Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6P/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v právnej veci navrhovateľky M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. S., M. S. XXX proti O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. S., M. S. XXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. S., M. S. XXX, zastúpenému opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky M. N., rodenej B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.H. D. S., Č. M. S. XXX a O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. S., Č. M. S. XXX uzavreté dňa 07.08.2004 v Klátovej Novej Vsi, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Klátova Nová Ves, vo zväzku 8, ročník 2004, na strane 44, pod poradovým číslom 6 r o z v á d z a.

Súd z v e r u j e maloleté dieťa N. N., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia majú p r á v o a sú p o v i n n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otcovi súd u r č u j e vyživovaciu povinnosť na maloletého N. N., nar. XX.XX.XXXX v sume 170,- € mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, s účinnosťou od rozvodu manželstva.

Súd styk otca s maloletým N. N., nar. XX.XX.XXXX n e u p r a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

(1) Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha rozvodu manželstva s O. N. a úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému N. N., nar. XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že uzavreli manželstvo dňa 7.8.2004 v Klátovej Novej Vsi, manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Klátová Nová Ves, vo zväzku 8, ročník 2004. strana 44, por. číslo 6. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa N. N., nar.XX.XX.XXXX. Brali sa po 4-ročnej známosti. Spočiatku bolo manželstvo až na menšie bežné manželské problémy v poriadku. Manžel vždy riešil problémy medzi nimi tak, že vždy po hádke na pár dní odišiel z domu, ale vždy sa vrátil, toto jeho správanie tolerovala. Takto fungovali po dlhší čas. V priebehu roku 2015 začala mať dojem, že manžel ju podvádza, že má mimomanželský vzťah. V októbri 2015 sa manžel k nevere aj priznal. Ich vzťahy to výrazne naštrbilo. V máji 2016 odišiel za prácou do Nórska s tým, že jej povedal, že ide zarobiť peniaze a že po návrate sa všetko vráti do starých koľají a že budú žiť spoločne ako rodina. V júni 2016 sa síce vrátil, ale nie ku nej a k synovi, ale k jeho novej partnerke, s ktorou jej bol aj neverný. Manžel bol častokrát voči nej agresívny, vulgárny, ponižoval ju a stalo sa aj to, že ju udrel. Udrel ju viackrát, posledný raz to videl aj ich syn. V júni 2016 sa

manžel zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Nevera manžela, ponižovanie zo strany manžela a fyzické ubližovanie z jeho strany boli dôvody, prečo sa rozhodla pre rozvod. Ich vzťahy sú trvalo rozvrátené a narušené, tak že sú tu dôvody pre rozvod manželstva podľa § 22 a nasl. Zákona o rodine. Z jej strany už nie je záujem o obnovenie manželského spolunažívania. Pracuje vo firme H., Z..F..P.. G. D.Á. S., jej čistý mesačný príjem je okolo 420,00 eur. Manžel je živnostník, podniká v odbore klampiarstvo, k výške jeho príjmov sa nevie vyjadriť, o tomto nemá vedomosť. Zároveň žiada, aby súd upravil aj vzťahy rodičov voči mal. N. tak, že žiada, aby súd zveril mal. N. do jej osobnej starostlivosti a manžela zaviazal prispievať na jeho výživu sumou mesačne 200,00 EUR. Tu chce uviesť, že manžel po tom, čo sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, prispieval dobrovoľne na výživu syna mesačne sumou 200,00 EUR, v posledných mesiacoch prispieva sumou 150,00 EUR. Stretávanie manžela so synom nežiada upraviť vzhľadom na to, že o tomto sa vedia dohodnúť. (2) Manžel, proti ktorému návrh smeruje, O. N. k návrhu uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí, s návrhom súhlasí len čiastočne. Súhlasí s úpravou rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode v tej časti, že má byť maloletý zverený matke, ale nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného. (3) Opatrovník maloletého k návrhu uviedol, že v prípade rozvodu manželstva odporúčajú zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať povinnosťou prispievať na jeho výživu s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Stretávanie otca s maloletým nenavrhli upraviť. (4) Navrhovateľka navrhla ako dôkazy vykonať oboznámenie potvrdenia o poslednom spoločnom bydlisku, sobášny list a rodný list dieťaťa. Manžel, proti ktorému návrh smeruje, žiadne návrhy na vykonanie dôkazov nepredložil. Opatrovník maloletého dieťaťa vykonanie žiadnych dôkazov okrem výsluchu účastníkov nenavrhol. (5) Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením návrhu na začatie konania a podstatného obsahu listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledujúci skutkový stav: (6) Sobášny list (č.l. 4): vyplýva z neho, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 07.08.2004 v Klátovej Novej Vsi. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Klátova Nová Ves vo zväzku 8, ročník 2004, na strane 44 pod poradovým číslom 6. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. (7) Rodný list (č.l. 4): vyplýva z neho, že účastníkom sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý N. N.. (8) Potvrdenie o spoločnom pobyte (č.l. 5): vyplýva z neho, že obaja manželia majú spoločný trvalý pobyt v obci G. D. S., Č. M. S. Č.. XXX. (9) Odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni na navrhovateľku (č.l. 7): vyplýva z nej, že navrhovateľka je zamestnaná u zamestnávateľa H. Z..F..P.., dávky sociálneho poistenia nepoberá. (10) Odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni na manžela, proti ktorému návrh smeruje (č.l. 8): vyplýva z nej, že manžel, proti ktorému návrh smeruje, je evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, dávky sociálneho poistenia nepoberá. Ako platiteľ odvodov je evidovaný od 1.10.2016. (11) Výpis zo živnostenského registra (č.l. 9): vyplýva z neho, že manžel, proti ktorému návrh smeruje, je od 17.3.2015 evidovaný ako živnostník s predmetmi činnosti klampiarstvo, prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. (12) Uznesenie zo dňa 16.02.2017 č.k. 6P/16/2017-10 (č.l. 10): vyplýva z neho, že maloletému N. N. bol na zastupovanie v tomto konaní ustanovený opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. (13) Rozpis príjmov a výdavkov predložený navrhovateľkou, doručený dňa 02.03.2017 (č.l. 21): vyplýva z neho, že navrhovateľka má príjem vo forme mzdy od spoločnosti H., 150 € od účastníka, proti ktorému návrh smeruje a 23,52 € od Odboru sociálnych vecí a rodiny. Ako výdavky uviedla 70 € na naftu, 30 € Piraňa Sport Club Topoľčany, 7,55 € telefón maloletému, 27,76 € telefón sebe, 2/3-iny nákladov na elektrinu v sume 46,66 €, 2/3-iny nákladov na TV Magio 15,97 €, 2/3-iny nákladov na plyn 83,29 €, poistka maloletého 33,19 €, svoja poistka 34,80 €, škola 10 €, ošatenie, obuv 100 €, strava 200 €, drogéria 20 €. Ako ročné výdavky uviedla polovicu dane z nehnuteľnosti vo výške 20,67 €, polovicu poplatku za odber pitnej vody 38 €, za vývoz odpadu 20 €, polovicu poistky za dom 86,24 €, poistku za auto 100 €. V rozpise uviedla, že maloletému zistili poškodenú pečeň, teda sa zvýšili náklady na dopravu, lieky a výživové doplnky. Ďalej ako náklady uviedla 50 € na výlety, 15 € na vreckové pre syna, 15 € za kozmetičku a 12 € za masáž. Žije v spoločnej domácnosti s bratom L. B.. (14) Potvrdenie zamestnávateľa navrhovateľky (č.l. 22): vyplýva z neho, že navrhovateľka mala čistú mzdu v januári 2017 vo výške 514,75 €, v decembri 2016 vo výške 533,22 € a v novembri 2016 vo výške 515,62 €. Prídavky na syna vypláca odbor sociálnych vecí a rodiny. (15) Doklady o kúpe pohonných látok (č.l. 23): vyplýva z nich nákup pohonných látok dňa 17.2.2017 a 24.2.2017.

(16) Doklad o zriadení trvalého príkazu z účtu L. B. (č.l. 24): vyplýva z neho, že L. B. zadal dňa 21.09.2016 trvalý príkaz v prospech účtu Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v Slovenskej sporiteľni a.s. vo výške 30 €, vždy k 7. dňu v mesiaci od 21.9.2016 do 15.6.2017. Prevod je označený ako „N. N.“. (17) Výpis z účtu L. B. (č.l. 25): vyplýva z neho, že z účtu bola zaplatená platba 30 € označená ako „N. N.“ a na účet bola zaplatená platba vo výške 23,52 € od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. (18) Prehľad faktúr Orange na L. B. (č.l. 26, 27): vyplýva z nich, že L. B. mal zaplatiť za telekomunikačné služby za číslo XXXX XXX XXX sumu 7,55 € a za číslo XXXX XXX XXX sumu 27,76 €. (19) Fotokópie poštových poukazov s odosielateľom L. B. (č.l. 28): vyplýva z nich, ž e v prospech Slovak Telekom a.s. mala byť zaplatená suma 23,96 € a v prospech ZSE Energia a.s. suma 70 €. (20) Fotokópie dokladov SIPO (č.l. 29): vyplýva z nich, že navrhovateľka platí za RTVS sumu 4,64 € a L. B. platí za plyn zálohu 120 €. (21) Fotokópia poistky v KOOPARATIVA poisťovňa (č.l. 30): vyplýva z nej, že maloletý je poistený v poisťovni Kooperatíva, poistné je splatné mesačne a bolo dohodnuté na 1000 Sk. (22) Fotokópia poistky v Allianz - Slovenská poisťovňa (č.l. 31): vyplýva z nej, že navrhovateľka je poistená životným poistením, pričom mesačné poistné bolo dohodnuté na 34,80 €. (23) Fotokópia časti výpisu z účtu L. B. (č.l. 32): vyplýva z nej, že z účtu bola uhradená v prospech KOOPERATIVY a.s. suma 33,19 €. (24) Fotokópie potvrdeniek o platbách obci G. D. S. platiteľom L. B.Š. (č.l. 33): vyplýva z nich, že L. B. zaplatil obci G. D. S. 24.2.2016 sumu 41,35 € za daň z nehnuteľností, sumu 76 € za odber pitnej vody a sumu 30 € za vývoz odpadu za 3 osoby. (25) Fotokópia poštového poukazu s odosielateľom L. B. (č.l. 34): vyplýva z nej, že v prospech UNIQA poisťovňa a.s. bola zaplatená suma 172,49 €. (26) Fotokópia poštového poukazu s odosielateľkou - navrhovateľkou (č.l. 35): vyplýva z nej, že v prospech ČSOB poisťovňa a.s. bola zaplatená suma 100,63 €. (27) Správa o povesti účastníkov (č.l. 37): vyplýva z nej, že maloletý N. navštevuje základnú školu v G. D. S.. Manželia nebývajú v spoločnej domácnosti pre nezhody. Maloletý býva v rodinnom dome s matkou. Rodinný dom je v spoluvlastníctve matky s jej bratom, ktorý v dome takisto býva. Navrhovateľka pracuje v súkromnej obuvníckej firme v G. D. S.. O. N. nie je vlastníkom rodinného domu. Vlastní objekt, ktorý slúži na podnikanie. Hoci manželia nebývajú v spoločnej domácnosti, o syna sa riadne starajú a vychovávajú. Obaja majú slušné správanie a vystupovanie. (28) Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske (č.l. 39): vyplýva z nej, že boli zisťované informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať mal. dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa a názory rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa s prihliadnutím na jeho záujmy, pričom neboli zistené žiadne zjavné nedostatky v starostlivosti o mal. dieťa. Mal. N. je žiakom 6. ročníka ZŠ G. D. S., učí sa priemerne, hrá vodné pólo za Z. A. S. H.. Podľa vyjadrenia matky má v poslednej dobe cca tri mesiace problémy s pečeňou a je sledovaný infektogoličkou MUDr. Harinekovou v Partizánskom, navštevuje ambulanciu detskej gastroenterológie MUDr. Kmotorkovej. S mal. N. bol dňa 03.03.2017 uskutočnený pohovor, kde mal. uviedol, že s mamou sa rozprával o tom čo sa doma deje. Otca má rád, chodí s ním na rôzne výlety a jarmoky. Tak isto na výlety chodí aj s mamou a jej bratom. Mal. uviedol, že hrá vodné pólo v H., kde má veľa kamarátov. Počas rozhovoru sa mal. rozplakal a bolo zjavné, že nie je so situáciou v rodine vysporiadaný. Matka mal. dieťaťa, M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom M. S. XXX, pracuje vo firme H. Z..F..P., so sídlom v G. D. S., ako šička detskej zdravotnej obuvi. Spoločne s mal. N. a svojím bratom L. B., ktorý je spolumajiteľom domu býva v X- izbovom rodinnom dome, kde hradí náklady na bývanie a to: elektrickú energiu v sume 23 € mesačne, plyn v sume 41,03 € mesačne, televíziu v sume 16 € mesačne. Mal. platí poistenie v sume 33,25 € mesačne, svoje životné poistenie v sume 34,18 € mesačne. Matka na svojom podanom návrhu na rozvod manželstva trvá v celom rozsahu. Styk otca s mal. dieťaťom nie je potrebné upravovať. V súčasnosti jej otec na mal. prispieva sumou 150,- € mesačne. Matke mal. dieťaťa bolo poskytnuté sociálne poradenstvo a informácie o rodičovských právach a povinnostiach po rozvode manželstva. O odporučenú psychologickú pomoc referátu poradensko-psychologických služieb neprejavila záujem. Otec mal. dieťaťa pracuje ako SZČO v oblasti stavebníctva - klampiarske práce. Býva sám v X-izbovom byte, kde má náklady na bývanie v sume cca 150 € mesačne. Už rok a pol nežije s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti. Prvý polrok matke prispieval na výživu mal. N. sumou 200 € mesačne, už asi rok prispieva sumou 150 € mesačne. S podaným návrhom na rozvod manželstva súhlasí, nesúhlasí však s dôvodmi, ktoré matka uvádza vo svojom návrhu, ani s navrhovanou výškou výživného. Otec dieťaťa prejavil záujem o striedavú osobnú starostlivosť o mal. dieťa. Zároveň však uviedol, že jeho pracovné vyťaženie mu takúto formu starostlivosti o dieťa neumožňuje. V prípade zverenia mal. dieťaťa do starostlivosti matky nie je potrebné upravovať styk. Otcovi mal. dieťaťa bolo poskytnuté sociálne poradenstvo a informácie

o rodičovských právach a povinnostiach po rozvode manželstva. O odporučenú psychologickú pomoc referátu poradensko-psychologických služieb neprejavil záujem. Na základe uvedených skutočností odporúčajú v prípade rozvodu manželstva zveriť mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať povinnosťou prispievať na jeho výživu s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby mal. dieťaťa, ako i zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Stretávanie otca s mal. N. nenavrhujú upraviť. (29) Správa Daňového úradu Trenčín, pracovisko Partizánske (č.l. 41): vyplýva z nej, že manžel, proti ktorému návrh smeruje, podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2015. (30) Kópia daňového priznania za rok 2015 manžela, proti ktorému návrh smeruje (č.l. 42): vyplýva z nej, že v zdaňovacom období roku 2015 vykonával prevažne pokrývačské práce. Mal príjem od zamestnávateľov v súhrnnej výške 886,47 €, pričom základ dane z týchto príjmov mal vo výške 585,07 €. Ďalej mal príjmy zo živnosti vo výške 10 304,29 € a výdavky vo výške 4 495,70 €. Preukázateľne zaplatil poistné vo výške 373,98 €. Základ dane mal vo výške 5808,59 €. Výdavky si uplatňoval percentom z príjmov, neuplatňoval skutočné výdavky. Spolu bol jeho základ dane zo závislej činnosti aj z podnikania vo výške 6 393,66 €. Daňová povinnosť bola vo výške 380,99 €. Po prepočte na jeden mesiac sú jeho priemerné hrubé príjmy bez zohľadnenia výdavkov na podnikanie a odvodov vo výške 932,56 €. Čisté zdaniteľné príjmy po odpočítaní dane sú vo výške 501,05 € mesačne. (31) Potvrdenie o príjme navrhovateľky (č.l. 56): vyplýva z neho, že navrhovateľka mala od februára 2016 do januára 2017 priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 519,13 €. Zamestnávateľom je hodnotená kladne. (32) Výpoveď navrhovateľky na pojednávaní (č.l. 59 - 60): vyplýva z nej, že sa pridržiava svojho písomného návrhu na začatie konania, trvá na ňom. Chodili spolu 4 roky, potom otehotnela, tak sa vzali, bývali v rodinnom dome s jej matkou a bratom. Spočiatku manželstvo bolo harmonické, potom začali nezhody, bolo to asi po 3 rokoch. Manžel si prestal rozumieť s jej rodinou, s matkou a bratom, prestal s nimi komunikovať. Prvýkrát odišiel do dielne, kde žije aj teraz. Odišiel preto, lebo sa nezhodol s jej matkou. Potom sa vrátil, ale po čase znovu odišiel, jeho riešenie bol vždy odchod s tým, že sa vrátil vždy kvôli synovi, nie kvôli nej. Jej vzťah s manželom bol taký, že on jej dával pokyny a ona ich mala plniť, ak ich plnila, bol spokojný. Počas manželstva chodievali spoločne na výlety. Od 27.06.2015 nežijú spolu. Čo sa týka hospodárenia v spoločnej domácnosti, keď žili spolu, každý platil svoju časť nákladov. Na stravu prispievala ona a keď nemala peniaze, tak si vypýtala od manžela, ten jej dal. Po odsťahovaní manžel prispieval sumou 150 € na malol. N., jej žiadne peniaze nedáva. Od odsťahovania manžela zo spoločnej domácnosti nežijú spolu intímne. Manžel s ňou nekomunikuje, ak treba vyriešiť nejakú záležitosť týkajúcu sa malol. N., komunikuje s ňou prostredníctvom maloletého. Čo sa týka jej osobných, majetkových a zárobkových pomerov, je to tak, ako bolo uvedené v správe kolízneho opatrovníka a v listinných dôkazoch. Čo sa týka malol. N., má osobitné výdavky na lieky, napr. tento mesiac platila 20 € za lieky, ale minulý mesiac to bolo menej. Malol. N. sa venuje vodnému pólu, je mladší žiak, chodí na súťaže, na iné koníčky nemá čas. Na vodné pólo má výdavky cca 30 € mesačne. Maloletý ju rešpektuje, v rámci možností má s ňou dobrý vzťah, dobrý vzťah má aj s otcom. Maloletý o situácii v rodine vie, je mu to ľúto, chce ostať bývať s ňou a stretávať sa s otcom. Na otázku súdu, aby špecifikovala, čo myslela ponižovaním a fyzickým ubližovaním zo strany manžela, uviedla, že to bolo až keď odišiel zo spoločnej domácnosti, keď mal nervy na svoju priateľku, kt. mu mala byť neverná a ventiloval sa na nej. Uviedla, že má pocit, že manžel čakal len na to, kým jeho partnerka, s ktorou je teraz, bude mať 18 rokov, aby s ňou mohol začať žiť. Asi pred rokom jej navrhol, že keď vyplatia jej brata, môžu znovu spolu žiť. Ona nesúhlasila, lebo on žil so svojou súčasnou partnerkou. Syn sa so súčasnou partnerkou manžela nechce stretávať. Je ochotná uzavrieť rodičovskú dohodu s manželom ohľadom starostlivosti o maloletého. Manžel žije v dielni, nejde o X-izbový byt, časť dielne prenajíma. (33) Výpoveď manžela, proti ktorému návrh smeruje, na pojednávaní (č.l. 60 - 61): vyplýva z nej, že s rozvodom manželstva súhlasí. K návrhu na začatie konania uviedol, že nesúhlasí s tým, že by navrhovateľku týral a bol ku nej agresívny. Je pravda, že uzavreli manželstvo po 4 ročnej známosti, už po 2 rokoch začali konflikty. On navrhoval, aby si prerobili dielňu na byt, navrhovateľka to odmietla. Ona od mamy a brata nechcela odísť, preto pokračovali konflikty. Prvýkrát odišiel v r. 2009, odišiel do dielne, asi po 10 dňoch sa vrátil. Konflikty pretrvávali, preto sa v r. 2011 znovu odsťahoval do dielne, konflikty mal s rodinnými príslušníkmi navrhovateľky (s matkou a jej bratom). Odsťahovaný bol asi 5 dní. Konflikty pokračovali, ale on bol ticho, lebo svokra mala rakovinu. Po smrti svokry boli konflikty s bratom navrhovateľky, nič sa neriešilo, čo on chcel a čo poukazoval (ohľadne bývania). Mal pocit, že mu brat navrhovateľky robí schválnosti. Riešil to s manželkou tak, aby mu (svojmu bratovi) to povedala. S bratom navrhovateľky mal ústny konflikt. Mal mimomanželskú známosť, bolo to po smrti svokry, predtým ako odišiel pracovať do Nórska. V súčasnosti nemá žiadnu známosť. Z Nórska sa vrátil po 3 mesiacoch,

pre nezhody so švagrom sa odsťahoval do dielne, nebolo to hneď, bolo to asi po 2 týždňoch. Viac sa do spoločnej domácnosti nevrátil. V dielni s ním bývala asi 3 mesiace jeho partnerka. V súčasnosti už majú len kamarátsky vzťah, odišla do Čiech. Čo sa týka odbornej pomoci tú najskôr navrhol, ale potom ju aj zavrhol. Na otázku súdu, prečo zavrhol odbornú pomoc na riešenie problémov v manželstve, uviedol, že navrhovateľka odmietla, aby sa jej brat odsťahovala z domácnosti, preto podľa neho pomoc nemala zmysel. Na otázku súdu, čo je podľa neho príčinou podania návrhu na rozvod manželstva, v čom vidí rozvrat manželstva, uviedol, že podľa neho je problém v tom, že navrhovateľka nesúhlasí s tým, aby si vzal úver na rekonštrukciu strechy na dielni, kde teraz býva. Rozvrat je aj v tom, že on si našiel partnerku. Intímny život s navrhovateľkou im celkom fungoval, nefungovali rodinné vzťahy. Na otázku súdu, ako je to s agresivitou voči navrhovateľke, uviedol, že je pravda, že navrhovateľku udrel, lebo ho provokovala. Stalo sa to len raz v živote, už to viac neurobí. Je pravda, že to videl aj N.. Čo sa týka osobných, majetkových a zárobkových pomerov, je to tak, ako bolo uvedené v správe kolízneho opatrovníka a v listinných dôkazoch, iba dodal, že má aj náklady na naftu, na podnikanie. Auto, kt. užíva navrhovateľka nadobudli z predaja nehnuteľností, kt. boli v jeho vlastníctve. Čo sa týka starostlivosti o malol. N. a vzťahu s ním, majú dobrý vzťah, matka sa o maloletého riadne stará. Bol by rád, keby ho matka častejšie informovala o jeho zdravotnom stave. Bol by ochotný pristúpiť na rodičovskú dohodu, navrhovateľka mu povedala, že mu zabráni v styku s maloletým a že nebude chcieť od neho výživné. (34) Navrhovateľka na výpoveď O. N. uviedla, že manžel sa odsťahoval na základe jej telefonátu jeho partnerke, chcela vedieť, kde je manžel a on sa na druhý deň odsťahoval. Manžel sa stretával so svojou partnerkou aj keď sa odsťahovala do N.D. a potom na Š.. Je pravda, že povedala manželovi, že mu zabráni v styku s maloletým, ale len preto, lebo sa mu nevenoval počas prázdnin. Nikdy sa nestalo, že by manželovi zabránila stretnúť sa so synom. Povedala synovi, že keď sa rozhodne žiť s otcom, bude to rešpektovať, on sa rozhodol žiť s ňou. (35) Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. (36) Podľa § 23 ods. 1 až 3 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. (37) Podľa § 18 ZoR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. (38) Podľa § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. (39) Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (40) Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (41) Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (42) Podľa § 62 ods. 1 až ods. 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (43) Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (44) Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (45) Súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania, po ich zhodnotení, dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva je podaný dôvodne a že manželstvo je potrebné rozviesť. Zároveň je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému N.. Rodičia v priebehu konania neboli schopní dosiahnuť dohodu o úprave rodičovských práv a povinností, preto bolo potrebné práva a povinnosti upraviť autoritatívnym rozhodnutím súdu. (46) Súd vychádzal z toho, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené. Z výpovedí účastníkov vyplýva, že hoci bolo manželstvo spočiatku harmonické, už po dvoch rokoch od jeho uzavretia začali vznikať medzi nimi prvé problémy. Ich príčinou bol negatívny vzťah manžela k rodine navrhovateľky (k matke a bratovi), s ktorými žili v spoločnej domácnosti. Manžel požadoval od navrhovateľky, aby ona sprostredkovala u svojej rodiny riešenie ich vzájomných rozporov a keď mu nevyhovela, odišiel zo spoločnej domácnosti do dielne. K jeho odchodu do dielne a následnému návratu došlo viackrát, až napokon v roku 2015 sa odsťahoval a už sa do spoločnej domácnosti nevrátil. Od vtedy účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, ani spolu nežijú intímne. Ich vzájomná komunikácia nie je žiadna, ohľadom starostlivosti o maloletého N. komunikujú len prostredníctvom neho. Manžel si našiel dlhodobú mimomanželsku známosť, s ktorou spoločne žil v dielni, v ktorej prebýval po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti s navrhovateľkou. Hoci deklaruje, že teraz sa už s ňou nestýka, z výpovede navrhovateľky vyplýva, že sa s ňou mal stretávať aj potom, čo sa od neho jeho priateľka odsťahovala. Mimomanželský pomer s inou ženou priznal. Súd dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že manželstvo účastníkov je trvalo a vážne rozvrátené a nie je nádej na obnovenie manželského spolužitia. Vyjadrenie manžela, že by sa vrátil do spoločnej domácnosti, ak by sa navrhovateľka vyporiadala so svojím bratom, súd považuje za neúprimné a účelové. Manžel mal dosť príležitostí preukázať skutočnú snahu o obnovu manželského spolužitia s navrhovateľkou, napriek tomu dal prednosť spoločnému bývaniu s inou partnerkou, od rodiny sa odsťahoval a o záležitosti rodiny (spoločné hospodárenie) sa nestaral. Rozvod manželstva súd nepovažuje ani za rozporný so záujmami maloletého N.. Nie je v jeho záujme vyrastať v rozvrátenom rodinnom prostredí, tým viac, ak musel byť svedkom domáceho násilia svojho otca vo vzťahu k matke (obaja účastníci potvrdili, že videl ako otec matku udrel). Súd prihliadal aj na to, že po rozvode manželstva sa jeho výchovné prostredie nezmení, ako aj na to, že rozvod v podstate nezasiahne do stability vzájomných vzťahov účastníkov, keďže stav, kedy manžel, proti ktorému návrh smeruje, nebýva v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a synom, trvá už viac ako rok. (47) Ako príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd vidí nedostatok ich vzájomnej komunikácie, zlyhanie pri riešení vzájomných problémov a konfliktov a v neposlednom rade aj neveru manžela, proti ktorému návrh smeruje. (48) Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov rozviedol. (49) S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. V najlepšom záujme maloletého dieťaťa je, aby sa rodičia na tejto úprave dohodli. Ak však k dohode nedôjde, súd o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode rozhodne v súlade s najlepšími záujmami maloletého dieťaťa. (50) V posudzovanej veci navrhovateľka navrhla zveriť maloletého na čas po rozvode manželstva do svojej osobnej starostlivosti. S takouto úpravou súhlasil aj manžel, proti ktorému návrh smeruje, aj kolízny opatrovník. Navrhovateľka uviedla, že maloletého sa pýtala, či chce byť po rozvode s ňou alebo s otcom a maloletý sa priklonil k tomu, že chce ostať bývať s matkou. Maloletý má rovnako rád oboch rodičov (vyplýva to z jeho vyjadrenia pred opatrovníkom). Vzhľadom k tomu, že je v jeho záujme, aby sa stabilita jeho výchovného prostredia nemenila, ako aj vzhľadom k tomu, že matka riadne a zodpovedne zabezpečuje starostlivosť o maloletého, súd rozhodol tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky.

(51) O práve a povinnosti oboch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok súd rozhodol v súlade s § 24 ods. 1 ZoR. Podľa názoru súdu sú obaja rodičia schopní maloletého zodpovedne zastúpiť aj spravovať jeho majetok. Hoci bol u otca zistený negatívny vzťah k matke maloletého (nedostatok schopnosti zmysluplne spolu komunikovať), vo vzťahu k maloletému žiaden negatívny postoj zistený nebol. Samotná skutočnosť, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky nebráni tomu, aby ho mohol v jeho záležitostiach zastupovať a spravovať jeho majetok aj otec. Vzhľadom k tomu, že styk otca s maloletým nebol nijako obmedzený, je možnosť, aby ho aj otec zastupoval a spravoval jeho majetok aj po praktickej stránke vhodnejším riešením, ako keby ho zastupovala a spravovala jeho majetok len matka. (52) O vyživovacej povinnosti sa účastníci v konaní nevedeli dohodnúť. Matka požadovala určiť výživné v sume 200 € mesačne a otec prejavil ochotu platiť výživné v sume 150 € mesačne a zo svojho postoja nebol ochotný ustúpiť ani po tom, čo mu súd vysvetlil, že výživné je určené výlučne na úhradu potrieb jeho syna a okrem iného aj na úhradu zvýšených nákladov súvisiacich s jeho nepriaznivým zdravotným stavom. Preto určil výšku výživného súd. Prihliadal pritom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pričom osobitný zreteľ bral na to, že maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, teda že jeho životná úroveň v zásade nemá byť nižšia, ako je životná úroveň jeho rodičov. Okrem toho prihliadal aj na odôvodnené potreby maloletého, okrem iného aj na zvýšené výdavky v súvislosti so športovou činnosťou a s chorobou, ktorá sa u neho na konci minulého roka prejavila. (53) Súd teda vychádzal pri určení výšky výživného z toho, že nepochybne je v možnostiach otca platiť výživné vo výše 150 € mesačne. V minulosti (keď pracoval v Nórsku) bol schopný platiť výživné aj v sume 200 € mesačne, v súčasnosti platí 150 € mesačne. Súd však dospel k záveru, že otec má objektívne možnosti platiť výživné aj v sume vyššej ako je 150 €, hoci nie až v takej výške, ako navrhuje matka. Otec je schopný dosiahnuť čistý mesačný príjem vo výške 501,05 € mesačne, pričom súd vychádzal z jeho daňového priznania za rok 2015. Daňové priznanie za rok 2016 nepredložil, a nepredložil ani iný doklad o svojich aktuálnych príjmoch, hoci ho súd na predloženie takého dôkazu v predvolaní na pojednávanie vyzval (č.l. 16) aj s poučením o zákonnej fikcii podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Preto súd vychádzal z tých listinných dôkazov, ktoré mal k dispozícii. Súd prihliadal na to, že ak otec zaplatí na svojho maloletého syna výživné v sume 170 € mesačne, ostatne mu z jeho priemerných príjmov ešte suma približne 330 €. Na výživné by tak prispieval približne tretinou svojich mesačných príjmov, čo je podľa názoru súdu primerané (súd vzal pritom do úvahy, že maloletý má aj osobitné potreby - vyššie ako priemerné deti v jeho veku, pretože je športové aktívny (hrá vodné pólo) a bola u neho zistená choroba pečene, s čím sú spojené náklady na pravidelné vyšetrenia a lieky a nemožno v budúcnosti vylúčiť ani zvýšené náklady na jeho výživu). Otec maloletého dokázal vyžiť v prípade, ak platil maloletému výživné v sume 150 € mesačne. Súd dospel k záveru, že rovnako dokáže vyžiť, aj ak bude platiť výživné o 20 € vyššie. Zvýšenie nákladov môže kompenzovať jednak zvýšením svojej pracovnej aktivity alebo nájdením si výhodnejšie odmeňovanej práce, ale aj tým, že ako sám uviedol, už nežije s partnerkou, s ktorou žil, keď odišiel zo spoločnej domácnosti a teda ušetrené prostriedky môže venovať na plnenie svojej vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému synovi. Ďalej súd prihliadol na to, že matka sa na svojej vyživovacej povinnosti k maloletému podieľa aj svojou osobnou starostlivosťou. Okrem toho súd prihliadal aj na to, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov. Inými slovami, otec je v prvom rade povinný zabezpečiť výživu svojho maloletého syna, až potom má uspokojovať svoje osobné potreby. Vzhľadom k tomu, že mu nezabezpečuje bývanie, stravu a zaopatrenie v najširšom možnom zmysle (oblečenie, drogériu, školské potreby a podobne) ani sa priamo nepodieľa na financovaní jeho nákladov na šport a výdavkov za lieky a zdravotnú starostlivosť, je potrebné aby sa na týchto výdavkov podieľal súdom určeným výživným. V neposlednom rade súd prihliadal aj na to, že maloletý je dieťa, ktoré vstúpilo do puberty, s čím sú spojené nemalé výdavky na jeho zaopatrenie (najmä v súvislosti s rastom - strava a oblečenie). (54) Z uvedených dôvodov súd považoval za primerané výživné v sume 170 € mesačne. Takto určené výživné zodpovedá právu maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a zároveň je v možnostiach otca takto určené výživné platiť. Zároveň výživné v sume 170 € mesačne zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletého, a to tak s prihliadnutím na jeho vek, na jeho nepriaznivý zdravotný stav, ako aj na jeho mimoškolské športové aktivity, ktoré je vhodné podporovať. (55) V budúcnosti, ak sa pomery rodičov a maloletého zmenia, bude možné zmeniť aj výšku výživného. (56) Splatnosť výživného súd určil k 15. dňu v mesiaci, pričom výživné je splatné na mesiac vopred (§ 76 ods. 1 ZoR) a platobné miesto pre platenie výživného súd určil „k rukám matky“, pretože maloletý bude v osobnej starostlivosti matky, ktorá bude z výživného zabezpečovať uspokojovanie jeho potrieb. (57) Styk otca s maloletým N. súd neupravil, pretože účastníci a opatrovník maloletého sa zhodli na tom, že styk súdnym rozhodnutím nie je potrebné upravovať. Matka deklarovala, že nebude brániť stretávaniu

otca so svojím synom, potreba zásahu súdu do úpravy styku otca so synom nevyplýva ani z výsledkov vykonaného dokazovania, preto súd dospel k záveru, že styk otca s maloletým nie je potrebné upravovať. (58) Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. (59) Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (60) Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. (61) Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka v návrhu navrhla rozhodnúť aj o trovách konania (tak, že účastníci nemajú na náhradu trov konania právo), musel súd v zmysle § 57 o trovách rozhodnúť. Súd vychádzal z ustanovenia § 52 a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd nezistil v konaní žiaden osobitný dôvod, prečo by mal náhradu trov konania jednému z účastníkov priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.