Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/207/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Andrejom Radomským, v právnej veci žalobcu: UK Profit, spol. s r.o., so sídlom Hornočermánska č. 797/59, 949 01 Nitra, právne zastúpeného JUDr. Ivana Zemková, advokát so sídlom kancelárie Zámocká č. 18, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: X., o zaplatenie 2.807,85 € Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 779,81 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 779,81 Eur od 3.9.2013 do zaplatenia s tým, že súd p o v o ľ u j e žalovanému dlžnú sumu splácať v splátkach po 100,- Eur mesačne a to vždy do 25-tého dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou v mesiaci apríl 2016 až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na začatie konania došlým na tunajší súd dňa 27.06.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 2.807,85 € spolu s príslušenstvom pohľadávky a náhradou trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s. uzatvorila so žalovanými dňa 15.05.2008 Zmluvu o splátkovom úvere číslo 0483505862, na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť žalovanému úver vo výške 80.000,- Sk. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po dobu 119 mesiacov od prvého čerpania do 10.04.2018 v sume 43,62 Eur. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 10.06.2008. Úver bol poskytnutý žalovanému jednorázovo. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorili aj Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s.. žalovaný sa touto zmluvou, okrem iného zaviazal splácať poskytnutý úver vo vyššie uvedených mesačných splátkach, ďalej sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02.09.2013.

3. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 27.09.2013 podľa ust. § 524 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako postupcom a spoločnosťou DPS financial consulting ako postupníkom postúpila táto spoločnosť pohľadávku voči žalovaným vrátane príslušenstva a následne Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 08.09.2014 podľa ust. § 524 medzi DPS financial consulting ako postupcom a spoločnosťou UK Profit, spol. s r.o. ako postupníkom postúpila táto spoločnosť pohľadávku voči žalovaným vrátane príslušenstva na žalobcu o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver respektíve jednotlivé splátky úveru riadne a včas v súlade so

zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve žalovanému písomne oznámil, že v súlade s ustanoveniami zmluvy a všeobecných obchodných podmienok vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a žiada o okamžité splatenie úveru. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 30.07.2013, vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Do podania žaloby žalovaný však dlžnú sumu neuhradil, uhradil iba platbu spolu vo výške 200,- € a to dňa 11.05.2015 a 07.07.2015. Dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu vo výške 2.807,85 Eur čo do istiny, čo do úroku vo výške 655,13 Eur, úroku z omeškania vo výške 69,92 Eur ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a úroku z omeškania vo výške 170,58 Eur od mimoriadnej splatnosti do postupovania pohľadávky.

4. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 13.03.2017, ktorého sa nezúčastnil žalobca, ktorý svoju účasť ospravedlnil a žiadal aby sa rozhodlo vo veci bez jeho prítomnosti. Rovnako sa nedostavil žalovaný, ktorý si predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 23.12.2016 avšak svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil. Taktiež je potrebné konštatovať, že si riadne žalobu s prílohami prevzal, z uvedených dôvodov súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - Zmluvou o splátkovom úvere, Výzvami na úhradu pred mimoriadnym zosplatnením, Oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, Predžalobnou upomienkou, 2 x Zmluvami o postúpení pohľadávky, 2 x Oznámením o postúpení pohľadávky, k nim patriacich fotokópiami doručeniek, Vyjadrením žalobcu na výzvu súdu, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Vyjadreniami žalovaného a jeho žiadosťou o povolenie splátok a zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0483505862 zo dňa 15.05.2008 súd zistil, že právny predchodca žalobcu („veriteľ“) a žalovaný („dlžník“) uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 2.655,51,- Eur. Dlžník sa poskytnutý úver zaviazal veriteľovi splatiť v 119 mesačných splátkach po 43,61 Eur. Jednalo sa o úver spotrebný, pri výške úrokovej sadzby 14,15 %, spracovateľským poplatkom vo výške 72,99 €, poplatku za správu úveru vo výške 1,99 € mesačne, pri výške splátky a jej splatnosti tak, že splatnosť prvej splátky pripadla na 10.06.2008 s periodicitou ďalších splátok mesačne k 10. dňu v kalendárnom mesiaci a konečnou splatnosťou k 10.04.2018. Počet splátok bol dohodnutý na počet 119, RPNM na sumu 17,65 %, priemerná RPNM bola identifikovaná na sumu 14,53 % a celkové náklady spojené s úverom na 2.619,39 €.

7. Z predložených listov súd zistil, že právny predchodca žalobcu ako aj jeho nástupcovia vyzvali žalovaného na uhradenie pohľadávky a následne aj okamžité zaplatenie všetkých splátok jednorázovo po doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, rep. nech žalovaný požiadal o zaplatenie dlhu v splátkach , pričom z listinných dôkazov a to fotokópií doručeniek vyplýva, že žalovaný si predmetné výzvy a oznámenia o mimoriadnej splatnosti prevzal alebo uplynula u zásielok ich úložná lehota u prepravcu.

8. Z predloženého listu Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 11.10.2013, 29.09.2014, Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.09.2013 č. 0935/2013/CE a zmluvy o postúpení pohľadávky č. 2/2014 zo dňa 08.09.2014 a fotokópie doručeniek vyplýva, že došlo k dvojnásobnému postúpeniu pohľadávky a zároveň táto skutočnosť bola žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu oznámená.

9. Písomným podaním doručeným súdu dňa 12.08.2016 (čl. 39) žalobca zároveň uviedol, že z histórie splácania úveru vyplýva, že žalovaný čerpal sumu vo výške 2.655,51 Eur a z poskytnutého úveru uhradili sumu vo výške 398,05 € za obdobie 15.05.2008 do 31.12.2008, sumu vo výške 1.204,66 € za obdobie od 13.01.2009 do 15.10.2011 a po postúpení pohľadávky sumu spolu vo výške 200,- €. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 2.807,85 Eur, z úrokov 14,15 % vo výške 655,13 € od 19.10.20111 do 26.09.2013, zákonného úroku z omeškania vo výške 69,92 € vo výške 8 % ročne do 31.01.2013 a 5 % ročne do 02.09.2013 a zákonného úroku z omeškania vo výške 170,58 € vo výške 5 % ročne od 03.9.2013 do 26.09.2013, vo výške 5 % ročne od 28.09.2013 do 17.08.2014.

10. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

12. Podľa § 4 ods. 2,3,4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy („zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

13. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

18. Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka. 19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu („veriteľ“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako právnická osoba konajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ a žalovaný („dlžník“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ - spotrebiteľ, uzatvorili dňa 15.05.2008 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedenej zmluvy poskytol veriteľ (právny predchodca žalobcu) dlžníkovi spotrebiteľský úver v sume 2.655,51,- Eur, ktorý sa dlžník zaviazal splácať v 119 mesačných splátkach. Dlžník svoj záväzok nedodržal a veriteľovi uhradili iba časť poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 398,05 €, 1.204,66 € a 200,- €. Právny predchodca žalobcu a jeho nástupca následne pohľadávku postúpili na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok.

20. Vzhľadom na to, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, úverová zmluva podlieha režimu stanovenému v citovanom zákone o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenie § 4 citovaného zákona stanovuje náležitosti, ktoré takáto zmluva musí spĺňať. V zmysle § 4 ods. 2 písm. i) a j), musí zmluva okrem iného obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

21. Po preskúmaní predloženej úverovej zmluvy súd zistil, že táto neobsahuje nižšie uvedené zákonom stanovené náležitosti.

22. Zmluva obsahuje iba výšku mesačnej splátky, pričom z nej nie je zjavné, čo daná splátka obsahuje, t.j. čo tvorí istinu, čo úroky a čo iné poplatky, pričom zo Všeobecných obchodných podmienok k zmluve vyplýva, že predmetná splátka nie je len splátkou samotnej istiny ale pozostáva z viacerých položiek (príslušná časť istiny anuitný úrok atď.). Naviac zmluva je v tomto údaji pre spotrebiteľa zavádzajúca keď uvádza, že splátka vo výške 43,61 € je splátkou iba istiny, čo zjavne nezodpovedá skutočnosti a priamo odporuje samotným Obchodným podmienkam Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, ako aj samotným započítaním platieb žalovaného právnym predchodcom žalobcu, tak ako to samotný žalobca súdu vo svojom písomnom podaní zo dňa 11.01.2017 uvádza.

23. Podľa žalobcom pripojených Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom (ďalej len „obchodné podmienky“) sa v bode 5.2 uvádza nasledovné : „Pri splácaní pohľadávky banky sa z došlých súm uhrádzajú jednotlivé záväzky Dlžníka v tomto poradí: splatné poplatky a náklady banky súvisiace s

úverom v poradí od najskôr splatného záväzku, úroky z omeškania podľa poradia od najskôr splatného úroku z omeškania, úroky z prečerpania podľa poriadia od najskôr splatného úroku z prečerpania, úroky podľa poradia od najskôr splatného úroku a istina úveru.“

24. Uvedený rozpor je pre spotrebiteľa neprehľadný, klamlivý a zavádzajúci a to z dôvodu, že postup v zmysle bodu 5.2 obchodných podmienok právny predchodca žalobcu aj realizoval u poukázaných platieb žalovaného, pričom v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádza, že splátka vo výške 43,61 € je splátkou istiny. Súd vzhľadom na uvedené poukazuje, že odvolacie súdy už v minulosti judikovali, že všeobecné obchodné podmienky ak sa majú stať súčasťou zmluvy môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku judikoval vyššie uvedený súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. O netransparentnú doložku ide aj vtedy ak dodávateľ niektoré časti zmluvy, resp. zmluvné podmienky uvedie menším písmom. Spotrebiteľ sa môže domnievať, že menšie písmo obsahujú text, ktorému nemusí pripisovať až taký dôležitý význam. K tomuto záveru odvolací súd pristúpil z dôvodu, že práve inkorporačná doložka môže privodiť závažné následky pre spotrebiteľa. Ako už súd vyššie uviedol podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Účelom tejto právnej úpravy je bez akýchkoľvek pochybnosti poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, ktorých nesplnenie je spojené so zákonnou sankciou nepriznania úrokov a poplatkov. Napokon žalobca nepreukázal ani to, či bol žalovanému poskytnutý súhrnný prehľad splátok (splátkový kalendár) obsahujúci jednotlivé náležitosti požadované zákonom.

25. Vo vzťahu k skutočnostiam uvádzaným v predchádzajúcom odseku súd navyše poukazuje tiež na skutočnosť, že úver poskytnutý podľa predloženej Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, a to aj z nasledovných dôvodov:

26. V zmluve absentuje riadne uvedenie podstatnej náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z. celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. V zmluve je tento údaj uvedený nesprávne a to vo výške 2.619, 40 €. Pričom pri uhradení 119 splátok po 43,61 €, spracovateľského poplatku vo výške 72,99 € a poplatkov za správu úveru 1,99 € mesačne (236,81) po odpočítaní poskytnutej sumy vo výške 2.655,51 € je žalobcom uvedený údaj nesprávny , teda na neho súd hľadí ako by uvedený ani nebol, pričom je potrebné dodať, že podľa ust. § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Možno konštatovať, že iné poplatky sa v samotnej zmluve nenachádzajú.

27. V zmluve absentuje riadne uvedenie podstatnej náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. - výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov - v tomto smere daná náležitosť nie je uvedená riadne. Zákon neumožňoval určenie počtu splátok od nejakého dátumu po uzavretí Zmluvy, ale musí byť určený celkový počet splátok - teda nestačí uvedenie ako je v základných podmienkach Zmluvy „počet splátok 119 od 10.06.2008“. Zároveň v zmysle § 4 ods. 2 písm. k/ zákona č. 258/2001 Z.z. malo byť uvedené priamo v Zmluve aké z jednotlivých konkrétnych nárokov (istina, úroky, poplatky) splátka zahŕňa, pričom už vôbec nemožno akceptovať, že by v rámci splátok určených výškou 43,61 eur mesačne mali byť uhrádzané v zákone v tomto smere neuvedené „úroky z omeškania“, „náklady banky spojené s úverom“, v splátkach podľa Zmluvy mohli byť uhrádzané iba istina úveru, úroky z úveru a v Zmluve výslovne uvedené poplatky, teda poplatok za správu úveru, nič iné zo sumy zmluvne dohodnutých splátok nemohol právny predchodca žalobcu žiadať uhrádzať. Všetkých ostatných prípadne vzniknutých nárokov (napr. úrokov z omeškania či nijako nešpecifikovaných „nákladov banky spojených s úverom“) sa mohol domáhať iba osobitne. Zmluva teda neobsahuje zákonom požadovaný a zároveň povinný údaj o výške, počte a termínoch splátok úrokov a iných poplatkov, lebo zmluva je v tomto údaji pre spotrebiteľa zavádzajúca keď uvádza, že splátka vo výške 43,61 € je splátkou iba istiny.

28. Citovaný zákon o spotrebiteľsky úveroch v § 11 ods. 1 a 2 stanovuje následky porušenia vyššie uvedených povinností zo strany veriteľa, a síce že poskytnutý spotrebiteľský úver sa ex lege stáva bezúročný a bez poplatkov. To znamená, že splátky v celkovej sume 1.802,71 Eur a akontáciu vo výške 72,99 €, ktoré doposiaľ žalovaný uhradil, je nutné započítavať iba na poskytnutú istinu vo výške

2.655,51 , respektíve na poskytnutú sumu, čo znamená, že žalobca má nárok iba na časť uplatnenej pohľadávky, ktorá tvorí rozdiel medzi poskytnutou a splatenou sumou vo výške 779,81.

29. Súd má z vyššie uvedených listinných dôkazov za jednoznačne preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 1.802,71 € Eur + akontáciou v sume 72,99 Eur, pričom mu bol poskytnutý úver vo výške 2.655,51,- Eur.

30. V rámci skutočnosti, že zmluva obsahuje iba výšku mesačnej splátky, pričom z nej nie je zjavné, čo daná splátka obsahuje, t.j. čo tvorí istinu, čo úroky a čo iné poplatky súd sa obracia k rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C- 42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Z. pričom súd konštatuje nasledovné. Požiadavka zákona je od požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES č. 2008/48 (ďalej len „smernica“) odlišná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Niet pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda zákaz odchýlenia od ustanovení Smernice vo vnútroštátnom práve, je zrejmé, že by použil takú terminológiu ako používa Smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia existuje konštantná judikatúra slovenských súdov (potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28. 06. 2016 Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo / 19 /2012 zo dňa 12.03.2013, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešov zo dňa 21.02.2012, sp. zn. 3S/53/2011-43 desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR), v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Nachádza sa tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom. V taktom prípade musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, a ak jej priamy účinok poskytnúť nemôže, tak či jej môže priznať nepriamy účinok (teda vykladať Zákon eurokonformne), alebo či jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže. Keďže v tomto prípade sa jedná o spor medzi jednotlivcami, nie je možné, aby tunajší súd poskytol Smernici priamy účinok. Súd preto skúma, či jej môže priznať nepriamy účinok, a teda vykladať Zákon eurokonformne. V tomto konkrétnom prípade vnútroštátny súd SR môže skúmať len možnosť nápravného súladného výkladu, pretože text zákona je odlišný od textu Smernice, a výklad Smernice zo strany Súdneho dvora EÚ je odlišný od výslovného znenia Zákona. Nejedná sa tu o priamy účinok, kedy je vnútroštátne právo vypustené a nahradené smernicou. V prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byť vypustené na úkor smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, iba musí skúmať, či ho môže vykladať eurokonformne. Teda nestačí, že Smernica hovorí niečo iné ako Zákon, že Súdny dvor EÚ v Rozsudku C-42/15 uviedol, že Smernica sa má vykladať tak alebo onak, musí to byť jedine vnútroštátny súd, ktorý musí skúmať, či môže podľa vnútroštátnych výkladových metód vykladať vnútroštátne právo, teda zákon) eurokonformne. Vnútroštátne súdy SR v konštantnej judikatúre potvrdenej Najvyšším súdom SR potvrdili, že výklad zákona je taký, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úverov, vychádzajúc z jazykového výkladu zákona. Opäť, vnútroštátne súdy vykladali predmetné znenia zákona už v niekoľkých stovkách prípadov a za použitia vnútroštátnych výkladových metód dospeli k záveru, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov. Vzhľadom na explicitné znenie Zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, by súdy, ak by po Rozsudku C42-15 vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova zlomili vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou, čo je však postup typický pre priamy účinok. Nakoľko sa ale nejedná o priamy účinok, ale účinok nepriamy, takýto postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem. Zároveň, výklad Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v ust. článku 2 ods. 2 ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona účinného v čase uzatvárania Zmlúv už bol predmetom výkladu v stovkách prípadoch a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky

istiny, úrokov a poplatkov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetným ustanovenia zákona, napriek Rozsudku C-42/15, nie je možné priznať nepriamy účinok. Tým nie je dotknuté právo veriteľov, aby sa domáhali náhrady škody, v prípade, že im vznikne, priamo voči Slovenskej republike, a to vzhľadom na chybnú implementáciu Smernice. Na to, aby bolo možné vykladať Zákon v súlade so Smernicou by bolo potrebné Zákon novelizovať a zosúladiť s textom Smernice, inak by sa jednalo o výklad Zákona contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.

31. Súd zároveň považuje za potrebné poukázať aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgises Oberlandsgericht) v rozhodnutí zo dňa 21.6.2006 č.k. 7U/17/06, v ktorom konštatoval, že: „pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy“.

32. K uznaniu dlhu žalovaným súd uvádza, že uvedené neprihliadal z dôvodu, že poukazuje na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.

33. Z vyššie uvedeného dôvodu súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil sumu vo výške 779,81 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

34. Súd zároveň žalovanému povolil splácať dlžnú sumu v splátkach tak ako vo svojom vyjadrení žalovaný požadoval a to po 100,- € mesačne v zmysle ust. § 232 ods. 4 CSP.

35. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

36. Podľa § 517 ods. 1/ Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní ak ho nesplní ani dodatočne v primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za takýchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

37. Podľa 517 ods. 2/ Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s platením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

38. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 1. dňu omeškania bola v danom prípade vo výške 1,50 %, úroky z omeškania teda predstavujú 9,50 % ročne.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má taktiež za to, že žalovaný splatnú pohľadávku neuhradil riadne a včas po mimoriadnom zosplatnení pohľadávky ku dňu 02.09.2013. Z tohto dôvodu sa dostal do omeškania a preto v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vyhovel žalobe v časti príslušenstva pohľadávky a to úrokov z omeškania zo súdom priznanej sumy odo dňa nasledujúceho po dni mimoriadnej splatnosti pohľadávky, teda od 03.09.2013.

40. Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 41. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 42. Žalobca bol v konaní úspešný v pomere 27 % a žalovaný bol v konaní úspešný v pomere 73%, čistý úspech žalovaného prestavuje 46 %. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný bol v konaní úspešnejší. 43. O nároku na náhradu trov konania preto súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keďže neúspešný žalobca právo na náhradu trov konania nemá. Zároveň samotný nárok na náhradu trov konania úspešnejších žalovaných nepriznal z dôvodu, že žalovaní náhradu trov v konaní nepožadovali, pričom možno konštatovať, že zo súdneho spisu žalovaným žiadne trovy ani nevyplývajú. Vzhľadom na tieto skutočnosti mu súd nárok na nich v konečnom dôsledku argumentum a contrario nepriznal a to aj z dôvodu, že civilnom sporovom konaní nemožno ohľadne trov konania priznať potencionálny nárok (ktorý by mohol neskôr po rozhodnutí súdu o trovách konania zo spisu vyplývať), ktorý v čase rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania strana sporu sama nepožaduje a súbežne zo súdneho spisu v čase rozhodnutia zároveň nemožno vyvodiť jeho existenciu. Teda ak takýto nárok vystupuje v pozícii iba eventuálneho uplatnenia práva úspešnej sporovej strany.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.