Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-12-2016.pdf
PDF · 82.98 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/12/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v spore žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, zast.: Legium s.r.o., Bukurešťská 3, 811 04 Bratislava proti žalovaným: 1. W. H., nar. XX.XX.XXXX, Š. XX, XXX XX Z., 2. G. H., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX Z., o zaplatenie 218,46 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 218,46 EUR a
- 5,25% ročný úrok z omeškania zo sumy 28,98 EUR od 27.05.2014 do zaplatenia,
- 5,15% ročný úrok z omeškania zo sumy 28,98 EUR od 02.07.2014 do zaplatenia,
- 5,15% ročný úrok z omeškania zo sumy 28,98 EUR od 01.08.2014 do zaplatenia,
- 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 28,98 EUR od 02.10.2014 do zaplatenia,
- 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 28,98 EUR od 03.12.2014 do zaplatenia,
- 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 24,52 EUR od 02.05.2015 do zaplatenia,
- 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 24,52 EUR od 26.05.2015 do zaplatenia,
- 5,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 24,52 EUR od 02.07.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.01.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 218,46 EUR s príslušenstvom.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že prevádzkuje verejné vodovody a verejné kanalizácie, žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je vedená ako odberné miesto pre vodné a stočné a zrážky. Podmienkou pre oprávnený odber vody, resp. využívanie verejnej kanalizácie je žiadosť žiadateľa o uzatvorenie písomnej zmluvy a samotné uzatvorenie zmluvy, ktorou sa žiadateľovi udeľuje oprávnenie na odber pitnej vody a odvod odpadových vôd. Nakoľko žalovaní využívali verejný vodovod a verejnú kanalizáciu v správe žalobcu bez existencie zmluvy a bez poskytnutia protiplnenia, žalobca mal za to, že žalovaní spôsobili škodu. Žalobca vyzval žalovaných na úhradu za využívané služby v celkovej výške 218,46 EUR.
3. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.
4. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
5. Na prejednanie sporu súd v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) CSP nenariadil pojednávanie. V konaní išlo o jednoduchú vec, žalovaní nerozporovali skutkové tvrdenia žalobcu a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 2.000,- eur. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu a webovej stránke súdu dňa 03.03.2017.
6. Súd sa oboznámil s predloženými faktúrami za dodané služby, výpisom z LV č. 1651 pre k.ú. Ružinov a ďalšími listinami založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, rodinného domu na Y. U.. Č.. XX O. Z., zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. L., a to žalovaný v 1. rade o veľkosti podielu 1 a žalovaný v 2. rade o veľkosti podielu 3.
8. Žalobca vystavil žalovaných faktúry za dodanie služieb v celkovej výške 218,46 EUR.
9. Podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou.
10. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z., kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejného vodovodu.
11. Podľa § 25 ods. 3 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z., neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou.
12. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z., kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.
13. Podľa § 28 ods. 6 prvej vety zákona č. 442/2002 Z.z., za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou platí producent prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie.
14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
15. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
16. Podľa § 439 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
17. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Zo skutkového vymedzenia uplatneného nároku vyplýva, že žalobca sa domáha náhrady škody z dôvodu neoprávneného odberu vody z verejného vodovodu a vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie bez uzavretej zmluvy. Odberateľ, ktorý neoprávnene odberal vodu a vypúšťal odpadové vody, je dodávateľovi povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu spolu s ušlým ziskom. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je súčasne potrebné posudzovať v zmysle všeobecných ustanovení zodpovednosti za škodu, pričom zodpovednosť za škodu v dôsledku neoprávneného odberu vody je koncipovaná ako objektívna, t.j. súd neskúma zavinenie na strane neoprávneného odberateľa. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu sú tak porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich nemôže na strane žalovaných vzniknúť zodpovednosť za škodu.
21. K porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaných malo dôjsť tým, že na odbernom mieste Y. XX, Z. odberali vodu a vypúšťali odpadové vody bez uzavretej zmluvy, pričom takýto odber sa považuje za neoprávnený. Z predložených listinných dôkazov má súd za preukázané, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu nachádzajúceho sa na odbernom mieste. V prípade vzniku škody sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, strate, zmenšení, znížení či inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nestalo sa tak v dôsledku škodovej udalosti. Predstavuje vlastne to, čo poškodenému ušlo, t. j. u poškodeného nedôjde k zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci by sa to so zreteľom na pravidelný chod vecí dalo očakávať. Žalobca vyčíslil vzniknutú škodu spôsobenú neoprávneným odberom vody a vypúšťaním odpadových vôd na 218,46 EUR. Keďže žalovaní dlžnú sumu neuhradili, žalobca svoj nárok dôvodne uplatnil na súde. Keďže žalovaní ostali procesne nečinní a k žalobe sa nevyjadrili, súd si osvojil skutkové tvrdenia žalobcu a vychádzal zo žalobcom predložených listinných dôkazov.
22. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel. Súd zaviazal žalovaných na náhradu škody solidárne, t.j. spoločne a nerozdielne majúc na zreteli ochranu žalobcu ako veriteľa, kedy žalobca môže žiadať celé plnenie od ktoréhokoľvek solidárneho dlžníka. Ak splní dlh jeden z dlžníkov, povinnosť ostatných zanikne. Žalovaní sa následne môžu medzi sebou vyporiadať podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
23. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. V žalobe uplatnená výška úroku z omeškania bola v súlade s výškou zákonného úroku v zmysle vyššie citovaného nariadenia č. 87/1995 Z.z., preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu v uplatnenom rozsahu.
24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci úspech, preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.