Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/66/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobcu G. C., bytom V. J. Z. XX, právne zastúpeného JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, Vranov nad Topľou, Kalinčiakova 10, proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 01.06.2016 č. PPZ-HCP-PO2-128-003/2016, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím z 01.06.2016 č. PPZ-HCP-PO2-128-003/2016 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Košice zo dňa 05.05.2016 č. PPZ-HCP-PO6- ZVC-54-009/2016. Týmto rozhodnutím Oddelenie cudzineckej polície PZ Košice ako správny orgán prvého stupňa rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu na územie Ukrajiny v zmysle § 77 ods.1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o pobyte cudzincov“) z dôvodov uvedených v § 82 ods.1 písm.b) a c) zákona o pobyte cudzincov.

2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že dňa 05.05.2016 v čase o 13:30 hod. bol žalobca kontrolovaný správnym orgánom pred Ústavom na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach - Šaci, kde pri kontrole predložil cestovný pas Ukrajiny č. J. vydaný dňa 29.01.2007 s platnosťou do 29.01.2017. Následne bol žalobca predvedený v zmysle ustanovenia § 79 ods.1 zákona o pobyte cudzincov na správny orgán v súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení, nakoľko bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu súdom uložený trest vyhostenia, ako aj z dôvodu podozrenia z jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky.

3. Vykonanou lustráciou žalobcu v informačných systémoch Policajného zboru správny orgán zistil, že žalobca mal na území SR udelený trvalý pobyt za účelom zlúčenia rodiny v dobe od 10.08.1999 s platnosťou do 24.10.2005. Zároveň bolo zistené, že žalobca nemá na území SR udelený pobyt s výnimkou tolerovaného pobytu z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody.

4. Žalobca mal v dobe od 19.03.2010 z úradnej moci udelený tolerovaný pobyt na území SR v zmysle ustanovenia § 58 ods.4 písm.c) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody. Dňa 20.02.2012 bol žalobca rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach sp. zn. 8T/5/2011 odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods.1, ods.4 písm.b) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm.f) Trestného zákona a za zločin vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm.a) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm.a) Trestného zákona na súmerný trest odňatia slobody podľa § 189 ods.2 za

použitia § 42 ods.1, § 37 písm.h), § 38 ods.7 Trestného zákona v trvaní 8 rokov a 1 mesiac. Okresný súd zároveň zrušil výrok o treste odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu uložený rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 03.08.2009 sp. zn. 3T/143/2009 v spojení s uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 09.06.2011 sp. zn. 3T/143/2009. Podľa § 48 ods.2 písm.a) Trestného zákona bol žalobca zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody v minimálnym stupňom stráženia. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 20.09.2012 sp. zn. 5To/29/2012 zrušil uvedený rozsudok okresného súdu vo výroku o trestu a uložil žalobcovi podľa § 322 ods.3 Trestného poriadku podľa § 189 ods.2, § 42 ods.1, § 37 písm.h), § 38 ods.1, 3 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

5. Z dokladov predložených žalobcom, ktoré ho oprávňovali na vstup a pobyt na území SR a z vykonaných lustrácií, bolo správnym orgánom zistené, že jeho pobyt na území SR je neoprávnený. Z uvedeného dôvodu bolo správnym orgánom začaté správne konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu podľa ustanovenia § 77 zákona o pobyte cudzincov z dôvodu zistenia jeho neoprávneného pobytu na území SR a z dôvodu právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin bez uloženia trestu vyhostenia súdom.

6. Žalobca po začatí správneho konania uviedol, že na územie SR pricestoval približne pred 13 rokmi, žil v jednej domácnosti so svojou matkou Y. Z.. Na území SR pracoval iba pol roka a od roku 2010 bol vo výkone trestu odňatia slobody až do 05.05.2016.

7. Správny orgán konštatoval, že žalobca svojim neoprávneným pobytom na území SR spáchal priestupok podľa ustanovenia § 118 ods.1 písm.a) zákona o pobyte cudzincov, a zároveň týmto svojim konaním naplnil dôvody administratívneho vyhostenia podľa ustanovenia § 82 ods.1 písm.d) zákona o pobyte cudzincov.

8. Správny orgán podľa ustanovenia § 82 ods.3 písm.d) zákona o pobyte cudzincov uložil žalobcovi zákaz vstupu na územie SR v trvaní dvoch rokov, čo je na dolnej hranici zákonom určenej sadzby, pričom vzal do úvahy nielen skutočnosť, že žalobca sa na území SR zdržiaval neoprávnene od doby jeho prepustenia na slobodu, ale aj skutočnosť, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

9. U žalobcu neboli zistené prekážky administratívneho vyhostenia na územie Ukrajiny podľa ustanovenia § 81 zákona o pobyte cudzincov. Toto zistenie správneho orgánu sa opieralo o vyjadrenie účastníka konania v zápisnici, v ktorej uviedol, že mu nie sú známe prekážky administratívneho vyhostenia na územie domovského štátu. Jeho osobe žiadne nebezpečenstvo uvedené v poučení zápisnice na území krajiny nehrozí, v domovskom štáte nie je politicky aktívny.

10. Správny orgán pri vydaní rozhodnutia postupoval v súlade s článkom 8 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej iba „Dohovor“). V rámci skúmania súkromného a rodinného života žalobcu, že matka žalobcu je občiankou SR, ale žalobca je plnoletou osobou, je štátnym príslušníkom Ukrajiny bez pobytu na území SR, a je spôsobilý brať na seba práva a povinnosti.

Správny orgán tiež postupoval v súlade s článkom 2 Dohovoru. Podľa úvahy správneho orgánu možno chápať zásah správneho orgánu do ľudských a občianskych práv žalobcu ako odôvodnený. Ochrana právneho poriadku SR, ktorý žalobca svojim protiprávnym konaním porušil, je záujmom verejným, ktorý je nadradený jeho súkromnému záujmu.

11. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a jeho vrátenie správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že sa na území SR zdržiava od roku 1995 v bydlisku svojej matky Y. Z. v J. a od roku 2000 v V. J. Z., kde si jeho matka kúpila rodinný dom. Dňa 24.01.1996 mu Ministerstvo vnútra SR udelilo osvedčenie o rodnom čísle. Na území SR sa zdržiaval okrem dvojročného pobytu v Írsku a štvorročného pobytu v Španielsku. V roku 2010, keď si mienil predĺžiť platnosť svojich dokladov, ktoré mali smerovať k udeleniu slovenského občianstva, bol políciou zaistený a odsúdený. Z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody mu bol udelený tolerovaný pobyt. V odvolaní ďalej žalobca uviedol, že nebol prihlásený na pobyt u svojej matky, lebo sa zdržiavala v zahraničí a on bol vo výkone trestu odňatia slobody. Teraz sa chce prihlásiť k

trvalému pobytu na adresu svojej matky, ktorá že mu finančne pomôže, má záujem riadne pracovať ako zvárač a mieni ďalej viesť riadny život a nepáchať trestnú činnosť. Uviedol, že jeho pobyt na Ukrajine by pre neho znamenal ohrozenie života a zdravia, na Ukrajine nemá žiadnu osobu, ktorá by ho poznala, nemá žiadnu rodinu, ktorá by mu pomohla, jediná rodina je jeho matka, ktorá žije na území SR, ktorá je slovenskou občiankou od roku 2007. Má jedného brata, ktorý žije v Španielsku, ale tam nie je možné sa o neho postarať takým spôsobom, ako to vie jeho matka. Bez riadnych dokladov by v Španielsku nemohol vykonávať žiadne práce. Na území SR sa zdržiava na základe platného cestovného dokladu, ktorý je platný do 17.01.2017. Žalobca v odvolaní konštatoval, že rozhodnutie o vyhostení považuje voči svojej osobe za likvidačné. Poukázal na to, že Slovenská republika by mala chrániť jeho záujmy v zmysle článku 8 ods.1 Dohovoru, podľa ktorého má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie, čo pri rozhodovaní správny orgán do úvahy nebral a týmto článkom sa neriadil.

12. Žalovaný po preskúmaní odvolania a napadnutého rozhodnutia, ako aj dôkazov, ktoré slúžili podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia prvého stupňa, konštatoval, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadne dôvody, ktoré by viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a žalovaný sa stotožnil s postupom správneho orgánu v konaní, ktorý bol v súlade so Správnym poriadkom. Konštatoval, že žalobca naplnil dôvody administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods.1 písm.b) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že má neoprávnený pobyt na území SR, pretože jeho oprávnenie na pobyt na skončilo dňa 24.10.2005. Tolerovaný pobyt bol žalobcovi udelený z úradnej moci počas výkonu trestu odňatia slobody. Žalobca tiež naplnil dôvody administratívneho vyhostenia podľa ustanovenia § 82 ods.2 písm.c) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin bez uloženia trestu vyhostenia z územia SR súdom.

13. Žalovaný v odôvodnení konštatoval, že podľa článku 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 2016/399, ktorým sa ustanovuje Kódex schengenských hraníc na plánovaný pobyt v schengenskom priestore, teda aj na území SR, ktorý nepresiahne 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, zahŕňa posúdenie obdobia 180 dní predchádzajúcich každému jednotlivému dňu pobytu, musia štátni príslušníci tretej krajiny spĺňať tieto podmienky: mať platný cestovný doklad, ktorý držiteľa oprávňuje prekročiť hranicu a ktorého platnosť musí byť najmenej o 3 mesiace dlhšia, ako je zamýšľaný dátum odchodu z územia členských štátov, bol vydaný počas posledných 10 rokov a mať platné vízum v prípade, ak sa u cudzinca vyžaduje. Žalovaný konštatoval, že štátni príslušníci Ukrajiny nie sú od vízovej povinnosti oslobodení.

14. K osvedčeniu o rodnom čísle, ktorý žalobca pripojil k podanému odvolaniu, žalovaný uviedol, že ide len o osvedčenie o tom, že žalobcovi bolo pridelené rodné číslo, pretože mal v minulosti udelený pobyt na území SR. Rodné číslo nepreukazuje oprávnenie na pobyt, prípadne štáto-občiansky vzťah žalobcu k SR.

15. K sľubom žalobcu, že v prípade udelenia štátneho občianstva SR sa riadne zaradí do života a bude riadnym členom spoločnosti, žalovaný konštatoval, že takúto možnosť už žalobca mal a nevyužil ju, pričom tieto jeho očakávania a želania, prípadne plány do budúcna nie sú záväzné pre správny orgán, aby sa prehliadalo nerešpektovanie právneho poriadku. Poukázal na to, že žalobca mal od 19.03.2010 z úradnej moci udelený tolerovaný pobyt na území SR, ktorý prepustením z výkonu trestu odňatia slobody zanikol. Žalobca v čase vydania prvostupňového rozhodnutia o vyhostení sa nachádzal na území SR na neoprávnenom pobyte a mal možnosť sa informovať o možnosti podania si žiadosti o udelenie pobytu už počas výkonu trestu odňatia slobody.

16. K odvolacej námietke týkajúcej sa článku 8 ods.1 Dohovoru žalovaný uviedol, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s týmto článkom. V rámci skúmania súkromného a rodinného života žalobcu zistil, že síce matka účastníka konania je občianskou SR s trvalým pobytom na území SR, avšak žalobca je plnoletou osobou, je štátnym príslušníkom Ukrajiny bez pobytu na území SR a je spôsobilý brať na seba práva a povinnosti.

17. Aj dobu zákazu vstupu na územie SR podľa žalovaného správny orgán prvého stupňa dostatočne odôvodnil, keď podľa § 82 ods.3 písm.b) zákona o pobyte cudzincov uložil žalobcovi dolnú hranicu tejto lehoty, keď Ukrajina je susediacim štátom.

18. Vzhľadom na to, že žalovaný nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

19. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ Košice, v ktorej navrhol, aby súd obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Ako dôvod nezákonnosti oboch rozhodnutí uviedol porušenie ustanovenia § 3 ods.5 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (). Podľa názoru žalobcu správne orgány vo svojich rozhodnutiach nebrali do úvahy skutočnosti, ktoré uvádzal, a to, že sa na území SR zdržiava od roku 1995 s výnimkou 6 rokov, kedy sa zdržiaval v Írsku a Španielsku. Na Ukrajine nebol necelých 21 rokov, nemá tam žiadnych príbuzných, žiadnych známych, ani kamarátov, nikoho kto by mu vedel pomôcť. Vyhostenie na Ukrajinu by bolo pre neho likvidačným, pretože nemá ani kam ísť. V jeho situácii a pri súčasných podmienkach, ktoré prevládajú na Ukrajine, by bol jeho pobyt na jej území ohrozením jeho života a zdravia. Jediná osoba, ktorá mu môže pomôcť začleniť sa do spoločnosti a viesť riadny život, je jeho matka, ktorá žije na území SR a je slovenskou občiankou.

20. Nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalobca videl aj v tom, že správne orgány nebrali do úvahy článok 8 ods.1 Dohovoru, kde má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie, v zmysle ktorého by mala aj SR chrániť jeho práva a záujmy. Hoci na tieto okolnosti poukazoval v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, odvolací orgán pochybenie prvostupňového správneho orgánu neodstránil. Žalobca ďalej konštatoval, že v prípade, že nezákonné rozhodnutie nebude zrušené, dôjde k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.2 Ústavy SR a článku 6 ods.1 Dohovoru.

21. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol. Konštatoval, že so skutočnosťami uvedenými v žalobe sa žalovaný vysporiadal v odvolacom konaní, pričom žalobca v žalobe neuviedol nové skutočnosti. Považuje obe napadnuté rozhodnutia za vydané v súlade so zákonom.

22. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

Podľa § 23 ods.2 písm.c) Správneho súdneho poriadku sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.

23. Súd v konaní podľa § 190 - § 193 Správneho súdneho poriadku a podľa § 231 - § 241 Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach žaloby, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

24. Podľa § 82 ods.1 písm.b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území SR.

Podľa § 82 ods.2 písm.c) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia. Z obsahu spisu žalovaného vyplýva, že žalobca mal v období od 10.08.1999 do 24.10.2005 udelený trvalý pobyt za účelom zlúčenia rodiny. Po jeho skončení žalobca nežiadal o ďalší druh pobytu, ani o udelenie štátneho občianstva, územie SR opustil a zdržiaval sa v zahraničí ako občan Ukrajiny.

25. Od 19.03.2010 mal žalobca tolerovaný pobyt z úradnej moci podľa § 58 ods.4 písm.c) zákona o pobyte cudzincov, ktorý zanikol prepustením na slobodu dňa 05.05.2016. Z uvedeného teda vyplýva, že v čase vydania rozhodnutia o vyhostení mal žalobca neoprávnený pobyt na území SR, preto tu bol daný dôvod na jeho administratívne vyhostenie podľa ustanovenia § 82 ods.1 písm.b) zákona o pobyte cudzincov.

26. Zo spisu tiež vyplýva, že žalobca bol odsúdený za úmyselné trestné činy a súdom mu nebol uložený trest vyhostenia. Aj v tomto prípade bol preukázaný dôvod na administratívne vyhostenie žalobcu podľa § 82 ods.2 písm.c) zákona o pobyte cudzincov.

27. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení žalobcu vzali do úvahy článok 8 ods.1 Dohovoru, pričom však správne zohľadnili to, že žalobca je plnoletý a ako taký je spôsobilý mať práva a povinnosti, je stále príslušníkom Ukrajiny bez pobytu na území SR. Zároveň však postupoval aj s článkom 8 ods.2 Dohovoru, podľa ktorého štátny orgán nemôže do výkonu práva na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie zasahovať, okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia a morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných. Vzhľadom na to, že žalobca opakovane svojim konaním porušil zákony SR, pričom tieto konania boli súdom kvalifikované ako úmyselné trestné činy, podľa názoru súdu je to v zmysle článku 8 ods.2 Dohovoru daný dôvod na zásah správnych orgánov do ľudských a občianskych práv žalobcu podľa zásady proporcionality. Doba vyhostenia tejto zásade zodpovedá.

28. Súd nepovažuje žalobnú námietku žalobcu, že správne orgány rozhodli v rozpore s ustanovením § 3 ods.5 zákona č. 71/1967 Zb. Správny súdny poriadok, za dôvodnú, pretože dôvody, pre ktoré bol žalobca administratívne vyhostený, boli objektívne preukázané a sú jednoznačné. Vyhostenie podľa odseku 1 ustanovenia § 82 je obligatórne. Pričom dôvod vyhostenia - neoprávnený pobyt na území SR u žalobcu bol nepochybný. Dôvod vyhostenia uvedený v § 82 ods.2 písm.c) zákona o pobyte cudzincov bol dostatočným spôsobom odôvodnený verejným záujmom na ochrane právneho poriadku SR.

29. Z uvedených dôvodov súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu zamietol.

30. Žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože vo veci nemal úspech (§ 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.