Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/220/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v spore žalobcu: Centrum vedecko- technických informácií Slovenskej republiky, Lamačská cesta 8/A, 811 04 Bratislava, IČO: 151 882, zast.: JUDr. Ján Pokorný, advokát, Anenská 1, 811 05 Bratislava proti žalovanému: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, zast.: Advokátska kancelária Roštár

- Slovák, s. r. o., Révová 7, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 153.827,98 EUR s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 77.486,47 EUR s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 29.11.2011 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie v časti žaloby o zaplatenie 4.948,73 EUR s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 06.07.2011 do zaplatenia a o zaplatenie sumy 64.190,24 EUR s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 28.08.2013 do zaplatenia sa z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.11.2011 v spojení so zmenou žaloby, ktorú súd pripustil dňa 21.10.2013, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 153.827,98 EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.10.2010 došlo k havárii vodovodného potrubia vo vlastníctve žalovaného uloženého v ceste na Červený most. Voda vytekajúca z havarovaného vodovodného potrubia zatopila suterénne priestory budovy žalobcu na Lamačskej ceste 8/A v Bratislave, boli poškodené suterénne priestory aj veci uložené v týchto priestoroch. Žalovaný oznámil poistnú udalosť KOOPERATIVA poisťovni, a.s. Vienna Insurance Group. Poisťovňa otvorila škodový spis č. 9516506492 a 03.11.2010 vykonala obhliadku na účely zistenia rozsahu spôsobenej škody. Na odstránenie následkov žalobca cestou verejného obstarávania vyberal dodávateľov, ktorý odsúhlasoval s poisťovňou. Po vykonaní podstatnej časti prác žalobca odovzdal poisťovni doklady - zaplatené faktúry na preukázanie výšky spôsobenej škody dňa 07.03.2011. Poisťovňa žalobcovi oznámila, že žalovaný má poistné krytie len do výšky 10.000,- EUR, z ktorého uhradila náklady na maľovanie priestorov žalobcu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 26.10.2010 postúpil poistnú udalosť za účelom jej likvidácie poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, agentúra Bratislava, s ktorou má uzavretú poistnú zmluvu ohľadne zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou

spoločnosti. Poisťovňa vykonala obhliadku a žalobcovi uhradila poistné plnenie vo výške 26.353,96 EUR. Žalovaný namietal požadovanú výšku náhrady škody.

4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 28.03.2014 uviedol, že spotreba elektrickej energie za október 2010 bola 40.752 kWh s platbou 6.255,14 EUR, za november 2010 bola spotreba 50.352 kWh s platbou 7.441,15 EUR a za december 2010 bola spotreba 55.656 kWh s platbou 8.088,70 EUR. V rokoch 2010 a 2011 platil za spotrebu elektrickej energie preddavky vo výške 7.000,- EUR mesačne. V podlažiach -1 a -2 suterén v sídle žalobcu nie sú osobitné merače spotreby elektrickej energie. V dňoch 26.10.2010 - 28.10.2010 bolo prevádzané odlučovanie vody z priestorov 1. a 2. podzemného podlažia, v dňoch 30.11.2010 - 07.12.2010 bolo prevádzané odvlhčovanie uvedených priestorov, obsluhu zariadení vykonávali interní zamestnanci žalobcu. V dňoch 15.12.2010

- 10.01.2011 bolo prevádzané odvlhčovanie podlahy v 2. podzemnom podlaží, výberovým konaním iniciovaným poisťovňou Kooperativa bol vybraný dodávateľ na odstránenie vlhkosti z podlahy. Čo sa týka platieb v prospech spoločnosti Schindler výťahy a eskalátory, a.s. v roku 2011, žalobca založil len faktúry za opravy v priamej príčinnej súvislosti so zatopením priestorov. Výťahy boli uvedené do prevádzky 12.02.2011. Pri opravách výťahov v súvislosti so škodovou udalosťou nedošlo k zhodnoteniu ani modernizácii výťahov. Odmeňovanie zamestnancov sa riadi zákonom č. 553/2003 Z.z., okrem doložených odmien neboli predmetným zamestnancom vyplácané iné odmeny. Knihy poškodené a zničené škodovou udalosťou sa vyberali zo skladových regálov postupne v priebehu novembra 2010. Začiatkom decembra 2010 bol spracovaný zoznam poškodených a zničených kníh, ktorý odsúhlasili pracovníci odboru knižnično-informačných služieb, referátu ochrany KF, rovnako tento zoznam odsúhlasila pracovníčka poisťovne a s jej súhlasom boli poškodené knihy pre riziko rozmnoženia plesne a šírenie zápachu odvezené 13.12.2014 na skládku na likvidáciu. Pri likvidácii žalobca spolupracoval s poisťovňou. V januári 2011 spracovali zodpovední pracovníci návrh na odpis haváriou poškodených kníh a 14.01.2011 ho predložili vyraďovacej komisii, ktorá 25.01.2011 rozhodla o vyradení zničených a poškodených kníh z evidencie žalobcu. Pre žalobcu je záväzný postup pri vyraďovaní kníh a periodík v zmysle vyhlášky č. 421/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe vedenia odbornej evidencie, vyraďovaní a revízii knižničného fondu v knižniciach. Stav majetku v miestnosti 701 (sklad), v ktorom boli regále, bol rovnaký v roku 2010, ako aj v roku 2013.

5. Žalovaný v následnom vyjadrení doručenom súdu dňa 22.04.2014 uviedol, že z dôvodu škodovej udalosti sa spotreba elektrickej energie mohla mesačne zvýšiť maximálne o 10.000 kWh za mesiac 11/2010 a o 18.000 kWh za mesiac 12/2010. Náhrada škody za spotrebovanú elektrickú energiu tak môže tvoriť maximálne suma za cca 28.000 kWh, t.j. 3.920 EUR (28.000 x 0,140). Celková suma odplaty za posledné vysúšanie realizované od 15.12.2010 by nemala presiahnuť 11.062,92 EUR s DPH, pričom faktúra č. 110006 za vysúšanie od 15.12.2010 - 10.01.2011 bola vystavená na sumu 18.000,- EUR s DPH. Žalovaný spochybňoval, či boli reálne využité vysúšacie zariadenia, ktoré si žalobca objednal a za ktoré zaplatil a spochybňoval aj možnosť výpočtu náhrady škody z hodnôt predpokladanej spotreby elektrickej energie vysúšacích zariadení. V súvislosti s údržbou výťahov žalovaný uviedol, že uplatňovanú škodu je potrebné znížiť o 2.200,- EUR, nakoľko túto žalobca ušetril, keďže nemusel realizovať pravidelnú údržbu. V období, kedy mali byť vykonané dve pravidelné údržby, bola vykonaná na každom výťahu séria opráv, v rámci ktorej bol celý výťah riadne skontrolovaný. Vyplatená odmena vo výške 2.201 EUR pre 9 pracovníkov žalobcu (priemerne 244,- EUR na osobu), čo predstavuje 1/3 priemerného mesačného príjmu zamestnanca žalobcu za rok 2010, sa javí ako neprimeraná a žalobca nepreukázal jej opodstatnenosť. Žalobca nevysvetlil vyradenie 1.822 kusov periodík v hodnote 28.816,24 EUR, ktoré bolo navrhnuté až jeden rok po škodovej udalosti. Neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi vznikom škodovej udalosti v roku 2010 a vyradením 1.822 kusov periodík v roku 2011, pričom žalobca mohol periodiká v roku 2011 vyradiť ako duplikáty, či stratené alebo obsahovo zastarané knižničné jednotky. Žalovaný preto namietal výšku škody 28.816,24 EUR za vyradenie 1.822 kusov periodík v roku 2011. Žalobca nepreukázal, že v sklade 701 sa pri jeho vytopení nachádzali rovnaké regálové zostavy ako v roku 2013. V zápise z obhliadky škodovej udalosti sa neuvádza poškodenie samotných regálov, iba poškodenie regálových dosiek, z fotodokumentácie urobenej poisťovňou je tiež zrejmé, že regály sú kovové, ku žiadnemu poškodeniu by nemohlo dôjsť. Zo zápisu z obhliadky škodovej udalosti z 03.11.2011 je zrejmé, že poškodené boli iba laminované police, hodnota jednej bola pri nadobudnutí 20,90 EUR. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, že škodovou udalosťou by mohlo dôjsť k zničeniu regálových zostáv vo výške 71.392,78 EUR. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04.09.2014 žiadal, aby súd priznal žalobcovi náhradu skutočne spotrebovanej elektrickej energie na vysušovanie zatopených priestorov v maximálnej výške 4.103,68 EUR. Mal za to, že vysúšanie priestorov žalobcu

v poslednej fáze prebiehalo len 15 dní od 16.12.2010 do 30.12.2010, kedy by celková suma náhrady nemala presiahnuť 11.062,92 EUR s DPH.

6. Žalobca prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 16.05.2014 vzal žalobu späť v časti náhrady nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu na vysúšanie vo výške 4.948,73 EUR spolu s úrokom z omeškania. V súvislosti so servisom výťahov žalobca uviedol, že za štvrtý štvrťrok 2010 servisná organizácia servis nefakturovala, preto žalobca nič neušetril. Vo vzťahu k poskytnutým odmenám zamestnancom poukázal na právnu úpravu o odmeňovaní prác vo verejnom záujme, ktorá umožňuje zamestnávateľovi poskytnúť odmenu za splnenie mimoriadnej úlohy. Výška odmien k zachráneným knižničným jednotkám je nepatrná a v prípade, ak by odmenení zamestnanci tieto práce nevykonali, škoda by bola podstatne vyššia. Čo sa týka vyradenia 1.822 kusov periodík, v zápisnici z vyraďovacej komisie je uvedený dátum, dátum je uvedený aj na zápisnici o likvidácii. Nie je pravdivé tvrdenie, že periodiká neboli obhliadnuté poisťovňou, KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. založila do spisu fotodokumentáciu, na ktorej sú zdokumentované škody aj na knižničnom fonde vrátane periodík. Regálové zostavy boli vyrábané na zákazku a ich celková cena bola 444.406,89 EUR. Žalobca regálové zostavy umiestnené v sklade neevidoval po jednotlivých dieloch, ale každú zostavu ako celok.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov T. T.Č. a F. O., oboznámením sa s poistnou zmluvou č. XX-XXXXXXX, poistným spisom KOOPERATIVA poisťovne, a.s., objednávkami, faktúrami, príjmovými dokladmi, fotodokumentáciou, zoznamom vyradených knižničných jednotiek, výpismi z účtu žalobcu, návrhom na mimoriadnu odmenu zamestnancom za odstraňovanie následkov havárie zo dňa 02.11.2010, zápisnicou z vyraďovacej komisie zo dňa 25.01.2011, návrhom na vyradenie periodík z knižničného fondu zo dňa 31.10.2011, znaleckým posudkom č. 01/2017 a ďalšími listinami založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Medzi KOOPERATIVA poisťovňou, a.s. Vienna Insurance Group a žalovaným bola uzavretá poistná zmluva č. XX-XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu v súvislosti s činnosťou poisteného. Žalobca ako poškodený uplatnil u KOOPERATIVA poisťovne, a.s. Vienna Insurance Group nárok na náhradu škody voči škodcovi - poistenému (žalovanému). Ku škodovej udalosti došlo dňa 26.10.2010 v Bratislave na Lamačskej ceste 8/A, kedy došlo k zatopeniu dvoch poschodí suterénu vodou z dôvodu prasknutého potrubia neďaleko objektu žalobcu.

9. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group v liste zo dňa 03.10.2011 uviedla, že z hľadiska poistnou zmluvou definovaných škôd išlo v danom prípade o individuálnu škodu, kedy bolo maximálne plnenie poisťovne obmedzené sumou 10.000,- EUR, ktorá je limitom za jednu a všetky poistné udalosti vzniknuté v jednom poistnom roku. Poisťovňa plnila vo výške 26.353,96 EUR za opravu omietky, maľovky, montáž, demontáž podhľadu zo sadrokartónu a s tým súvisiace práce, a preto bolo poistné plnenie vyčerpané a vyplatené nad rozsah maximálneho plnenia za individuálne škody.

10. Podľa faktúry č. XXXXX vystavenej spoločnosťou TVG Klima Slovakia s.r.o. cena za nájom a úkony súvisiace s odlučovaním vody a odvlhčovaním za obdobie 26.10.-27.10.2010 predstavovala 9.397,30 EUR. Podľa prílohy k faktúre celková spotreba elektrickej energie prenajatých prístrojov predstavovala 10.165,20 kWh; za obdobie 30.11-07.12.2010 predstavovala cena za nájom 1.819,38 EUR (faktúra č. XXXXX) a podľa prílohy k faktúre celková spotreba elektrickej energie prenajatých prístrojov predstavovala 1.429,20 kWh. Cena za vysušenie podlahových konštrukcií predstavovala v zmysle faktúry č. XXXXX 18.000,- EUR a spotreba elektrickej energie predstavovala 41.659,20 kWh.

11. Podľa faktúry č. 16/2010 vystavenej dodávateľom Y. X. ml. cena za vyčistenie -1, -2 suterénu a parkoviska predstavovala 1.399,56 EUR a na základe faktúry č. 4/2011 cenu 293,82 EUR. V zmysle faktúry č. XX/XXXX/XXXX vystavenej dodávateľom NECTEL, spol. s r.o. cena za demontáž EPS hlásičov predstavovala 132,33 EUR a na základe faktúry č. X/XXXX/XXXX cena za výmenu zatečených hlásičov EPS predstavuje 364,68 EUR. Podľa faktúry č. XXXXXX vystavenej dodávateľom ELEKTROSPOL s.r.o. cena za nájom 2 ks stavebných rozvádzačov predstavovala 460,80 EUR. Za odvoz kníh na skládku bola v zmysle faktúry č. XXX/XXXX žalobcovi fakturovaná cena 315,- EUR. Spoločnosťou Schindler výťahy a eskalát, s.r.o. bola žalobcovi za servis výťahov fakturovaná cena 3.410,70 EUR (faktúra č. XXXXXXXXX), 509,32 EUR (faktúra č. XXXXXXXXX), 803,95 EUR (faktúra č. XXXXXXXXX), 803,95 EUR (faktúra č. XXXXXXXXX), 3.238,81 EUR (faktúra č. XXXXXXXXX), 3.238,81 EUR (faktúra

č. XXXXXXXXX). Podľa faktúry č. XXXXXXX vystavenej dodávateľom ALNICO-združenie cena za dodávky a montáž elektrozariadení prestavuje sumu 261,60 EUR.

12. Z faktúry č. 1247/500126 vystavenej dodávateľom DREVONA SLOVAKIA s.r.o. dňa 19.12.2007 vyplýva, že cena za dodávku, montáž a umiestnenie kovových regálov a šatníkových skríň predstavovala celkovo sumu 444.406,89 EUR (13.388.202,- Sk).

13. Zamestnancom žalobcu bola návrhom predloženým dňa 02.11.2010 navrhnutá mimoriadna odmena za odstraňovanie následkov havárie v sume 1.631,- EUR.

14. Zo zápisnice z vyraďovacej komisie zo dňa 25.01.2011 vyplýva, že po vykonaní obhliadky zničených a poškodených knižničných jednotiek bolo navrhnutých na vyradenie 413 K.J. v hodnote 1.983,26 EUR. Žalobca dňa 31.10.2011 navrhol vyradiť z knižničného fondu 1.822 kusov periodík v hodnote 28.816,238 EUR.

15. V zmysle záverov znaleckého posudku č. 01/2017 znalca Ing. Tomáša Trebulu, CSc. výška škody drevených častí knižných regálov typ EK 7600 L., ktorá vznikla dňa 27.10.2010 zatopením suterénnych priestorov žalobcu, predstavuje 7.202,54 EUR.

16. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že na jeho webovej stránke sú prístupné výročné správy žalobcu, v prílohe výročnej správy za rok 2011 je uvedené aj vyradenie predmetných periodík, a teda potvrdená ich likvidácia. Ak žalovaný argumentuje ušetrením nákladov na servis výťahov, ich nefunkčnosť spôsobila, že žalobca musel odriecť komerčné akcie v priestoroch, ktoré vďaka nefunkčnosti výťahov neboli na poschodiach prístupné. V časti nároku za spotrebovanú elektrickú energiu nie je možné pri určení výšky škody vychádzať z iného ako dohadu pri porovnaní prevádzky v rovnakých časových obdobiach počas iných rokov, nakoľko konkrétne vyčíslenie by bolo možné len v prípade samostatného merača, ktorý k dispozícii nie je. Argument o ušetrení za servis výťahov považoval za neodôvodnený, nakoľko škodou sa rozumie vyčíslenie hodnoty, o ktorú sa znížil majetok poškodeného, resp. čo vynaložil za odstránenie následkov, takže argument o ušetrení za revíziu nemá súvislosť s uplatneným nárokom. V prípade odmien za pomoc zamestnancov išlo o viacdňovú činnosť od prikrývania vecí v zatápaných priestoroch z vyšších poschodí, vynášanie poškodených knižničných jednotiek, pričom tento zvolený spôsob znížil výšku škody oproti prípadu, kedy by žalobca na túto činnosť objednal firmu a svoje zohral aj časový faktor. Tvrdenie, že zničenie periodík nie je zdokumentované, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom poukázal na vyjadrenie poisťovne z 18.11., súčasťou ktorého je aj farebná dokumentácia poškodených periodík. Takisto fotografie sú aj na CD nosiči poisťovne. K vyradeniu periodík tiež odkázal na zápis vyraďovacej komisie, ktorý je súčasťou príloh k žalobe a z obsahu ktorého vyplýva návrh na vyradenie poškodených periodík. K námietke premlčania uviedol, že premlčacia doba je v tomto prípade 4-ročná, žalobca svoj nárok uplatnil včas, pričom vzťahy medzi stranami sa riadia Obchodným zákonníkom.

17. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že žalobca vyčíslil spotrebu elektrickej energie v súvislosti s predmetnou vecou na sumu cca 9.800,- EUR, pričom doteraz v tejto časti nároku žiada cca o 7.800,- EUR viac a toto navýšenie žiadnym spôsobom nezdôvodnil, žalovaný by akceptoval nárok vo výške cca 5.000,- EUR. Čo sa týka vysúšania, pri určení jeho doby došlo k chybe v písaní, čo potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že vysúšanie v období od 28.10. do 30.11.2010 vôbec nebolo realizované. Nebolo preukázané, že v čase po 30.12.2010 bola realizovaná akákoľvek prevádzka vysúšacích zariadení. V bode týkajúcom sa poškodenia výťahov je opäť z vyjadrenia žalobcu potvrdený žalovaného argument, že žalobca za 4. štvrťrok 2010 ušetril za revíziu výťahov sumu 1.100,- EUR, pričom predpoklad je, že sa tak stalo aj v 1. štvrťroku 2011. K odmenám zamestnancov za pomoc pri likvidácii škody žalobca preukázal, že táto pomoc bola v období len jedného dňa, preto priznané odmeny vo vzťahu k takémuto času žalovaný považoval za neodôvodnené. Tiež chýba akýkoľvek postup žalobcu, ktorý viedol k určeniu jednotlivých odmien alebo či to bolo svojvoľné rozhodnutie. K náhrade za vyradené periodiká uviedol, že oproti situácii s vyradením kníh, ktorá bola preukázaná aj ohliadkou poisťovne, v prípade vyradenia periodík chýba dôkaz o príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, t. z. nie je k dispozícii obhliadka poisťovne, doklad o vyvezení na skládku a tiež doklady o tom, že by sa postupovalo v zmysle vyhlášky č. 421/2003 Z.z. Je teda pravdepodobnejšie, že sa jednalo o pravidelné vyraďovanie periodík, ktoré zastarávajú a deje sa tak každý rok, ako to vyplýva z výročných správ. Dosvedčuje to aj skutočnosť, že sa tak dialo aj rok po vzniku škody. K zničeniu regálových zostáv mal za

to, že pokiaľ žalobca uplatňuje náhradu za zničenie celej veci, tak v tomto prípade neoprávnene, nakoľko nedošlo k zničeniu kovových častí, ale iba vymeniteľných laminátových dosiek, čím regály nestratili svoju funkčnosť ako celok a nie sú ani vecou, ktorá by bola jedinečnou umeleckou alebo nezameniteľnou. Na pojednávaní dňa 20.12.2016 vzniesol námietku premlčania časti nároku 71.392,78 EUR, nakoľko bol uplatnený až podaním zo dňa 28.08.2013, teda viac ako dva roky po tom, čo sa žalobca dozvedel o škode, aj o tom, kto za ňu zodpovedá.

18. Svedkyňa T. T. vo svojej výpovedi uviedla, že je zamestnankyňou poisťovne Kooperatíva a.s. vo funkcii ohliadka majetkových škôd a likvidátor. So žiadnym z účastníkov konania nebola v nijakom vzťahu. Sídlo žalobcu navštívila kvôli ohliadke potom, ako bola odčerpaná voda a keďže priestory žalobcu sú pod úrovňou okolitého priestoru, následky vytečenej vody videla na 2 podzemných podlažiach, konkrétne zatečené steny, stropy, zničené drevené regály, na ktorých boli uložené knihy a tiež samotné knihy boli rozmočené. Týkalo sa to kníh, ktoré boli aj na vrchu regálu aj na jeho spodnej časti a tieto v čase ohliadky boli vytrieďované, pričom v tom čase ešte triedenie poškodených a nepoškodených kníh nebolo ukončené, avšak už aj vtedy bolo zrejmé, že časť kníh je znehodnotená, niektoré začali aj plesnivieť. Tiež videla následky zaplavenia 2 výťahových šácht. V čase návštevy sa dohodli, že po roztriedení poškodených kníh bude vykonaná ďalšia ohliadka, tej sa už za poisťovňu zúčastnil likvidátor tejto poistnej udalosti. S odstupom času si už nepamätala, či videla aj poškodené časopisy, prípadne iné tlačoviny. Myslela si, že videla iba knihy. Regály boli kovové a poškodené boli nosné časti z bukasového materiálu. Druhá doohliadka sa uskutočnila približne 2 týždne po jej ohliadke. Poškodenia jej boli ukázané vizuálne a následne na doohliadke boli vyfotené tak, ako je to v spise, pričom je pravdepodobné, že z tejto doohliadky robil likvidátor záznam ale tiež je možné, že poškodenie vyfotil. V prípade, že miera poškodenia sa medzi ohliadkou a doohliadkou zväčší, pri oboch ohliadkach sa urobí zápis a pri doohliadke sa vyhodnotí rozšírenie poškodenia vzhľadom na postupujúcu vlhkosť, pričom k podkladom patrí aj fotodokumentácia. V predmetnom prípade boli odfotené poškodené priestory, poškodené knihy sa nefotili. V priestoroch sa nachádzali pracovníci, ktorí v tom čase už knihy triedili a fotografie poškodených kníh boli teda nafotené až pri doohliadke a ich vytriedení. Poškodenie kníh však vedela potvrdiť vizuálnou skúsenosťou v čase jej ohliadky. Čo sa týka fotografií masy kníh z č.l. 136 a nasledujúcich spisu, pri takomto množstve je bežná prax taká, že likvidátor námatkovo skontroluje na viacerých miestach ich poškodenie, nedochádza ku kontrole každej z kníh, preto nemohla vylúčiť, že sa medzi nimi nachádzali aj nepoškodené. Počas jej návštevy sa knihy jednotlivo nepočítali. Drevené časti regálov pracovníci žalobcu počas jej návštevy rozoberali potom, ako z nich odstránili poškodené knihy, pričom poškodenie týchto drevených častí nebolo všade, len na miestach, kde boli zatečené knihy. Zatečenie zo stropu prebiehalo lokálne, napr. popri elektrickom vedení a tie časti regálov pod zatekaním boli poškodené. Takisto podvlhávali spodné poschodia regálov od vody, ktorá sa nachádzala na podlahe. Voda stekala zhora až do spodných častí regálov a takisto mohla byť príčinou poškodenia kníh v spodnejších regáloch. Dôsledkom spôsobu zatečenia bolo, že nie všetky regály boli vodou poškodené. K identifikácii počtu ich poškodenia odkázala na zápis z 03.11.2010. Aj v rámci ohliadky vyhotovovala fotodokumentáciu, pričom pri ohliadke sa riadia pokynmi poškodeného, ktorý sám identifikuje miesta, ktoré boli poškodené a ktoré im ukáže. Pokiaľ dôjde medzičasom k nárastu poškodenia, ako to v danom prípade mohlo byť ďalším pôsobením vlhkosti, tieto zmeny potom zaregistruje doohliadka.

19. Svedok F. O. vo svojej výpovedi uviedol, že k účastníkom žiadny vzťah nemá, pamätal si na poistnú udalosť v októbri 2010, ktorú však ohliadala pani T. a neskôr bol privolaný k doohliadke kvôli zisteniu rozšírenia rozsahu následkov. Išlo o priestor jedného poschodia v suteréne, ktorý bol pripravený na vysúšanie. Jeho úlohou bolo posúdiť adekvátnosť vysúšania, ktoré poisťovňa prepláca len v prípade zamedzenia ďalšieho navyšovania škôd. Jeho úlohou od nadriadeného bolo zistiť adekvátnosť požiadavky poškodeného na vysúšanie priestorov a zabezpečiť podklady pre prípadné vysúťaženie firmy. Nespomínal si, že by sa robil nejaký zápis z doohliadky, tieto však ako likvidátor robila pani Dobšovičová, ktorej ako majetkovej likvidátorke táto agenda patrí. Bol prítomný osobne v priestoroch poškodeného a pokiaľ sa nejaký zápis z tohto úkonu robil, musel byť súčasťou poistného spisu. Dôvodom jeho účasti na doohliadke bola požiadavka poškodeného na preplatenie nákladov na vysúšanie, a preto ho riaditeľ poveril zistením, či vysúšanie je v tomto prípade nutné a zistiť podmienky pre vysúťaženie firmy, pokiaľ takéto vysúšanie nutné bolo. Nebol si vedomý, že by vypracovával záznam o tejto doohliadke a nevykonával fotodokumentáciu priestoru s výnimkou možno na pokyn pani Dobšovičovej, ktorá však fotodokumentáciu vkladá do systému. Bol prítomný v priestore, kde boli uložené knihy, časopisy, prípadne iná písomná fotodokumentácia a priestor tvorili regály, medzi ktorými boli uličky. Vysúšanie sa malo týkať jednak priestorov, ale tiež poškodený signalizoval tvorenie

plesní na publikáciách, ktoré malo vysúšanie zastaviť. Čo sa týka regálov, niektoré ešte boli zaplnené, niektoré už boli vyprázdnené a cestou dolu po schodoch videl publikácie rozložené na schodoch, čo aj fotodokumentovala p. T. a súviselo to so súpisom škôd, ktoré ešte v tom čase poškodený robil. V regáloch videl knihy, ktoré boli evidentne vlhké a poškodené v dôsledku zatopenia. Preberanie škôd však stále prebiehalo a boli tam aj ďalšie zaplnené regály, ktoré čakala kontrola a je možné, že aj medzi nimi boli poškodené publikácie. Konkrétny spôsob poškodenia publikácií vodou neposudzovali. Nevedel určiť rozsah podzemných podlaží, bol len na tom jednom spomínanom a išli doň po schodoch, v garážach nebol.

20. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

21. Podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

22. Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

26. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

27. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

28. Žalobca uplatnený nárok právne kvalifikoval ustanovením § 420a o všeobecnej zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkovou činnosťou. Zodpovednosť žalovaného podľa tohto ustanovenia nebola medzi stranami sporná.

29. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobca pôvodne vyčíslil uplatnený nárok vo výške 82.435,20Eur. Suma pozostáva z niekoľkých čiastkových nárokov, v prvom rade suma náhrady za uvedenie do pôvodného stavu vo výške 51.635,50Eur a finančný ekvivalent za znehodnotené knihy a tlačoviny vo výške 30.799,50Eur. Po rozšírení žaloby o škodu na regálových zostavách vo výške 71.392,78Eur sú jednotlivé čiastkové nároky rozpísané na č.l. 249 spisu.

30. V sume 51.635,50Eur potom žalobca identifikoval a doložil čiastkové nároky nasledujúco.

31. Náklady na vysúšanie poškodených suterénnych priestorov, spočívajúce v cene za prenájom a inštaláciu zariadení na odsávanie vody od spoločnosti TVG Klima Slovakia, s.r.o. (Drystar) v celkovej

výške 29.216,68Eur. (č.l. 23,26,41 spisu). Podstatou skutkového tvrdenia žalobcu bolo, že v príčinnej súvislosti s haváriou pracovali v dotknutých priestoroch technické zariadenia od prenajímateľa TVG Klima Slovakia, s.r.o., ktoré odlučovali vodu a vysúšali priestory v troch etapách a nárok predstavuje úhradu za nájom. Sporným po vyjadrení žalovaného zostal nárok, týkajúci sa tretej etapy (15.12.2010

- 10.1.2011), ktorý nad nespornú výšku 11.062,92Eur žalovaný poprel. Dôvodil pri tom, že práce zariadení po 30.12.2010 neboli preukázané, nakoľko posledné doložené výsledky meraní z 30.10.2010 už vykazovali nízke hodnoty vlhkosti a listinné dôkazy nepreukazujú ani faktické ukončenie nájmu k termínu tvrdeného žalobcom pri absencii protokolu o vrátení zariadení prenajímateľovi k 10.1.2011. Tiež, že nárast spotreby elektrickej energie v objekte žalobcu v januári 2011 je zanedbateľný oproti prenajímateľom deklarovanej spotrebe zariadení v činnosti. Na druhú námietku zareagoval žalobca originálom Prenájmového protokolu, podľa ktorého v tretej etape z pôvodného počtu 43 zariadení bolo 42 odobratých - vrátených 10.1.2011 a ďalej, že 31 zariadení prenajímateľ dodal 15.12.2010 a zvyšok o deň neskôr. Protokol potvrdzuje nájomný vzťah s vecne naplneným obsahom v čase od 15.12.2010

- 10.1.2011 tak, ako to tvrdil žalobca. Námietka výsledkov posledných meraní, bez ďalšieho, sama o sebe nič nehovorí o potrebe využitia zariadení v objekte, navyše keď jedna z nameraných hodnôt, podľa meracieho protokolu na bode 9, je po celé obdobie v podstate rovnaká (č.l. 44 a 678 spisu). V kontexte tohto nároku je tiež podstatnou okolnosťou, že žalobca pri výbere dodávateľa zariadení, s cieľom najnižších nákladov, spolupracoval s poisťovňou žalovaného a vyberal najlacnejšiu ponuku z viacerých. Z doložených listinných dôkazov - výstupov z obdobia vyhodnocovania ponúk tiež vyplýva, že cena nájmu, pôvodne deklarovaná vybraným subjektom, bola napokon reálne ešte nižšia, navyše vo vzťahu k poslednej etape určená tzv. paušálom, s cieľom odstrániť následky havárie bez podmienenosti na dĺžke celého procesu. Napriek tomu, že žalobca konal v časovom strese, jeho správanie svedčí o snahe hospodárneho vynakladania verejných prostriedkov a nedáva príčinu spochybňovať deklarovanú dobu nájmu. Súd preto uzavrel, že tento čiastkový nárok bol uplatnený dôvodne v celom rozsahu.

32. Náklady za čistiace a dezinfekčné práce, spočívajúce v cene za vyčistenie parkoviska a suterénnych priestorov živnostníkom Attila Szabó ml. v celkovej výške 1.693,38Eur. (č.l. 30, 58 spisu)

33. Náklady za demontáž zatečených požiarnych hlásičov a výmenu za nové spoločnosťou Nectel, spol. s r.o. v cene 497,01Eur. (č.l. 32,99 spisu)

34. Náklady na zapojenie elektrických stavebných rozvádzačov servisom elektrozariadení Alnico v cene 261,60Eur. (č.l. 97 spisu)

35. Náklady za nájom 2ks stavebných rozvádzačov od spoločnosti Elektrospol s.r.o. vo výške 460,80Eur. (č.l. 47 spisu)

36. Náklady za odvoz knižničného fondu poškodeného vodou a plesňou na skládku odpadu živnostníkom Ľuboš Hanke v cene 315,-Eur. (č.l. 49 spisu)

37. Žalobca tiež uplatnil drobné výdavky za zakúpenie rukavíc, rúšok na tvár, krému na ruky Rempo Silver pre pracovníkov odstraňujúcich následky havárie v období 16.-23.11.2010 vo výške 27,48Eur. ( č.l. 53,55 spisu)

38. Ďalšia súčasť uplatnenej škody spočívala vo vyčíslení znehodnotených skladových zásob kancelárskych potrieb ich zakúpením v papiernictve Libra RBK a xeroxového papiera v celkovej výške 371,34Eur. (č.l. 56,57 spisu)

39. Čiastkové nároky z odsekov 32. - 38. zostali v zmysle ust. § 151 nesporné.

40. Ďalšiu časť nároku tvoril náklad opráv poškodených výťahov spoločnosťou Schindler výťahy a eskalátory a.s. v celkovej cene 8.766,37Eur. (č.l. 58 a nasl. spisu). Obrana žalovaného spočívala v okolnosti, že obdobie medzi haváriou a sfunkčnením výťahov, bolo tiež obdobím, v ktorom boli naplánované ich dve pravidelné údržby v cene 2x po 1.091,41Eur. Ušetrenie úhrad týchto revízii znižuje žalobcov nárok na náhradu škody. Súdna prax ustálila, že právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého

zisku. Obe tieto formy sú v zásade rovnocenné a existencia jednej z nich nie je podľa platného práva podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Obrana žalovaného ide nad rámec takto definovanej škody. Cena prípadných revízii sa na majetku žalobcu reálne (skutočne) neprejavila a hocako pravdepodobná, zostala len v hypotetickej a k príčine škody len v sprostredkovanej rovine (realizácia až na základe objednávky). Samotný nárok podlieha potom len kritériu účelnosti vynaložených nákladov na uvedenie do predošlého stavu, ktorý nebol v konaní spochybnený.

41. Žalobca uplatnil tiež škodu pozostávajúcu vo zvýšenej spotrebe elektrickej energie, v dôsledku práce zariadení na odsávanie vody a vysúšanie poškodených suterénnych priestorov, ktoré vyčíslil v celkovej výške 7.824,68Eur (č.l. 249 spisu). Tento čiastkový nárok po oponentúre žalovaného vzal žalobca čiastočne späť. Je však potrebné uviesť, že žalobca v podaní na č.l. 457 spisu, ktoré bolo doručené súdu 16.5.2014, v rozpore s dovtedajším aktuálnym stavom uviedol, že si uplatnil tento čiastkový nárok vo výške 9.855,30Eur. Zároveň však z takto navýšenej sumy oproti žalobe, vzal túto späť v časti 4.948,73Eur a aktuálny nárok identifikoval vo výške 4.906,57Eur. Nakoľko táto suma bola nižšia ako pôvodne vyčíslená náhrada za zvýšenú spotrebu el. energie, súd považoval kvôli procesnej istote účastníkov za zrozumiteľnejšie zastaviť v rozhodnutí konanie vo výške 4.948,73Eur, tak ako to navrhol žalobca, z navýšeného nároku 9.855,30Eur, bez potreby tento formálne upravovať, keďže bol zároveň korigovaný. Podstatnejšie je, že žalovaný výšku nároku popieral. K zvýšeniu spotreby elektrickej energie malo nesporne dôjsť v príčinnej súvislosti s haváriou, použitím elektrotechnických zariadení (odsávanie, odvlhčenie, vysúšanie) na odstránenie následkov zatečenia. Právny základ nároku teda nebol sporný. Pre poškodené priestory nie sú samostatné merače spotreby v objekte žalobcu k dispozícii, preto výšku nároku nebolo možné preukázať skutkovými tvrdeniami, len prípadným znaleckým dokazovaním. Nakoľko definitívna výška uplatneného nároku a jeho popretie žalovaným nepredstavovalo v numerickom vyjadrení rozdiel, ktorý by kvalifikoval náklady znaleckého dokazovania ako pomerné k predmetu sporu, súd o výške nároku rozhodol svojim odhadom podľa ust. § 264 s použitím čl. 4 základných princípov CSP. Žalobca na odôvodnenie výšky nároku použil odhad, ktorý oprel o porovnanie spotreby el. energie v celom objekte za rozhodné obdobie a o rok neskôr. Súdu ani protistrane však potvrdenie o spotrebe na prelome rokov 2011/12 nepredložil. Žalovaný, naopak, pri formulovaní čiastočnej nespornosti, vychádzal z predchádzajúcej spotreby v objekte, ktorá je súčasťou údajov mesačných faktúr dodávateľa o spotrebe z rozhodného obdobia. Z týchto potom vyvodil, že keďže spotreba v 10/10 nebola v rozhodnom období vyššia a v mesiacoch 11,12/10 bola vyššia o cca 28.000kWh, je pri nespornej cene za 1kWh=0,140Eur (bez DPH) nárok žalobcu odôvodnený vo výške 3.920Eur (č.l. 451), cca 5.000Eur (č.l. 461), respektíve 4.103,68Eur (č.l. 465). I napriek novej procesnej úprave ďalej platí možnosť určenia nároku v civilnom konaní odhadom, pri absencii explicitných dôkazných prostriedkov. V predmetnom prípade teda vyhodnotenie záveru, či uplatnený nárok odhadom podporne koreluje s doloženými listinnými dôkazmi a nespornými tvrdeniami strán. Žalobca mal v nájme počas troch období postupne vyše sedemdesiat elektrotechnických zariadení, ktorých celkovú spotrebu prenajímateľ deklaroval pri nepretržitej prevádzke na cca 53.000kWh. Bolo nesporné, že žalobca mal v mesiacoch november, december 2010 zvýšenú spotrebu oproti predchádzajúcemu obdobiu o 28.392kWh (Faktúry ZSE Energia a.s. č.l. 430,2). Súd dodáva, že vzhľadom na odôvodnenie odseku č. 31, je rozhodným obdobím aj január 2011, kedy mal žalobca zvýšenú spotrebu oproti predchádzajúcemu januáru o 2.092kWh, spolu za tri mesiace teda 30.484kWh. Pri nespornej cene elektrickej energie 0,1666 Eur/kWh (č.l. 446, s 19%DPH) je rozdiel vyššej spotreby 5.078,-Eur. Uvedené kvalifikuje nárok vo výške 4.906,57Eur ako vecný odhad zvýšenej spotreby v dôsledku odstraňovania následkov havárie, i s prihliadnutím na skutočnosť, že v rozhodnom období reálnu spotrebu naopak znižovali nefunkčné výťahy.

42. Napokon žalobca uplatnil čiastkový nárok, spočívajúci vo vyplatení odmien pre deviatich pracovníkov žalobcu, podieľajúcich sa na odstraňovaní následkov havárie v celkovej výške 2.201,-Eur. Žalovaný tento čiastkový nárok poprel s odôvodnením, že priamym odstraňovaním následkov boli poverené externé spoločnosti, preto odmena vo výške 244,-Eur na pracovníka sa javí ako neprimeraná, navyše nebola žiadnym spôsobom odôvodnená. Žalobca k tomuto nároku predložil "Návrh na mimoriadnu odmenu z dôvodu odstraňovania následkov havárie spôsobenej BVS a.s." (č.l. 60, 181). Podľa tohto, námestníčka pre ekonomiku a prevádzku navrhla a riaditeľ žalobcu schválil odmenu deviatim zamestnancom žalobcu v celkovej výške 2.201,-Eur. S odôvodnením, že sa 26.-29.10.2010 podieľali na odstraňovaní škôd

zabezpečením kníh proti zatekaniu, zabezpečením techniky a odsávaním vody. Súd tento čiastkový nárok vyhodnotil ako dôvodný. Jednou z primárnych činností žalovaného je správa knižničných a informačných fondov, pričom bolo nesporné, že následky havárie, únikom vody mimo potrubia, zasiahli časť práve týchto fondov a došlo teda ku škodovým následkom na fundamentálnej činnosti žalobcu ako knižnice. Je preto prirodzené, že bezprostredne po havárii situácia vyžadovala neodkladný zásah pracovníkov, nad rámec ich bežnej náplne práce. Sústredenie kníh a časopisov mimo dotknutých priestorov potvrdzuje fotodokumentácia poisťovne. Obsluhu zariadení pracovníkmi žalobcu potom listinné výstupy ich prenajímateľa. Zdôvodnenie odmien tak zodpovedá preukázanému skutkovému deju. Z právneho hľadiska tento nárok spĺňa kumulatívne podmienky dvoch titulov, v prvej fáze ako nákladov pri odstraňovaní hroziacej škody, zabezpečením kníh, podľa ust. § 419 a následne majetkovou ujmou, spočívajúcou v nákladoch na odstraňovanie následkov havárie podľa ust. § 442 OZ. Kauzálny nexus tohto nároku s haváriou spočíva v nevyhnutnej činnosti pracovníkov žalobcu, ktorou odvracali bezprostredne hroziacu škodu, znižovali jej konečnú výšku a odstraňovali následky, za čo boli odmenení. Rozhodnutie o výške odmeny je pri tom autonómne konštitutívne rozhodnutie zamestnávateľa, ktoré závisí výlučne na jeho úvahe, pokiaľ odmeňuje zamestnanca za konanie v nepredvídateľnej udalosti bez vopred stanovených kritérií. Výška odmien je potom preskúmateľná len z hľadiska účelne vynaložených nákladov, pričom v tomto prípade, netto odmeny v rozmedzí od 133,-Eur (6x), cez 233,-Eur (1x), 266,-Eur (1x) po 334,-Eur (1x), podľa názoru súdu túto mieru neprekračujú ani v pomere k celkovo priznanej náhrade (preukázanej škode), ani k výške priemernej mzdy zamestnancov žalobcu v roku 2010 (746,-Eur, výročná správa žalobcu, str. 17).

43. Finančný ekvivalent za znehodnotené knihy a tlačoviny vo výške 30.799,50Eur žalovaný doložil, v prípade kníh vo výške 1.983,26Eur, návrhom vedúcej odboru knižnično-informačných služieb z 14.1.2011 (č.l. 111) a Zápisnicou z vyraďovacej komisie z 25.1.2011 (č.l. 110). V prípade zväzkov periodík Návrhom na odpis haváriou poškodených zväzkov periodík z 31.10.2011, podľa ktorého vedúca odboru knižnično-informačných služieb navrhla, po mimoriadnej revízii, vyradiť po havárii s vodou 1.822 jednotiek v hodnote 28.816,238Eur (č.l. 112). V priebehu konania žalobca založil menný zoznam 413- tich položiek jednotlivých poškodených publikácii (č.l. 265 a nasl.) a podobne zoznam 1.822 časopisov, vyradených v dôsledku havárie (č.l. 312 a nasl.). Súd po vyhodnotení dokazovania dospel pri tomto nároku k záveru, že je dôvodný. Poškodenie kníh a časopisov preukazuje doložená fotodokumentácia poisťovne z ohliadky, aj výpovede oboch svedkov. Rozpor, na ktorý upozornil žalovaný, že svedkovia deklarujú len poškodenie kníh, súd vyhodnotil ako zrejmé nedorozumenie, keď väčšina tlačovín bola v tvrdej väzbe (zviazané periodiká) a pri zbežnom pohľade tak nemuselo byť zrejmé, čo je jej obsahom. Tiež obsah výročných správ žalobcu, dostupných na jeho webovej stránke, zodpovedá kontextu tvrdení žalobcu. K vyradeniu predmetných poškodených jednotiek došlo v roku 2011. Podľa výročných správ z tohto obdobia vyplýva, že v roku 2010 bolo vyradených 9.000 jednotiek, v roku 2011 bolo vyradených 15.245 jednotiek a v roku 2012 to bolo 4.899 jednotiek, teda zrejmý nárast v rozhodnom roku po havárii. V tabuľkách (zhodne č. 1) výročných správ pri údaji o úbytku zviazaných periodík sú údaje za uvedené roky nasledujúce: 2010 - 0, 2011 - 1.822, 2012 - 0. Žalobcovo tvrdenie, podľa názoru súdu, relevantne nespochybňuje ani skutočnosť, že výročné správy pracujú formálne pri odôvodnení vyradenia s termínom "z dôvodu obsahovej zastaranosti, multiplicity a strát spôsobených používateľmi", bez toho aby špecifikovali prípadné iné dôvody vyradenia, vrátane poškodenia haváriou. Dôvod vyradenia v príčinnej súvislosti s haváriou je obsahom písomných výstupov z procesu vyraďovania. Žalobca tak v dostatočnej miere preukázal skutkový základ nároku, teda poškodenie knižničných a periodických jednotiek v dôsledku havárie s následkom ich vyradenia. Vypracovanie zoznamu vyraďovaných jednotiek, návrh komisie na ich vyradenie a následné rozhodnutie riaditeľa bolo v súlade s vyhláškou ministerstva kultúry SR č. 421/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe vedenia odbornej evidencie, vyraďovaní a revízii knižničného fondu v knižniciach. Samotná výška uplatneného nároku potom už nebola podrobená účinným popretím.

44. Z uvedeného vyplýva, že súd dospel k záveru, že z pôvodne uplatneného nároku je tento dôvodný vo výške 79.516,73Eur. Žalobca však po procesných úpravách napokon kvantifikoval v tejto časti jeho súčet sumou 77.486,47 Eur a touto bol súd viazaný (ust. § 216 .

45. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 517 ods. 2 a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., počnúc uplatnením vyčísleného nároku žalobou na súde.

46. Pri havárii boli ďalej poškodené regálové zostavy, výšku škody žalobca pôvodne rozšírením žaloby vyčíslil sumou 71.392,78Eur. Po obrane žalovaného si dal žalobca na určenie výšky škody vypracovať znalecký posudok, na základe záveru ktorého, výšku škody upravil na sumu 7.202,54Eur a vo zvyšku tohto nároku vzal žalobu späť. Žalovaný v rámci procesnej obrany, okrem iného, vzniesol voči tomuto čiastkovému nároku námietku premlčania. Námietku odôvodnil tým, že nárok bol uplatnený podaním z 28.8.2013, pričom o škode a kto ju spôsobil sa žalobca dozvedel najneskôr 3.11.2010. Postoj žalobcu odkazoval na 4-ročnú dobu premlčania, obe strany sú podnikateľmi, aplikácii Obchodného zákonníka zodpovedá úprava náhrady škody a nárok bol teda uplatnený pred márnym uplynutím premlčacej doby. Súd tento čiastkový nárok zamietol z dôvodu opodstatnenej hmotnoprávnej námietky premlčania. V rozhodnom čase platilo, že subsidiárna aplikácia Obchodného zákonníka vyžadovala záväzkový vzťah medzi štátom (príspevkovou organizáciou), ktorý zabezpečuje verejné potreby alebo vlastnú prevádzku a podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti za účelom dosiahnutia zisku. Podmienky tejto definície z formálneho ani obsahového hľadiska v danom prípade naplnené neboli, medzi stranami neexistoval obchodný vzťah. Odhliadnuc od toho, predmetný prípad skutkovo nenapĺňa ani žiadne zo špeciálnych ustanovení Obchodného zákonníka o vzniku nároku na náhradu škody z porušenia mimozáväzkových (zákonných) povinností. Povaha vzniku škody zodpovedá ustanoveniu § 420a a vzhľadom na uvedené je správna aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka pre dĺžku a plynutie premlčacej doby, v tomto prípade ust. §§ 100 a 106 ods. 1 OZ. Zo skutkových okolností a charakteru poškodenia je zrejmé, že žalobca sa o škode dozvedel bezprostredne pri havárii, najneskôr, ako vyplýva z obsahu zápisu z obhliadky škodovej udalosti, preukázateľne 3.11.2010. O tom, kto za škodu zodpovedá mal žalobca vedomosť už 28.10.2010, ako vyplýva z listu žalobcu žalovanému z tohto dňa. Dvojročná premlčacia lehota tak márne uplynula najneskôr 4.11.2012.

47. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Žalobca si v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy v celkovej výške 153.827,98 EUR. Súd vyhovel žalobe žalobcu len v časti uplatneného nároku v sume 77.486,47 EUR, čo predstavuje úspech na cca 50%. Konanie bolo v časti nároku z dôvodu späťvzatia zastavené, pričom procesné zavinenie na čiastočnom zastavení konania nesie žalobca a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že pomer úspechu strán sporu bol v zásade rovnovážny, súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 2 a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.