Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-37-2014.pdf
PDF · 120.08 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/37/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu KODAYM, s.r.o., Nám. SNP 2, Banská Bystrica, IČO 36 619 396 proti žalovanému H. zast. Mgr. Viera Kadášová, advokátka, s.r.o., Železničná 1877, Rimavská Sobota, IČO 47 247 851 o zaplatenie 23.305,824 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovaný má právo na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi 23.305,824 eur s príslušenstvom. Podľa žalobcu žalovaná pohľadávka vznikla titulom nedoplatku dohodnutej odmeny za dodávku diela - rodinný dom EKO-104 HYBE, ktorú si zhotoviteľ vyúčtoval faktúrami. Pohľadávka žalobcu predstavuje osobný záväzok žalovaného voči pôvodnému veriteľovi ako zhotoviteľovi diela, ktorý vznikol titulom nevyplatenia celej dohodnutej ceny za doposiaľ zhotovenú časť diela bez uvedenia dôvodu. Rozdiel medzi skutočnou cenou diela a doposiaľ vyplatenou cenou diela predstavuje žalovanú sumu. K dokončeniu diela nedošlo z dôvodu, že žalovaný dňa 09. 05. 2013 jednostranne ukončil zmluvný vzťah so zhotoviteľom diela a následne ho už nevpustil na stavbu diela. Žalovaný doposiaľ neuplatnil žiadnu reklamáciu, zhotoviteľ diela, ako aj stavebný dozor potvrdili, že doposiaľ zhotovená časť diela bola vykonaná a dodaná bez závad v súlade s technickými normami a v súlade s verbálnymi a vlastnoručne písanými požiadavkami objednávateľa zo dňa 21. 12. 2012. Žalovanú pohľadávku vedenú voči žalovanému ako dlžníkovi v žalovanej výške žalobca odkúpil dňa 08. 10. 2013 v súlade s ustanovením § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorú zmluvu o postúpení pohľadávky žalobca uzatvoril s pôvodným veriteľom pohľadávky spoločnosťou W.. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému zaslané dňa 08. 10. 2013. 2. Na základe podanej žaloby bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom poukázal na to, že len veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka v súlade s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka písomne postúpiť inému. Podľa názoru žalovaného spoločnosť W. nebola veriteľom žalovaného, keďže nebola nikdy zhotoviteľom diela, výstavbu uskutočňovala spoločnosť A., dôkazom čoho je rozpočet, ktorý vypracovala táto firma. Žalovaný zároveň poukázal, že žalovaná pohľadávka vôbec ani neexistuje. Žalovaný vždy jednal len s pánom X., ktorý bol spoločníkom vo firme A.., tento oboznámil žalovaného, že táto firma sa špecializuje na výstavbu drevených domov, podľa názoru žalovaného, žalovaný vyplatil pánovi Z. dohodnutú cenu prác v celkovej výške 64.500,- eur, ktorú sumu pán Z. prevzal a potvrdil svojím podpisom prevzatie týchto finančných prostriedkov, a preto žalovanému nesvedčí žiadna povinnosť uhradiť zhotoviteľovi prác nejakú sumu. Žalovaný taktiež uviedol, že bol dohodnutý s pánom Z., že mu predloží položkovitý rozpočet s podrobným výkazom výmer a kompletný projekt, ktorú dohodu pán Z. nesplnil, preto žalovaný spísal celkovú rekapituláciu rozpočtu
konkrétnych prác s uvedením, ktoré práce treba ešte ukončiť a keďže nedošlo k dohode, žalovaný ukončil spoluprácu so zhotoviteľom stavby a v ďalšom už ho nevpustil na stavbu. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výsluchom strán sporu a ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov X., H., so zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 10. 2013, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 10. 2013, dokladmi o zaslaní oznámenia žalovanému, výzvou žalobcu na čl. 9 spisu s dokladom o zaslaní žalovanému, e-mailovou komunikáciou na čl. 14 a 15 spisu, prílohou 1 na čl. 16 spisu, prílohou 2 na čl. 17 spisu, dokumentáciou na čl. 18 spisu, faktúrami na čl. 19 až 26 spisu, rekapituláciou rozpočtu zo dňa 06. 05. 2013, vyjadrením k žiadosti zo dňa 13. 06. 2013, odovzdávacím protokolom, písomne podaným odporom žalovaného, rekapituláciou rozpočtu zo dňa 06. 08. 2012, dokladom na čl. 46 spisu, zápismi z jednaní na čl. 46 a 47 spisu zo dňa 12. 12. 2012, e-mailovou komunikáciou na čl. 47 spisu, faktúrou na čl. 48 spisu s príjmovým dokladom od p. O., odbornými písomnými vyjadreniami H., zaslanými dôkazmi žalobcu zo dňa 14. 03. 2016, knihou pohľadávok, knihou záväzkov, zoznamom pracovníkov na čl. 115 spisu, stanoviskom žalovaného zo dňa 11. 05. 2016, stanoviskom žalobcu k výzve súdu zo dňa 20. 09. 2016, hlavnou knihou žalobcu, dokladmi od žalobcu v osobitnom obale, výkazom ziskov a strát k 31. 12. 2013, súvahou k 31. 12. 2013 pre firmu W., fotodokumentáciou, projektami domov, rekapituláciou rozpočtu zo dňa 06. 08. 2012, vyjadrením k žiadosti, oznámením X. zo dňa 11. 07. 2013, vyjadrením H., žiadosťou X. zo dňa 27. 05. 2013, cenovou ponukou, e-mailovou komunikáciou, prehľadom vykonaných prác, faktúrou, čestným prehlásením J. zo dňa 26. 08. 2014, príjmovým dokladom, faktúrou vystavenou J., LV č. XXXX kat. územie Z., dokladmi od žalovaného v osobitnom obale, výpisom z obchodného registra na spoločnosť W., prehľadom financovania vykonaných prác, záznamom z 12. 12. 2012, čestným prehlásením J. zo dňa 05. 05. 2015, výpisom z obchodného registra na spoločnosť A., e-mailovou komunikáciou medzi X. a žalovaným, zmluvou o pripojení zariadenia - zmluvou so Stredoslovenskou energetikou a žalovaným, vyjadrením Stredoslovenskej energetiky - distribúcia zo dňa 11. 10. 2012, projektom domu - bungalov, osvedčením o absolvovaní školenia a zistil nasledovný skutkový stav. 4. Žalobca si uplatňoval žalovanú sumu na žalovanom na základe tej skutočnosti, že podľa jeho názoru práce na rodinnom dome žalovaného vykonávala firma W. na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo so žalovaným, pričom žalovaný nezaplatil z dohodnutej odmeny za dodávku diela faktúry v celkovej výške žalovanej sumy, ktorá je predmetom konania. Túto žalovanú pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi žalobca odkúpil v súlade s ustanovením § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 10. 2013. Žalovaný naproti tomu zastával názor, že práce na jeho rodinnom dome nevykonávala firma W., ale firma A., a preto firma W. nebola veriteľom, ktorá by mohla postúpiť pohľadávku titulom doplatenia dohodnutej odmeny za vykonané práce na rodinnom dome žalovaného, kde zároveň žalovaný bol toho názoru, že prípadná žalovaná pohľadávka ani neexistuje, keďže žalovaný zhotoviteľovi prác vyplatil celú dohodnutú odmenu za vykonané práce. 5. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. 6. Podľa § 634 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. 7. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pri vykonávaní stavebných prác na rodinnom dome žalovaného nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo. V rámci konania každá zo strán predkladala rôzne doklady, ktoré mali osvedčovať na strane žalobcu, že práce vykonávala firma W., ktorá firma mala byť zhotoviteľom diela, kde žalovaný podľa názoru žalobcu nezaplatil celú cenu vykonaných prác zhotoviteľom, a preto mu firma W. vystavila faktúry na doplatenie žalovanej sumy. Naproti tomu žalovaný bol toho názoru, že zhotoviteľom a vykonávateľom prác na jeho rodinnom dome bola firma A., za ktorú jednal pán Z., len s ním bol žalovaný v osobnom kontakte, s ním dohodoval rozsah prác, ako aj cenu prác a tento taktiež prevzal finančné prostriedky od žalovaného. Je pravdou, že v zmysle Občianskeho zákonníka zmluva o dielo nemusí mať písomnú formu, čo je aj daný prípad, avšak v prípade vzniku sporu medzi zmluvnými stranami jednotlivé strany musia tvrdiť a preukázať skutočnosti, o ktoré opierajú svoj nárok. Žalobca teda by musel preukázať, že zhotoviteľom rodinného domu žalovaného, resp. vykonávateľom prác na tejto stavbe bola firma W., na základe čoho by teda žalobca oprávnene po postúpení pohľadávky voči žalovanému od tejto firmy mohol vystupovať v konaní ako žalobca a mať aktívnu vecnú legitimáciu v spore a na druhej strane žalovaný musí preukázať, že práce na jeho rodinnom dome vykonávala firma A., prípadne iný subjekt, ale nie firma W.. Pokiaľ v konaní je medzi stranami sporu spornou skutočnosť, či aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, táto skutočnosť v konaní sa musí riešiť v prvom rade, t.j. musí sa bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že žalobcovi svedčí právo, na základe ktorého si môže uplatňovať svoju pohľadávku voči žalovanému,
ktorú skutočnosť v danom prípade žalovaný spochybňoval, kde až po odstránení pochybností ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu možno pristúpiť ku skúmaniu rozsahu dôvodnosti pohľadávky žalobcu, prípadne skúmaniu, tak ako to tvrdí žalovaný, že žiadna pohľadávka zhotoviteľa prác na jeho rodinnom dome neexistuje, keďže vyrovnal cenu za dohodnutý rozsah prác. V rámci dokazovania sa preto súd v prvom rade zameral na otázku vyriešenia spornosti toho, kto vykonával stavebné práce pre žalovaného v rozsahu, v akom sú predmetom konania, či tieto práce na rodinnom dome žalovaného vykonávala firma W., A., prípadne iný subjekt, kde po takomto zistení by bolo možné v prvom rade zistiť, či teda firma W. dôvodne mohla postúpiť pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. 8. Žalobca v konaní predložil dôkazy na preukázanie svojho nároku e-mailovú komunikáciu medzi X. a žalovaným týkajúcu sa postupu prác na rodinnom dome, kde e-mailová komunikácia je zaslaná aj z e- mailovej adresy X., aj z e-mailovej adresy economihouse. Ďalej predložil prílohu č. 1, ktorú podpísali X. a žalovaný s rozpisom prác, ktoré je potrebné urobiť na rodinnom dome, prílohu č. 2 z 21. 12. 2012, taktiež podpísanú X. a žalovaným s uvedením prác, ktoré sa majú ešte vykonať, dokumentáciu bez uvedenia dátumu ako prílohu č. 3, dokument podpísaný X. a žalovaným s uvedením, ktoré doklady je potrebné ešte zabezpečiť, žalobca ďalej predložil faktúry vystavené firmou W. pre žalovaného s dátumom vystavenia 06. 06. 2013 v celkovej výške žalovanej sumy, predložil rekapituláciu rozpočtu na stavbu Hybe s uvedením zhotoviteľa firma W. s dátumom rekapitulácie rozpočtu 08. 05. 2013, vyjadrenie pôvodného právneho zástupcu firmy W. k žiadosti pôvodného právneho zástupcu žalovaného X., odovzdávací a preberací protokol zo dňa 09. 05. 2013 podpísaný firmou W., odpoveď konateľa spoločnosti A. o tom, že táto firma neeviduje žiadnu zmluvu o dielo s X. a táto spoločnosť nepredkladala rekapituláciu rozpočtu na stavbu žalovaného, knihu pohľadávok firmy W. za obdobie 01. 01. 2013 do 31. 12. 2014, kde sú uvedené pohľadávky voči žalovanému v rozsahu faktúr, ktoré sú predmetom konania, knihu záväzkov firmy W., zoznam pracovníkov a firiem, ktoré pracovali na stavbe žalovaného, výkaz ziskov a strát firmy W. k 31. 12. 2013, daňové priznanie firmy W. za rok 2013 a vo veci navrhol výsluch svedka X. a H.. 9. Naproti tomu žalovaný na preukázanie okolností, že zhotoviteľom prác nebola firma W., ale firma A., predložil ako dôkaz rekapitulácia rozpočtu na stavbu Hybe s uvedením zhotoviteľa A. s dátumom 06. 08. 2012, doklad o vyplatení sumy 64.500,- eur žalovaným pre X. s jeho podpismi, zápisy z rokovaní medzi žalovaným a X. zo dňa 12. 12. 2012 s uvedením celkovej ceny diela, faktúrou J. za vykonané práce na rodinnom dome žalovaného, odborné vyjadrenie H. ohľadom rozsahu a kvality prác na rodinnom dome žalovaného, výpisy z obchodného registra na firmy W. a A., e-mailovú komunikáciu medzi X. a žalovaným ohľadom postupov prác pri výstavbe rodinného domu s uvedením e-mailových adries X., ako aj firmy A., z ktorej bola zasielaná e-mailová komunikácia žalovanému, odovzdávací protokol súvisiaci s odovzdaním čističky pre rodinný dom žalovaného s uvedením zhotoviteľa O., objednávateľ A.. 10. Na základe predložených dôkazov oboch strán sporu je možné konštatovať, že ide o dôkazy, ktoré sú v prospech jednej, ako aj druhej strany. Pokiaľ ide o písomné rokovania, kde sa mal odsúhlasiť rozsah prác na rodinnom dome žalovaného, prípadne doklady o písomných jednaniach o dohode o cene vykonaných prác, tieto záznamy podpísal žalovaný a X., kde pri jeho mene nie je uvedená žiadna súvislosť, či daný záznam o jednaniach so žalovaným podpisuje ako súkromná osoba, či ako zástupca nejakej firmy. Predložená e-mailová komunikácia oboch strán sporu, kde komunikovali žalovaný s X., kde X. podával správy o priebehu prác, táto e-mailová komunikácia od X. bola zasielaná aj z jeho súkromnej e-mailovej schránky, aj z e-mailovej schránky firmy A.. Každá zo strán predložila rekapituláciu rozpočtu na rodinný dom žalovaného, kde sú uvedené identické položky s tým, že žalobca predložil rekapituláciu rozpočtu s uvedením zhotoviteľa firmy W. s dátumom vyhotovenia rozpočtu 08. 05. 2013 a žalovaný predložil totožnú rekapituláciu rozpočtu s uvedením zhotoviteľa A. v zastúpení X. s dátumom 06. 08. 2012, kde súd podotýka v súvislosti s predloženou rekapituláciou, že predložená rekapitulácia rozpočtu zo strany žalobcu je vyhotovená 08. 05. 2013, t.j. po ukončení prác na rodinnom dome žalovaného, čo svedčí o tom, že táto rekapitulácia bola vypracovaná zrejme účelovo po vzniku sporu medzi zhotoviteľom diela a žalovaným. 11. Žalovaný predložil v konaní zmluvu o dodávke čističky pre jeho rodinný dom, kde ako objednávateľ vystupuje firma A. a zároveň žalovaný uviedol, že svedok Z. pri prvotných jednaniach s ním mu uviedol, že zastupuje firmu A., ktorá sa špecializuje na výstavbu drevených domov, bol s ním v Banskej Bystrici, kde mu pán Z. ukázal sídlo firmy A. a bol aj na jednotlivých stavbách, kde mali pracovať pracovníci firmy A., ktorí neskôr pracovali aj na rodinnom dome žalovaného. Svedok Z. na pojednávaní potvrdil, že žalovanému ukázal areál firmy A., ako aj ukázal mu stavby, ktoré táto firma realizovala. Ďalej žalovaný ako dôkazy predložil výpisy z obchodného registra na firmu W., kde je konateľom X. od 03. 03. 1998, ktorý je aj spoločníkom od 03. 03. 1998, kde však firma W. má predmet činnosti uskutočňovanie stavieb a ich zmien zapísaný od 07. 06. 2013, t.j. po dátume ukončenia prác na rodinnom dome žalovaného,
kde z výpisu z obchodného registra na firmu A. vyplýva, že X. v tejto firme bol spoločníkom od 03. 07. 2008 do 26. 03. 2013, kde konateľom spoločnosti je H., pričom táto firma má zapísaný predmet činnosti uskutočňovanie stavieb a ich zmien od 05. 07. 2011, kde tieto dôkazy svedčia skôr v prospech žalovaného a jeho tvrdenia, že práce na jeho rodinnom dome boli vykonávané firmou A.. 12. Žalobca v konaní predložil ako dôkaz odpoveď konateľa firmy A. H., z ktorej vyplýva, že konateľ firmy A. vyhlasuje, že neeviduje žiadnu zmluvu o dielo so žalovaným a jeho spoločnosť nepredkladala pre žalovaného rekapituláciu rozpočtu na žiadnu stavbu, pre žalovaného nevystavovali žiadne faktúry. Tento dôkaz jednoznačne svedčí v prospech tvrdenia žalobcu, že stavbu žalovaného realizovala firma W., kde v prospech tohto tvrdenia žalobcu svedčia aj faktúry, ktoré vyhotovila firma W. s dátumom vyhotovenia 09. 06. 2013 pre žalovaného, kde boli fakturované dodávky prevedených prác na rodinnom dome žalovaného, ktoré sú predmetom konania. 13. Strany v spore navrhli ako dôkaz vypočutie svedkov X. a H., kde z výpovede svedka X. vyplynulo, že so žalovaným jednal len on osobne, svedok uviedol, že projekt od začiatku robil on, ako aj celú realizáciu stavby realizovala jeho firma W. v roku 2012, on toto osobne žalovanému povedal, lebo v tom čase sa rozchádzal so spoločníkom vo firme A.. Svedok osobne preberal všetky peniaze od žalovaného a všetky platby boli zaúčtované v účtovníctve firmy W., peniaze mali byť zaúčtované v mesačnom výkaze, kde ku každej faktúre bol vystavený príjmový aj výdavkový doklad. Pracovníci, ktorí vykonávali práce na rodinnom dome žalovaného, boli živnostníci, ktorí vykonávali práce na dohodu na základe objednávky, bola uzavretá len ústna dohoda a v účtovníctve firmy W. by mal byť doklad o uhradení sumy. K tejto výpovedi svedka Z. súd poukazuje na výpoveď žalovaného, ktorý uviedol, že na stretnutí s pánom Z. mu tento povedal, že pracuje vo firme A., on túto firmu v skutočnosti vedie, keďže vedúci je ešte mladý, neskúsený a on vo firme všetko organizuje. Uviedol, že mu pošle cenovú ponuku, ktorú žalovaný obdržal z e-mailovej schránky firmy A.. Svedok žalovaného odviezol do O. ukázať mu areál firmy A., ako aj svedok žalovanému ukázal rodinné domy, ktoré stavia firma A.. Žalobca v tejto súvislosti navrhol vypočuť tiež svedka H. na preukázanie skutočnosti, že práce na rodinnom dome ako zhotoviteľ prác - hlavný dodávateľ vykonávala firma W.. Svedok vo svojej výpovedi však žiadnu takúto skutočnosť nepotvrdil, svedok len uviedol, že dodanie stavby vykonával pán Z., ktorý vystupoval ako hlavný dodávateľ stavby, pričom on neskúmal, akú má firmu, svedok len predpokladal, že má založenú svoju firmu. Svedok vedel, že pán Z. realizuje drevostavby, predpokladal, že pán Z. má svoju firmu a bližšie to neskúmal. Nevedel sa vyjadriť k otázke, ktorá konkrétna firma dodávala predmetnú stavbu, on jednal vždy s pánom Z., ktorý vystupoval ako zástupca firmy. Súd konštatuje, že ani tieto dôkazy neodstránili spornosť tvrdení strán sporu, ktorá firma vykonávala stavebné práce na rodinnom dome žalovaného, kde vyjadrenia svedka Z. sú v rozpore s vyjadrením a tvrdením žalovaného, kde svedok H. sa nevedel vyjadriť presne k otázke, kto konkrétne - aká firma vykonávala stavebné práce na rodinnom dome žalovaného. Jednal len s pánom Z., kde bližšie neskúmal, v mene akej firmy pán Z. vystupuje. 14. Keďže v rámci konania sa nepodarilo odstrániť spornú skutočnosť, ktorá firma vykonávala stavebné práce pre žalovaného, pojednávanie vo veci dňa 21. 09. 2015 bolo odročené s tým, že žalobca súdu predloží v lehote 30-tich dní doklady o tom, v účtovníctve ktorej firmy boli zaúčtované platby žalovaného za roky 2012 a 2013 a doklady o tom, ktorí pracovníci vykonávali práce na rodinnom dome žalovaného v roku 2012 a 2013 s pracovnými zmluvami a výkazmi prác. Žalobca až dňa 15. 03. 2016 súdu zaslal doklady, konkrétne knihu pohľadávok firmy W. za obdobie 01. 01. 2013 až 31. 12. 2014 v rozsahu jedného listu, kde je uvedených 7 faktúr voči žalovanému a knihu záväzkov firmy W. za obdobie 01. 01. 2013 až 31. 12. 2014 v rozsahu dvoch listov, kde nie je uvedený žalovaný. Čo sa týka predloženého dokladu knihy pohľadávok, v prvom rade je treba poukázať na to, že táto listina nespĺňa základné kritériá pre to, aby súd mohol posúdiť, že v skutočnosti ide o časť oficiálnej knihy pohľadávok firmy W. za uvedené obdobie, keďže predložený doklad nie je opatrený ani pečiatkou firmy W. s podpisom oprávnenej osoby s dátumom, kedy sa mal urobiť predmetný výpis, prípadne s úradne overeným odpisom knihy pohľadávok firmy W., takýto doklad v predloženom rozsahu si môže vyhotoviť každý s použitím počítačovej techniky a takýto doklad predložený žalobcom nie je možné brať do úvahy, keďže nie je jasné, či v skutočnosti ide o listinu, ktorá by mala byť súčasťou knihy pohľadávok firmy W.. Pokiaľ by žalobca predložil aj knihu pohľadávok, u ktorého dôkazu by neboli pochybnosti, že v skutočnosti o takýto dôkaz ide, bolo potrebné na odstránenie spornosti predložiť účtovné doklady počínajúc prvotnými dokladmi - príjmovými a výdavkovými o započítaní platieb žalovaného v účtovníctve firmy W., o čom jednoznačne hovoril svedok Z., ktorý tvrdil, že vždy boli vyhotovované príjmové a výdavkové doklady, ktoré boli zaúčtované v účtovníctve firmy W., ktoré doklady žalobca ani na opakovanú výzvu súdu nepredložil. 15. Pokiaľ ide o ďalší dôkaz predložený žalobcom, a to zoznam pracovníkov a firiem, ktorí pracovali na stavbe žalovaného, žalobca predložil zoznam v rozsahu jedného listu s uvedením rôznych mien
fyzických osôb, prípadne názvov právnických osôb bez nejakej ďalšej špecifikácie týchto subjektov, dátumom narodenia a bydliskom pri fyzickej osobe, prípadne sídlom pri právnickej osobe, kde tento zoznam sám o sebe ešte nič nepotvrdzuje, žalobca v tejto súvislosti bol vyzvaný na predloženie dokladov o tom, ktorý pracovníci vykonávali práce na rodinnom dome žalovaného v roku 2012 a 2013 s predložením pracovných zmlúv, prípadne výkazmi prác, kde tieto skutočnosti za firmu W. by nebolo problém predložiť, keďže svedok Z. na pojednávaní uviedol, že pracovníci, ktorí vykonávali práce na rodinnom dome žalovaného, boli živnostníci, ktorí práce vykonávali na dohodu na základe objednávky firmy W., vždy boli vyhotovené doklady o vyplatení peňazí, ktoré všetky platby boli zaúčtované v účtovníctve firmy W.. 16. Pokiaľ by žalobca takéto dôkazy, na ktoré bol vyzvaný, predložil, mysliac tým prvotné príjmové a výdavkové doklady o započítaní platieb žalovaného v účtovníctve firmy W., doklady o započítaní platieb v účtovníctve firmy W. pre živnostníkov, ktorí vykonávali práce pre firmu W., prípadne doklady o nákupe materiálu firmou W. na účely výstavby rodinného domu žalovaného, došlo by jednoznačne k odstráneniu spornosti toho, ktorá firma vykonávala stavebné práce na rodinnom dome žalovaného, kde súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že každá zo strán sporu má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť preukázať dôkaznými prostriedkami okolnosti, o ktoré opiera svoj nárok. Súd teda konštatuje, že všetky doposiaľ vykonané dôkazy svedčia len o tom, že zostala spornou skutočnosť medzi stranami sporu, kto ako zhotoviteľ vykonával stavebné práce pre žalovaného na jeho rodinnom dome, kde jednoznačne podľa názoru súdu na strane žalobcu bola vytvorená možnosť v rámci konania na odstránenie tohto rozporu, kde však žalobca ani na opakovanú výzvu súdu dôkazy na jednoznačné potvrdenie, že stavebné práce na rodinnom dome žalovaného v rozsahu, aké sú predmetom konania, vykonávala firma W., nepreukázal. 17. Pokiaľ ide o dôkazy navrhnuté žalobcom na záver pojednávania dňa 13. 03. 2017, kde došlo k vydaniu meritórneho rozhodnutia, kde žalobca žiadal, aby súd vykonal znalecké dokazovanie na preukázanie rozsahu prác, a aby žalovaný predložil dodatočné stavebné povolenie a žiadal, aby ako dôkaz bolo prijaté osvedčenie o absolvovaní školenia svedkom X., súd poukazuje na to, čo sa týka dôkazu znalcom na preukázanie rozsahu prác, tento dôkaz navrhol žalobca už v priebehu konania, tento dôkaz súd nevykonal z toho dôvodu, že pokiaľ je spornou otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, t.j. jeho oprávnenie v konaní na strane žalobcu domáhať sa nejakého nedoplatku za vykonané stavebné práce, nemožno nariadiť znalecké dokazovanie na preukázanie rozsahu nároku, keď je spornou otázka samotnej existencie tohto nároku, resp. otázka, či žalobca je oprávnený tento nárok vymáhať. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vykonanie dokazovania zabezpečením dodatočného stavebného povolenia a oboznámením sa s osvedčením o absolvovaní školenia svedkom Z., súd v prvom rade poukazuje na ustanovenie § 153 ods. 1 a 2 C.s.p., v zmysle ktorého ustanovenia strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. V danej veci došlo k návrhu žalobcu na vykonanie týchto dôkazov na v poradí štvrtom pojednávaní vo veci, takže podľa názoru súdu tieto navrhnuté dôkazy zo strany žalobcu neboli uplatnené včas, žalobca ich mohol predložiť skôr, keďže od začiatku sporu bolo zrejmé, že pri výstavbe rodinného domu žalovaného bolo vydané stavebné povolenie a tento dôkaz mohol byť navrhnutý už pri podaní žaloby a pokiaľ ide o osvedčenie o tom, že svedok Z. absolvoval školenie, táto skutočnosť bola známa už na predchádzajúcom pojednávaní z výpovede samotného svedka Z., ktorý uviedol, že má oprávnenie na výstavbu drevodomov. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd na tieto dôkazy neprihliadol, keďže neboli uplatnené včas a pri ich vykonaní by bolo potrebné odročiť pojednávanie. 18. Súd pri konštatovaní spornosti otázky vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v konaní vychádza z toho, že žalobca nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností, že stavebné práce na rodinnom dome žalovaného boli vykonávané firmou W., a teda že táto firma bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku titulom nezaplatených stavebných prác voči žalovanému na žalobcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. Z výpovede žalovaného,
ako aj svedka Z. jednoznačne vyplynulo, že pri výkone stavebných prác na rodinnom dome žalovaného spolu boli v jednaní len oni dvaja, žalovaný tvrdil, že svedok Z. uviedol, že vystupuje v prospech firmy A., ukázal mu areál firmy A., ukázal mu domy, ktoré táto firma realizuje, uviedol, že všetko vo firme riadi on, keďže jeho druhý spoločník je ešte mladý a neskúsený, rekapituláciu rozpočtu za firmu A. v jej mene zaslal svedok Z. žalovanému. Svedok Z. vybavoval všetky záležitosti súvisiace so stavebnými prácami na rodinnom dome žalovaného, svedok Z. preberal finančné prostriedky od žalovaného, čo mohlo jednoznačne u žalovaného vzbudiť oprávnenú domnienku o tom, že svedok Z. je oprávnený zastupovať firmu A., i keď nebol štatutárnym orgánom tejto spoločnosti, ale prezentoval sa tak, čo potvrdil aj svedok, ktorý vykonával stavebný dozor na stavbe. Pokiaľ by teda svedok Z. aj prekročil svoje oprávnenie vystupovať v mene spoločnosti A., tieto jeho právne úkony v súvislosti s výstavbou rodinného domu žalovaného by zaväzovali spoločnosť A., keďže sa týkajú predmetu činnosti tejto právnickej osoby a druhý účastník právneho vzťahu - žalovaný o tom nemohol vedieť, keďže celá prezentácia svedka Z. bola v tom, že on všetko za firmu A. vybavuje. Takto možno uzavrieť, že z pohľadu žalovaného bola s ním v právnom vzťahu firma A., za ktorú vystupoval svedok Z., keďže to bolo vzhľadom na jeho pracovné zaradenie obvyklé a pri prekročení oprávnenia vznikli práva a povinnosti právnickej osobe - spoločnosti A. v súlade s ustanovením § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z predpokladu, že žalobca neodstránil rozpor v tom, či skutočne firma W. vykonávala stavebné práce pre žalovaného, keďže jednoznačne nepredložil prvotné účtovné doklady o započítaní platieb žalovaného v účtovníctve firmy W., nepredložil žiadny iný dôkaz, ktorý by jednoznačne túto skutočnosť potvrdil, nie je preukázané bez akýchkoľvek pochybností, že by stavebné práce na rodinnom dome žalovaného vykonávala firma W., kde z tohto pohľadu už nie je právne rozhodné, či tieto práce na rodinnom dome žalovaného vykonávala firma A., alebo či tieto práce vykonával svedok Z. vo vlastnom mene ako nejakú „fušku“, keďže svedok Z. sa vždy prezentoval, že on vždy všetko vybavuje, oprávnenie na výstavbu drevodomov je na jeho mene, preberal peniaze od žalovaného vo vlastnom mene, podpisoval len vlastným menom, nie ako zástupca nejakej firmy, všetky doklady o jednaniach so žalovaným, kde v prípade, či stavebné práce na rodinnom dome žalovaného boli vykonávané v mene firmy A., alebo v mene svedka Z. ako fyzickej osoby, v danej súvislosti teda nemohlo dôjsť k postúpeniu oprávnenia týchto dvoch subjektov na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzavrel žalobca s firmou W. Ešte raz súd na záver uvádza, že žalobca jednoznačne mohol predložiť dôkazy o zaúčtovaní prvotných príjmových a výdavkových dokladov o platbách žalovaného v účtovníctve firmy W., predložiť prvotné účtovné doklady z účtovníctva firmy W. o vyplatení živnostníkov, ktorí vykonávali práce na rodinnom dome žalovaného, doklady o platbách firmy W. za kúpu materiálu pre rodinný dom žalovaného, ktoré jednoznačné doklady žalobca nepreukázal, kde pri spornosti ostatných ďalších vykonaných dôkazov možno len konštatovať, že firma W. a v jej mene neboli vykonávané stavebné práce na rodinnom dome žalovaného, a preto táto firma nebola oprávnená postúpiť nejakú pohľadávku titulom nevyplatených stavebných prác na žalobcu a žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia na vedení konania, a preto bolo potrebné z tohto dôvodu žalobu žalobcu zamietnuť bez toho, aby v ďalšom boli vykonávané dôkazy týkajúce sa rozsahu postúpenej pohľadávky vzhľadom na návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom preukázania rozsahu vykonaných stavebných prác zhotoviteľom stavby. 19. V súvislosti s postúpením pohľadávky spoločnosti W. na žalobcu súd poukazuje na ustanovenie § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých ustanovení veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Každý právny úkon musí spĺňať náležitosti právneho úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka, mimo iné náležitosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V zmluve o postúpení pohľadávky uzavretej medzi postupcom W. a žalobcom ako postupníkom predmetom postúpenia bola pohľadávka firmy W. voči žalovanému vo výške 23.314,84 eur, ktorá vznikla titulom nevyplatenia dohodnutej ceny za doposiaľ zhotovenú časť diela bez uvedenia dôvodu. Takto uvedený predmet postúpenej pohľadávky nespĺňa kritérium určitosti pre postúpenú pohľadávku, ktorá v tejto zmluve o postúpení nie je žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaná, je uvedená len výška pohľadávky 23.314,84 eur, ktorá vznikla titulom nevyplatenia dohodnutej ceny za doposiaľ zhotovenú časť diela. Nie je jasné z takéhoto uvedenia postupovanej pohľadávky, čo presne obsahuje, aké stavebné práce neboli žalovaným vyplatené v dohodnutej cene, nie je jasné, aký je rozsah stavebných prác, ktorých cena nebola vyplatená žalovaným, keďže nie je uvedený v zmluve o postúpení buď konkrétny rozsah stavebných prác, alebo konkrétne faktúry, ktoré boli vyfakturované a nezaplatené žalovaným, nie je jasné z tejto zmluvy o postúpení, či výška 23.314,84 eur bola dohodnutá cena všetkých stavebných prác pre žalovaného, či jej časti a v akom rozsahu, kde treba v tejto súvislosti prisvedčiť právnej zástupkyni žalovaného, že pri postúpení pohľadávky sa nepostupuje celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka
vznikla, ale len konkrétne právo na plnenie od dlžníka, čo v danom prípade z predloženej zmluvy o postúpení nevyplýva, a teda aj v prípade, že by nebolo sporné, že stavebné práce pre žalovaného boli vykonávané firmou W., nedošlo by platne k postúpeniu pohľadávky na žalobcu kvôli nedostatku určitosti predmetu postúpenia, keďže nie je jasné, aké konkrétne práce, v akom rozsahu boli postúpené na žalobcu vo výške žalovanej pohľadávky 23.314,84 eur, a preto aj za danej situácie by bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť. 20. Záverom súd ešte podotýka, vzhľadom na námietky žalobcu v súvislosti s porušovaním jeho zákonných a ústavných práv, keďže podľa jeho názoru sudca neuviedol na pojednávaní predbežné právne posúdenie veci, že na každom pojednávaní bolo zo strany sudcu výslovne uvedené, že je sporná otázka vecnej aktívnej legitimácie žalobcu a len v tomto smere budú vykonávané dôkazy vo veci a nebudú vykonávané dôkazy ohľadom zistenia rozsahu stavebných prác, čo možno urobiť len po tom, ako sa odstráni spornosť ohľadom vecnej aktívnej legitimácie. 21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.