. Peňažná náhrada predstavuje sumu priemerného mesačného zárobku zamestnanca za jeden mesiac, ktorá bola vo výške 380,45 Eur. Žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal nárok uplatnený žalobcom a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom.
23. S poukazom na uvedené, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie a na skutočnosť, že žalovaný neplnil včas a riadne záväzok vyplývajúci z dojednaného zmluvného vzťahu, dostal sa s plnením vo vzťahu k žalobcovi do omeškania. Žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 380,45 Eur od 29.11.2014 (deň nasledujúci po dni, kedy uplynula žalovanému lehota na plnenie) do 31.07.2015 (deň kedy žalovaný uhradil sumu 100 Eur) a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 280,45 Eur od 01.08.2015 do zaplatenia, na zaplatenie ktorých súd žalovaného zaviazal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 380,45 Eur, pričom v časti o zaplatenie sumy 100 Eur súd konanie zastavil. Súd mal za to, že čiastočné zastavenie konania zavinil žalovaný tým, že po podaní žaloby uhradil žalobcovi sumu 100 Eur, čo nemožno pripočítať na ujmu žalobcu. V časti o zaplatenie sumy 280,45 Eur súd žalobe vyhovel, čo predstavuje taktiež úspech žalobcu. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 100 %. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia; o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).