Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Saz-1-2022.pdf
PDF · 154.17 KB
Case nature
Area
Subarea
8Saz/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, W. Š. Z., posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu mesto D., A. Č. A., I. XXX, W. Č.. XX, F. D., Z. D., W., Č. Z.: XXXXXXXX, U.: XXXXX, zastúpený Slovenskou humanitnou radou, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, proti žalovanému: Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-300-13/2021-Ž zo dňa 11.02.2022, takto
rozhodol:
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 13.03.2022 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-300-13/2021-Ž zo dňa 11.02.2022 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. S podanou žalobou nesúhlasil z toho dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom.
2. Uviedol, že dňa 25.08.2021 bol na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky dovezený vládnym špeciálom SR na Slovensko, kde 30.09.2021 požiadal o udelenie azylu z dôvodu strachu o svoj život kvôli prenasledovaniu Talibanom, na základe pripisovania mu opozičných politických názorov príslušníkmi hnutia Taliban. Pokiaľ sa týka žalobného bodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku mal za to, že v azylovom konaní preukázal také individuálne okolnosti, ktoré odôvodňujú oprávnenosť jeho obáv z prenasledovania z dôvodu možného pripisovania mu opozičných politických názorov Talibanom. Takisto aj celková situácia v krajine pôvodu, po ovládnutí krajiny Talibanom, podporuje oprávnenosť jeho obáv. Napriek tomu, že do ovládnutia krajiny Talibanom problémy s týmto militantným hnutím nemal, situácia sa pre žalobcu zmenila po 15. auguste 2021 z dôvodu, že Taliban je verejne známy prenasledovaním zamestnancov bývalej vlády Afganistanu a ich rodinných príslušníkov, čo sa, vzhľadom na prácu žalobcu a jeho bratov, vzťahuje aj na žalobcu.
3. Poukazoval na to, že jeho brat A. S., ktorý bol za minulej vlády Afganistanu prvým námestníkom ministra obchodu a priemyslu, jeho činnosť mohla znamenať pre žalobcu nebezpečenstvo vo forme prenasledovania Talibanom z dôvodu imputovaných politických názorov prisudzovaných žalobcovi. Pokiaľ ide o informácie o krajine pôvodu, žalovaný sa vo svojom rozhodnutí opiera o vyhlásenia Talibanu o tom, že udelí amnestiu pre všetkých ľudí, ktorí boli pracovne alebo osobne spájaní s bývalým režimom. Z množstva informácií o krajine pôvodu, doložených do administratívneho spisu, je nesporná tá skutočnosť, že Taliban svoje sľuby a vyhlásenia neplní, respektíve ich opakovane porušuje a bývalých
štátnych zamestnancov a ich rodinných príslušníkov cielene vyhľadáva a prenasleduje, napríklad podľa organizácie Human Rights Watch (HRW) existujú správy o tom, ako Taliban aktívne hľadá civilistov s väzbami na afganskú vládu alebo cudzie mocnosti v novozajatých okresoch a podľa ich telegrafu začiatkom augusta 2021 Taliban išiel od dverí k dverám v novozajatých častiach Helmant a vyhľadával civilistov, ktorí v minulosti boli zamestnaní zahraničnými silami v krajine. Vo svojej správe o civilných obetiach v Afganistane v polovici roka 2021, UNAMA poznamenala, že správy o zameraniach Talibanu na jednotlivcov, ktorí boli vnímaní ako protivníci, priamo odporovali uvedenému vyhláseniu vedenia Taliban. Vedenie Talibanu nie je schopné kontrolovať akcie talibanských bojovníkov. Tieto hodnotenia zopakoval aj novinár so sídlom v Londýne, ktorý tvrdil, že vedenie Talibanu má schopnosť zabezpečiť, aby každý člen Talibanu so zbraňou plnil ich príkazy, avšak talibanskí bojovníci nemusia byť ochotní to plniť. Dánska imigračná služba (DIS) potvrdila správu, že úradujúci minister obrany Mulla Mohammad Yaqoob 23. septembra priznal, že niektorí bojovníci Talibanu išli proti amnestii, ktorú vedenie Talibanu udelilo Afgancom s prepojením na pôvodnú vládu a zapojili sa do zabíjania z pomsty. Takisto zdroje BBC uviedli, že bojovníci Talibanu hľadajú a údajne zabíjajú ľudí, ktorým sa zaviazali, že im udelia amnestiu. Napriek tomu, že žalobca na vstupnom pohovore, t. j. necelé 2 mesiace od ovládnutia Afganistanu Talibanom sa vyjadril, že jeho brat „zatiaľ“ nemal žiadne problémy, tvrdil, že uvedená skutočnosť je irelevantná, keďže vzhľadom na praktiky a postupy Talibanu je všeobecne známe, že napriek svojim sľubom o amnestii prenasleduje zamestnancov bývalej vlády a aj situácia brata žalobcu sa môže zmeniť zo dňa na deň. To, že ku dňu vstupného pohovoru brat žalobcu problémy s Talibanom nemal, je vzhľadom na správy z dôveryhodných medzinárodných zdrojov irelevantné. Zároveň, s prihliadnutím na informácie o krajine pôvodu tvrdil, že nebezpečenstvo prenasledovania s vysokou pravdepodobnosťou hrozí aj jeho rodinným príslušníkom. Vo vzťahu obáv žalobcu z prenasledovania Talibanom z dôvodu svojho zamestnania v Afghan Films žalovaný uviedol, že pripúšťa, že tvoriví pracovníci vo filmovej brandži, respektíve umelci, môžu pociťovať subjektívne obavy z dôvodu výkonu svojej činnosti a je si vedomý, že s nástupom Talibanu k moci prišlo k obmedzeniu ich tvorivej činnosti, avšak doposiaľ neexistujú žiadne správy o cielenom prenasledovaní týchto osôb.
4. Nesprávne právne posúdenie videl v tom, že žalovaný opomína podstatnú vec, a to tú skutočnosť, že obavy žalobcu nepramenia len z toho, že pracoval v kultúrnej oblasti, konkrétne vo sfére filmu, aj keď ako tlmočník, ale predovšetkým z toho, že Afghan Films je štátna inštitúcia spadajúca pod ministerstvo kultúry a Taliban prenasleduje zamestnancov bývalej vlády. Žalovaný teda nesprávne vyhodnotil nebezpečenstvo hroziace žalobcovi ako nebezpečenstvo, ktoré hrozí každému zamestnancovi v kultúrnej sfére bez ohľadu na to, či je jeho zamestnávateľ súkromník alebo štátna inštitúcia. Nebezpečenstvo prenasledovania na základe prisudzovania mu opozičného politického názoru hrozí žalobcovi zo strany Talibanu predovšetkým pre jeho zamestnanie v štátnej inštitúcii ako zamestnancovi bývalej vlády, ktorá je navýšená o skutočnosť vysokej pozície jeho brata, ako prvého námestníka obchodu a priemyslu bývalej afganskej vlády.
5. Pokiaľ sa týka žalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP mal za to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnom spisom a nemá v ňom oporu. Žalovaný nevzal zreteľ na doložené správy o tom, že by Taliban stíhal rodinných príslušníkov za aktivity ich príbuzných. News week vo svojom článku z 13.09.2021 informuje: „Podľa Michelle Bacheletovej, šéfky OSN pre ľudské práva, Taliban údajne vykonáva vraždy, ako pomsty bývalých afganských bezpečnostných síl. Bacheletová s odvolaním sa na dôveryhodné obvinenia, ktoré jej úrad prijal, tiež uviedla, že existujú správy o prípadoch, keď Taliban zadržal bývalých predstaviteľov zvrhnutej afganskej vlády a ich príbuzných, ktorí sa neskôr našli mŕtvi“. Rovnako aj New York Times informovali vo svojom článku, publikovanom 23.09.2021, že afganské sily sa rozpadli pred rýchlim postupom Talibanom a militantmi hľadajú tisíce afganských vojakov a bezpečnostných predstaviteľov. Vyhrážajú sa im zatknutím alebo potrestaním rodinných príslušníkov, ak sa im nepodarí nájsť ľudí, ktorých hľadajú. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/10/2013 z 09. apríla 2013, 1Sžak/5/2020 z 30. júna 2020. Z množstva informácií o krajine pôvodu žalobcu, zabezpečených jednak žalovaným a rovnako aj žalobcom do administratívneho spisu, jednoznačne vyplýva, že jednotlivci obdobne, ako žalobca, ktorí podporujú alebo sú vnímaní, že podporujú vládu a medzinárodné spoločenstvo, vrátane medzinárodných vojenských síl, patria medzi primárne ciele útokov cieleného zabíjania a únosov hnutia Taliban, a to z dôvodu im prisudzovaného politického presvedčenia, ktoré je v rozpore s politickým presvedčením Talibanu. Taliban vyhľadáva civilistov, ktorí sú spojovaní, respektíve sú vnímaní prívrženci pôvodnej afganskej vlády, pričom takéto spájanie môže vyplývať aj len z rodinných väzieb civilistov,
so skutočnými podporovateľmi afganskej vlády. Na základe vyššie uvedeného v prípade žalobcu boli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z pripisovaných politických dôvodov Talibanom a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže a ani nechce vrátiť do krajiny svojho pôvodu.
6. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-300-13/2021-Ž zo dňa 11.02.2022 podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“ respektíve „ZoA“) podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle neudelil žalobcovi azyl a súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalobcovi poskytol doplnkovú ochranu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca pricestoval na Slovensko vládnym špeciálom SR. Dňa 30.09.2021 pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko jeden jeho brat bol námestníkom ministra obchodu a druhý brat pracoval v inštitúcii Afghan Films.
7. Vo vstupnom pohovore dňa 12.10.2021 žalobca uviedol, že v krajine pôvodu nebol členom žiadnej politickej strany a ani nevykonával žiadne politické aktivity. V Afganistane nemal žiadne problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi, či neštátnymi orgánmi, nikdy nebol trestne stíhaný alebo väznený. Dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu bola náhla zmena bezpečnostnej situácie, keď sa v auguste 2021 Taliban zmocnil hlavného mesta, a tým aj celej krajiny. Vzhľadom na to, že jeho brat A. S. bol za minulej vlády námestníkom ministerstva obchodu, obával sa, že by kvôli nemu mohol mať v prípade zotrvania v krajine problémy s Talibanom. Problémov s terajším štátnym aktérom sa obáva aj z toho dôvodu, že ako tlmočník pracoval pre filmové štúdio Afghan Films, kde sa osobne spoznal aj s riaditeľkou tejto inštitúcie Sahrou Karimi. Keďže v tej dobe popri tlmočení študoval počítačovú techniku v Pakistane, uvedomil si, že po ovládnutí krajiny Talibanom už nebude môcť pokračovať v štúdiu a preto sa snažil urýchlene krajinu pôvodu opustiť. V prípade návratu sa obáva, že by za vlády Talibanu nemohol ďalej študovať a rozvíjať svoje záľuby, medzi ktoré patrí hlavne hudba. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol.
8. Žalovaný nevylúčil, že v prípade menovaného subjektívny prvok „strachu“ skutočne mohol existovať. Za účelom preukázania tejto zložky strachu boli do konania zaistené aktuálne informácie, z ktorých je zrejmé, že 15.08.2021 bolo hlavné mesto Afganistanu Talibanom bez boja dobyté, pričom prezident Ghaní z krajiny utiekol. Ak Taliban v krátkom čase ovládol celú krajinu, možno výpoveď menovaného o tom, že bežných ľudí sa zmocnila panika, považovať za vierohodnú. Preto nemožno vylúčiť, že aj menovaný sa mohol obávať, či Taliban po získaní moci nepristúpi k praktikám, o ktorých sa menovaný dopočul a ktoré toto hnutie zaviedlo za jeho prvej vlády v rokoch 1996-2001. V tej dobe toto islamské fundamentalistické hnutie nastolilo v celej krajine totalitný režim s radikálnou podobou islamského práva šáría, pričom tvrdosť týchto praktík pocítili takmer všetci obyvatelia krajiny. Subjektívny prvok opodstatnenosti strachu je úzko spätý so všeobecnou situáciou v krajine, pričom touto je dotknutá väčšina obyvateľov krajiny, bez rozdielu veku, pohlavia, náboženského alebo politického presvedčenia. Azylové konanie je však konaním špecifickým, kde je potrebné každú žiadosť posúdiť individuálne, so zohľadnením všetkých okolností a vlastností danej osoby. V danom prípade ide o objektívne prvky prenasledovania a z nich musí byť zrejmé, akým spôsobom súvisia s kritériami pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle.
9. Dodal, že na základe výpovede menovaného, ako aj aktuálnych informácií o situácii v Afganistane, dospel k záveru, že také individuálne okolnosti, ktoré by mu mali dôvodne spôsobovať opodstatnené obavy z prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov, v jeho prípade neexistujú, pretože neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Potvrdzuje to skutočnosť, že pred nástupom Talibanu k moci žil pokojným životom pracujúceho študenta, pričom do kontaktu s príslušníkmi Talibanu alebo iných radikálnych skupín, operujúcich v Afganistane, nikdy neprišiel. Sám vo svojej výpovedi potvrdil, že v krajine pôvodu nemal nikdy s nikým žiadne problémy, nebol nikdy trestne stíhaný, odsúdený alebo uväznený a jeho bezpečnosť nebola nikým bezprostredne ohrozovaná.
10. Zásadným zvratom, ktorý mal podstatný vplyv na odchod menovaného z Afganistanu, bola zmena politicko-bezpečnostnej situácie v auguste 2021, keď sa Taliban chopil moci v krajine. V súvislosti s uvedeným migračný úrad nevylučuje, že táto skutočnosť mala podstatný vplyv na život všetkých obyvateľov krajiny. Je však potrebné uviesť, že nepriaznivá všeobecná situácia v krajine nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu. Prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je chápané ako vážne porušovanie ľudských práv jednotlivca a nie celej skupiny obyvateľstva.
11. Predmetom posudzovania bolo jeho vyjadrenie ohľadom toho, že v prípade zotrvania v Afganistane by mohol mať problémy s príslušníkmi Talibanu kvôli svojmu bratovi menom A. S., ktorý bol za minulej vlády námestníkom ministerstva obchodu. Za účelom overenia tejto skutočnosti si migračný úrad zaistil informácie, z ktorých je zrejmé, že osoba menom A. S. I. S. bola na základe návrhu ministerstva priemyslu a obchodu a súhlasu kancelárie prezidenta dňa 27.03.2021 vymenovaná za prvého námestníka ministra obchodu a priemyslu.
12. Poukazoval na informácie, ktoré sú obsahom spisového materiálu a ktoré svedčia o tom, že po dobytí krajiny Talibanom sa obyvatelia krajiny obávali represálií, ktoré Taliban zaviedol počas svojej prvej vlády v rokoch 1996-2001. Predstavitelia tohto hnutia sa však snažili upokojiť občanov svojej krajiny, vrátane tých, ktorí boli zamestnaní v bývalej štátnej správe. Taliban vyhlásil amnestiu pre všetkých ľudí, ktorí boli pracovne alebo osobne spájaní s bývalým režimom a týka sa to aj brata menovaného, námestníka ministerstva obchodu.
13. Nespochybňoval niektoré informácie o tom, že Taliban po prevzatí moci hľadá a aj údajne zatýka ľudí, ktorým sa zaviazal, že im udelí amnestiu. Taliban v tejto súvislosti deklaroval, že je plne odhodlaný dodržiavať v celej krajine všeobecnú amnestiu, ktorú vyhlásil. Rozhlasová stanica Hlas Ameriky na svojom webe uviedla vyjadrenie Talibanu, podľa ktorého bude každý príslušník Talibanu, u ktorého sa zistí porušenie vyhlášky o amnestii, stíhaný a potrestaný. Vzhľadom na rozdielnosť informácií, týkajúcich sa zaobchádzania Talibanu s pracovníkmi minulého režimu, vychádzal migračný úrad v prípade menovaného pri analýze opodstatnenosti obáv z prenasledovania okrem zaistených informácií aj zo samotnej výpovede menovaného. Z nej je zrejmé, že jeho brat A. S., ktorého pozícia v štátnej správe mala byť dôvodom odchodu menovaného z Afganistanu, v krajine zostal, a to bez toho, že by tam mal s niekým nejaké problémy. Vo svojej výpovedi to potvrdzuje samotný menovaný, keď uviedol, že počas pobytu na území SR sa s bratom telefonicky spojil a obdržal od neho informáciu, že je v poriadku a žiadne problémy v krajine nemá. Ak teda problémy s Talibanom nemá jeho brat, týmto by v prípade zotrvania v krajine s najväčšou pravdepodobnosťou nečelil ani samotný menovaný. Preto považoval obavu menovaného z ohrozenia jeho bezpečnosti kvôli bratovi za neopodstatnenú.
14. Pokiaľ sa týka skutočnosti, že menovaný v Afganistane pracoval ako tlmočník vo filmovom štúdiu Afghan Films, a preto sa obáva, že v prípade zotrvania v krajine pôvodu by kvôli týmto aktivitám mohol mať problémy s Talibanom uviedol, že za účelom vyhodnotenia tohto tvrdenia zaistil aktuálne informácie, z ktorých je zrejmé, že viacerí zamestnanci filmového štúdia Afghan Films po prevzatí moci Talibanom z krajiny utiekli, pretože sa obávali represií voči nim. Informácie, ktoré sú obsahom spisového materiálu, o takýchto represiách nehovoria, i keď sa v nich hovorí o istých obmedzeniach, ktoré Taliban v tejto oblasti začal uplatňovať. V súvislosti s kultúrnou politikou Taliban zaujal svoje stanovisko, v ktorom vyzval miestne televízne stanice, aby prestali vysielať filmy a seriály, v ktorých vystupujú ženy
- herečky. Podľa príslušníkov Talibanu, v danom prípade nejde o predpis, ale iba o „náboženské odporúčanie“. Ďalej odporučil afganským televíznym hlásateľkám, aby počas vysielania nosili hidžáb. Televízie by podľa hnutia nemali vysielať filmy, ani iné programy, ktoré sú v rozpore s moslimskými alebo tradičnými afganskými hodnotami, ani relácie, v ktorých sa zobrazuje prorok Mohamed, či ďalšie postavy z islamského náboženstva. Podľa vyjadrenia pána Zabiullaha Mujahida, ktorý sa pasuje do role ministra kultúry, sú obavy ľudí z filmovej branže o svoju bezpečnosť neopodstatnené. Sám verejne vyhlásil: „chceme vybudovať budúcnosť a zabudnúť na to, čo sa stalo v minulosti“. Odmietol šíriace sa obavy, že Taliban už vykonáva pomstu na tých, ktorí sa mu postavili, keď pred dvadsiatimi rokmi vládli v krajine. Pán Mujahid sa vo svojom vyjadrení snažil vyjadriť oveľa tolerantnejší obraz Talibanu, potvrdil však jednu správu, že hudba na verejnosti nebude povolená. Dúfa však, že sa mu podarí presvedčiť ľudí, aby takéto veci na verejnosti nerobili, namiesto toho, aby na nich tlačili. Z jeho vyjadrenia je zrejmé, že určité obmedzenia v oblasti kultúry možno v budúcnosti očakávať, avšak nejestvujú žiadne informácie o tom, že by cieľom Talibanu bolo masívne prenasledovanie ľudí z kultúrnej branže.
15. Na základe komplexného posúdenia žiadosti menovaného a všetkých relevantných informácií dospel žalovaný k záveru, že krajinu pôvodu síce opustil z obavy o svoju bezpečnosť, avšak bez toho, že by opodstatnenosť obáv bola reálne preukázaná. Ním opísané a udávané obavy nemali žiadnu súvislosť s jeho rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v § 8 zákona o azyle. Jeho tvrdenie o tom, že v prípade zotrvania v krajine alebo návratu do krajiny by mu Taliban bránil
v ďalšom štúdiu a rozvíjaní jeho záľub, možno považovať z hľadiska udelenia azylu, ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany, za irelevantné. Preto nepristúpil k udeleniu azylu. Zároveň v jeho prípade neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa § 10 zákona o azyle, teda za účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť.
16. Ohľadne posudzovania doplnkovej ochrany menovanému žalovaný uviedol, že za účelom vyhodnotenia tejto alternatívy boli do spisového materiálu založené aktuálne informácie o vývoji v krajine, pričom tieto svedčia o tom, že po nástupe Talibanu k moci čelia obyvatelia krajiny strachu a neistote. pričom tisícky ľudí z krajiny odchádzajú a usídľujú sa v susediacich krajinách alebo pokračujú v ceste do Európy. Znepokojenie medzinárodného spoločenstva vyvolávajú predovšetkým vyhlásenia popredných predstaviteľov Talibanu. ktorými prezentujú svoje predstavy o budúcom vývoji v krajine. Taliban krátko po prevzatí moci vyhlásil, že v krajine opäť zavedie islamské právo šária, pričom jeho súčasťou budú tvrdé tresty ako bičovanie, odsekávanie končatín a popravy. Možnému neľudskému zaobchádzaniu môžu čeliť viacerí obyvatelia krajiny, a to bez ohľadu na to, či pôjde o boj so zločinom alebo trest za akékoľvek porušenie zákona v zmysle islamského práva. V danom prípade môže ísť o závažné porušovanie základných ľudských práv, ktoré budú napĺňať kritériá vážneho bezprávia v zmysle zákona o azyle. Preto dospel k záveru, že napriek ukončeniu ozbrojeného vnútroštátneho konfliktu napätie v Afganistane pretrváva a preto v prípade návratu menovaného do krajiny pôvodu nemožno s dostatočnou mierou istoty vylúčiť, že by nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. Preto rozhodol, že menovanému je potrebné poskytnúť doplnkovú ochranu.
17. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 07.04.2022 navrhol správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal hlavne z tvrdení, ktoré v pohovore zo dňa 12.10.2021 uviedol žalobca, ako aj zo všeobecne dostupných informácií o Afganistane, ktoré zabezpečil prostredníctvom Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce Migračného úradu a ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Zistené informácie a tiež tvrdenia menovaného vyhodnotil v súlade so zákonom o azyle, pričom k danej veci, k jednotlivým dôkazom, pristupoval individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca s príslušníkmi hnutia Taliban priamo do kontaktu nikdy neprišiel, ani nebol nimi bezprostredne ohrozovaný. V pohovore taktiež uviedol, že po ovládnutí krajiny hnutím Taliban sa jeho brat A. S. dostal do pozície protivníka tohto hnutia, nakoľko zastával funkciu námestníka ministra obchodu a pracoval tak pre minulý režim, pričom by bol ohrozený aj život žalobcu. Považoval za potrebné uviesť, že žalobca nebol členom alebo podporovateľom žiadnej politickej strany, organizácie alebo hnutia, nebol nikdy trestne stíhaný a v krajine pôvodu nemal žiadne problémy s bezpečnostnými alebo inými zložkami štátu. Ak by mal byť jeho prípad posudzovaný z hľadiska Ženevského dohovoru z roku 1951 a on by mal byť posudzovaný ako utečenec, museli by byť súčasne splnené tak subjektívne, ako aj objektívne prvky opodstatnenosti jeho obáv súčasne. V jeho prípade však absentuje objektívny prvok, t. j. zdôvodnenie strachu z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto Dohovore, ktorými sú rasa, náboženstvo, národnosť, príslušnosť k určitej sociálnej skupine alebo politický názor, pričom existencia tohto prvku je z hľadiska udelenia azylu podstatná, čo sa však v jeho prípade nepreukázalo. Nemožno ani hovoriť, že by čelil nejakej forme prenasledovania zo strany neštátnych subjektov v zmysle ZoA. Počas jeho pobytu v krajine pôvodu neprišiel k žiadnej ujme a takisto nevyplýva, že by bol nejakým spôsobom ohrozený.
18. K oprávnenosti žalobcových obáv z prenasledovania z dôvodu možného pripisovania mu opozičných politických názorov hnutím Taliban poznamenal, že pripisovanie takéhoto politického názoru žalobcovi jeho právnou zástupkyňou je zavádzajúce a účelové. Problematikou pripisovania politického názoru žiadateľovi o udelenie azylu sa zaoberá rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžak/12/2009 zo dňa 22.10.2019.
19. Ide aj o prípad žalobcu, ktorý nebol v krajine pôvodu členom žiadnej politickej strany alebo hnutia, pričom nevykonával žiadne politické aktivity. Vzhľadom na rozdielnosť dostupných informácií, týkajúcich sa zaobchádzania príslušníkov hnutia Taliban s pracovníkmi minulého režimu vychádzal okrem zistených informácií aj z výpovedí žalobcu, z ktorých vyplýva, že jeho brat, ktorého zastávanie funkcie v bývalom štátnom aparáte malo byť jedným z dôvodov žalobcovho opustenia krajiny pôvodu, sám krajinu neopustil, pričom podľa žalobcových informácií je v poriadku a žiadne problémy v krajine nemá. Bol toho názoru, že informácie, týkajúce sa navrátilcov do Afganistanu po tom, čo hnutie Taliban prevzalo v krajine moc, nie sú v súčasnosti dostatočné, pričom je obtiažné predvídať vývoj situácie v súvislosti s ich návratom. Z toho dôvodu sa rozhodol poskytnúť žalobcovi doplnkovú ochranu, ktorá je
dostatočnou formou medzinárodnej ochrany, nakoľko v prípade návratu do krajiny pôvodu by mu mohlo hroziť vážne bezprávie v zmysle § 2 písm. f) ZoA.
20. Žalobca vo svojej replike zo dňa 28.04.2022 k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe uviedol, že zotrváva na podanej žalobe v plnom rozsahu. K poukazovaniu žalovaného, že v prípade žalobcu absentuje objektívny prvok uviedol, že v krajine pôvodu pracoval od roku 2020 až do svojho odchodu z Afganistanu v štátnej organizácii Afghan Films ako prekladateľ z jazyka paštú do anglického jazyka a preto v súvislosti s uvedeným bol toho názoru, že v prípade žalobcu je naplnený objektívny prvok, konkrétne opodstatnený strach vyplývajúci z vysokého rizika prenasledovania z politických dôvodov, a to na základe faktov, že Taliban prenasleduje bývalých štátnych zamestnancov. Jeho strach je založený aj na obave z prenasledovania z imputovaných politických dôvodov vzhľadom na pracovné pozície svojich bratov, jednak pána A. S., ktorý približne jeden až jeden a pol roka pracoval ako poradca na ministerstve obchodu a od začiatku roka 2021 až do ovládnutia krajiny Talibanom zastával vysokú štátnu funkciu - pracoval ako námestníka ministra obchodu. Rovnako aj jeho druhý brat pán W. R. W. S. pracoval v štátnych organizáciách IOM v Kábule a v Afghan Films. Keďže žalovaný považuje obavu žalobcu z prenasledovania žalobcu z politických dôvodov, respektíve imputovaných politických dôvodov za irelevantnú, zavádzajúcu a účelovú, mal za to, že žalovaný v rozpore s § 19a ods. 1 písm. a), b) zákona o azyle neprihliada na relevantné informácie z dôveryhodných medzinárodných zdrojov, ktoré jednak sám zabezpečil do azylového konania a rovnako boli zabezpečené žalobcom, ktoré dokazujú mnohé prípady prenasledovania štátnych zamestnancov hnutím Taliban, respektíve ich rodinných príslušníkov. Poukazoval na správu agentúry Reuters z januára 2022 Misia OSN „Naďalej dostáva dôveryhodné obvinenia z vrážd, násilných zmiznutí a iných porušení“ voči bývalým úradníkom, členom bezpečnostných síl a ľuďom, ktorí pracovali pre medzinárodný vojenský kontingent pod vedením USA napriek všeobecnej amnestii vyhlásenej Talibanom. V správe sa aj uvádza „Obrancovia ľudských práv a pracovníci médií sú naďalej terčom útokov, zastrašovania, obťažovania, svojvoľného zatýkania, zlého zaobchádzania a zabíjania.“ Násilie páchané na novinároch, vrátane brutálneho bitia dvoch novinárov pokrývajúcich protest za práva žien podkopalo prísľub Talibanu, že umožní nezávislým médiám pokračovať v činnosti. Podľa organizácie Reportéri bez hraníc bolo za posledných 6 mesiacov zadržaných alebo zatknutých najmenej 50 novinárov a pracovníkov médií. Pracovníci afganskej televízie sú už roky terčom násilia zo strany Talibanu, ISIS a ďalších. V roku 2016 zabil samovražedný atentátnik sedem zamestnancov populárnej nezávislej televíznej siete TOLO a viac ako dve desiatky zranil. Žiadny zamestnanec, moderátor, kancelária, spravodajský tím a reportér týchto televíznych kanálov nemá žiadnu imunitu, čo vyhlásil v tom čase Taliban a nazval tieto siete satanskými. Poukazoval na správy The Guardians zo 14. februára 2022, ako aj na Výročnú správu o situácii v oblasti ľudských práv od roku 2021, publikovanú Human Rights Watch, týkajúcu sa pôsobenia a útokov na novinárov a moderátorov.
21. V súvislosti s poukazovaním žalovaného na skutočnosť, že žalobca nebol členom alebo podporovateľom žiadnej politickej strany, organizácie alebo hnutia, preto podľa jeho názoru nemôže ísť v jeho prípade o prenasledovanie z politických dôvodov. Poukazoval na rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžak/2/2021 zo dňa 07.06.2021 v prípade, ktorý sa týkal žiadateľa o azyl z Afganistanu, ktorý bol Talibanom považovaný za politického oponenta z dôvodu, že pomohol svojmu bratrancovi policajtovi, ktorý bol zranený po prestrelke s Talibanom a ktorým kasačný súd stanovil, že je to obdobný prípad s prípadom žiadateľa z Afganistanu, ktorému hrozilo prenasledovanie zo strany Talibanu z dôvodu, že jeho otec a brat boli príslušníkmi afganskej polície. Najvyšší súd Slovenskej republiky ustálil, že pre posúdenie otázky sťažovateľových obáv z prenasledovania z dôvodu imputovaného politického presvedčenia nemusí byť podstatným, či otec a brat sťažovateľa alebo samotný sťažovateľ bol politicky aktívnym, zároveň podstatným v danom prípade nie je ani ich skutočné politické presvedčenie. To sa javí nepodstatným najmä v prípadoch, kedy je údajný pôvodca prenasledovania presvedčený o spolupráci (kolaborácii) žiadateľa o azyl so skupinami osôb, ktoré vyznávajú odlišné politické presvedčenie a podobne (v tomto prípade je to oficiálna štátna moc). V určitých situáciách nie je potrebné, aby ohrozená osoba aktívne prejavovala svoje politické názory (verejne, výslovne).
22. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 22.06.2022 zotrvala na podanej správnej žalobe v celom rozsahu a mala za to, že bolo v konaní preukázané, že jednotlivci, ktorí podporovali alebo boli vnímaní, že podporujú bývalú vládu, patria medzi primárne ciele hnutia Taliban z dôvodu prisudzovaného im politického presvedčenia. Na ozrejmenie určitej skutočnosti uviedla, že v čase konania pohovoru žalobcu so žalovaným, kedy ešte žalobca nemal právne zastúpenie, mu po zabezpečení zápisnice zo vstupného pohovoru túto pretlmočila. Po pretlmočení žalobca ostro namietal tú skutočnosť, ktorá bola uvedená v
zápisnice, že jeho brat A. S. nie je v nebezpečenstve v krajine pôvodu na základe údajnej amnestie. Mala za to, že táto bola nesprávne žalobcovi pretlmočená zo strany žalovaného. V tejto súvislosti uviedla, že pokiaľ sa týka bezpečnostnej situácie rodiny žalobcu, tak Taliban navštívil rodičov žalobcu a hľadal jednak žalobcu, ako aj jeho brata, ktorý je spolu s ním na území SR a takisto aj brata A. S.. Vypočúval rodičov, kde sa nachádzajú a vyhrážal sa im, že ak sa nedostavia títo súrodenci na stanovište Talibanu, budú trestaní jeho samotní rodičia. K bratovi A. S. doplnila, že tento je momentálne nezvestný a rodina sa s ním nevie skontaktovať. Dokonca ani jeho rodičia nepoznajú miesto jeho pobytu a nie sú s ním v žiadnom kontakte a nevedia, či tento žije. Zotrval na vyhlásení o tom, že na vstupnom pohovore so žalovaným nevypovedal o tom, že brat je v bezpečí.
23. Žalovaný na nariadenom pojednávaní zotrval na napadnutom rozhodnutí, nakoľko žalobca nesplnil podmienky podľa § 8 zákona o azyle, avšak bola mu poskytnutá doplnková ochrana podľa § 13a zákona o azyle, keďže by v prípade jeho návratu do krajiny by mu mohlo hroziť vážne bezprávie. Pokiaľ ide o obavu žalobcu, že jeho blízky príbuzný zastával v afganskej vláde významné postavenie a tým pádom by mohol byť prenasledovaný Talibanom, treba uviesť, že tento brat sa snažil svojím bratom ešte aj pomôcť, aby mohli z Afganistanu odísť, pričom sám v Afganistane zostal, pričom pri telefonických hovoroch, ktoré medzi sebou mali, hovoril, že sa má dobre. Poukazoval na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/12/2019 zo dňa 22.10.2019 a sp. zn. 1Sža/2009/46 zo dňa 24.11.2009. Keďže nebola splnená podmienka poznania jeho politických názorov zo strany štátnych orgánov v krajine pôvodu, pretože v prípade žalobcu tieto neboli verejne proklamované, nemohlo dôjsť ani k jeho prenasledovaniu za politické názory zo strany štátnych orgánov. Nevedel sa vyjadriť k otázke namietaného tlmočenia, či tam došlo k nezhode, keďže nebol pri výsluchu žalobcu.
24. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o azyle“), Ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
25. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, Prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
26. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
27. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.
28. Podľa § 13a zákona o azyle, Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, Na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
30. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, Na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v 1. a 2. bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.
31. Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b zákona o azyle.
32. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, správny súd právne uzatvára:
33. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie ČAS: MU-PO-300-13/2021-Ž zo dňa 11.02.2022, ktorým žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle neudelil žalobcovi azyl a súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu poskytol doplnkovú ochranu.
34. O udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany žalobca požiadal na území SR dňa 30.09.2021 z dôvodu z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko jeden jeho brat bol námestníkom ministra obchodu a druhý brat pracoval v inštitúcii Afghan Films.
35. Vo vstupnom pohovore dňa 12.10.2021 žalobca uviedol, že v krajine pôvodu nebol členom žiadnej politickej strany a ani nevykonával žiadne politické aktivity, nemal žiadne problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi, či neštátnymi orgánmi, nikdy nebol trestne stíhaný alebo väznený. Dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu bola náhla zmena bezpečnostnej situácie, keď sa v auguste 2021 Taliban zmocnil hlavného mesta a tým aj celej krajiny. Vzhľadom na to, že jeho brat A. S. bol za minulej vlády námestníkom ministerstva obchodu, obával sa, že by kvôli nemu mohol mať v prípade zotrvania v krajine problémy s Talibanom. Problémov s terajším štátnym aktérom sa obáva aj z toho dôvodu, že ako tlmočník pracoval pre filmové štúdio Afghan Films, kde sa osobne spoznal aj s riaditeľkou tejto inštitúcie. Keďže v tej dobe, popri tlmočení, študoval počítačovú techniku v Pakistane, uvedomil si, že po ovládnutí krajiny Talibanom už nebude môcť pokračovať v štúdiu a preto sa snažil urýchlene krajinu pôvodu opustiť. V prípade návratu sa obáva, že by za vlády Talibanu nemohol ďalej študovať a rozvíjať svoje záľuby, medzi ktoré patrí hlavne hudba. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol.
36. V zmysle ustálenej judikatúry je povinnosťou žalovaného zistiť skutkový stav podľa § 32 Správneho poriadku len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ o azyl v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadne ustanovenia zákona o azyle, ani Správneho poriadku, nemožno vyvodiť, žeby mu vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok NS SR 1 Sžo KS/154/2005 z 27.02.2007). Teda správny orgán nemá žiadnu povinnosť vykonať dokazovanie na preukázanie skutočností, ktoré žiadateľ netvrdí a nemôžu mu byť teda ani známe.
37. Správny súd na tomto mieste konštatuje, že nebolo povinnosťou žalovaného za žiadateľa o azyl vyhľadávať aj iné, ako ním prezentované dôvody žiadosti o azyl. Preto ak žalovaný posúdil žalobcovu žiadosť v intenciách ním uvádzaných dôvodov, postupoval správne a zákonne. Pritom za účelom posúdenia samotnej jeho žiadosti o azyl, resp. za účelom posúdenia bezpečnostných rizík jeho návratu do krajiny jeho pôvodu správny orgán vyhľadal a do spisu založil relevantné správy, ktoré reagovali na žalobcom tvrdené skutočnosti.
38. Zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o špecifický právny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom vymedzené podmienky. V súlade so stanoviskom Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov za prenasledovanie môžu byť považované také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné svojim charakterom alebo opakovaním sa. Musia pritom preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu a tiež musia vychádzať zo skutočností uvedených v článku 1A Ženevského dohovoru.
39. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
40. K problematike udelenia azylu z politických dôvodov v zmysle § 8 zákona o azyle, ako aj k imputované politickému názoru sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril kasačný súd, ktorý vo svojom rozsudku sp. zn. 10Sžak/15/2019 zo dňa 25.09.2019 konštatoval, že: „Je potrebné v konaní rozlíšiť, či žiadateľ bol atakovaný z dôvodu, že jeho osobu Taliban identifikoval podľa politických názorov, ktoré šíril alebo išlo o bežnú prax vo vojnou zmietanej krajine. Zákon o azyle v zmysle § 19a ods. 4 písm. d), resp. § 19a ods. 6 predvída rozlišovanie v týchto prípadoch a relevantné je, či sám žiadateľ bol známy svojimi politickými názormi v okolí alebo či Taliban použiť fyzické, alebo psychické násilie voči žiadateľovi z dôvodu, že ho identifikoval ako politického oponenta. V oboch prípadoch však musí byt' v konaní preukázané, že išlo o politicky motivované konanie a nie o „bežnú“ vojnovú perzekúciu ľudí v Afganistane.“
41. Obdobne aj v rozsudku sp. zn. 1Sžak/12/2019 zo dňa 22.10.2019 kasačný súd uvádza, že „samotná existencia opozičných politických názorov nie je sama o sebe dostatočným dôvodom na udelenie azylu, pokiaľ nie je splnená podmienka poznania týchto názorov vládnym režimom. Na druhej strane pri posudzovaní žiadosti o azyl sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má azylovo relevantné charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania. Podstatný význam pri posudzovaní nároku na udelenie azylu zohrávajú individuálne okolnosti prípadu konkrétneho žiadateľa. Samotná domnienka, že osoba s prisudzovaným politickým názorom môže potrebovať medzinárodnú ochranu je preto nedostatočná pre udelenie azylu. Keďže v danom prípade nič nenasvedčovalo tomu, že by žiadateľ v krajine pôvodu čelil prenasledovaniu v súvislosti s vnímanými (prisudzovaným) politickým názorom, nakoľko počas pobytu v Afganistane ho nekonfrontoval nijaký subjekt, či už fyzická osoba alebo predstavitelia Talibanu a nečelil v krajine nijakým reálnym problémom, ktoré by súviseli či už s jeho prácou alebo všeobecne s jeho osobou, neexistuje indícia, ktorá by čo i len naznačovala, že jej (osobe) bolo spoločnosťou alebo jej časťou prisudzované nejaké politické presvedčenie“.
42. Pokiaľ sa týka otázky tlmočenia, ktoré namietal žalobca, že pri vstupnom pohovore neuviedol, že sa má jeho brat dobre a že je v poriadku, pričom správny súd nemá pochybnosti o tom, že tento je v súčasnej dobe nezvestný, ako uviedol žalobca na pojednávaní, treba dodať, že neexistencia imputovaného právneho názoru žalobcu nebola zo strany žalovaného založená iba na tej skutočnosti, že mal byť jeho brat v poriadku. Aj keď žalobca otázku tlmočenia nenamietal ani v konaní pred správnym orgánom, ani v správnej žalobe, ani vo vyjadrení, ani v replike, pre posúdenie existencie, či neexistencie imputovaného právneho názoru, sú dôležité otázky, ktoré možno vyvodiť z judikatúry kasačného súdu a ktoré sú uvedené v odôvodnení tohto rozsudku.
43. Správny súd nepopiera, že žalobca na jednej strane čelil obavám z dôvodu zmeny bezpečnostnej a politickej situácie v krajine, avšak v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by ho Taliban považoval za osobu s opozičným politickým presvedčením. Žalobca svoj imputovaný politický názor
- spojenie s bývalým režimom, vyvodzoval skrz svojho brata - námestníka ministra obchodu, ktorého pozícia v bývalom režime mala byť dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu. Síce je potrebné prihliadať na správy o prenasledovaní vysokých štátnych úradníkov, avšak je nevyhnutné tieto vyhodnocovať individuálne, keďže prístup Talibanu k nim je rôzny a nedá sa zhrnúť do jediného záveru, že títo sú en bloc prenasledovaní. Aj keď v súčasnej dobe rodina žalobcu nemá spojenie s jeho bratom A. S., keďže tento je nezvestný, je však rovnako potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že žalobca osobne do kontaktu s príslušníkmi Talibanu osobne nikdy neprišiel a nejestvovali žiadne indície, na základe ktorých by bolo možné sa domnievať, že by mu nejaký politický názor mohol byt' pripisovaný, či už skrz jeho brata - člena vlády bývalého režimu alebo skrz jeho pôsobenia pre Afghan Films.
44. K danému súd dáva do pozornosti rozsudok sp. zn. 8Sža/41/2009 z 04.08.2009, z ktorého vyplýva, že dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu
porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.
45. K výroku o neudelení azylu žalobcovi správny súd konštatuje, že predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto ustanovení. K naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon o azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/), okrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov smerujúce voči konkrétnej osobe - žalobcovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu, teda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti žalobcu o udelenie azylu. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu žalobcovi v zmysle zákona o azyle.
46. Možno preto zhrnúť, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný náležite svojou správnou úvahou objasnil, prečo v prípade žalobcu nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Ohľadne daného uviedol, že v prípade žalobcu, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Navyše, z jeho výpovede vyplýva, že v krajine pôvodu nečelil absolútne žiadnym problémom zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov, ktoré by mohlo byť považované za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. V prípade žalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, keďže objektívne nebol vystavený žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátu, respektíve zo strany neštátnych pôvodcov v zmysle zákona o azyle, ani Ženevskej konvencie.
47. Teda možno konštatovať, že v prípade žalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. S danými závermi žalovaného sa súd v celom rozsahu stotožňuje.
48. Správny súd má zato, že je zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom súd dospel k záveru, že žalovaný riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u žalobcu existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 a § 10 ZoA. Vzhľadom na tú skutočnosť, že v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nemožno s dostatočnou mierou istoty vylúčiť, že by nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) ZoA, bolo dané zohľadnené zo strany žalovaného vo forme poskytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi.
49. Preto súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, správnu žalobu podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc zato, že táto, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nie je dôvodná, nakoľko v prípade žalobcu neboli preukázané dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle.
50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich náhradu účastníkom, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.