Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/334/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci manželky: W. C., P.. M., G.. XX.XX.XXXX, K. M. XXC, J., štátny občan SR, zastúpená B.. V. B.C., AK C. XX, K. a manžela: T.. B. C., G.. XX.XX.XXXX, K. J.I. X, T. O. V., štátny občan SR, zastúpený B.. B. C., AK B. X, K., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom C.: B., G.. XX.XX.XXXX Q. G., G.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Súd manželstvo T.. B. C., G.. XX.XX.XXXX Z. E.T. E. a W. C.U., P.. M., G.. XX.XX.XXXX Z. Ž., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .

Súd zveruje maloleté deti C.: B.Q., G.. XX.XX.XXXX Q. G., G.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí C.: B., G.. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne a G., G.. XX.XX.XXXX sumou 180 eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých detí vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd styk otca s maloletými deťmi C.: B., G.. XX.XX.XXXX Q. G., G.. XX.XX.XXXX neurčuje.

Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.12.2013 sa manželka domáhala rozvodu manželstva s manželom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom B. Q. G. na čas po rozvode.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý B. a dňa XX.XX.XXXX M. G.. Manželstvo účastníkov konania bolo uzatvorené zo vzájomnej citovej náklonnosti, od počiatku však bolo poznamenané rozdielnosťou pováh manželov. Postupom času došlo k vážnemu narušeniu a rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi do takej miery, že obnovenie spolužitia sa stalo nemožným, pričom zotrvávanie v tomto stave malo nepriaznivé dôsledky na vzťahy v rodine a vytváralo nevhodné prostredie pre výchovu a starostlivosť o deti. Manželka poukázala na to, že manžel venoval väčšinu svojho času podnikaniu a práci, doma trávil

len minimum svojho času a ani vtedy sa nezapájal do života domácnosti a ani do starostlivosti o maloleté deti, s ktorými trávil málo času. Manžel síce prispieval na náklady domácnosti, avšak jeho ekonomické podporovanie rodiny považovala manželka za zvláštne, keď zvažoval, na ktoré náklady prispeje a na ktoré nie. Príjem manželky jej pritom neumožňoval hradiť všetky potrebné náklady, pričom manžel, ktorý dosahoval nadštandardné príjmy, sa správal v tejto otázke arogantne a prispievanie na maloleté deti podmieňoval tým, že deti si tieto finančné prostriedky musia zaslúžiť. Takéto správanie manžela považovala manželka za ekonomické vydieranie, pričom opakovane sa stalo, že na domácnosť museli prispieť jej rodinní príslušníci. Manželka sa podrobne vyjadrovala ku vzťahom manželov po rozpade ich spolužitia, k správaniu sa manžela voči jej osobe, ako aj ohľadom nakladania s majetkom a financiami po tom, čo mu manželka oznámila svoju vôľu rozviesť sa, čo podrobnejšie popísala v priebehu konania. Mala za to, že ani manžel nemá záujem na ďalšom spolužití, keďže situácia medzi nimi sa vyhrotila, netrávia spolu čas ani ako manželia a ani ako rodičia a vzájomne nekomunikujú, čím je atmosféra v domácnosti poznačená. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k deťom na čas po rozvode matka spočiatku navrhovala, aby boli obe deti zverené do jej osobnej starostlivosti, otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 300 € mesačne na každé dieťa a zároveň navrhla, aby zostal styk otca s deťmi neupravený. Vo svojom návrhu vyčíslila náklady na odôvodnené potreby a záujmy detí u B. v sume 450 € mesačne a u G. v sume 460 € mesačne.

3. Manžel spočiatku s návrhom manželky na rozvod manželstva nesúhlasil a žiadal, aby ho súd zamietol. Uviedol, že je pravdou, že medzi manželmi sú prítomné rozpory, avšak ich príčinu videl v iných, než manželkou prezentovaných skutočnostiach. Predovšetkým mal za to, že spolužitie manželov výrazne negatívne ovplyvnila tá skutočnosť, že spoločnú domácnosť s nimi zdieľala babka manželky, ktorá zobrala manželom priestor pre vzájomné riešenie problémov, kedy sa manželka zásadne stotožňovala s radami svojej babky aj ohľadom spolužitia manželov. Podrobne sa vyjadroval k spolužitiu manželov ako aj k tvrdeniam manželky o čase, ktorý manžel trávil v spoločnej domácnosti a ktoré sa zo strany manželky nezakladali na pravde, čo príkladmo popísal vo svojom vyjadrení zo dňa 30.04.2014 (č. l. 55). K svojim príjmovým a majetkovým pomerom uviedol, že tieto nezodpovedajú tým, ktoré uvádzala manželka, pričom sa podrobne vyjadril k finančným otázkam a hospodáreniu rodiny a poukázal na to, že sa snažil dať rodine maximum, k čomu využíval všetky dostupné možnosti. Ohradil sa voči tvrdeniam manželky, že bola ekonomicky vydieraná, keď väčšina rozhodnutí ohľadom rodiny bola v súlade s jej želaniami, a to aj v prípadoch, keď manžel s niektorými výdavkami nesúhlasil (životné poistky pre deti vo výške 600 € ročne na jedného, nákladné veci pre rodinu manželky). Mal za to, že vzťah medzi manželmi sa začal narúšať v čase, kedy pracovná vyťaženosť spôsobila manželovi zdravotné problémy, od ktorého obdobia zostal vzťah manželov narušený, manžel začal vnímať zmenu v správaní manželky voči nemu, ktorú označil za nenávisť a taktiež i zmenu v postojoch oboch detí. Manžel sa snažil o obnovenie spolužitia, avšak neúspešne. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode poukázal na to, že zo strany manželky bol po jej odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti ubezpečovaný o tom, že sa o výkone rodičovských práv a povinností dohodnú v prospech detí, k čomu však z pohľadu otca nedošlo, k čomu sa vo svojom vyjadrení podrobnejšie vyjadril. Spočiatku mal za to, že v prípade rozvodu manželstva je najvhodnejšou formou striedavá osobná starostlivosť, na ktorú však matka maloletých detí reaguje podráždene, a to napriek tomu, že otec sa snaží s matkou komunikovať. Poukazoval na to, že matka mu zamedzuje v styku s deťmi a svojvoľne určuje, kedy sa otec môže s deťmi vidieť, čím porušuje jeho rodičovské práva. V tom čase mal však za to, že uvedené je len dôsledkom momentálnej krízy rodičov ako manželov a že táto je iba dočasná.

4. Manželka sa s tvrdeniami manžela nestotožnila, poukázala na to, že manžel sa k nej nespráva slušne, skôr znevažujúco, mala za to, že simuluje svoj záujem o udržanie manželstva, aby si zachoval svoju ekonomickú istotu a oddialil riešenie finančných otázok manželov. Uviedla, že od januára 2014 nežijú s manželom v spoločnej domácnosti, z ktorej sa ona spolu s deťmi odsťahovala do prenajatého bytu v T. O. V., kde v tom čase žila i so svojim vtedajším partnerom. Manželstvo považovala za usporiadané do roku 2008, kedy začala pociťovať vo vzťahu k manželovi odcudzenie z dôvodu jeho správania sa. Snažila sa s manželom riešiť problémy v ich vzťahu, avšak jeho záujem bol len povrchný, z jeho pohľadu bolo všetko v poriadku. Od roku 2011 sa intímne manželia stýkali len sporadicky, následne už vôbec, vládlo medzi nimi napätie, ktoré sprevádzala častá a opakovaná absencia komunikácie. Z dôvodu výkonu práce manžela bola celá starostlivosť o domácnosť, jej chod ako aj starostlivosť o deti na manželke a postupom času sa úplne osamostatnila. Počas konania si zakúpila prostredníctvom hypotekárneho úveru a úveru na bývanie byt v J., do ktorého sa spolu s deťmi presťahovala v priebehu roku 2016. Počas konania zmenila svoj návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k deťom na čas po rozvode

v časti určenia výživného zo strany otca voči deťom a navrhla, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu každého z detí vo výške 200 € mesačne. Vo svojich podaniach podrobne rozoberala majetkovú a finančnú situáciu manžela, obchodné podiely, ich prevody, nakladanie s finančnými prostriedkami a majetkovými hodnotami a mala za to, že tieto skutočnosti poukazujú na výrazne lepšie pomery manžela, než aké prezentuje v rámci konania (č. l. 369 a nasl.), keďže ak by jeho príjem bol taký, ako prezentuje, nemohol by disponovať popísaným majetkom. Nemožno sa preto uspokojiť s predloženými daňovými priznaniami, ktoré neodrážajú skutočný príjem a majetok manžela, keďže po tom, čo manželka podala návrh na rozvod, manžel sa začal zbavovať majetku, a to aj prevodom na jemu blízke osoby. Spočiatku navrhovala, aby bol upravený aj styk otca s deťmi, počas konania však na tejto úprave netrvala a navrhla, aby bol styk otca s deťmi ponechaný bez úpravy.

5. Manžel počas konania zmenil svoj postoj a s rozvodom manželstva súhlasil, pričom za hlavný dôvod rozvratu manželských vzťahov označil neveru manželky, o ktorej sa dozvedel až po podaní návrhu na rozvod manželstva. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode spočiatku súhlasil s tým, aby boli zverené do osobnej starostlivosti matky a on bude povinný prispievať na ich výživu sumou 80 € mesačne na maloletého B. a sumou 70 € mesačne na maloletú G., v súčasnosti schopný prispievať na výživu detí vo vyššom rozsahu, keďže jeho jediným príjmom je príjem z polovičného úväzku a z prenájmu nebytových priestorov. Nadôvažok sám hradí náklady na rodinný dom, v ktorom býva a ktorý je v BSM manželov. Počas konania poukázal na to, že ukončuje podnikateľskú činnosť s tým, že dal manželke návrh, aby od neho odkúpila obchodné podiely v spoločnostiach G., A..P..U.., V., A..P..U.., V. T., A..P..U.. za sumu 1 €. Uviedol, že má pretrvávajúce vážne zdravotné problémy, ktoré ho obmedzujú vo výkone práce a nie je schopný pracovať viac, než na polovičný úväzok. Pravidelne chodí na kontrolné vyšetrenia. Po skončení súdneho konania sa plánuje dať psychicky a zdravotne do poriadku, aby mohol riadne pracovať a hradiť náklady spojené s výživou a výchovou detí v potrebnom rozsahu. Zároveň navrhol, aby bol upravený jeho styk s deťmi (č. l. 278). Na poslednom pojednávaní sa domáhal zverenia maloletého B. do svojej osobnej starostlivosti a rovnako tak aj maloletej G. za predpokladu, že si to bude želať s tým, že matka bude zaviazaná prispievať na výživu maloletého B. sumou 120 € mesačne a na výživu maloletej G. sumou 100 € mesačne. Poukázal na to, že jeho vzťah predovšetkým s maloletým B. sa počas konania zlepšil, našli si k sebe cestu. Chcel synovi poskytnúť podporu, čo sa týka návštevy školy, podpory v štúdiu, doučovania z matematiky, podpory v športe, kde maloletému zabezpečuje aj veci v súvislosti s jeho športovou činnosťou. Uviedol, že maloletý denne cestuje tri hodiny, má veľa záujmov a športuje, z ktorého dôvodu mal za to, že by bolo dobré, aby sa o maloletého staral a pomáhal mu so všetkým, čo bude potrebovať a ušetril mu tak aj čas. Aj maloletá G. má u otca vytvorené podmienky pre život, navštevuje školu, ktorá sa nachádza 100 metrov do domu a otec jej vie spraviť podporu pre aktivity v K.. Výchovné vedenie matky najmä vo vzťahu k maloletému B. nepovažoval za správne, Ohľadom svojich príjmových a majetkových pomerov zotrvával na svojich vyjadreniach a poukázal na to, že čaká na koniec tohto konania, aby už nebol stresovaný a mohol sa riadne zaradiť do pracovného procesu. Aby mohol vyvážiť požiadavky na výživu maloletých detí, odpredáva veci zo svojho vlastníctva (notebook a pod.)

6. Súd pristúpil k pohovoru s maloletými deťmi B. Q. G., kde B. súhlasil s nahrávaním pohovoru, maloletá G. nesúhlasila, z ktorého dôvodu bol z jej pohovoru robený úradný záznam. Obe deti sú na svoj vek veľmi inteligentné, slušne vychované, vo vzťahoch k svojim rodičom zorientované a súd nezhliadol pochybnosti o tom, že svoj názor vyjadrovali slobodne, čo bolo zrejmé aj z toho, že pohovor bol vykonaný s každým z detí zvlášť, pričom tak B. Q. Q. G. si mohli vybrať, či bude alebo nebude pohovor zaznamenávaný. V čase pohovoru mal B. XX,X P. Q. G. XX P..

X. B. zhodnotil situáciu veľmi rozumne a z jeho výpovede bolo zrejmé, že problémom sú výlučne vzájomné vzťahy medzi rodičmi a nie vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Uviedol, že chce mať jeden domov, z ktorého by odchádzal a do ktorého by sa vracal, ale s otcom chce byť častejšie, svoj vzťah k nemu v poslednom období prehodnotil, otec mu chýba a predstavuje pre neho mužský vzor, ktorý prirodzene vyhľadáva, keďže doma žije s mamou a sestrou. Na strane druhej priznal, že je vyťažený, veľa času mu zaberie šport, ktorý má veľmi rád a chce sa mu i naďalej venovať na vrcholovej úrovni (má záujem nominovať sa do reprezentácie). Opakovane vyjadril, že on nemá v styku s otcom problém, sám si ho dokáže korigovať, s ohľadom na svoje povinnosti a čas, ktorý má k dispozícii. Sám však priznal, že presne stanovené termíny sú, vzhľadom k jeho vyťaženosti, problémom. Z jeho vyjadrení bolo zrejmé, že snahy otca o striktnú úpravu styku vyplývajú zo strachu otca, ako by reagovala matka na styk, ktorý by nebol upravený súdnym rozhodnutím, čo však maloletý opakovane dementoval a poukazoval na to, že

„mama taká nie je“. Prirodzene inklinuje k tomu, aby si čas s otcom vyberal sám na základe ich vzájomnej dohody. V súvislosti so svojou vyťaženosťou poukázal aj na problémy so školou a nedostatočné školské výsledky, ktorých si je vedomý a jednu z alternatív vidí aj v zmene školy, keďže táto je náročná. Veľmi spontánne sa vyjadroval k vzťahom medzi oboma rodičmi a vyjadril želanie rýchleho ukončenia tohto konania, keďže v tom žijú dlho a keďže rodičia majú medzi sebou negatívne vzťahy, prejavuje sa to v každodennom živote rodiny. V rámci pohovoru boli evidentné jeho pozitívne citové väzby k sestre G., okrem iného uviedol, že nechce žiť inde ako sestra a nechce, aby boli rozdelení. Už teraz sú spolu málo a on chce tráviť čas aj s ňou.

8. Maloletá G. má evidentne bližší vzťah k matke, svoje vzťahy k otcovi však označila za dobré. Uviedla, že v čase styku sa otec snaží vymýšľať program a je s ním dobre. Výrazne negatívne vnímala to, že rodičia spolu nekomunikujú a nedokážu sa na ničom dohodnúť. S otcom by sa chcela stretávať na základe vzájomnej dohody, ktorá sa uskutoční prostredníctvom telefónu. Viac by jej vyhovoval „voľný režim“, aby nebol styk striktne (presne) upravený a oni by sa s otcom na tom dohodli.

9. Právny zástupca manželky zotrvával na svojich prednesoch a vyjadreniach s tým, že žiadal, aby boli na čas po rozvode manželstva obe deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 200 € mesačne na jedno dieťa. Styk otca s deťmi navrhol ponechať bez úpravy.

10. Právna zástupkyňa manžela poukázala na to, že vzťah medzi maloletým B. a otcom sa začína formovať k lepšiemu. Je však potrebné uviesť, že výsledky maloletého v škole sú nedostatočné, otec má pritom možnosť ho doučovať. Z hľadiska toho, čo sa na strane maloletého stalo (trestná činnosť) mala za to, že je potrebné, aby mal maloletý mužský vzor a stotožnila sa s názorom otca, že tu prichádza do úvahy zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti. K otázke výšky výživného poukázala na plnenie si vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom tak, ako to bolo vydokladované listinnými dôkazmi s tým, že v priemere tieto vecné plnenia vychádzajú na cca 150 € v rámci realizácie styku počas víkendu, ktoré okolnosti žiadala zohľadniť v prípade, že súd zverí deti do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s deťmi, doposiaľ zastávali názor, že tento nie je potrebné upravovať. Otec však chce tento styk upraviť z dôvodu istoty, a to tak, ako to bolo prednesené na ostatnom pojednávaní do zápisnice súdu.

11. Kolízny opatrovník v rámci konania vykonal šetrenia na strane oboch detí a poukázal i na vyjadrenia oboch detí, kedy sa vyjadrili, že chcú byť v starostlivosti matky, nechcú byť rozdeľované a že by im viac vyhovovalo, keby ich styk s otcom nebol striktne upravovaný. S ohľadom na uvedené doporučil súdu na čas po rozvode manželstva rozhodnúť tak, ako bolo rozhodnuté v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu.

12. Súd sa oboznámil s návrhom manželky zo dňa 12.12.2013, sobášnym listom manželov, rodnými listami maloletých detí, výpismi z Obchodného registra na spoločnosti X-S., A..P..U.., V. I., A..P..U.., V. T., A..P..U.., V., A..P..U.., T. O., A..P..U.., G., A..P..U.., O., V. A., potvrdením o návšteve školy na strane oboch detí, potvrdeniami o športovej činnosti na strane maloletého B. a nákladoch s tým spojených, potvrdením o mimoškolskej činnosti maloletej G. a nákladoch s tým spojených, vyjadrením manžela k návrhu zo dňa 12.05.2014, podaním manželky zo dňa 19.06.2014, potvrdeniami o výške niektorých nákladov na strane maloletých detí, potvrdeniami o príjme manželky, potvrdeniami o príjme manžela, rozpisom hradenia výživného na plnoletého syna na strane manžela, daňovými priznaniami založenými manželom za rok 2013, 2014, 2015, podaním manžela zo dňa 04.10.2016, aktualizovanými výpismi z Obchodného registra na spoločnosť T. O., A..P..U.., X-S., A..P..U.., V., A..P..U.., G., A..P..U.., V. T., A..P..U.., listinnými dôkazmi založenými otcom maloletých ohľadom hradenia niektorých nákladov na strane maloletých detí, podaním manželky zo dňa 06.03.2017 a rozpisom nákladov na potreby a záujmy maloletých detí, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.05.2015, č. k. 10C/229/2014 - 120, potvrdením o úhrade stomatologickej starostlivosti na strane B., potvrdením o výške nákladov spojených s bývaním na strane matky maloletých detí, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 21.09.2016, č. k. 7C/351/2014 - 167 a rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 06.10.2016, č. k. 51P/312/2014 - 247. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

13. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev M. Ú. K.. U manželky sa jedná o manželstvo prvé, u manžela o manželstvo druhé. Z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodil

maloletý B. Q. V.Q. XX.XX.XXXX M. G.. Posledné spoločné bydlisko mali manželia na adrese J. X, T. O. V., kde doposiaľ býva manžel a čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu.

14. Maloletý B. v školskom roku 2016/2017 navštevuje 1. P. X- P. K.Á. W. Z. K., do školy dochádza SAD a MHD, niekedy ho matka vozí, cestovné predstavuje cca 17 € mesačne. Školné predstavuje čiastku 150 € na školský rok. Maloletý sa stravuje v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku cca 26 € mesačne, zúčastňuje sa aktivít poriadaných školou a matka mu zakupuje školské potreby a pomôcky podľa potreby. Podľa vyčíslenia školy predstavujú celkové náklady spojené s návštevou školy cca 350 € na školský rok, v ktorej čiastke sú zahrnuté náklady na učebnice anglického a nemeckého jazyka, výdavky na akcie, nákup učebných pomôcok a školné, t. z. 35 € mesačne. V rámci školy je možné študovať v zahraničí, kde jeden rok tohto štúdia stojí cca 6 000 €. Výmenné pobyty medzi študentmi predstavujú náklady vo výške cca 150-200 € a uskutočňujú sa v druhom a treťom ročníku. Maloletý je organizovaný v Š. C. O. K. v hádzanárskom oddiely, kde mesačný oddielový príspevok predstavuje čiastku 34 €, pričom predpokladané výdavky na celý rok predstavujú čiastku cca 600 € vrátane turnajov. Zdravotný stav maloletého je dobrý, nosí fixný zubný strojček, kde priemerné mesačné náklady predstavujú čiastku cca 15 € s tým, že predbežný rozpočet na dokončenie aktívnej liečby fixným aparátom predstavuje u maloletého sumu 425 € (č. l. 429).

15. Maloletá G. v školskom roku 2016/2017 navštevuje X. P. J. Z. T. O. V., stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku cca 25 € mesačne. V rámci školy sa zúčastňuje aktivít a matka jej zakupuje školské potreby a pomôcky podľa potreby. Maloletá navštevuje tanečné štúdio B. Z. K., kde mesačný poplatok predstavuje čiastku 43 €. Cestovné na strane maloletej matka vyčíslila na sumu 17 € mesačne. Zdravotný stav maloletej je dobrý, nosí zubný strojček, kde priemerné mesačné náklady predstavujú čiastku cca 15 € s tým, že predbežný rozpočet na aktívnu liečbu fixným aparátom predstavuje u maloletej sumu 1 481,50 € (č. l. 426).

16. Matka obom deťom zakupuje veci na ošatenie a obuv, poskytuje im vreckové, hradí mobilný telefón a platí im životné poistenie.

17. Manželka je zamestnaná ako zdravotná sestra - dentálna hygienička v Q., A..P..U.. s príjmom cca 380 € mesačne, podľa uvedenia v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 06.03.2017. Na pojednávaní konanom vo veci dňa 06.10.2016 uvádzala čiastku 420 € mesačne, na pojednávaní konanom vo veci dňa 20.01.2015 to bola čiastka 500 € mesačne. Okrem toho uviedla, že má nepravidelný príjem z vykonávania dentálnej hygieny vo výške 200 €, na deti poberá rodinné prídavky, iné príjmy nemá. Finančne jej nepravidelne vypomáhajú rodičia a pravidelne stará matka v sume 100 € mesačne. Spolu s deťmi obýva byt v J., ktorý zakúpila z prostriedkov hypotekárneho úveru, ktorý bol poskytnutý v celkovej výške 95 000 € a kde mesačná splátka predstavuje dovedna čiastku 324 €. Náklady spojené s bývaním predstavujú mesačne čiastku cca 157 €. Matka s nikým nevedie spoločnú domácnosť a nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.

18. Manžel je zamestnaný na skrátený 5-hodinový pracovný úväzok v spoločnosti T. O., A..P..U.. ako administratívny pracovník s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 350 €. Okrem toho má príjem z prenájmu nehnuteľnosti na I. F. Z. K. v sume 180 € mesačne. Býva sám v rodinnom dome v T. O. V., ktorý je v BSM rodičov maloletých detí a kde mesačné náklady spojené s bývaním predstavujú čiastku cca 180 €. Je jediným spoločníkom vo firme G., A..P..U.., jedným z dvoch spoločníkov spoločnosti V. I., A.. P.. U.. a jedným z dvoch spoločníkov spoločnosti V. T., A..P..U.. s tým, že spoločenstvo v týchto firmách je formálne, spoločnosti nevykazujú činnosti a otec z nich nepoberá žiaden príjem ani zisk. Pokiaľ ide o O., V. A., toto nikdy nevykonávalo žiadnu činnosť. Býva sám, s nikým nevedie spoločnú domácnosť. Okrem maloletého B. Q. G. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi M. C., G.. XX.XX.XXXX, ku ktorému si plní vyživovaciu povinnosť v sume 130 € mesačne, nakoľko je študentom vysokej školy a umožňuje mu bezodplatne bývať v byte na M. G. Z. K., ktorý je vo výlučnom vlastníctve otca maloletých detí. S nikým nevedie spoločnú domácnosť.

19. Podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

20. Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

21. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

22. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

23. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

24. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

25. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

26. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

27. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

28. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

29. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

30. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

31. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

32. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

33. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

34. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

35. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

36. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

37. Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu dlhodobo nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil odlišné názory manželov na vzájomné spolužitie a postavenie druhého partnera v manželskom zväzku, rozpory vo finančnom hospodárení a nadviazanie mimomanželského vzťahu na strane manželky, pretrvávajúcom dlhšie časové obdobie, čo viedlo k citovému odcudzeniu manželov a nezáujmu o udržanie manželského spolužitia. Súd mal za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je i v záujme maloletých detí, z tohto manželstva pochádzajúcich, kde však účastníci konania nedospeli k dohode o výkone ich rodičovských práv a povinností.

38. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode súd poukazuje na to, že vzhľadom na to, že predmetom tohto konania je úprava výkonu týchto práv a povinností na čas po rozvode, na strane rodičov aj maloletých detí prihliadal pri svojom rozhodovaní na pomery zúčastnených v čase rozhodovania súdu a nevysporiadaval sa so zmenou pomerov, ktorá na strane predovšetkým maloletých detí nastala aj v priebehu konania, keďže bolo vedené dlhšie časové obdobie.

39. V otázke výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti došlo zo strany otca na poslednom pojednávaní k zmene postoja, keď žiadal, aby bol maloletý B. zverený do jeho osobnej starostlivosti s tým, že u maloletej G. to ponechal na jej rozhodnutí. Svoje rozhodnutie zdôvodňoval zblížením so synom, pomocou a podporou, ktorú mu môže poskytnúť v súvislosti s návštevou školy a v neposlednom rade nevhodným a nedostatočným výchovným vplyvom matky, ktorý na strane maloletého B. vyústil do protiprávneho konania. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva otec, aj s ohľadom na závery vykonaného znaleckého dokazovania, súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matky. V čase rozhodovania súdu je B. Z. Z. E. XX. P. a G. XX. P., obe deti sú teda vo veku, kedy bolo potrebné ich názor zisťovať a za splnenia stanovených podmienok aj zohľadňovať, čo súd v danom prípade aj vykonal, pričom nespochybňuje, že názor a stanovisko maloletých detí vychádzalo z ich vlastného presvedčenia, obe deti ho prezentovali samostatne a na základe vlastného uváženia, čo bolo zrejmé aj z toho, že maloletý B. nemal problém s tým, aby sa pohovor nahrával, maloletá G. naopak požiadala súd, aby pohovor nahrávaný nebol. U oboch detí bolo badateľné vyčerpanie zo súčasného stavu veci a z prebiehajúcich súdnych konaní, sprevádzaných výrazne negatívnym vzájomným nastavením rodičov, čo každý z nich svojim vlastným spôsobom premieta do vzťahu s deťmi, hoci sú obaja rodičia presvedčení, že tak nerobia. Tak B. Q. Q. G. si však želajú zotrvať v primárnej osobnej starostlivosti matky. B., rovnako ako otec poukazoval na to, že v ich vzťahu došlo k výraznému pozitívnemu posunu, chce s otcom tráviť čas a rozumejú si spolu. Ale ako sa sám vyjadril, za svoj domov považuje domácnosť matky a chce, aby to tak zostalo. U maloletej

G. zverenie do osobnej starostlivosti otca nie je možné, G. má evidentné bližší citový vzťah ku matke, čo je zrejmé aj z jej vyjadrení, kedy nesporovala, že si s otcom v rámci realizácie styku rozumejú a že sa otec tak jej ako aj bratovi venuje, ale vo vzťahu k nemu neprežíva takú intenzívnu potrebu kontaktu ako B. a zverenie do osobnej starostlivosti otca v jej prípade neprichádza do úvahy.

40. Na strane matky bolo zistené, že sa o maloleté deti riadne stará, zabezpečuje uspokojovanie ich každodenných potrieb a ich prospievanie po všetkých stránkach. Pokiaľ ide o otcom uvádzané okolnosti na strane B., tu sa súd stotožňuje s tým, že tieto je potrebné riešiť, avšak rodičia tak musia robiť vo vzájomnej súčinnosti a nevyužívať túto situáciu na obviňovanie druhého rodiča a dehonestovanie jeho rodičovských zručností. Obaja rodičia by sa mali zamyslieť nad tým, či sa u maloletého B. nejedná o následok ich vzájomných nevraživých vzťahov a správania sa, ktoré obe deti vnímajú, čo dali počas pohovorov aj zreteľne najavo. Rovnako pokiaľ ide o horšie študijné výsledky na strane maloletého B. je nutné uviesť, že tieto sa pri nástupe na strednú školu do istej miery očakávajú. U maloletého sú nadôvažok spojené aj s tým, že navštevuje náročnú strednú školu, čo je u neho ťažké skĺbiť so športovou činnosťou, ktorej sa venuje intenzívne a do značnej miery s ňou spája svoju budúcnosť (chce sa nominovať do reprezentácie), je to jeho srdcová záležitosť a v žiadnom prípade neuvažuje, že by sa jej vzdal. Samozrejme, že vzdelanie je prvoradé, ale tu znovu treba povedať, že zlyhali rodičia, ktorí sa namiesto skutočného záujmu o deti a ich prežívanie, venovali svojim konfliktom a vzájomnému boju. Výber strednej školy u maloletého mal byť zjavne determinovaný aj inými faktormi, než len kvalitným vzdelaním. Rodičia predsa svojho syna poznajú, vedeli, aký je a čo je pre neho dôležité a tomu mali prispôsobiť aj jeho ďalšie vzdelávanie, samozrejme s prihliadnutím na jeho budúcnosť. Končí sa školský rok a maloletý naznačil, že má záujem túto otázku riešiť. Bude prvoradou úlohou rodičov, aby maloletému spoločne poskytli rodičovskú pomoc a podporu, túto otázku s ním dôsledne (a spoločne) prebrali, povedali mu svoj pohľad na vec(v ktorom by mali byť jednotní), podporený svojimi životnými skúsenosťami a pomohli B. v rozhodovaní, ktoré bude do značnej miery kreovať jeho ďalší život. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd nezhliadol návrh otca v tejto časti za dôvodný, pričom okrem všetkých ostatných skutočností, ktoré boli v konaní preukázané, súd prihliadol aj na názor a vôľu maloletých detí, podporenú aj stanoviskom kolízneho opatrovníka a na čas po rozvode manželstva zveril obe deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.

41. V otázke styku otca s maloletými deťmi sa súd nestotožnil s návrhom otca, aby bol tento styk upravený. Nielen obaja rodičia, ale predovšetkým deti počas konania zhodne uviedli, že tento styk sa realizuje a v súčasnosti už nepoukazovali na žiadne výraznejšie problémy, ktoré by realizáciu styku otca s deťmi sprevádzali. Obe deti sú vo veku, kedy si už prirodzene vyžadujú, aby sa ich styk s rodičom realizoval na základe vzájomnej dohody pri rešpektovaní ich potrieb, záujmov a predstáv o trávení voľného času. V tomto veku nie je za žiadnych okolností vhodné styk maloletých detí s rodičom striktne vymedzovať, keďže na vzájomný vzťah detí s týmto rodičom by to mohlo mať v konečnom dôsledku kontraproduktívny vplyv, kedy by maloleté deti vnímali, že im je trávenie času s druhým rodičom oktrojované a realizácia tohto styku by nevychádzala z dohody, na ktorej by sa spolupodieľali. Na strane maloletého B., čo aj on sám priznal, nie je možné styk presne vymedziť, keďže je z dôvodu svojej aktívnej športovej činnosti vyťažený a vzájomná dohoda o trávení času s otcom je pre neho dôležitým prvkom ich vzťahu, čo je totožné aj s vnímaním maloletej G., u ktorej je nadôvažok dôležitým prvkom pri realizácii styku s otcom B. prítomnosť a menšia, resp. kratšia intenzita tohto kontaktu. Za tejto situácie je vhodnejšie ak bude deťom ponechaná voľnosť a priestor pre vzájomnú dohodu s otcom ohľadom ich vzájomného kontaktu, keďže tým bude rešpektovaný ich životný priestor a autonómnosť v rozhodovaní sa o tejto otázke. V rámci realizácie styku otca s maloletými deťmi v danom prípade ani nie je pravdepodobné výrazné vybočenie z nejakého režimu, keďže obe deti sú školopovinné, B. navyše športuje, G. sa venuje záujmovej činnosti a obaja rodičia pracujú, nie je teda predpoklad, že by realizácia styku otca s deťmi prebiehala neorganizovane či chaoticky bez toho, že by sa na tento styk vedeli deti či rodičia pripraviť. Pokiaľ ide o otcom prezentovaný strach ohľadom kontaktu s deťmi, ak tento nebude upravený súdnym rozhodnutím, súd ho za tohto stavu veci vyhodnotil ako neodôvodnený. Deti sú vo veku, ktorý je prirodzene spojený už s istou dávkou samostatnosti a tomu zodpovedajúcemu slabnúcemu vplyvu rodičov na ich rozhodovanie a vnímanie životných situácii, čo bolo zrejmé aj z ich výpovedí, kde v otázke kontaktu s otcom jednoznačne preferovali vzájomnú dohodu a striktne upravený styk naopak odmietali. Matka by konala výrazne kontraproduktívne, ak by negatívnym spôsobom zasahovala do realizácie styku otca s deťmi v zmysle jeho obmedzovania. K tomuto však nedochádza a súd dôrazne apeluje na matku, aby sa k ničomu podobnému neuchyľovala, práve naopak. Styk otca s deťmi by mala

už v súčasnosti ponechať výlučne na ich vôli, a to predovšetkým u B., ktorý prirodzene inklinuje k otcovi ako k mužskému vzoru a chce s ním tráviť čas, samozrejme s ohľadom na svoje ostatné povinnosti a záujmy. Vzhľadom k veku oboch detí (B. obdrží tento rok občiansky preukaz) by matka už nemala do týchto kontaktov výraznejšie zasahovať a korigovať by ich mala len s ohľadom na povinnosti, ktoré si obe deti musia plniť v súvislosti s návštevou školy a ostatnými vecami, avšak aj toto sa má odohrávať v spolupráci s otcom.

42. Spornou medzi rodičmi maloletých detí bola otázka výšky vyživovacej povinnosti otca. Táto sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov.

43. Na strane oboch maloletých detí tvoria nezanedbateľnú položku náklady, ktoré so sebou prináša návšteva školy, kde rodičia musia uhrádzať povinné poplatky (ZRPŠ, poistenie, poplatky a pod.), u maloletého B. hradiť školné, zabezpečovať obom deťom školské potreby a pomôcky vrátane tých učebníc a pracovných zošitov, ktoré sú hradené rodičmi a v neposlednom rade aj hradiť aktivity poriadané školou, ktoré sú vždy spojené s adekvátnym finančným zabezpečením. Školské potreby a pomôcky je potom u detí potrebné počas školského roku dopĺňať a obmieňať podľa aktuálnej potreby. Tieto náklady je potrebné premietnuť do úhrad nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí, a teda do výšky výživného, keďže vzdelanie sa považuje za najzákladnejšiu potrebu každého maloletého dieťaťa a náklady na jeho uspokojovanie za náklady potrebné pre zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa. Na strane oboch detí je tiež prítomná organizovaná mimoškolská činnosť, ktorej sa venujú dlhodobo, u maloletého B. je to hádzaná, u maloletej G. tanec, ktoré činnosti sú spojené s pravidelným vynakladaním finančných prostriedkov. Týmto činnostiam sa pritom obe deti venujú dlhodobo, rodičia ich v tom podporujú a sú s tým uzrozumení. Matka má v súvislosti so starostlivosťou o výživu a výchovu maloletých detí aj existenčné náklady, spojené so zabezpečením bývania pre maloleté deti, so zabezpečením stravy, ošatením a obuvou, hygienických a kozmetických potrieb a zdravotnou starostlivosťou, ktoré všetky náklady je potrebné premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom zo strany povinného rodiča.

44. Matka založila do súdneho spisu rozpis priemerných mesačných nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí, u B. v sume cca 489 € mesačne a u G. v sume 473 € mesačne, ktoré súd vyhodnotil ako v zásade za zodpovedajúce veku maloletých detí a ich životnej situácii (návšteva školy, mimoškolská činnosť, zdravotný stav, fyzický vývin). Pri výpočte nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí súd vychádzal u maloletého B. z nasledovného: bývanie 52 € mesačne, strava v škole 26 € mesačne, stravné v domácom prostredí 130 € mesačne, ošatenie a obuv cca 30 € mesačne, školné 15 € mesačne, školské potreby, pomôcky a aktivity poriadané školou 11 € mesačne, športová činnosť cca 34 € mesačne, doprava 17 € mesačne, náklady na zubný strojček 15 € mesačne, čo dovedna predstavuje u maloletého B. čiastku 330 € mesačne. U maloletej G. súd vychádzal z nasledovného: bývanie 52 € mesačne, strava v škole 25 € mesačne, stravné v domácom prostredí 120 € mesačne, ošatenie a obuv cca 30 € mesačne, náklady v škole v priemere 6,50 € mesačne, mimoškolská činnosť (tanec) cca 43 € mesačne, doprava cca 17 € mesačne, náklady na zubný strojček 15 € mesačne, čo dovedna predstavuje u maloletej G. čiastku cca 308 € mesačne. V tomto výpočte nie sú zahrnuté výdavky na hygienické a drogistické potreby a veci bežnej dennej spotreby, prirodzene sa vyskytujúce v živote každého maloletého dieťaťa, ktoré nemožno exaktne vyčísliť. Rovnako tam nie sú zahrnuté náklady na mobilný telefón, ktorý obe deti využívajú na spojenie sa s rodičmi z dôvodu kontroly a svojich presunov za mimoškolskou činnosťou. Pokiaľ ide o náklady na zubný strojček, tieto sú prítomné u oboch detí, čo aj obe deti potvrdili.

45. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd prihliadal aj na postoj otca ako povinného rodiča k výkonu jeho rodičovských práv a povinností, kde súd konštatoval, že otec je aktívny, snaží sa podieľať na starostlivosti o maloleté deti, a to aj formou pravidelných vecných plnení voči deťom, ktoré realizuje v čase styku s nimi a ktoré vo väčšine prípadov odzrkadľujú potreby a želania detí. Tieto okolnosti je potrebné pri rozhodovaní o výživnom zohľadňovať, keďže deti prirodzene takéto plnenia očakávajú a rodičovi, ktorý sa na starostlivosti o deti takýmto spôsobom podieľa treba k uvedenému ponechať finančný priestor. Na strane otca súd uvedené zohľadnil a vyživovaciu povinnosť k rukám matky upravil v čiastočne nižšom rozsahu, v pomere k preukázaným nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí.

46. Pri rozhodovaní súdu o výživnom sú dôležitým aspektom aj celkové životné pomery oboch rodičov, ktorých podrobnému vyhodnoteniu sa súd venoval už v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k deťom na čas do rozvodu a s ktorým sa i naďalej stotožňuje, keďže na strane ani jedného z rodičov nedošlo k zmenám, ktoré by mali za následok korigovanie postoja súdu v tejto otázke. Obaja rodičia uvádzajú svoj príjem v približne rovnakej výške - matka 380 € + 200 €, otec 350 € + 170 € a obaja deklarujú, že im každomesačne finančne vypomáhajú rodinní príslušníci. V spoločnom vlastníctve majú rodinný dom, v ktorom býva otec maloletých detí, matka si z prostriedkov hypotekárneho úveru zakúpila byt, kde mesačná splátka tohto úveru tvorí 85 % jej príjmu z riadneho pracovného pomeru (ktorý deklarovala vo výške 380 € mesačne). Otec pracuje na polovičný úväzok, čo zdôvodňuje svojim nepriaznivým zdravotným stavom, a to aj po stránke psychickej, avšak na jeho strane nie sú prítomné objektívne zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili vo výkone práce v takom rozsahu, že by to malo podstatný vplyv na jeho zárobkové možnosti. Rovnako je nutné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že na strane otca sú lepšie majetkové pomery, než na strane matky maloletých detí, keď rodičia síce majú v BSM rodinný dom, avšak otec je ešte výlučným vlastníkom bytu v K., ktorý v súčasnosti bezodplatne využíva jeho syn M., ktorý je študentom vysokej školy. Súd nespochybňuje, že otec si takýmto spôsobom čiastočne plní vyživovaciu povinnosť voči svojmu plnoletému synovi, keď mu zabezpečuje bývanie, avšak rodičia musia uspokojiť životné potreby všetkých detí a k tomu využiť všetky dostupné možnosti, ktoré majú k dispozícii. V danom prípade však otec maloletých detí z vlastníctva tohto bytu neprofituje, čím na základe vlastného rozhodnutia čiastočne znižuje svoje príjmové možnosti. Okrem toho je otec ešte vlastníkom nebytového priestoru, ktorý prenajíma za sumu 170 € mesačne. Na strane matky súd opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že hypotekárnym úverom na seba prevzala neprimerané majetkové riziko, čo taktiež nemožno opomenúť. Rovnako nemožno opomenúť tú skutočnosť, že matka je schopná svoj príjem zvýšiť výkonom ďalšej práce (dentálna hygiena), čo uviedla nielen vo svojom písomnom podaní, ale aj v rámci svojej výpovede.

47. Súd po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení určil výšku výživného zo strany otca na čas po rozvode manželstva voči maloletému B. na sumu 200 € mesačne a voči maloletej G. na sumu 180 € mesačne, ktorá výška výživného umožní obom deťom, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť ich odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu.

48. Vzhľadom k vyššie uvedenému skutkovému stavu a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 363 V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z ).