Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-52-2022.pdf
PDF · 78.59 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/52/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu : Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 361 518, v konaní zastúpený : AK Herceg, s.r.o., Košická 56, Bratislava-Ružinov, IČO: 35 890 240, proti žalovanému : C. B., F.. XX.XX.XXXX, T. L. B. XXX/XX, Č., Z. J., o zaplatenie sumy 282,68 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 456,28 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Dňa 30.11.2021 žalobca upomínaciemu súdu Banská Bystrica doručil žalobu a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 114,30 Eur + 168,38 Eur ako istinu, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 36,64 Eur + 81,52 Eur + 36,64 Eur + 18,80 Eur . Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že dňa 21.8.2018 bol zistený odber elektriny bez uzavretej zmluvy na odbernom mieste E. B. XXX - T. Č..X, Č.Í.Č. (išlo o obdobie od 13.9.2016 do 21.8.2018). Žalovaný bol aj trestným rozkazom Okresného súdu Komárno, sp.zn. 2T/65/2019 uznaný vinným z prečinu krádeže neoprávneným odberom elektriny. Za čo bol aj odsúdený a okrem iného bol zaviazaný k náhrade škody vo výške 381,76 eur a so zvyškom bol žalobca odkázaný na civilný proces. Následne dňa 04.03.2019 bol opätovne zistený odber elektriny bez uzavretej zmluvy na odbernom E. E. B. XXX - T. Č..X, Č.Í.Č. (išlo o obdobie od 22.8.2018 do 04.03.2019). Na výzvy o úhradu žalovaný nereagoval.
2. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výzvou na úhradu škody spôsobnej neoprávneným odberom elektriny, výpočtom škody, protokolmi o zistení škody, trestným rozkazom Okresného súdu Komárno, sp.zn. 2T/65/2019, predžalobnou výzvou, a ostatnými k spisu pripojenými listinami a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.
5. V zmysle §-u 46 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov ods. 1 - neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosnej sústavy, atď., 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo prerušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy. Podľa ods. 2 pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu.
6. Žalobca v tomto konaní sa domáha zaplatenia sumy 456,28 Eur. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že žalovaný odoberal elektrickú energiu. Zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie bez uzatvorenej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny je zodpovednosťou objektívnou a teda odberateľ je zodpovedný za protiprávny stav vzniknutý v dôsledku pôsobenia správania, ktoré objektívne právo nepovoľuje, a to bez zreteľa na subjektívny predpoklad spočívajúci v jeho zavinení. Taktiež bolo preukázané, že žalovaný bol aj trestným rozkazom Okresného súdu Komárno, sp.zn. 2T/65/2019 uznaný právoplatne vinným z prečinu krádeže neoprávneným odberom elektriny za obdobie od 13.9.2016 do 21.8.2018. Napriek tomu dňa 04.03.2019 bol opätovne zistený odber elektriny bez uzavretej zmluvy na odbernom mieste E. B. XXX - T. Č..X, Č.Í.Č. (išlo o obdobie od 22.8.2018 do 04.03.2019). Týmto neoprávneným odberom žalovaný spôsobil žalobcovi škodu a to titulom istiny 114,30 Eur + 168,38 Eur a titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 36,64 Eur + 81,52 Eur + 36,64 Eur + 18,80 Eur v zmysle jednotlivých faktúr.
7. Podľa §-u 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo sa malo v súlade s právom vykonať. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ďalšou zo zákonných podmienok zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť, čo znamená, že medzi protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Zavinenie predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a k škode. Na rozdiel
od predchádzajúcich podmienok má subjektívny charakter, môže byť úmyselné, alebo nedbanlivostné. Toto rozlíšenie je relevantné iba z hľadiska posúdenia rozsahu náhrady škody.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že bola preukázaná zodpovednosť žalovaného za škodu. Bolo preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného tým, že spôsobil trestný čin, za ktorý bol aj právoplatne odsúdený. Škoda nastala v majetkovej sfére poškodeného - žalobcu, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi.
9. Žalovaný doteraz nepredložil žiaden prostriedok procesnej obrany, súd považoval žalobu za plne dôvodnú s poukazom na listinné dôkazy a preto jej vyhovel. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že žalovaný odoberal elektrinu v takom množstve ako to preukázal žalobca.
10. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade bol plne úspešný žalobca.
11. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach, resp. autorizovaným elektronickým podaním.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.