Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-40-2021.pdf
PDF · 173.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3C/40/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobkyne: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. U. XXX, zast. Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36865281, proti žalovanému: U. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D. XXXX/X, M., zast. Alušic s.r.o., so sídlom Madačová 1/A, 034 01 Ružomberok, IČO: 50648420, za účasti intervenienta na strane žalovaného: UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, 160 00 Praha 6, Česká republika, konajúca prostredníctvom UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53812948, o zaplatenie náhrady škody vo výške 8.698 eur , takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.09.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni istiny vo výške 8.698 eur. Svoju žalobu odôvodnili tým, že dňa 11.03.2020 v čase okolo 13:50 hod. v Ružomberku na ulici Dončova pri ZŠ v blízkosti Evanjelického kostola žalovaný do žalobkyne počas toho, ako prechádzala cez priechod pre chodcov, narazil osobným motorovým vozidlom Škoda Fabia ev. č. RK973BO, pričom sa riadne nevenoval vedeniu uvedeného motorového vozidla. Utrpela zranenia, pre ktoré bola viac mesiacov práceneschopná a dlhší čas bola podstatne obmedzovaná na obvyklých činnostiach. Predložila lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, podľa ktorého jej bolestné je obodované na 170 bodov a jej sťaženie spoločenského uplatnenia je obodované na 220 bodov. Hodnota jedného bodu pre rok 2020 podľa zákona č. 437/2004 Z.z. v znení Oznámenia MZ SR č. 135/2020 Z.z. je 21,84 eur. Hodnota jedného bodu pre rok 2021 podľa zákona č. 437/2004 Z.z. je 22,66 eur. Poukázala na odborné vyjadrenie č. 002/2020 z 10.06.2020 vyhotovené znalcom Ing. Antonom Hudákom, PhD., podľa ktorého žalovaný zanedbal svoje zákonné povinnosti vodiča a okrem iného sa plne nevenoval riadeniu vozidla, čo okrem iného preukázala fotodokumentáciou z okamžiku nárazu, podľa ktorej svojou pravou rukou sa žalovaný naťahuje k palubnej doske na pravej strane spolujazdca. Podľa uvedeného odborného vyjadrenia technickou príčinou dopravnej nehody bol žalovaný. Podľa adresy je žalovaný občanom Ružomberka, teda predpokladá, že uvedený úsek cesty s priechodom pre chodcov mu je dobre známy a že tadiaľ už musel viesť motorové vozidlo viackrát. Z uvedeného je zjavné, že žalovaný ako vodič nevykonal zvýšenú opatrnosť voči chodcom v blízkosti riadne označeného a v čase skutku viditeľného priechodu pre chodcov. Navyše v blízkosti je aj základná škola pre deti. V čase priebehu skutku bola viditeľnosť dobrá, iba mierne mrholilo. Priľnavosť pneumatík k vozovke podľa
jej názoru bola tiež dobrá. V čase priebehu skutku držala v ruke nad hlavou výrazný modro-fialový dáždnik viditeľný aj z diaľky a žalovaný ako vodič mal možnosť ju vizuálne zaregistrovať z dostatočnej vzdialenosti, na ktorú mohol bezpečne zabrzdiť. Vo vedľajšom jazdnom pruhu smerujúcom rovnakým smerom vozidlá zastavili. Ani táto skutočnosť neviedla k tomu, aby žalovaný pred priechodom pre chodcov spomalil. Podľa videozáznamu Mestskej polície Ružomberok, s ktorým sa žalovaný taktiež oboznámil, vyplýva, že žalovaný ani nemenil smer svojej jazdy, ani nijako nebrzdil. Počas ohliadky miesta skutku neboli zadokumentované žiadne brzdné dráhy motorového vozidla žalovaného. Za škodu na jej zdraví zodpovedá žalovaný v zmysle § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Úprava zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 až § 431 Občianskeho zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie). Ďalej poukázala na § 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 307/2016 Z.z., § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a judikatúru, konkrétne rozsudok Najvyšší súd ČR, sp.zn. 5Tz 286/2000. S prihliadnutím na to, že pokus o mimosúdne vyporiadanie sporu bol, ako žalobkyňa bola nútená podať túto žalobu a navrhla, aby súd vo veci rozhodol v zmysle jej návrhu.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 27.10.2021 pod č.k. 15Up/1095/2021 platobný rozkaz v zmysle návrhu žalobkyne. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom v celom rozsahu s podanou žalobou vyjadril nesúhlas, považuje ju za nedôvodnú a špekulatívnu a zároveň popiera všetky skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe a uvádza vlastné tvrdenia o dotknutých skutkových okolnostiach. Žalovaný dôrazne popiera údajne ničím nepodložené tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovanej spôsobil škodu na zdraví. Žalovaný nepopiera, že k dopravnej nehode zo dňa 11.03.2020 došlo, opis skutkového deja žalobkyňou je však zavádzajúci a skresľujúci. Žalovaný spochybňuje tvrdenia žalobkyne o tom, že žalobkyni spôsobil škodu na zdraví, je to ničím nepodložené tvrdenie žalobkyne a považuje ich za účelové a klamlivé. Žalobkyňa svoje tvrdenia predkladá bez ich preukázania riadnymi a relevantnými dôkazmi, čím sa tieto tvrdenia stávajú ničím nepodložené. Žalovaný vzniesol ako prostriedok svojej procesnej obrany námietku nesprávnosti a nezákonnosti vyhotovenia tak lekárskeho posudku o bolestnom, ako aj lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia a taktiež odborného vyjadrenia znalca Ing. Antona Hudáka, PhD. č. 002/2020 zo dňa 10.06.2020. K odbornému vyjadreniu znalca Ing. Antona Hudáka, PhD., č. 002/2020 zo dňa 10.06.2020 uviedol, že žalovaný spochybňuje odborné vyjadrenie znalca Ing. Antona Hudáka, PhD., č. 002/2020 zo dňa 10.06.2020, keďže neobsahuje znaleckú doložka - vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku a odborné vyjadrenie vyhotovil len z podkladov poskytnutých žalobkyňou a vyžiadaním si len niektorých podkladov a dokonca v inej veci DN č.:550906/20/41 v konaní ORPZ-RK-ODI1-P-DN-31/2020. Z odborného vyjadrenia nie je ani zrejmé, o aký úkon znaleckej činnosti ide, keďže na niektorých stranách sa uvádza odborné vyjadrenie a na niektorých znalecký posudok. Ak sa teda má jednať o znalecký posudok, tak nespĺňa základné náležitosti znaleckého posudku v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. Ak sa má jednať o odborné vyjadrenie znalca, tak nebolo vyžiadané súdom v zmysle §206 CSP a nemá charakter ani súkromného znaleckého posudku v zmysle § 209 ods. 2 CSP, neobsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Závery predloženého odborného vyjadrenia zo dňa 10.06.2020 sú úplne protichodné so závermi znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy Ing. Stanislava Chomu, ktorý bol vyhotovený na účely trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ, Odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-251/VYS-RK-2020, kde zo záveru znaleckého posudku vyplynul záver, že vstup chodkyne - žalobkyne bol vyhodnotený ako technicky nesprávny a vysoko rizikový, že chodkyňa vytvorila žalovanému prekážku z technického hľadiska náhlu a že žalovaný nemohol za daných okolností zabrániť dopravnej nehode akýmkoľvek účinným spôsobom. Protichodný je aj s odborným vyjadrením znalca Dipl. Ing. Martina Obtuloviča, z ktorého vyplynul záver, že chodkyňa - žalobkyňa mohla zabrániť zrážke, ak by cez vozovku začala prechádzať v čase až keď sa dostatočne presvedčila, či môže bezpečne pokračovať v chôdzi na druhú stranu vozovky cez priechod pre chodcov. Žalovaný preto zastáva názor, že odborné vyjadrenie zo dňa 10.06.2020 je evidentne ovplyvnené zadávateľom - žalobkyňou, ktorá má evidentný záujem na výsledku tohto súdneho konania, a preto nemôže byť ako dôkaz v tomto konaní použitý. Žalovaný navrhol, aby takéto odborné vyjadrenie nebolo pripustené ako dôkaz v súdnom konaní, nakoľko existujú opodstatnené pochybnosti o jeho správnosti, hodnovernosti, zákonnosti a tiež pochybnosti o tom, či závery v ňom uvedené nie sú ovplyvnené tretou osobou a to samotnou žalobkyňou. Žalovaný požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Ružomberku, odbor kriminálnej polície o znalecký posudok aj odborné vyjadrenie, ktoré bolo vypracované na účely trestného konania ČVS:ORP-251/VYS-RK-2020. Vzhľadom na to, že žalovaný v trestnom konaní vystupoval v procesnom
postavení svedka, znalecký posudok a odborné vyjadrenie mu nemusí byť sprístupnené a doposiaľ mu nebolo sprístupnené. Na podklade uvedeného navrhol súdu navrhnúť, aby si ich vyžiadal a vykonal ako dôkaz v tomto konaní. Žalovaný ďalej uviedol, že neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody na zdraví žalobkyne. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za škodu na zdraví žalobkyne, ktorá bola z jej strany spôsobená porušením všeobecne záväzného právneho predpisu na úseku cestnej premávky, nakoľko jej pohyb ako chodkyne do priestoru priechodu pre chodcov bol nesprávny a vysoko rizikový, pričom vodičovi konaním vytvorila prekážku z technického hľadiska náhlu. Žalobkyňa porušila § 53 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Žalovaný zároveň uviedol, že v prípade, že žalobkyni vznikla škoda na zdraví, znáša ju v zmysle §441 Občianskeho zákonníka sama, nakoľko bola spôsobená výlučne jej zavinením čo bolo konštatované aj v trestnom konaní. V plnom rozsahu sa na vzniku škody podieľala poškodená, nemôže preto za škodu zodpovedať žalovaný, lebo chýba príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním škodcu. Žalobkyňa si škodu spôsobila sama svojím konaním, preto žalovaný za ňu nezodpovedá. Žalovaný svojím konaním neporušil žiadny predpis na úseku cestnej premávky ani bezpečnostných predpisov išiel nízkou rýchlosťou, po vytvorení náhlej prekážky brzdil, poskytol žalobkyni nevyhnutnú pomoc. Bola to práve žalobkyňa, ktorá sa dopustila protiprávneho konania, ktoré spôsobilo jej škodu na zdraví. Správanie žalobkyne bolo v tomto prípade príčinou vzniku škody. Konanie a správanie sa žalobkyni vybočovalo z normálnych medzí správania na danom mieste a v danej situácii, lebo sa nepresvedčila, či môže bezpečne pokračovať v chôdzi na druhú stranu vozovky cez priechod pre chodcov a prichádzajúce vozidla mohla vidieť v minimálnej vzdialenosti 17,3m a viac. Žalovaný išiel rýchlosťou 31 km/h, technika jeho jazdy bola správna, žalovaný by mohol nehode zabrániť len vtedy, ak sa pohyboval na úseku ( kde je dovolená rýchlosť jazdy 50km/ h) rýchlosťou menšou ako 24 km/h a okrem toho by musel aj tak brzdiť plnou brzdnou silou (šmykom), pri polovičnom spomalení (nenáhlom) by však k zrážke vozidla a žalobkyne došlo. Bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika chôdze žalobkyne, ktorá pri prechádzaní cez vozovku vošla do jazdnej dráhy vozidla žalovaného (Škoda Fabia), kde žalovaný pre vzájomnú vzdialenosť vozidla 10,8m už nemohol zabrániť zrážke so žalobkyňou, lebo mu žalobkyňa svojím správaním vytvorila prekážku náhlu. V tomto smere žalovaný odkázal na znalecký posudok a odborné vyjadrenie vypracované v trestnom konaní. Žalovaný zastáva právny názor, že protiprávne konanie žalobkyne bolo príčinou vzniku škody tzn. zodpovednosť žalovaného je vylúčená. Žalobkyňa konala aj v rozpore s generálnou prevenčnou povinnosťou (§ 415 Občianskeho zákonníka). K lekárskemu posudku o bolestnom žalovaný uviedol, že žalobkyňa si uplatňuje voči žalovanému bolestné vo výške na základe lekárskeho posudku vyhotoveného MUDr. G.om I.om zo dňa 11.03.2020. Nárok na bolestné uplatnený žalobkyňou, žalovaný v celom rozsahu rozporuje a považuje ho za nedôvodný. Lekársky posudok o bolestnom, ktorý bol predložený žalobkyňou do konania, nespĺňa zákonné požiadavky posudky v zmysle §7 a §8 zákona č. 437/2004 Z. z. zákona o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, absentuje zdôvodnenie, nie je zrejmé, či bol MUDr. G. I. oprávnený vydať uvedený posudok, nakoľko v zmysle §7 zákona č. 437/2004 Z.z. posudok spracuje posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky. Posudok nekorešponduje so zraneniami a nebola k nemu priložená žiadna lekárska správa ani odkaz na lekárske správy, ktorá by závery posudku verifikovala. K lekárskemu posudku nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaný poukázal, že žalobkyňa si uplatňuje voči žalovanému nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku vyhotoveného MUDr. G.om I.om zo dňa 15.03.2021. Nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaný v celom rozsahu rozporuje a považuje ho za nedôvodný. Lekársky posudok, ktorý bol žalobkyňou predložený, nespĺňa zákonné požiadavky posudky v zmysle § 7 a § 8 zákona č. 437/2004 Z. z. zákona o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, absentuje zdôvodnenie, žalovaný namieta položku 432a pooperačné jazvy následkom úrazu v celkovom rozsahu 10cm2, za ktoré je možné v zmysle prílohy č. II zákona č. 437/2004 Z. z. priznať maximálne 30 bodov a žalobkyni bolo priznané 100 bodov, takéto navýšenie nie je prípustné. Nebola dodržaná ani zákonná podmienka v zmysle §7 zákona č. 437/2004 Z. z. Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. V posudku taktiež absentuje údaj o ukončení liečby, žalovaný preto dôvodne predpokladá, že ku dňu vypracovania posudku nebolo liečenie žalobkyne ukončené, tzn. nebol ustálený zdravotný stav, ako to predpokladá § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. Z uvedeného dôvodu ho žalovaný považuje za vydaný predčasne a v rozpore so zákonom č. 437/2004 Z.z. a z toho dôvodu v tomto konaní ako dôkaz nemôže obstáť. K posudku nebola pripojená žiadna lekárska správa ani odkaz na ňu. Žalobkyňou
takto uplatnený nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia žalovaný v celom ňou uplatnenom rozsahu z vyššie uvedených dôvodov rozporuje a považuje za nedôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na zákonné ustanovenia žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
3. Intervenient na strane žalovaného podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.02.2022 navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na reláciu k dopravnej nehode od polície, z ktorej vyplynulo, že príčinou dopravnej nehody bolo konanie chodkyne. Žalobkyňou mu bolo dňa 12.05.2022 doručené oznámenie o škodovej udalosti, následne ju vyzvali po ukončení šetrenia dopravnej nehody políciou o zaslanie konečného rozhodnutia. Uvedené je celým obsahom spisu likvidácie poistnej udalosti. Navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
4. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia pre žalobkyňu vydaný dňa 11.03.2021 MUDr. G.om I.om, chirurgom, informácia od Sociálnej poisťovne náhrada za bolesť, hodnota bodu pre určenie sumy úrazových dávok, odborné vyjadrenie znalca Ing. Antona Hudáka č. 002/2020, pokus o zmier výzva adresovaný žalovanému zo dňa 13.09.2021, uznesenie o zastavení trestného stíhania vydané OR PZ v Ružomberku, odbor kriminálnej polície dňa 10.02.2021 pod ČVS:ORP-251/ VYS-RK-2020, rozhodnutie o zastavení konania o priestupku vydané OR PZ v Ružomberku, ODI dňa 18.06.2021 číslo spisu: ORPZ-RK-ODI2-P-68/2021, znalecký posudok č. 040/2020 Ing. Stanislava Choma, odborné vyjadrenie č. 43/2020 Dipl. Ing. Martina Obtuloviča, doplnok k znaleckému posudku č. 2/2020 znalca Ing. Antona Hudáka PhD. Súd sa ďalej oboznámil so zápisnicou z výsluchu svedka poškodeného Z. G. z trestného spisu OR PZ v Ružomberku, odbor kriminálnej polície dňa 10.02.2021 pod ČVS:ORP-251/VYS-RK-2020, ako aj ambulantnými správami, z priestupkového spisu OR PZ v Ružomberku, ODI č.spisu:ORPZ-RK-ODI2-P-68/2021 súd oboznámil záznam o podaní vysvetlenia žalobkyňou, záznam dopravnej nehody, potvrdenie o dočasnej PN žalobkyne.
5. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Podľa § 427 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: (1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. (2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
6. Predmetom konania bol uplatnený nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu škody na zdraví - nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá bola žalobkyni spôsobená pri dopravnej nehode dňa 11.03.2020 v Ružomberku na ul. Dončova pri ZŠ v blízkosti Evanjelického kostola, pri ktorej došlo k zrážke motorového vozidla, ktorého vodičom bola žalovaný a chodkyne, ktorá v tomto spore je v postavení žalobkyne. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu poukazujúc na závery trestného konania - trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené, nakoľko na podklade tam vykonaného dokazovania bolo ustálené, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika chôdze žalobkyne, t.j. subjektívna príčina na strane poškodenej.
7. Skutkový stav.
Medzi stranami sporu je nesporné, že došlo k dopravnej nehode dňa 11.03.2020 v Ružomberku na ul. Dončovej, kde došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne, keď prechádzal cez priechod pre chodcov následkom nárazu motorového vozidla, ktoré viedol žalovaný a ktorého prevádzateľom je žalovaný, toto je nesporná skutočnosť medzi stranami v konaní.
8. Čo sa týka šetrenia dopravnej nehody, toto bolo vykonané v trestnom konaní s tým, že výsledkom je uznesenie OR PZ, odbor kriminálnej polície Ružomberok zo dňa 10.02.2021 pod ČVS:ORP-251/ VYS-RK-2020, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie, nakoľko skutok tam popísaný nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplynulo, že technika jazdy vodiča tesne pred samotným nehodovým dejom sa javí ako správna a neohrozujúca ostatných účastníkov cestnej premávky, pokiaľ títo prispôsobovali svoje správanie a vykonávali pohyb v priestore aj mimo priestoru cestných komunikácií v súlade s pravidlami cestnej premávky a oproti tomu spôsob chôdze chodkyne tesne pred samotným nehodovým dejom sa javí ako nesprávny. Skutočnosť, že chodkyňa neuskutočnila vstup do priestoru jazdného pruhu bez nebezpečenstva, a to vo vzťahu k povolenej aj skutočnej rýchlosti pohybu vozidla, možno konštatovať, že v danom prípade vstup chodkyne do priestoru priechodu pre chodcov musí byť nutne vyhodnotený ako technicky nesprávny a vysoko rizikový. Čiže po vyhodnotení dôkazov bolo ustálené, že príčinou dopravnej nehody bola chodkyňa, ktorá svojím správaním vstupom do jazdného pruhu približujúceho sa vozidla vytvorila vodičovi prekážku z technického hľadiska náhlu, pretože vodič, ktorý reagoval na kolíznu situáciu adekvátne a včas, nemohol za daných podmienok zabrániť dopravnej nehode akýmkoľvek účinným spôsobom. Rozhodnutie bolo vydané na základe vykonaného dokazovania v tomto trestnom konaní, kde okrem iného bol vypočutý svedok - žalovaný, ďalej svedkyňa, poškodená - žalobkyňa, bolo vykonané znalecké dokazovanie - odborné vyjadrenie č. 43/2020 Dipl. Ing. Obtuloviča, znalecký posudok Ing. Stanislava Choma č. 040/2020 a odborné vyjadrenie Ing. Antona Hudáka č. 002/2020 (všetci traja znalci zapísaní v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR).
9. Súd ďalej zistil, že OR PZ v Ružomberku, ODI svojim rozhodnutím zo dňa 18.06.2021 č. spisu ORPZ- RK-ODI2-P-68/2021 zastavil konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm. g) priestupkového zákona, zo spáchania ktorého bola obvinená žalobkyňa, kde z odôvodnenia vyplynulo, že v zmysle § 76 ods.1 písm. g) správny orgán konanie zastaví, ak sa v ňom zistí, že o skutku už bolo právoplatne rozhodnuté správnym orgánom alebo orgánom činným v trestnom konaní.
10. Medzi stranami bolo sporné, čo bolo príčinou predmetnej dopravnej nehody, resp. kto zavinil dopravnú nehodu, aký je podiel zavinenia žalobkyne a žalobcu na škode vzniknutej žalobkyni pri dopravnej nehode - žalobkyňa v žalobe uplatňovala náhradu škody od žalovaného v celom rozsahu, žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Žalobkyňa predložila súdu odborné vyjadrenie znalca Hudáka a žalovaný odborné vyjadrenie znalca Obtuloviča a znalecký posudok znalca Choma.
11. Z odborného vyjadrenia znalca Martina Obtuloviča č. 43/2020 (znalec pribratý OR PZ, ODI Ružomberok) vyplynulo, že vodič vozidla nemal žiadnu možnosť zabrániť zrážke. Chodkyňa od začiatku reakcie vodiča vozidla Škoda Fabia po zrážku prešla chôdzou dráhu cca. 1,4 metra za čas 1,16s, kde vodič po uplynutí reakčného času 0,8s, nábehu polovičného brzdného spomalenia 0,2s mohol len začať brzdiť plným brzdným spomalením, kde zmenu smeru jazdy už nemal kedy realizovať. Z uvedeného je zrejmé, že chodkyňa svojím správaním vytvorila vodičovi vozidla prekážku náhlu a technika jazdy vodiča vozidla bola z technického hľadiska správna. Vodič sa s vozidlom v obci pohyboval rýchlosťou 31 až 35 km/hod., v úseku je povolená rýchlosť 50km/hod., teda rýchlosťou nižšou. Vodič vozidla mohol zabrániť zrážke s chodkyňou, ak by sa na začiatku nehodového deja pohyboval rýchlosťou 24 km/hod. a menej. V tom prípade by vodič vozidla po uplynutí reakčného času 0,8s, nábehu brzdného spomalenia 0,2s a nábehu plného brzdného spomalenia 5,18m/s2 s vozidlom brzdil maximálnou brzdnou silou (šmykom) a zastavil a pred miestom zrážky s chodkyňou. Pri polovičnom spomalení, t.j. nenáhlom, by došlo však k zrážke. Vodič vozidla mohol zabrániť zrážke s chodkyňou, ak by reagoval na chodkyňu o 0,7s skôr, kedy vchádzala z chodníka do vozovky. V tom prípade by vodič vozidla po uplynutí reakčného času 0,8s, nábehu brzdného spomalenia 0,2s a nábehu plného brzdného spomalenia 5,18m/s2 s vozidlom brzdil maximálnou brzdnou silou (šmykom) a zastavil by pred miestom zrážky s chodkyňou. Pri polovičnom spomalení, t.j. nenáhlom by došlo však k zrážke. Tento znalec sa vyjadril k spôsobu prechádzania cez prechod pre chodcov u chodkyne - z obhliadky miesta dopravnej nehody a fotodokumentácie je zrejmé, že v mieste dopravnej nehody sú dobré rozhľadové pomery, ako aj pre vodiča, ako aj pre chodkyňu - ide o priamy úsek, pričom krovinový porast pozdĺž cesty je znížený v blízkosti priechodu pre chodcov, aby bol lepší rozhľad. Chodkyňa mohla zabrániť zrážke, ak by cez vozovku začala prechádzať v čase, až keď by sa dostatočne presvedčila, či môže bezpečne pokračovať v chôdzi na druhú stranu vozovky cez priechod pre chodcov a prichádzajúce vozidlo mohla vidieť minimálne na 17,3 metrov a viac a následne by pokračovala v chôdzi na druhú stranu vozovky cez priechod pre chodcov, až po minutí
sa s týmto vozidlom. Vodič vozidla uviedol, že chodkyňa uviedla, že v druhom pruhu odbočovacom stáli vozidlá a preto vstúpila na priechod pre chodcov. Z videozáznamu je zrejmé, že chodkyňa uviedla pravdu, avšak uvedené vozidlá tam stál už predtým z dôvodu odbočenia na vedľajšiu cestu a nie aby jej dali prednosť pri chôdzi cez priechod pre chodcov. Znalec za bezprostrednú príčinu vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska ustálil nesprávnu techniku chôdze chodkyne, ktorá pri prechádzaní cez vozovku vošla do jazdnej dráhy prichádzajúceho vozidla, kde vodič tohto vozidla pre vzájomnú vzdialenosť cca 10,8 metra už nemohol z technického hľadiska zabrániť zrážke a chodkyňa mu vytvorila svojím správaním prekážku náhlu.
12. Z odborného vyjadrenia znalca Antona Hudáka č. 002/2020 zo dňa 10.06.2020 (vypracovaný na objednávku žalobkyne, predložený v trestnom konaní) vyplynulo, že na otázku na základe poskytnutých vstupných informácií vykonať analýzu a priebeh nehodového deja znalec uviedol, že chodkyňa dňa 11.03.2020 v čase o 13.44 hod. prechádzala po chodníku na ul. Dončova smerom k priechodu pre chodcov so zámerom prejsť na druhú stranu vozovky k ul. Bernolákova v Ružomberku. Pred vstupom na priechod pre chodcov sa zastavila a pozrela sa vľavo, aby sa presvedčila o aktuálnej situácii. Uzrela prichádzajúce vozidlo, ktoré viedol žalovaný idúce priamo v krajnom jazdnom pruhu smerom k priechodu pre chodcov na ul. Bernolákova. Nadobudla dojem, že ju vodič vozidla vidí a spomaľuje, pretože jej chce dať prednosť. Povrch vozovky bol mokrý, živicový, kvalita povrchu bola dobrá. Následne vykročila cez priechod pre chodcov do vozovky ľavou nohou tak, že pomyselná os jej tela bola vzdialená od hranice chodník/vozovka 30cm. Po vstupe na vozovku sústredila svoju pozornosť na pravú stranu, keďže zaregistrovala pohyb vozidiel v opačnom jazdnom smere. Vstup chodkyne do vozovky kolmo na smer jazdy vozidla oboma nohami bol jasný signál pre vodiča, že má úmysel prejsť cez priechod pre chodcov na druhú stranu vozovky. Bol to okamih povinnosti vodiča reagovať na jej vstup, kedy sa jeho vozidlo pohybovalo rýchlosťou približne 38km/h a bolo od miesta budúcej zrážky vzdialené 11,45m a časovo 1,1s. Vo vzdialenosti 3m a v čase 0,3s pred budúcim miestom zrážky začala fáza nábehu brzdného účinku vozidla. Vo vzdialenosti 0,96m a v čase 0,1s pred budúcim miestom zrážky nastalo intenzívne brzdenie plným brzdným spomalením až do jeho zastavenia. Ku zrážke došlo v okamihu, keď bola chodkyňa (naklonená zvislá os prechádzajúca ťažiskom jej tela) vzdialená od hranice chodník/vozovka v smere jej neskoršieho pohybu 2,38m a od momentu povinnosti reakcie vodiča (miesto jej vstupu oboma nohami) do vozovky dráhu 2,08m. Chodkyňa bola zrazená prednou časťou vozidla. Jednalo sa o náraz s plným prekrytím. V okamihu nárazu malo vozidlo rýchlosť približne 35,4km/h. Odovzdaním kinetickej energie chodkyni jeho rýchlosť poklesla na úroveň 32,9km/h. Nasledovala fáza brzdenia po zrážke v trvaní 1,23s. Vozidlo v plnom brzdení prekonalo od miesta zrážky vzdialenosť 5,32m do jeho konečnej polohy. Na otázku, aby znalec posúdil konanie vodiča pred a po zrážke, tento uviedol, že vodič sa v čase, kedy chodkyňa už bola vo vozovke, so svojim vozidlom pohyboval rýchlosťou nižšou, než je rýchlosť povolená, avšak v okamihu, kedy mal reagovať, tak neučinil. Z videozáznamu je viditeľné, že tesne pred okamihom zrážky pravou rukou hmatal po pravej strane prístrojového panela, čo je v rozpore so správnou technikou jazdy. Je nepravdepodobné, že by tak mohol urobiť pripútaný bezpečnostným pásom. Ako sám vo výpovedi tvrdí, dáždnik chodkyne zaregistroval 5m pred priechodom pre chodcov, čiže reagoval neskoro. Aj pri využití maximálneho brzdného spomalenia vozidla už zrážke nedokázal zabrániť. K samotnej zrážke došlo na priechode pre chodcov. Chodkyňa technicky správne zastavila pred vstupom na priechod pre chodcov, aby sa presvedčila o dopravnej situácii na vozovke, nesprávne však vyhodnotila vznikajúce nebezpečenstvo, t.j. rýchlosť približujúceho sa vozidla. Predpokladala, že vodič vozidla jej pohyb registruje. Prítomnosť približujúceho sa vozidla zaregistrovala v okamihu, kedy už nemohla zrážke zabrániť. Na otázku určiť príčinu dopravnej nehody a popísať možnosti jej odvrátenia zo strany účastníkov znalec uviedol a) ak mal byť vodič vozidla v čase reakcie inak obmedzený (skutočnosť prítomnosti priechodu pre chodcov, svetelné a rozhľadové pomery, poveternostné vplyvy, stav a povaha vozovky a pod.) a mal sa pohybovať rýchlosťou nižšou ako 28,38km/h, technickou príčinou dopravnej nehody bol vodič, ktorý tak neučinil a v čase reakcie sa pohyboval rýchlosťou 38km/h. Ak by sa pohyboval rýchlosťou nižšou ako 28,38km/h a mal by zodpovedajúcu reakciu, zabránil by zrážke s chodkyňou; b) ak mal vodič reagovať na chodkyňu pri jej vstupe do vozovky skôr takým spôsobom, že by zastavil pred miestom zrážky alebo by svojou skoršou reakciou umožnil vyhnúť sa zrážke, technickou príčinou dopravnej nehody bol vodič, ktorý reagoval oneskorene. Ak by bol reagoval na prítomnosť chodkyne vo vozovke o min. 0,57s a skôr, bol by zabránil dopravnej nehode.
13. Zo znaleckého posudku znalca Stanislava Choma č. 040/2020 (znalec pribratý do trestného konania OR PZ, OKP, Ružomberok) vyplynulo k technike, spôsobu jazdy a rýchlosti jazdy osobného motorového vozidla, že technika jazdy vodiča tohto vozidla tesne pred samotným nehodovým dejom
sa javí v tomto prípade s prihliadnutím na podmienky rozhľadu a dohľadu na mieste dopravnej nehody, dopravnom členení, charaktere a stavu komunikácie ako správna a neohrozujúca ostatných účastníkov cestnej premávky, pokiaľ títo prispôsobovali svoje správanie a vykonávali pohyb v priestore aj mimo priestoru cestných komunikácii v súlade s pravidlami cestnej premávky. V konaní sa vyskytli pochybnosti, či nemohla byť pozornosť vodiča niečím obmedzená (telefonovanie, predklon vodiča v sekvencii kolízneho brzdenia). Takéto špekulácie sú v príčinnej nadväznosti na hodnotenie technickej príčiny irelevantné. Tuto skutočnosť je možné hodnotiť iba právne. Z technického hľadiska je prijateľný aj predpoklad, že zadržiavací systém bezpečnostného pásu (ak bol vodič pripútaný) nemusel byť dostatočne účinný a predklon vodiča v sekvencii kolízneho brzdenia mohli zapríčiniť výrazné zotrvačné sily pôsobiace na jeho telo, čo je pri vysokej miere spomaľovania vozidiel úplne prirodzené. K správaniu chodkyne tento znalec uviedol, že spôsob jej chôdze tesne pred samotným nehodovým dejom sa javí v tomto prípade s prihliadnutím na podmienky rozhľadu a dohľadu na mieste dopravnej nehody, dopravnom členení, charaktere a stavu komunikácie ako nesprávny - skutočnosť, že chodkyňa neuskutočnila vstup do priestoru jazdného pruhu bez nebezpečenstva, a to vo vzťahu k povolenej aj k skutočnej rýchlosti pohybu osobného motorového vozidla. V tomto prípade vstup chodkyne do priestoru priechodu pre chodcov musí byť nutne vyhodnotený ako technicky nesprávny a vysoko rizikový. Na otázku, čo bolo z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody, znalec uviedol ako primárnu technickú príčinu nehodového deja skutočnosť, že chodkyňa neuskutočnila vstup do priestoru jazdného pruhu bez nebezpečenstva, a to vo vzťahu k povolenej aj k skutočnej rýchlosti pohybu osobného motorového vozidla. V tomto prípade vstup chodkyne do priestoru priechodu pre chodcov musí byť nutne vyhodnotený ako technicky nesprávny a vysoko rizikový. Chodkyňa vytvorila vodičovi prekážku z technického hľadiska náhlu, lebo vodič tohto vozidla, ktorý reagoval na kolíznu situáciu adekvátne a včas, nemohol za daných podmienok zabrániť dopravnej nehode akýmkoľvek účinným spôsobom. Nehodový dej vznikol zo subjektívnych dôvodov účastníka cestnej nehody. Na otázku, aký vplyv mali poveternostné podmienky na priebeh a následky dopravnej nehody, znalec uviedol, že existujúce mikroklimatické podmienky mali významný vplyv na priebeh nehody, lebo zamokrenie povrchu komunikácie bolo signifikantným obmedzujúcim prvkom účinného brzdenia. Stav komunikácie v čase kolíznej situácie bol dobrý, povrchový plášť ale výrazne zamokrený, dážď, významnejšie znížené adhézne podmienky. Značná časť sekvencie náhleho brzdenia vozidla však bola realizovaná na adhézne kritickom povrchu - súvislý náter komunikácie bielou a červenou farbou, kde treba počítať s podstatne nižším brzdovým spomalením vozidla, keď sa predné pneumatiky vozidla nachádzali práve v tomto priestore. Už bežná obhliadka povrchu komunikácie ukázala, že povrch je tvrdý živicový s kamenným posypom, ktorý v miestach spomaľovania vozidiel môže mať zhoršené adhézne vlastnosti, hlavne ak je povrch súvisle mokrý. Pred priechodom pre chodcov mohlo mať vozidlo Škoda maximálne spomalenie na úrovni cca 6ms-2 a potom, čo sa predné kolesá dostali na adhézne kritický povrch priechodu pre chodcov, mohlo mať maximálne spomalenie na úrovni do 4,50ms-2. Ďalej znalec k možnostiam zabránenia vzniku dopravnej nehody zo strany jej účastníkov uviedol, že jediným relevantným zabránením nehode zo strany chodkyne bolo prispôsobiť chôdzu, resp. pohyb a správanie v danom priestore tým aspektom a normatívam, ktoré sú definované v kap. 2.4.6 znaleckého posudku (zákon o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z. § 3, 4, 16, 53). Dôležitým aspektom je aktívne vnímanie okolia po stránke vizuálnej, ale aj akustickej a tomu prispôsobiť svoje správanie, resp. rýchlosť a charakter chôdze. Chodkyňa mohla nehode zabrániť primeranou skoršou reakciou, lebo z jej strany mohlo prísť k vyhodnoteniu danej situácie ako "kolíznej" už v dostatočnom predstihu, mala možnosť sledovať pohyb vozidla v dostatočnom predstihu a v možnosti chodkyne bolo počkať na prejazd automobilu alebo po vykročení takmer okamžite zastaviť svoj pohyb, resp. zmeniť smer pohybu. Daný priestor poskytoval dostatočné možnosti bez väčších problémov v dostatočnom časovom predstihu reagovať na pohyb a polohu pohybujúceho sa vozidla Škoda. Pohyb chodkyne tesne pred stretom s vozidlom Škoda bol technicky nepochopiteľný a vysoko rizikový. Optické pozadie chodkyne bolo veľmi priaznivé a vzhľadom na vzájomnú vzdialenosť vozidla a chodkyne cca 15,50 metra v momente, keď vstupovala z chodníka do priestoru jazdných pruhov komunikácie, je zrejmé, že silueta chodkyne vytvárala dostatočný fotometrický a aj subjektívny kontrast. Vodič v tejto chvíli mal reálnu šancu polohu a pohyb chodkyne registrovať a situáciu vyhodnotiť ako kolíznu. Vodič reagoval na polohu a pohyb chodkyne v momente, keď táto vstupovala do jazdného pruhu vozidla. Chodkyňa urobila krok vpred do priestoru jazdného pruhu. Reakciu vodiča vozidla na možnú kolíznu situáciu za daných podmienok je nutné vyhodnotiť ako primeranú. Čo sa týka možného zabránenia nehode vodičom vozidla skoršou reakciou, znalec poukázal na obrázok č. 14, z ktorého je zrejmé, že vodič by musel reagovať cca 5,30 metra skôr (o cca 0,50s skôr), ako v skutočnosti reagoval. V tomto momente sa však chodkyňa nachádzala ešte na chodníku a práve započínala vstup do priestoru pre chodcov. Adekvátne však reagovať je možné len po vstupe
chodca do priestoru komunikácie. Oneskorená reakcia vodiča vozidla nemôže byť v tomto prípade parciálnou technickou príčinou nehodového deja. K možnému zabráneniu nehode vodičom vozidla nižšou rýchlosťou znalec uviedol, že ak by mal vodič prekročiť primeranú rýchlosť (právne hľadisko), je potrebné posúdiť, akú rýchlosť by muselo mať jeho vozidlo v čase skutočnej reakcie vodiča na kolíznu situáciu, aby došlo k priestorovému zabráneniu dopravnej nehode. Táto možnosť je prezentovaná na obrázku č. 15. Ak by mal vodič vozidla Škoda zabrániť v čase jeho skutočnej reakcie na kolíznu situáciu nižšou rýchlosťou, vozidlo by muselo mať rýchlosť cca 31 km/h. Či mal povinnosť v danom priestore ísť uvedenou rýchlosťou, je otázkou právnou.
14. Súd poznamenáva, že znalecký posudok znalca Chomu bol vyhotovený ako posledný, pričom na jeho podklade bolo v trestnom konaní rozhodnuté o zastavení trestného stíhania voči žalovanému. Ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia OR PZ Ružomberok zo dňa 10.02.2021 pod ČVS: ORP-251/VYS- RK-2020 príčinou dopravnej nehody bola chodkyňa - žalobkyňa, ktorá svojim správaním, a to vstupom do jazdného pruhu približujúceho sa vozidla vytvorila vodičovi - žalovanému prekážku z technického hľadiska náhlu, pretože vodič, ktorý reagoval na kolíznu situáciu adekvátne a včas nemohol za daných podmienok zabrániť dopravnej nehode akýmkoľvek účinným spôsobom.
15. Všetci títo traja znalci boli v tomto spore vypočutí na návrh strán (znalec Hudák na návrh žalobkyne a znalci Chomo a Obtulovič na návrh žalovaného).
16. Právne posúdenie.
Súd poukazuje, že zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla v zmysle § 427 ods.1,2 Občianskeho zákonníka je zodpovednosťou objektívnou, teda prevádzateľ motorového vozidla zodpovedá bez ohľadu na zavinenie - ods.1 fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky a ods.2 rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. V zmysle ods.2 tohto zákonného ustanovenia žalovaný je prevádzateľ motorového vozidla. Ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka upravuje zbavenie sa zodpovednosti - liberáciu, v zmysle tohto ustanovenia svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
17. V tomto prípade sa rozlišujú okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke alebo ktoré pôvod v prevádzke nemajú. Pokiaľ uzavreli znalci Chomo a Obtulovič, že nehoda bola zapríčinená nesprávnou technikou chôdze žalobkyne, ktorá vytvorila vodičovi vozidla prekážku z technického hľadiska náhlu tak je to jednoznačne mimo rámec okolností, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, čiže v tom prípade pripadá do úvahy liberačný dôvod v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nemohlo sa škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno vyžadovať.
18. Ďalej podľa ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka, ktoré zohľadňuje zavinenie poškodeného, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Zavinenie poškodeného sa skúma bez ohľadu na to, či ide o zodpovednosť v zmysle § 420 alebo § 427 Občianskeho zákonníka, je možnosť zbaviť sa zodpovednosti v rozsahu 100%, avšak len v prípade, pokiaľ pôsobili výlučne okolnosti, ktoré nemajú pôvod v povahe prevádzky motorového vozidla, čiže pokiaľ výlučne príčinou vzniku škody je nesprávna technika chôdze žalobkyne, t.j. subjektívna príčina dopravnej nehody na strane žalobkyne, tak ako konštatovali znalci Chomo a Obtulovič, v takom prípade môže sa žalovaný zbaví svojej zodpovednosti v rozsahu 100%. Súd skúmal, či k tomu nepristúpili príčiny majúce pôvod v prevádzke motorového vozidla, ktoré by mali za následok vznik škody, nakoľko následne by bolo nevyhnutné zohľadniť pomer zavinenia žalobkyne a žalovaného. Žalobkyňa sa bráni v tomto konaní práve tým, že poukazuje na tvrdenú skutkovú okolnosť, že k porušeniu povinnosti vodiča malo dôjsť tým, že naťahoval sa pravou rukou k palubnej doske pred nárazom, teda nevenoval sa podľa nej plne vedeniu motorového vozidla, následkom čoho došlo k dopravnej nehode, taktiež je poukazované žalobkyňou aj na skutočnosť, že ide o lokalitu, kde sa nachádza priechod pre chodcov, základná škola, kde sa vyžaduje zvýšená opatrnosť, takže malo by dôjsť k obmedzeniu rýchlosti na strane vodiča.
19. Súd nemal preukázané, že by k porušeniu povinnosti vodiča došlo a už vôbec nie, že toto by malo za následok vznik dopravnej nehody, čiže príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody pri dopravnej nehode - nie každé porušenie povinnosti zakladá nárok na náhradu škody. Aj v prípade objektívnej zodpovednosti § 427 Občianskeho zákonníka, pokiaľ uvažujeme o použití § 441 Občianskeho zákonníka a bolo ustálené znalcami ako príčina vzniku škody správanie sa žalobkyne spočívajúce v nesprávnej technike chôdze, tak pokiaľ by mala byť zistená aj príčina spočívajúca v prevádzke motorového vozidla, tak musí byť jednak preukázané, že k tomu došlo a jednak že to súvisí so vznikom dopravnej nehody. V tomto smere dôkazné bremeno bolo na žalobkyni, nakoľko jednalo sa o skutkové tvrdenia žalobkyne.
20. Žalobkyňa predložila súdu videozáznam z mestskej polície Ružomberok a odborné vyjadrenie znalca Hudáka. Tento znalec na rozdiel od znalcov Obtuloviča a Choma ustálil, že príčinou dopravnej nehody bola oneskorená reakcia žalovaného - vodiča, ktorý napriek tomu, že žalobkyňa vstúpila do vozovky z dostatočnej vzdialenosti od jeho vozidla na to, aby tento mohol včas a adekvátne reagovať a zastaviť, takto neurobil. Žalobkyňa ale aj samotný znalec Hudák (odpoveď na otázku č. 2) uviedli, že k oneskorenej reakcii vodiča došlo v dôsledku toho, že sa nedostatočným spôsobom venoval vedeniu motorového vozidla. Tento jej záver vyplýva jednak zo samotného faktu, že jeho reakčný čas nezodpovedal reakčnému času na úrovni bežnej populácie, ktorý by bol za daných okolností predpokladaný, taktiež z videozáznamu mestskej polície z nehody vidieť, ako sa vodič v čase bezprostredne pred nárazom hmatal pravou rukou po pravej strane palubnej dosky. Podľa žalobkyne práve toto nevenovanie pozornosti vedeniu motorového vozidla spôsobilo, že vodič včas nereagoval, brzdiť začal až neskoro, keď už bola žalobkyňa v takej vzdialenosti od jeho vozidla, že aj napriek relatívnej nízkej rýchlosti vozidla už nestihol zabrzdiť a žalobkyňu zrazil. Ďalej podľa žalobkyne čo sa týka protichodných záverov posudku Hudáka na jednej strane a Obtuloviča, Chomu na druhej strane žalobkyňa sa nestotožnila so závermi znalcov Obtuloviča a Chomu, pričom poukázala na skutočnosť že medzi závermi oboch týchto znalcov sú značné rozpory, napr. kým znalec Choma vypočítal rýchlosť vozidla žalovaného bezprostredne pred nárazom na približne 38,6 km/hod, znalec Obtulovič túto vyrátal v intervale 31 až 35 km/hod., avšak zároveň znalec Chomo v svojej výpovedi zo dňa 24.03. uviedol, že aby vodič mohol včas zastaviť a vyhnúť sa kolízii, musel by sa pohybovať rýchlosťou približne 31 km/ hod. Podľa žalobkyne tieto posudky nie sú dostatočne jasné a zrozumiteľné na to, aby ich súd ich mohol považovať za dôkaz o tom, že celá vina za dopravnú nehodu leží len na strane žalobkyne. Pokiaľ by aj mal súd za to, že nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalovaný v celom rozsahu zodpovedá za vznik dopravnej nehody žalobkyňa poukázala na fakt, že za dopravnú nehodu môžu zodpovedať aj obaja účastníci a je možnosť vždy rozhodnúť takým spôsobom, že o túto nehodu sa pričinili obaja - žalobkyňa a žalovaný, teda zodpovedajú každý v pomere vzhľadom na to, ako to súd poúdi. Podľa žalobkyne smerodajný v konaní by mal byť posudok znalca Hudáka a jeho výpoveď, ktoré vyhodnotila ako najkonzistentnejšie a najrozsiahlejšie k zodpovedaniu príčiny, ako aj k okolnostiam vzniku nehody, poukázala hlavne na výsluch znalca Hudáka, ktorý jednoznačne popísal všetky relevantné ukazovatele, aj to, na základe akých výpočtov k nim dospel, pričom uviedol jednoznačný záver, že za nehodu zodpovedá vodič.
21. Súd poukazuje, že ohľadom postupu pri hodnotení dôkazov zákon v ustanovení § 191 CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, t.zn. že záver, ktorý si urobí sudca o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Tento jeho postup však musí byť v istom zmysle objektivizovaný konceptom takého hodnotenia dôkazov, ktoré obstojí z hľadiska jeho prípadného rozporu so zákazom arbitrárnej jurisdikčnej ľubovôle. Konečné meritórne rozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Právna úprava nestanovuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska ich pravdivosti, uvádza len že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá musí vždy zodpovedať najmä zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, nesmie byť v rozpore s prírodnými zákonmi, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. Súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a prípadne vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiaden význam. Zostávajúce dôkazy podrobí hodnoteniu z hľadiska ich zákonnosti a následne z hľadiska ich pravdivosti. Až následne pristúpi k hodnoteniu všetkých dôkazov najskôr individuálne každý dôkaz a potom všetky dôkazy z hľadiska ich vzájomnej súvislosti. Pri hodnotení dôkazov je potrebné vychádzať zo základného predpokladu, že žiadny dôkaz nemá legálnu silu. ktorú by sudca musel zohľadniť predpísaným spôsobom. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR z 30.04.200, sp.zn. III.ÚS 299/06 súd by mal hodnotiť znalecký posudok komplexne, t.j.
vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovanie podkladov pre znalca, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť metód použitých znalcom a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Ak by súd ponechal bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôveroval záverom znalca, znamenalo by to vo svojich dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť podľa jeho vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký dôkaz a preniesť zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca. Tento postup je z ústavného hľadiska neakceptovateľný.
22. V prvom rade súd poznamenáva, že žalobkyňa predložila súdu ako zásadný dôkaz znalecký posudok znalca Hudáka, taktiež na jej návrh tento znalec bol v konaní vypočutý. Tento posudok bol však predložený žalobkyňou už aj do trestného spisu vedeného OR PZ, OKP Ružomberok a tento sa s s ním vysporiadal v rámci svojho rozhodnutia, ktorým došlo k zastaveniu trestného stíhania voči žalovanému, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2021, nebolo napadnuté sťažnosťou. V tomto rozhodnutí bolo vyhodnotené správanie žalovaného aj žalovanej pred samotným nehodovým dejom, a to v prospech žalovaného - technika jazdy žalovaného pred samotným nehodovým dejom sa javí ako správna, neohrozujúca ostatných účastníkov cestnej premávky, pokiaľ títo prispôsobovali svoje správanie a vykonávali pohyb aj mimo priestoru cestných komunikácií v súlade s pravidlami cestnej premávky a v neprospech žalobkyne - spôsob chôdze žalobkyne pre samotným nehodovým dejom sa javil ako nesprávny. V predmetnom trestnom konaní bol vyhotovený znalecký posudok súdneho znalca Choma, ktorý bol pribratý v trestnom konaní. Súd má za to, že z uvedeného vyplýva zavinenie na vzniknutej škode žalobkyni pri dopravnej nehode v plnom rozsahu zo strany žalobkyne, resp. žiadne zavinenie u žalovaného. Posúdenie otázky zavinenia dopravnej nehody inak ako v trestnom konaní na základe totožných dôkazov nepripadá do úvahy. Žalobkyňa navrhla vykonať ďalší dôkaz vypočuť znalca Hudáka.
23. Súd podotýka, že znalec Chomo bol pribratý do trestného konania uznesením OR PZ, OKP Ružomberok, mal k dispozícii kompletný spis, na druhej strane znalec Hudák vypracoval posudok na základe objednávky žalobkyne, pričom tento trestný spis predložený k štúdiu nemal, boli mu predložené len kópie listín zo spisu v JPG formáte vyhotovené žalobkyňou. Uvedené vzbudzuje pochybnosti v smere vierohodnosti podkladov predložených znalcovi Hudákovi na znalecké skúmanie, čo môže mať nepochybne dopad na formulovanie záverov posudku.
24. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že príčinou dopravnej nehody bola skutočnosť, že žalovaný sa plne nevenoval riadeniu motorového vozidla, jeho pozornosť mala byť obmedzená, nakoľko s poukazom na kamerový záznam mestskej polície (nachádza sa v trestnom spise a súd sa s ním oboznámil v tomto konaní) nemal na volante obe ruky, ale pravou rukou naťahoval sa k palubnej doske na strane spolujazdca, súd je toho názoru, že to preukázané nebolo. Je pravdou, že z kamerového záznamu vyplýva pohyb ruky vodiča v pravej časti vozidla, ale že sa tak stalo v čase bezprostredne pred nehodovým dejom a že tento pohyb mal spôsobiť oneskorenú reakciu vodiča a tým zapríčiniť dopravnú nehodu, preukázané nebolo. Bolo dané vysvetlenie vodiča, podľa ktorého nevedel si to vysvetliť, jednalo sa pravdepodobne o snahu o uzavretie skrinky na prístrojovej doske, ktorá sa počas brzdenia samovoľne otvorila. Podľa znalca Chomu uvedenom v jeho znaleckom posudku takéto špekulácie sú v príčinnej náväznosti na hodnotenie technickej príčiny irelevantné. Túto skutočnosť je možné hodnotiť iba právne. Znalec Chomo dodal, že z technického hľadiska je prijateľný aj predpoklad, že zadržiavací systém bezpečnostného pásu nemusel byť dostatočne účinný a predklon vodiča v sekvencii kolízneho brzdenia mohli zapríčiniť výrazné zotrvačné sily pôsobiace na jeho telo, čo je pri vysokej miere spomaľovania vozidiel úplne prirodzené. Súd má za to, že na základe tohto videozáznamu nie je možné ustáliť záver, ku ktorému dospela žalobkyňa, vysvetlenie vodiča je logické, nie je v rozpore s odpoveďou znalca Choma, pohyb vodiča pravou rukou vo vozidle neznamená bez ďalšieho, že nevenoval plnú pozornosť vedeniu vozidla, o to viac, keď k tomu došlo v neštandardnej situácii brzdenia. Naviac ak už vodič brzdil, jednoznačne nehodový dej už prebiehal, takže nemožno uvažovať o tom, že týmto došlo k zapríčineniu nehody. Súd dopĺňa, že šetrenie nehody bolo realizované políciou, avšak súdu nebolo predložené žiadne rozhodnutie kompetentného orgánu, kde by bolo vyslovené porušenie povinnosti uloženej zákonom o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 písm. c) plne sa venovať vedeniu motorového vozidla žalovaným k predmetnej dopravnej nehode. Stanovenie techniky jazdy vodiča z uvedeného dôvodu ako nesprávnej, resp. jeho reakcie na chodkyňu ako oneskorenej znalcom Hudákom v odpovedi č. 2 znaleckého posudku neobstojí, keďže ide o otázku právnu, ktorej hodnotenie nenáleží znalcovi, ale súdu. Tento záver znalca Hudáka sa súdu javí ako nepodložený. Súd zdôrazňuje, že znalec
Hudák odvíjal techniku jazdy žalovaného práve od skutočnosti nevenovaniu sa plne vedeniu vozidla z dôvodu, že hmatal pravou ruko k prístrojovej doske na strane spolujazdca a nevychádzal zo zasadenia tohto úkonu vodiča v rámci trvania celkového nehodového deja, z možných vplyvov procesu brzdenia na pohyby vodiča v aute. Okrem toho pokiaľ znalec Hudák uvažoval o nepravdepodobnosti pripútania vodiča bezpečnostným pásom výlučne na základe tohto pohybu vodiča, aj tento záver sa javí súdu ako nepodložený, okrem toho nie je súdu zrejmé, znalec to nevysvetlil, ako súvisí skutočnosť nepripútania sa vodiča vo vozidle so stanovením príčiny dopravnej nehody v tomto prípade. Vzhľadom na uvedené tento argument žalobkyne nie je objektívne spôsobilý odôvodniť záver o zavinení žalovaného na dopravnej nehode v akomkoľvek pomere.
25. V ďalšom súd poukazuje na zistený rozpor v odbornom vyjadrení znalca Hudáka. Z odborného vyjadrenia znalca Hudáka z odpovede na otázku č. 1 vyplýva, že vstup chodkyne do vozovky kolmo na smer jazdy vozidla oboma nohami bol jasný signál pre vodiča, že má úmysel prejsť cez priechod pre chodcov na druhú stranu vozovky. Bol to okamih povinnosti vodiča reagovať na jej vstup, kedy sa jeho vozidlo pohybovalo rýchlosťou približne 38km/hod a bolo od miesta budúcej zrážky vzdialené 11,45 metrov a časovo 1,1 sekundy. Z výsluchu znalca Hudáka na pojednávaní konanom dňa 24.05.2022, strana 6 v spodnej časti vyplýva, že vodič má reagovať pri vstupe chodca do koridoru priechodu pre chodcov. Otázkou je čo je vstup, vstup je keď chodec vstúpi prvou nohou do koridoru priechodu. Znalec podotkol, že vodič mal možnosť vidieť chodkyňu ešte pred jej vstupom na priechod pre chodcov a mal predpokladať, že chodkyňa tam prišla práve preto, aby prešla priechodom pre chodcov. On napriek tomu pristúpil k určeniu momentu reakcie tak, že chodkyňa jednou nohou stojí v koridore priechodu pre chodcov a os jej tela je zruba na pol metra samotného okraja vozovky. V tom okamihu mu nápočtom jednotlivých dielčích rozmerov vychádza vzdialenosť vozidla z fotografie 12,16 metra. Ak to porovná s vypočítanou tabuľkou, tam sa zmýlil zhruba o pol metra. Je to v rámci tolerancie pol metra. Táto skutočnosť mu dokazuje, že pri ustálení celého tohto pohybového nehodového deja vychádza, že vodič mal neskorú reakciu, čo demonštruje samotným grafickým výstupom odborného vyjadrenia na str. 25, kde je okamih reakcie znázornený červeným písmenom R. Bod R ak z neho urobí kolmicu dolu na osi X-ovej, ktorú reprezentuje vzdialenosť od miesta zrážky, nameria dozadu a vychádza to 11,45 metra. Program kolízia uvádza možnosť určiť jednotlivé priebehy a takto si zaklikol možnosť priebehu včasnej reakcie. Znalec uviedol pod grafom tretí riadok včasná reakcia 1,6 sekundy pred miestom zrážky v zmysle programu. Ak by teda vodič reagoval 1,6 sekundy pred miestom zrážky bol by zabránil dopravnej kolízii. Reálne reagoval na úrovni 1,1 sekundy pred miestom zrážky. To je z časového hľadiska, čo sa týka vzdialenosti 11,45 metra pred miestom zrážky, vzdialenosť kedy reálne reagoval. Ak by vodič reálne reagoval vo vzdialenosti niečo cez 16 metrov bol by zabránil zrážke.
26. Porovnaním uvádzaných záverov znalca v odbornom vyjadrení, odpoveď č.1 a porovnaním jeho vysvetlenia v rámci výsluchu na pojednávaní str. 6 zápisnice z pojednávania zo dňa 24.05.2022, súd zistil rozpory Konkrétne súd vidí rozpor v tom, že v znaleckom posudku vymedzuje vstup chodkyne do vozovky kolmo na smer jazdy vozidla oboma nohami. V rámci svojej výpovede na pojednávaní však uvádza, že vstup je, keď chodec vstúpi prvou nohou do koridoru priechodu. Podľa názoru súdu uvedené môže mať dopad na výpočet včasnosti reakcie vodiča na vstup chodkyne do vozovky, keďže je nepochybné, že časový údaj vstupu by bol rozdielny v prípade vstupu oboma nohami, resp. vstupu prvou nohou do koridoru priechodu pre chodcov. Čo je však závažnejšie znalec sa v odbornom vyjadrení vyjadril, že chodkyňa vstúpila do koridoru priechodu pre chodcov kolmo na smer jazdy vozidla oboma nohami, kedy sa vozidlo vodiča pohybovalo rýchlosťou 38km/h a bolo od miesta budúcej zrážky vzdialené 11,45 m a časovo 1,1 sekundy, pričom vstup chodkyne do vozovky bol jasný signál pre vodiča, že má úmysel prejsť cez priechod pre chodcov na druhú stranu vozovky a bol to okamih povinnosti vodiča reagovať na jej vstup. Naproti tomu znalec vo výpovedi uviedol, že vodič reálne reagoval v tejto vzdialenosti 11,45m, časove 1,1 sekundy, keď uzavrel, že jedná sa o oneskorenú reakciu, kedy mal reagovať 1,6 sekundy pred miestom zrážky, t. j. cca 16m pred miestom zrážky, aby zabránil zrážke, kedy by sa jednalo o včasnú reakciu. K uvedenému súd poznamenáva, že tieto závery sú v diametrálnom rozpore, sú nelogické a zmätočné. Pokiaľ predsa vodič mal povinnosť reagovať na vstup chodkyne vo vzdialenosti 11,45m a časovo 1,1 sekundy pred miestom zrážky podľa odborného vyjadrenia, tak z výpovede znalca na pojednávaní vyplýva, že v skutočnosti tak aj reagoval, potom nie je zrejmé z akého dôvodu bol ustálený záver o oneskorenej reakcii, reakcia vodiča sa javí správna. Na druhej strane pokiaľ bol vstup chodkyne do vozovky vo vzdialenosti 11,45 m a časove 1,1 sekundy pred miestom zrážky, ako bolo uvedené v odbornom vyjadrení, nie je reálne, aby mohol vodič reagovať cca 16m a časove 1,6 sekundy pred miestom zrážky, ako vyslovil znalec kritériá pre včasnú reakciu vo svojej výpovedi
na pojednávaní. Znalec si týmto protirečí závažným spôsobom, a to v dôležitej skutočnosti dotýkajúcej sa záveru o včasnosti reakcie vodiča na vstup chodkyne do koridoru priechodu pre chodcov. Práve na uvedených východiskách bol založený záver o príčine dopravnej nehody na strane vodiča, konkrétne odpoveď na otázku č. 3 písm. a), kde uviedol, že vodič reagoval oneskorene, ak by bol reagoval na prítomnosť chodkyne vo vozovke o minimálne 0,57 sekundy a skôr, bol by zabránil dopravnej nehode. Vzhľadom k uvedenému tento záver znalca je nejasný a nezrozumiteľný, nemôže byť podkladom pre preukázanie zavinenia žalovaného, t. j. vodiča, na dopravnej nehode ani len sčasti a zároveň nebol spôsobilý spochybniť závery znaleckého posudku znalca Choma, na základe ktorého bolo rozhodnuté v trestnom konaní, kde za príčinu dopravnej nehody bola ustálená nesprávna technika chôdze žalobkyne, čím bola vytvorená pre vodiča motorového vozidla prekážka náhla z technického hľadiska.
27. Poukazovanie žalobkyne na rozpory medzi znaleckými posudkami znalca Choma a znalca Obtuloviča, konkrétne že znalec Chomo vypočítal rýchlosť vozidla žalovaného v čase vstupu do vozovky na približne 38,6 km/hod, znalec Obtulovič túto vyrátal v intervale 31 až 35 km/hod., avšak zároveň znalec Chomo uviedol, že aby vodič mohol zabrániť nehode, musel by sa pohybovať rýchlosťou cca 31 km/hod. súd nezohľadnil, nakoľko jedná sa o hraničný údaj, resp. využitie rozpätia, keď určitá tolerancia pri znaleckom skúmaní je prípustná, ako vyplynulo aj z výpovede znalca Hudáka na pojednávaní. Okrem toho súd poznamenáva, že znalca Chomo a Obtulovič v konečnom dôsledku napriek rozdielnym vstupom dospeli k totožnému záveru o príčine dopravnej nehody. Z uvedených číselných hodnôt je zrejmé, že nedošlo k prekročeniu najvyššej prípustnej rýchlosti, ktorá je stanovená v obci na 50 km/ hod. Možnosť zabránenia nehode nižšou rýchlosťou motorového vozidla pred nehodou je len technickým posúdením, podľa názoru súdu v danom priestore z právneho hľadiska nebol daný dôvod ísť rýchlosťou nižšou ako povolenou. Aj vzhľadom k blízkosti školy, či priechodu pre chodcov nie je možné z právneho hľadiska rýchlosť, ako sa pohybovalo vozidlo žalovaného pred začiatkom nehodového deja vyhodnocovať ako neadekvátnu. V tejto súvislosti súd poukazuje na podmienky rozhľadu a dohľadu na mieste dopravnej nehody, dopravné členenie, charakter a stav komunikácie. Tieto podmienky boli priaznivé a podľa názoru súdu neobmedzovali žalobcu tak, aby sa pohyboval v čase pred nehodou nižšou rýchlosťou, ako sa v skutočnosti pohyboval. Podľa názoru súdu tento rozpor v znaleckých posudkoch znalca Choma a Obtuloviča v žiadnom prípade nenasvedčuje dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne v tomto konaní. Súd skôr uviedol, že dôkazné bremeno na preukázanie, že príčinou, resp. jednou z príčin nehody bola nesprávna technika jazdy žalovaného, t.j. prevádzka motorového vozidla, je na žalobkyni. Vzhľadom na závažné výhrady vo vzťahu k znaleckému skúmaniu znalca Hudáka súd má za to, že žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla.
28. Okrem toho aj znalec Hudák vyhodnotil nesprávnosť v technike chôdze žalobkyne, keď v znaleckom posudku uviedol, že táto technicky správne zastavila pred vstupom na priechod pre chodcov, aby sa presvedčila o dopravnej situácii na vozovke, avšak nesprávne vyhodnotila vznikajúce nebezpečenstvo, t.j. rýchlosť približujúceho sa vozidla, nakoľko predpokladala, že vodič vozidla jej pohyb registruje - prítomnosť približujúceho sa vodiča zaregistrovala až v okamihu, kedy už nemohla zrážke zabrániť. Znalec Hudák, keď dospel k záveru o nesprávnosti techniky chôdze žalobkyne, to však nezohľadnil žiadnym spôsobom vo svojom závere o príčinách dopravnej nehody, resp. možnostiach zabránenia nehode. V nadväznosti na to súd poukazuje na záver znalca Choma, podľa ktorého žalobkyňa mohla nehode zabrániť primeranou skoršou reakciou, lebo z jej strany mohlo prísť k vyhodnoteniu situácie ako kolíznej už v dostatočnom predstihu a v jej možnosti bolo počkať na prejazd automobilu alebo po vykročení takmer okamžite zastaviť svoj pohyb, resp. zmeniť smer svojho pohybu. Daný priestor poskytoval dostatočné možnosti bez väčších problémov v dostatočnom časovom predstihu reagovať na pohyb a polohu pohybujúceho sa vozidla. Pohyb chodkyne tesne pred stretom s vozidlom bol technicky nepochopiteľný a vysoko rizikový. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho.
29. Súd poukazuje na princíp kontradiktórnosti procesu a s tým súvisiace možnosti navrhovania dôkazov. V klasickom sporovom konaní (spory podľa CSP s výnimkou sporov s ochranou slabšej strany) je miera spolupodieľania sa súdu pri navrhovaní dôkazov takmer žiadna. V zmysle § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. K návrhu na vykonanie ďalších dôkazov zo strany žalobkyne nedošlo. Nakoľko dôkazné bremeno v spore ťažilo žalobkyňu, pre úspech v spore jej nepostačovalo len spochybňovať posudky znalca Choma a Obtuloviča, ale bolo potrebné predložiť
dôkaz, ktorý bezpečne ustáli zavinenie žalovaného na škode vzniknutej žalobkyni pri dopravnej nehode, aspoň čiastočne.
30. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že žalovaný nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať, teda je daný liberačný dôvod v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka. Zavinenie poškodenej - žalobkyne na vzniknutej škode bolo zistené v rozsahu 100%, preto znáša škodu sama, pomerné znášanie škody so žalovaným nie je opodstatnené.
31. V nadväznosti na zistený skutkový stav a označené zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.
32. Súd priznal žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný a intervenient na strane žalovaného boli v spore úspešní v celom rozsahu, keďže žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu.
Podľa § 262 ods.1,2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.