Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_41C-279-2015.pdf
PDF · 83.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-41C/279/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V., sudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154 právny zástupca JUDr. Ján Šoltés, advokát, Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému: Tomáš J. narodený X.X.XXXX, trvalý pobyt X., U. 7, o zaplatenie X 344,25 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti zaplatenia sumy 171,98 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne odo dňa 6.5.2012 až do jej zaplatenia sa zastavuje.
II. Žalovanému sa náhrada trov zo zastavenej časti konania nepriznáva.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1016,28 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne od 8.5.2012 až do zaplatenia dlžnej sumy a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
V. Žalobca má právo na náhradu trov konania z nárokov rozhodnutých pod bodom III a IV v rozsahu 74 %.
VI. Žalobcovi bude po právoplatnosti tohto rozsudku vrátený súdny poplatok vo výške 3,80 Eur a to prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov, Slovenská pošta, a.s..
odôvodnenie:
Finance Holding, a.s., aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie 1 344,25 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9% ročne od 6.5.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že s ním dňa 1.11.2011 žalovaný ako dlžník uzavrel zmluvu o pôžičke, ktorej podmienky nedodržal, pretože neplatil dohodnuté splátky. Z tohto dôvodu veriteľ pôžičku zosplatnil a žalovaný dlhuje na istine 1 344,25 eur. K žalobe pripojil listinné doklady o vzniku zmluvného vzťahu, výpis čerpania a splácania úveru , doklad o zosplatnení úveru, ako aj iné listiny založené v súdnom spise a navrhol, aby súd nimi vykonal dokazovanie.
2. Majiteľom žalovanej pohľadávky sa stal žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú s ním spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., uzavrela 1.6.2015. 3. Zámenu subjektu na strane žalobcu pripustil súd podľa § 92 odsek 2,3 zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok ( ďalej aj OSP ) uznesením č. k. 41C/279/2015-19 z 14.6.2016. Z postúpenej pohľadávky žalovaný nič nezaplatil.
4. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Žalovaný sa na výzvu súdu k žalobe nevyjadril, v konaní bol nečinný.
6. Pred pojednávaním vo veci samej vzal žalobca späť žalobu v sume 171,98 eur vrátane príslušenstva z tejto istiny . Vzhľadom na to, že o čiastočnom späťvzatí žaloby sa v zmysle druhej vety § 145 ods. 2 CSP rozhodne v rozhodnutí vo veci samej, súd zároveň týmto rozsudkom konanie v späťvzatej časti zastavil.
4. Na prejednanie žaloby nariadil súd pojednávanie, na ktoré sa ani žalobca a ani žalovaný nedostavili, ale keďže podmienky uvedené v §§ 178,180 CSP boli splnené, súd vec prejednal v ich neprítomnosti. Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi, založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy strany sporu nenavrhli.
5. Zo zmluvy o pôžičke, ktorú so žalovaným 1.11.2011 uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ( ďalej len veriteľ ) súd zistil, že sa žalovaný zaviazal zaplatiť veriteľovi akontáciu 315,72 eur z kúpnej ceny tovaru a splatiť pôžičku 1 016,28 v 15 mesačných splátkach po 84,18 eur, počnúc prvým mesiacom nasledujúcim po mesiaci v ktorom bola zmluva uzavretá a ďalej vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Konečná splatnosť pôžičky je určená januárom 2013. Spolu mal žalovaný veriteľovi zaplatiť 1 578,42 eur. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 40,03 %, priemerná hodnota RPMN - 45,11% a RPMN - 40,03%. V zmluve chýba údaj rozčlenenia skladby splátok, teda aká časť zo splátky pripadá na istinu a aká časť na úroky. Z účtovného dokladu veriteľa, tzv. prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný uhradil len akontáciu 315,72 eur a splátky pôžičky neplatil. Preto veriteľ pôžičku zosplatnil a listom z 26.4.2012 vyzval žalovaného, aby mu do 3 dní zaplatil celý dlh 1 296,38 eur. Výzva mu bola doručená 2.5.2011
6. Nároky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V súčasnosti právne vzťahy vyplývajúce zo spotrebiteľských úverov upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. účinný od 1. 6. 2010, ako osobitný predpis. Podľa § 1 odsek 2 tohto zákona je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Pod túto definíciu spotrebiteľského úveru spadá aj prejednávaná zmluva strán sporu. Žalovaný využil služby veriteľa, ktorý mu pôžičku - úver poskytol v rámci jeho podnikania. Žalovaný pri využití týchto služieb ako podnikateľ nekonal a je teda spotrebiteľom ( § 2 písmená a, b zákona č. 129/2010 Z. z.., v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ).
7. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), z ktorého dôvodu sa otázky neupravené osobitným zákonom riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj osobitnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.
8. Podľa § 497 zákona č. 513 / 1991 Zb. - Obchodný zákonník (ObZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.
9. Podľa § 9 ods. 2 písmeno k ) zákona č. 129/2010 Z. z. musí úverová zmluva okrem všeobecných náležitostí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
10. Vykonaným dokazovaním považoval súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver a žalovaný záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky nedodržal, pričom podľa tvrdenia žalobcu z úverového dlhu mu zostáva zaplatiť istinu úveru a úroku spolu 1 172,27 eur. Súd sa však s takto vyčísleným dlhom žalovaného nestotožnil. Podľa § 9 ods. 2 písmeno k ) zákona č. 129/2010 Z. z. musí úverová zmluva okrem všeobecných náležitostí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov Táto povinná náležitosť v prejednávanej zmluve chýba, v zmluve rozpis zloženia splátok uvedený nie je. Z mesačnej splátky úveru 84,18 eur nie je zrejmé aká časť pripadá na úhradu úveru a osobitne na úhradu úroku. Ročnú úrokovú sadzbu úveru označil veriteľ v zmluve výškou 40,03 % a tomu má zodpovedať aj výpočet RPMN a priemernej RPMN. Veriteľ sa pravdepodobne so žalovaným dohodol na úhrade tzv. anuitných splátok, čo vo finančnej terminológii znamená splátku, ktorá má rovnakú výšku počas celej doby platnosti úveru a je splácaná v pravidelných intervaloch s tým ,
že s postupom splácania anuitnými splátkami klesá v splátke podiel úrokov a zvyšuje sa podiel úmoru istiny. V takomto prípade, bol však veriteľ povinný oznámiť počet a termíny splátok istiny a úrokov. Veriteľ síce v predformulovanom písomnom vyhotovení prejednávanej zmluvy oznámil žalovanému počet a výšku splátok, ale skladba splátok, keďže nie je mesačne konštantná ( neznižuje sa v nej v rovnakej výške úverová istina a v rovnakej výške úverový úrok ) zo zmluvy nevyplýva. Keby skladba splátok bola konštantná, potom by výška úverového úroku nezodpovedala dojednaniu uvedenému v zmluve. Ak mal totiž žalovaný zaplatiť v 15 - tich splátkach úverovú istinu 1 016,28 eur, tak jej podiel v dohodnutej mesačnej splátke 84,18 eur by bol 67,75 eur ( požičaná istina 1 016,28 eur deleno 15 splátok ) a zvyšok 16,43 eur by pripadol na úrok. V takomto prípade by bola úroková sadzba 20 %. Z údajov zistiteľných zo zmluvy by bol takýto úrok vypočítaný aj ako ročný úrok. Žalovaný mal úverovú istinu 1 016,28 eur vrátiť v 15 splátkach ( 1 rok 3 mesiace ) spolu v sume 1 262,70 eur ( splátka 84,18 eur krát 15 mesiacov ). To znamená že za jeden rok mal zaplatiť 1 010,16 eur ( splátka 84,18 eur krát 12 mesiacov ) z ktorej sumy je úverová istina 813,- eur ( 1 016,28 eur deleno 15 mesiacov = 67,75 eur krát 12 = 813,- eur ) a zvyšok úverový úrok 197,16 eur.
11. Dojednanie úhrady dlhu splátkami bez toho, aby dlžník povinný ich platiť poznal ich skladbu , teda mala prehľad o tom ako znižuje a v akých položkách úverový dlh, respektíve aby poznal, aké peňažné práva má voči nemu veriteľ zákon č. 129/2010 v ustanovení § 11 ods. 1 písmeno b ) sankcionuje stratou nároku úverového veriteľa na úroky a poplatky. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ veriteľ žalovanému poskytol úver 1 016, 28 eur a žalovaný mu z tejto úverovej istiny nič nezaplatil má žalovaný povinnosť vrátiť veriteľovi 1 016,28 eur a súd ho k splneniu tejto peňažnej povinnosti zaviazal. Vo zvyšku žalobu zamietol.
12. Žalovaný sa s plnením peňažných záväzkov zo spotrebiteľského úveru dostal do omeškania. Dôsledkom omeškania dlžníka so splatením peňažného záväzku alebo jeho časti je v zmysle § 369 ods. 1 ObchZ. jeho povinnosť platiť úrok z omeškania z nezaplatenej sumy. Napriek tomu, že Obchodný zákonník pripúšťa, aby si výšku úroku z omeškania určili účastníci zmluvy vzájomnou dohodou, postupoval súd pri vyhodnotení dôvodnosti tohto nároku vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy účastníkov podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý výšku úroku z omeškania upravuje v § 517 ods. 2 kogentne. Žalobca úrok z omeškania žiadal odo dňa nasledujúceho po zročnosti zosplatneného dlhu, ktorá nastala 5.5.2012, pretože žalovaný mal dlh zaplatiť do 3 dní odo dňa doručenia výzvy veriteľa. Výzvu prevzal 2.5.2012. Omeškanie žalovaného začalo 6.5.2012.
13. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ak zmluvný vzťah vznikol do 1.2.2013 V čase vzniku omeškania bola táto sadzba 1 %, preto je žalovaný povinný platiť úrok z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy.
14. V zmysle § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania.
15. O nároku na náhradu trov žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal po čiastočnom späťvzatí žaloby úspech v rozsahu 87 % a žalovaný 13%, keďže z uplatnenej sumy 1 172,27 eur mu bolo priznaných 1 016,28 eur. Žalobcovi preto patrí náhrada trov konania v rozsahu 74 %, o ktoré jeho úspech prevýšil úspech žalovaného.
16. O nároku na náhradu trov z časti, v ktorej bolo konanie zastavené, súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca zavinil zastavenie konania v sume 171,98 eur. Žalovanému však žiadne trovy nevznikli. Preto súd v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 CSP) poukazuje na to, že nie je potrebné rozhodovať o ich výške. Súd prihliadol na hospodárnosť konania, lebo na základe § 262 ods. 2 CSP by bolo potrebné po právoplatnosti tohto rozsudku vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a nakoľko žalovanému trovy nevznikli, nebolo by mu možné titulom ich náhrady žiadnu sumu priznať.
17. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Žalobca za konanie zaplatil súdny poplatok 80,50 eur. Z istiny 1 172,27 eur, ktorá po úkone čiastočného späťvzatia zostala predmetom sporu je súdny poplatok 70,- eur. Zvyšnú časť súdneho poplatku 10,50 eur, súd po skrátení o 6,70 eur žalobcovi v zmysle § 11 ods. 3,4 ,6 a 11 zákona č. 71/ 1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vrátil.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).