Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Ro/353/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: W. Š., C.. XX.X.XXXX, D. S. I. XXX, I. v konaní o 851,85 € s prísl. takto

rozhodol:

V rozsahu sumy 101,89 € sa konanie zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 923,70 € spolu s 19,9% ročným zmluvným úrokom zo sumy 851,85 € od 10.5.2014 do 13.11.2017, ako aj spolu s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy 922,03 € od 10.5.2014 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba ohľadom zmluvného úroku zamieta.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 29.5.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 851,85 € ako dlžoby na čistej istine úveru, sumu 70,18 € dlžných neuhradených úrokov do dňa zosplatnenia úveru, sankčných poplatkov (úroku z omeškania) v sume 4,54 € a tiež 19,9% ročný zmluvný úrok z dlžnej istiny od 23.5.2014 do zaplatenia, 8% úroku z omeškania z dlžnej sumy istiny dlžných úrokov od 23.5.2014 do zaplatenia a poplatky za upomienky 101,89 € ako aj náhrady trov konania.

2. V doplňujúcom podaní zo dňa 15.8.2016 (č.l. 23) žalobca jednotlivé položky, tvoriace žalovanú sumu, konkretizoval presnou špecifikáciou výšku dlžnej istiny, keď z požičanej sumy 1000 € žalobca zo sumy zaplatených úhrad vo výške 342,81 € započítal na istinu sumu 148,15 € a zvyšok v sume 194,66 € na úrok. V tomto podaní zároveň žalobu ohľadom 101,89 € € titulom poplatkov za upomienky vzal pred prvým pojednávaním späť.

3. Žalovaný zostal v konaní nečinný. K žalobe sa nevyjadril a ani pojednávania, nariadeného na deň 13.3.2017 sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nezúčastnil.

4. Súd preto vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a na ich základe zistil nasledovné:

5. Žalobca tvrdil, a listinami náležite preukázal, že dňa 27.11.2012 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXX (č.l.7) a na jej základe poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1000 €, ktoré boli poukázané na jeho účet v banke. Tento úver sa zaviazal splatiť v pravidelných splátkach v počte 60 po 26,37 € počnúc prvou splátkou 11.12.2012 a poslednou dňa 13.11.2017, kedy nastala splatnosť

úveru. RPMN bola 26,58 % a priemerná RPMN 46,35%. Celková čiastka určená k zaplateniu t.j. celkové náklady spotrebiteľa činili 1701,60 €.

6. Žalovaný ale nedodržiaval platobnú disciplínu preto listom zo dňa 15.4.2014 (č.l.3) bol úver zosplatnený s tým, že žalovaný bol vyzvaný, aby dlh 1013,72 € zaplatil do 7.5.2014, čo sa nestalo.

7. Žiadna zo strán iné dôkazy vykonať nenavrhla, preto súd dokazovanie ukončil a vyhodnotil vykonané dôkazy, na základe ktorých právne uzatvára:

8. V prejednávanej veci bola uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva, podliehajúca úprave Občianskeho zákonníka, a keďže nemá vlastnú úpravu tohto typu zmlúv, súd použil úpravu svojim obsahom najbližšiu t.j. zmluvný typ upravený v Obchodnom zákonníku.

9. Nepochybným spôsobom bolo preukázané, že žalovaný splátky úveru riadne platil do februára 13.12.2013, ktorá okolnosť vyplynula z prehľadovej tabuľky, zachytávajúcej deň a výšku úhrady ako aj spôsob započítania na istinu a na zmluvný úrok. Ďalšie splátky už neplatil, pričom žalobca dlh na istine ku dňu podania žaloby vyčíslil sumou 851,85 €, ktoré zahŕňajú dlžné i zročné splátky istiny, tiež dlh na úroku ku dňu zosplatnenia v sume 70,18 € (celková suma činí 922,03 €) a na úroku z omeškania 1,67 €, ktoré boli vyrátané správne. Dlžná suma tak celkovo činí 923,70 €.

10. Podľa § 52 ods. 2 účinného od 1.4.2015: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

12. Podľa ust. § 503 Obch. zák. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

13. Vychádzajúc z právnej úpravy je zrejmé, že kým počiatok platenia úrokov upravuje prvá veta ust. § 502 t.j. že sa majú platiť od poskytnutia peňažných prostriedkov (popr. od dňa zmluvne dohodnutej doby). Koniec platenia zmluvných úrokov je upravený v § 503 OBZ, ktorý je vyjadrený slovami „...záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky...“ ako aj slovami: V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Uvedené platí bez ohľadu na to, či sa úver stane splatným v dobe, dohodnutej v zmluve, alebo úveru, ktorý bol vyhlásený za predčasne splatný. Až v danom momente t.j. v čase splatnosti požičaných peňazí a spolu s nimi tiež splatných úrokov sa právo stáva nárokom. Povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú tento úver, teda požičané finančné prostriedky neboli vrátené veriteľovi, má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí až do tzv. splatnosti úveru, pretože po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania.

14. To znamená, že platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru, teda vlastne do doby, v ktorej bol dlžník povinný predmetné finančné prostriedky vrátiť, ktorá okolnosť vyplynie z konkrétnej úverovej zmluvy. Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú,

medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania, čo je odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu.

15. Tento záver súdu podporuje aj komentár k § 503 OBZ, podľa ktorého:

- vzhľadom na to, že ustanovenie je dispozitívne, pre dobu splatnosti úrokov je rozhodujúci obsah zmluvy, teda doba splatnosti, ktorú si strany dojednali v zmluve. Podporne je doba splatnosti úrokov upravená v odseku 1 a 2.

- všeobecne platí, že splatnosť úrokov je totožná so splatnosťou istiny, čo vyjadruje prvá veta. Tento princíp sa použije vždy (pokiaľ zmluva neustanovuje iné), keď sa má úver vrátiť jednorazovo. To platí za predpokladu, že lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov nie je dlhšia ako jeden rok. Ak táto lehota presiahne jeden rok, platí, že úroky sú splatné koncom kalendárneho roka, bez ohľadu na splatnosť istiny.

- pre poslednú fázu splácania úveru, teda keď sa má vrátiť zvyšok úveru, zákon ustanovuje podporné pravidlo, že úroky týkajúceho sa tohto zvyšku sú splatné spolu s ním.

16. Odsek 2 upravuje splatnosť úrokov pre prípad, ak si strany dojednali vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov v splátkach. Platí, že v deň splatnosti dohodnutej splátky sú splatné aj úroky z tejto splátky. Ide však o dispozitívnu úpravu a strany si môžu dohodnúť splatnosť úrokov pri splácaní úveru v splátkach odchylne.

17. S poukazom na zistený skutkový a stav súd má za to, že žaloba bola podaná dôvodne čo do istiny 851,85 €, dlžného úroku do dňa zosplatnenia úveru v sume 70,18 €, kapitalizovaného úroku z omeškania 1,67 € ako aj zmluvného úroku za obdobie od 10.5.2014 avšak len za obdobie do zmluvnej splatnosti úveru dňa 13.11.2017 (4Obo 143/98, IV.ÚS 476/2012)

18. Na základe listu žalobcu zo dňa 15.4.2014 sa stala zročnou nielen samotná istina, ale aj úrok, ktorý sa stal jej súčasťou za obdobie od 11.12.2012 do 13.11.2017, avšak nebol v žalobe finančne vyjadrený, preto o ňom rozhodol časovým vymedzením a žalobu v rozsahu, ktorým sa žalobca domáhal zmluvného úroku 19,9% „až do zaplatenia“, zamietol.

19. Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 15.1.2009 do 31.1.2013: (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Žalobcovi bol kapitalizovaný úrok z omeškania za obdobie do 9.5.2014 priznaný sumou 1,67 € a od 10.5.2014 až do zaplatenia bol žalobcovi priznaný zákonný úrok z omeškania 8% v zmysle žaloby.

21. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku(ďalej len : Žalobca môže vziať žalobu späť.

22. Podľa § 145 ods 1) CSP: Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

23. Podľa § 146 ods. (1) CSP: Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

24. K späťvzaiu sumy 101,89 € došlo pred prvým pojednávaním, preto súd konanie o tejto sume zastavil. O vrátení súdneho poplatku súd nerozhodoval, pretože by nedosiahol výšku, ktorá sa podľa zákona nevracia.

25. Úspešnému žalobcovi súd priznal podľa § 255 ods. 1 trovy konania, o výške ktorých bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté osobitným uznesením .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.