Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-100-2015.pdf
PDF · 76.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-35Cb/100/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Františkom Čisovským v právnej veci žalobcu: BIO - SREV, s.r.o., so sídlom v Nitre, Pražská 2, IČO: 31442072, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advokát Pirč, s.r.o., so sídlom v Košiciach, kpt. Nálepku 17, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, so sídlom v Košiciach, Rastislavova 43, IČO: 00606707, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Alenou Zadákovou, so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, , v konaní o 14.731,70 € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.793,26 €, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 44%.
odôvodnenie:
-1-
Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 14.731,70 € s príslušenstvom a na náhradu trov konania, z titulu nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar. Písomným podaním doručeným súdu dňa 27.11.2014 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.226,17 € ako kapitalizovaný úrok z omeškania s tým, že v časti rozdielu medzi žalobným petitom a čiastočným späťvzatím vzal žalobu späť. Okresný súd Košice II rozsudkom, č.k. 35Cb 100/2015-82 zo dňa 1.2.2016 zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.226,17 €, a to v pravidelných mesačných splátkach po 1.000 €, vždy do 10-teho dňa príslušného mesiaca počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že nezaplatením splátky v lehote splatnosti sa stáva splatným ihneď celý zvyšok, v prevyšujúcej časti konanie zastavil a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Na základe odvolania žalovaného, rozhodol Krajský súd v Košiciach, uznesením č.k. 4Cob/70/2016-92 zo dňa 9.9.2016 tak, že zrušil rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.226,17 € a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že v písomnom podaní žalovaného, doručeného súdu 30.6.2015, tento jednoznačne navrhuje započítať sumu 1.432,91 €, ktorú ako trovy konania uhradil na základe vydaného platobného rozkazu v tomto konaní, oproti úrokom z omeškania, ktoré žalobca uplatnil v tomto konaní vo výške 4.226,17 € a preto uložil súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nespornej pohľadávke žalobcu 4.226,17 € a o nespornej započítacej námietke žalovaného 1.432,91 € a opätovne rozhodnúť o trovách konania.
-2-
Po vrátení veci súdu prvej inštancie odvolacím súdom, tento vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: Na základe neformálnych zmlúv dodával žalobca žalovanému tovar v celkovej kúpnej cene 14.731,70 €, ktorú vyfakturoval faktúrami splatnými v roku 2010 a 2011, pričom tak, ako to vyplýva zo zhodných vyjadrení strán sporu v priebehu konania, zo žalovanej sumy bola suma 5.179,20 € uhradená pred podaním žaloby a zostávajúca časť po podaní žaloby dňa 7.2.2014. Uvedená skutočnosť sa premietla do podania žalobcu doručeného súdu dňa 27.11.2014, ktorým vzal žalobu v časti celej istiny späť a žiadal priznať kapitalizované úroky z omeškania, z titulu úhrady predmetných faktúr po lehote ich splatnosti. Na pojednávaní konanom dňa 1.2.2016 právny zástupca žalovaného nárok žalobcu po čiastočnom späťvzatí v sume 4.226,17 € ako kapitalizovaný úrok z omeškania uznal čo do dôvodu i výšky.
-3-
Podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa ust. § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. ( základná úroková sadzba ECB k dátumu splatnosti predmetných faktúr bola 1% ). Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa ust. § 98 O.s.p., vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
-4-
Vykonaným dokazovaním, vychádzajúc z listinných dôkazov predložených žalobcom a z uznania uplatneného nároku žalovaným po čiastočnom späťvzatí, ako aj z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, mal súd za to, že nárok žalobcu uplatnený žalobou po čiastočnom späťvzatí je dôvodný vo výške 2.793,26 €, a to pri nespornej pohľadávke žalobcu 4.226,17 € ( kapitalizované úroky z omeškania ) a nespornej započítacej námietke žalovaného 1.432,91 € ( platba po vydanom platobnom rozkaze ), preto žalovaného v zmysle citovaných zákonných ustanovení zaviazal na zaplatenie sumy uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
-5-
Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V danom prípade bola predmetom konania celková suma 18.957,87 € ( istina 14.731,70 € + kapitalizované príslušenstvo 4.226,17 € ), z čoho nedôvodná bola suma z istiny 5.179,20 € ( zaplatená žalovaným pred podaním žaloby ) a dôvodná suma 13.778,67 €, čo predstavuje u žalobcu úspech v konaní v rozsahu 72% ( 13.778,67 € z 18.957,87 € ) a neúspech v rozsahu 28%. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, rozsah trov konania, na ktorých náhradu má žalobca právo tak predstavuje 44%. ( 78% - 28% ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.