Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/49/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobkyne Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX K. - U., občianka SR, proti žalovanej: U.. L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX K., občianka SR, o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 1.000,- €, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 13C 154/2014-93 zo dňa 19. 10. 2015 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Súd žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 11, § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka a § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a konaním žalovanej nebol preukázaný zásah do osobnostných práv žalobkyne vypravovaním znaleckého posudku zo dňa 07. 10. 2004, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že policajný orgán OSV Zvolen v roku 2004 vykonával skrátené vyšetrovanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona na základe trestného oznámenia žalobkyne, ktorého sa mal proti oznamovateľke dopustiť v roku 1994 na vtedajšom pracovisku v Bučine š.p. Zvolen majster prevádzky a keďže počas vyšetrovania trestného činu boli pochybnosti o duševnom zdraví svedkyne Z. T., policajný orgán na základe príkazu Okresného súdu Zvolen pod č. k. 5Tp160/04 zo dňa 19. 08. 2004 uznesením zo dňa 07. 09. 2004 v zmysle § 105 ods. 1 Trestného poriadku pribral do konania súdnu znalkyňu z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria U.. L. V. t.j. žalovanú za účelom vyšetrenia duševného stavu svedkyne Z. T.. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná vypracovala znalecký posudok na základe vyššie uvedených okolností a uviedla v ňom závery, ku ktorým dospela v priebehu vyšetrenia duševného stavu žalobkyne, pričom nemala dôvod uviesť nepravdivé okolnosti a poškodiť žalobkyni a tieto skutočnosti v konaní neboli preukázané.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala odvolanie žalobkyňa v zákonnej lehote, navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Namietala, že žalovaná vypracovala na jej osobu nepravdivý znalecký posudok, čím žalovaná zasiahla do osobnostných práv žalobkyne. Namietala, že žalovaná v rámci vyšetrenia jej osoby k veci uviedla, že chcela na ňu zavolať policajtov, a týmto konaním sa cítila poškodená. Žalovaná

ďalej vo svojom zázname napísala, že žalobkyňa je hlúpa, že trpí duševnou poruchou a policajný orgán musel zastaviť trestné oznámenie, pretože žalovaná ju uviedla ako podvodníčku, klamárku a že si všetko vymýšľa. Žalobkyňa poukázala na zákonné znenie § 11, § 13 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a žiadala, aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

4. Žalovaná vyjadrenie k odvolaniu nepodala.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP aktuálne § 362 ods. 1 oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP) aktuálne § 359 proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP aktuálne § 355 ods. 1 po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aktuálne § 127 a § 165 preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1 s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrário) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné, obsahuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, v jednotlivostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len poukazuje a v ďalšom sa obmedzuje iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

8. Predmetom konania je žaloba na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje občiansky zákonník pod názvom ochrana osobnosti v ustanoveniach § 11 až 16. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 11 a nasl. poskytuje ochranu osobnosti subjektom, proti ktorým smeroval zásah znižujúci ich vážnosť, dôstojnosť a česť a ohrozujúci ich postavenia v spoločnosti. Problematiku ľudských práv v tomto smere upravuje v základe najvyšší zákon štátu SR v čl. 19 ods. 1, podľa ktorého každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti osobnej cti dobrej povesti a na ochranu mena.

9. V sporovom konaní, o ktoré ide v preskúmavanej veci, ako súd prvej inštancie správne konštatoval, sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej, aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 120 ods. 1 vety prvej OSP, aktuálne § 132 CSP, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o ochranu osobnosti má žalobkyňa bremeno tvrdenia v tom, že žalovaná zasiahla do jej osobnosti a že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných

právach. Pokiaľ sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy, musí v rámci svojich tvrdení uviesť, aká ujma jej vznikla. Z tohto bremena tvrdenia pre žalobkyňu vyplýva dôkazné bremeno preukázať skutočnosti svedčiace o existencii zásahu v prípade, že sa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy musí na konkrétny skutkových okolnostiach preukázať, že zásah nie len mohol, ale aj skutočne vyvolal následnú reakciu, napr. v jej rodinnom pracovnom či inom prostredí. Súd môže konštatovať, že žalobkyňa uniesol tak bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu len v prípade, ak sú tieto skutočnosti preukázané. Otázku splnenia povinností tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy, musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

10. V danej veci žalobkyňa tvrdila, že žalovaná jej neoprávnene zasiahla do jej osobnostných práv vypracovaním znaleckého posudku zo dňa 07. 10. 2004 na povinnosť tvrdenia žalobkyne nadväzuje jej povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdenú skutočnosť. Súd prvej inštancie sa so znaleckým posudkom vypracovaným žalovanou v trestnom konaní, s výpisom zo zdravotného záznamu žalobkyne, uznesením okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, úrad justičnej a kriminálnej polície PZ Zvolen č.k. ČVS ORP - 1444/3-OSV-ZV-2005 zo dňa 02. 08. 2005, uznesením Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene ČVS: ORP-1594/1-OSV-ZV-2009 zo dňa 30. 10. 2009 a uznesením OO PZ Zvolen ČVS: ORP-1521/ZV-ZV-2013 zo dňa 11. 11. 2013, podrobne oboznámil. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že vypracovaním predmetného znaleckého posudku v trestnom konaní došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne chránených ust. § 11, § 13 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zdôrazňuje, že znalecký posudok v súdnom konaní, ako každý iný dôkaz podlieha sudcovskému hodnoteniu dôkazov oproti iným dôkazom je tu však pri hodnotení podstatný rozdiel. Pri hodnotení všetkých ostatných dôkazov môže súd hodnotiť ich obsah z pohľadu, či je pre súd daný jeho všeobecnou skúsenosťou a znalosťou logického myslenia. Pri znaleckom posudku súd hodnotí len vierohodnosť osoby znalca a logičnosť správ, ktoré podáva. Znalecký posudok môže hodnotiť len nepriamo tým, keď skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, či je odôvodnenie logické a či znalec prihliadol ku všetkému, čo mu bolo predložené. Súd nemôže teda hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska odboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie nemá potrebné a náležité odborné znalosti. Voľné hodnotenie znaleckého dôkazu súdom môže teda spočívať len v tom, či sa znalec javí v konkrétnom prípade ako vierohodný, či jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia a či znalec vychádzal zo skutkových okolností danej veci. Ak má súd v tomto smere nejaké pochybnosti, odstráni ich tým, že znalcovi uloží, aby vec riadne vysvetlil v doplnku znaleckého posudku a to v ústnom prípadne písomnom alebo ustanoví nového znalca. Ustanovenie ďalšieho znalca prichádza do úvahy, pokiaľ v záveroch znalca sú rozpory, ktoré sa mu nepodarilo odstrániť, alebo pri hodnotení znaleckého posudku súd zistí, že znalec neprihliadol ani v doplnení znaleckého posudku na predložené skutočnosti. Hodnotenie znaleckých posudkov v trestnom konaní nesporne patrí do kompetencie príslušného súdu, pred ktorým sa trestné konanie vedie.

11. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa nielenže nepreukázala neoprávnenosť zásahu do svojich práv, nepredložila ani dôkazy o konkrétnych následných reakciách vyvolaných zásahom vo sfére jej osobného, rodinného a spoločenského života, na preukázanie svojich tvrdení nepredložila dôkazy, čo zásah v tejto oblasti jej života vyvolal a spôsobil. Žalobkyňa nepreukázala ako konkrétne sa zmenilo správanie jej okolia k nej. Nepreukázala konkrétne následky, ktorými mala utrpieť jej česť, dôstojnosť, či súkromie a podobne. Z tohto hľadiska bolo zamietnutie žaloby dôvodné. Na to, aby súd mohol priznať finančné zadosťučinenie je potrebné preukázanie konkrétnej ujmy, nestačí iba predpokladanie následkov, alebo objektívnu spôsobilosť určitého konania ujmu privodiť. V prípade, že sa osoba dotknutá neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, podmienkou priznania materiálnej satisfakcie je preukázanie, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť človeka a jeho vážnosť v spoločnosti. Keďže spôsobenie takýchto konkrétnych následkov žalobkyňa nepreukázala nemožno jej náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznať. Odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 06. 2011 sp. zn. 4Cdo 144/2010, uznesení Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 30 Cdo 2625/2007, rozsudek Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 30 Cdo 4431/2007 zo dňa 07. 10. 2009.

12. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobkyne zamietol, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2

rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku o náhrade trov konania, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej (§ 367 ods. 2 odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, ako vecne správny potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd, ktorým sa konanie končí. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, avšak trovy odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané odôvodnené a ktoré by predstavovali účelne vynaložené výdavky žalovanej (§ 251 jej nevznikli, ich náhradu ani nepožadovala, odvolací súd preto žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .