Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-3T/123/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou, v trestnej veci obžalovaných 1/ Y. Y. a obžalovaného 2/ R. Š.X., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. marca 2017, takto

rozhodol:

obžalovaný 1/ Y. Y., nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom F., Č. XX/XX,

obžalovaný 2/ R. Š., nar. XX. XX. XXXX v F. F., trvale bytom F., Ž. XXX/XX, prechodne bytom Č. F., V. XXX/XX,

sú vinní, že

dňa 27. 09. 2014 približne o 12,30 h v Podbrezovej, v objekte spoločnosti Železiarne Podbrezová, a.s., počas výkonu pomocných murárskych prác pri rekonštrukcii sociálnej budovy valcovne rúr - nový závod, Š. Ď. pri prechádzaní zábradlia lešenia stúpil na neupevnenú podlahu, následne stratil rovnováhu, chytil sa hornej ochrannej tyče konštrukcie lešenia, a v dôsledku nesprávne pripevnenej konštrukcie, ktorá bola na oboch koncoch pripevnená elektrikárskymi plastovými zdrhovacími páskami, došlo k posunu zábradlia smerom von od lešenia, následnej strate stability Š. Ď. a jeho pádu z lešenia z výšky cca 6,5 m na spevnenú plochu, čím menovaný utrpel polytraumu, pomliaždenie hlavy, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pľúc, zlomeniny tŕňových výbežkov stavcov Th 3, 4, 9 a 10, zlomeninu kĺbových výbežkov stavca Th 10, dislokovanú flekčnú zlomeninu stavca Th 11, priečnu léziu miechy vo výške Th 11 s ochrnutím oboch dolných končatín a následnou trvalou invaliditou a iné zranenia, pričom obžalovaný 1/ Y. Y. na základe objednávky spoločnosti SUNIK, s.r.o. Podbrezová v súvislosti s rekonštrukciou sociálnej budovy valcovne rúr - Nový závod spoločnosti Železiarne Podbrezová, a.s., ako zamestnanec spoločnosti X. J., L..C..I.., Bratislava zhotovil lešenie okolo vonkajšej časti uvedenej budovy v rozpore s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, hlavne keď použil na pripevnenie konštrukcie lešenia nevyhovujúce elektrikárenské zdrhovacie pásky, pričom to neuviedol v protokole o odovzdaní a prevzatí lešenia, ktoré dňa 25. 07. 2014 a v auguste 2014 obžalovaný 2/ R. Š.X., stavebný majster spoločnosti SUNIK, s.r.o. Podbrezová, poverený dohľadom nad vykonávaním stavebných prác na rekonštrukcii vonkajšej časti sociálnej budovy valcovne rúr v areáli Nového závodu Železiarní Podbrezová, a.s., prevzal, čo potvrdil podpísaním protokolu o odovzdaní a prevzatí lešenia od odovzdávajúceho spoločnosti X. J., L..C..I.., Bratislava, pričom R. Š. lešenie skontroloval len vizuálne, nekontroloval jeho kompletnosť a bezpečnosť, a to ani dodatočne pri používaní, čím obžalovaní 1/ a 2/ porušili ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 14 ods. 3 Vyhlášky č. 147/2013 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 05. 06. 2013, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a technickú normu STN 73 8101,

teda

inému z nedbanlivosti spôsobili ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchali závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej im zo zákonov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,

čím spáchali

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona (§ 138 písm. h) Trestného zákona),

za to sa odsudzujú

obžalovaný 1/ Y. Y.

Podľa § 157 ods. 2, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1,5 (jeden a pol) roka.

obžalovaný 2/ R. Š.

Podľa § 157 ods. 2, § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1, 3 písm. e) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1(jeden) rok.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení, a to: UNION zdravotná poisťovňa, so sídlom Bratislava, Bajkalská 29/A, IČO: 36 284 831 a Sociálna poisťovňa pobočka Banská Bystrica, so sídlom Banská Bystrica, Kapitulská 28 so svojím nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor podal dňa 11. 11. 2016 obžalobu na obvineného 1/ Y. Y. a obvineného 2/ R. Š. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona (§ 138 písm. h) Trestného zákona), na tom skutkovom základe, že dňa 27. 09. 2014 približne o 12,30 h v Podbrezovej, v objekte spoločnosti Železiarne Podbrezová, a.s., počas výkonu pomocných murárskych prác pri rekonštrukcii sociálnej budovy valcovne rúr - Nový závod, Š. Ď. pri prechádzaní zábradlia lešenia stúpil na neupevnenú podlahu, následne stratil rovnováhu, chytil sa hornej ochrannej tyče konštrukcie lešenia, a v dôsledku nesprávne pripevnenej konštrukcie, ktorá bola na oboch koncoch pripevnená elektrikárskymi plastovými zdrhovacími páskami, došlo k posunu zábradlia smerom von od lešenia, následnej strate stability Š. Ď. a jeho pádu z lešenia z výšky cca 6,5 m na spevnenú plochu, čím menovaný utrpel polytraumu, pomliaždenie hlavy, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pľúc, zlomeniny tŕňových výbežkov stavcov Th 3, 4, 9 a 10, zlomeninu kĺbových výbežkov stavca Th 10, dislokovanú flekčnú zlomeninu stavca Th 11, priečnu léziu miechy vo výške Th 11 s ochrnutím oboch dolných končatín a následnou trvalou invaliditou a iné zranenia, pričom obvinený 1/ Y. Y. na základe objednávky spoločnosti SUNIK, s.r.o. Podbrezová v súvislosti s rekonštrukciou sociálnej budovy valcovne rúr - Nový závod spoločnosti Železiarne Podbrezová, a.s., ako zamestnanec spoločnosti X. Bratislava zhotovil lešenie okolo vonkajšej časti uvedenej budovy, ktoré dňa 25. 07 2014 obvinený 2/ R. Š., stavebný majster spoločnosti SUNIK, s.r.o. Podbrezová, poverený dohľadom nad vykonávaním

stavebných prác na rekonštrukcii vonkajšej časti sociálnej budovy valcovne rúr v areáli Nového závodu Železiarní Podbrezová, a.s., prevzal, čo potvrdil podpísaním protokolu o odovzdaní a prevzatí lešenia od odovzdávajúceho spoločnosti X. J., L..C..I.. Bratislava, za ktorú lešenie odovzdával obvinený 1/ Y. Y., pričom obvinený 2/ R. lešenie skontroloval len vizuálne, nekontroloval jeho kompletnosť a bezpečnosť, čím porušil ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 14 ods. 3 Vyhlášky č. 147/2013 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 05. 06. 2013, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a STN 73 8101.

Obžalovaní 1/ a 2/ na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. 03. 2017 urobili vyhlásenie, že sú nevinní.

Súd na hlavnom pojednávaní okrem výsluchu obžalovaných 1/ a 2/ vykonal ďalšie dokazovanie, a to výsluchom svedka - poškodeného Š. Ď., svedkov F. W., K. Š., R. H., H. F., T. Z., T. Z., Y. W., U. Q., K.. A. L., S. W., vypočul znalca z odboru strojárstvo, odvetvie stroje a strojové zariadenia, odhad hodnoty strojov a strojových zariadení, projektovanie v strojárstve Doc. Ing. Martina Mrenicu, CSc., prečítal jeho znalecký posudok, protokol z inšpektorátu práce ohľadne predmetného pracovného úrazu, lekárske správy poškodeného, ako aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré sa vzťahujú k danej veci a k osobám obžalovaných 1/ a 2/, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

Obžalovaný 1/ Y. Y. je zamestnancom spoločnosti X. J. L..C..I.., Bratislava, pričom za účelom zhotovenia lešenia pri rekonštrukcii sociálnej budovy valcovne rúr - Nový závod Železiarne Podbrezová, a.s., ho oslovil majiteľ spoločnosti SUNIK s.r.o., K.. L.. Rozsah prác, teda v ktorej časti sa aké lešenie vyhotoví a v akom časovom období, mu už určovali majstri predmetnej stavby, a to pán Z. a obžalovaný 2/ R. Š.. Lešenie sa stavalo podľa toho, ktoré práce sa vykonávali pri rekonštrukcii predmetnej budovy. Dňa 25. 07. 2014 bol vyhotovený protokol o odovzdaní a prevzatí lešenia. Predmetné lešenie odovzdal za prenajímateľa spoločnosť X. J. L..C..I.., obžalovaný 1/ Y. Y. a predmetné lešenie za preberajúcu spoločnosť SUNIK s.r.o. prebral obžalovaný 2/ R. Š.. V preberacom protokole sú uvedené štyri plochy postaveného lešenia, 702 m2, 270 m2, 810 m2 a 432 m2. Tieto rozmery vyhotoveného lešenia boli uvedené už pri podpise preberacieho protokolu, pričom pri vyhotovení preberacieho protokolu bolo vyhotovené lešenie len o rozmeroch 702 m2 a 270 m2, následne bolo vyhotovené lešenie aj o ploche 810 m2 a až po predmetnom úraze bolo vyhotovené aj rúrkové lešenie o výmere 432 m2 okolo výťahovej šachty, kde sa stal predmetný úraz. Toto posledné lešenie nebolo vyhotovené preto, že sa z technického hľadiska nedalo postaviť lešenie ERNST ako v ostatnej časti budovy, vedeli o tom, tak pracovníci spoločnosti SUNIK s.r.o., ako aj Železiarní Podbrezová a.s. Uviedol im to len ústne, žiadny písomný záznam o tom nebol. Lešenie nebolo možné postaviť aj preto, že v tom čase, keď bol vyhotovený protokol, sa výťahová šachta len stavala. Do protokolov boli uvedené všetky plochy lešenia, a to z dôvodu fakturácie. Obžalovaný 1/ priznal, že urobil chybu, keď neuviedol v protokole, že lešenie ešte nie je vyhotovené. Čo sa týka lešenia, kde sa stal predmetný úraz, tak obžalovaný 1/ ho chcel vyhotoviť až na základe požiadania majstrov spoločnosti SUNIK s.r.o.. Potom, čo sa stal pracovný úraz, ho zavolal pán U. a pán Z. zo spoločnosti SUNIK s.r.o., aby ukončil trubkové lešenie okolo výťahovej šachty. Obžalovaný 1/ zabránil vstupu na toto neukončené lešenie tak, že tam dal vodorovný stĺpik, pričom v tej časti, kde nebolo lešenie dokončené, neboli podlážky. Až po úraze, obžalovaný 1/ zistil, že aj v tejto časti boli uložené podlážky, ktoré však neukladala jeho firma. Boli to iné podlážky, nie z lešenia ERNST a na tieto skutočnosti aj upozornil predstaviteľov spoločnosti SUNIK s.r.o. V priebehu stavby lešenia, ak zistil obžalovaný 1/, že boli do lešenia robené neoprávnené zásahy, tieto zásahy upravil a upozornil na to aj majstrov zo spoločnosti SUNIK s.r.o. V čase úrazu bolo lešenie vyhotovené okolo celej budovy, všade okrem výťahovej šachty, boli uložené podlážky, ktoré sú súčasťou lešenia ERNST a nedá sa s nimi hýbať. Aj v čase, keď obžalovaný 1/ dokončoval lešenie v iných častiach, nevidel, že by sa v časti, kde sa stal pracovný úraz, vykonávali nejaké práce, lešenie tam nebolo dokončené. Tá časť lešenia, ktorá bola odovzdaná, bola aj dokončená. Tá časť, čo nebola dokončená, bola zabezpečená dvojtyčovým zábradlím, preto tam boli aj použité elektrikárenské zdrhovacie pásky a nie kovové, nemalo sa tam vstupovať, nakoľko tam neboli ani podlážky.

Obžalovaný 2/ vo svojej výpovedi uviedol, že v predmetný deň 25. 07. 2014 boli na stavbe, okrem neho, prítomní aj ďalší majstri firmy SUNIK s.r.o. pán Z. a pán Z.. Keďže bolo potrebné lešenie preberať v predmetný deň, nakoniec to urobil, aj keď vo firme SUNIK s.r.o. robil len dva mesiace a v lešeniach sa

veľmi nevyznal. Lešenie vizuálne prezrel a v dobrej viere podpísal preberací protokol. Obžalovaný 2/ uviedol, že všetky údaje, ktoré sú uvedené v protokole o odovzdaní a prevzatí lešenia zo dňa 25. 07. 2014 neboli uvedené aj v čase podpisu tohto protokolu. Lešenie sa stavalo na etapy, podľa toho ako postupovali práce na stavbe. Najprv bolo postavené lešenie na južnej a západnej strane a následne v auguste 2014 na severnej a v časti, kde sa stal úraz. V auguste 2014 oslovil obžalovaného 1/ na dokončenie lešenia pán Z. a aj toto lešenie v auguste 2014 za firmu SUNIK s.r.o. preberal obžalovaný 2/, pričom ho prezrel len vizuálne. Obžalovaný 2/ trval na tom, že v čase prebratia lešenia v časti, kde sa stal úraz, boli podlážky, pričom sa jednalo o rovnaké lešenie, ako bolo postavené okolo ostatnej časti budovy, len zo strany obžalovaného 1/ mu bolo povedané, že v tejto časti budú podlážky trošku na inej úrovni, lebo sa to inak nedalo urobiť. Čo sa týka ochranných sietí okolo lešenia, tak tie boli postavené až po úraze, dovtedy tam neboli. Obžalovaný 2/ si nevšimol, že v časti úrazu, bolo lešenie uchytené len elektrikárenskými zdrhovacími páskami a ani neriešil nejaké problémy s lešením, a to ani s obžalovaným 1/.Čo sa týka stavby lešenia okolo výťahovej šachty, bolo mu povedané zo strany obžalovaného 1/, že je tam nejaký problém, ale nakoniec mu bolo povedané, že sa to vyriešilo, že sa tam tie podlážky dali dať, aj keď neboli ukotvené. Tieto podlážky tam boli dané zo strany tých, čo stavali lešenie. Obžalovaný 2/ nevedel uviesť, v akom stave bolo lešenie bezprostredne pred úrazom. V tej časti ešte nebolo začaté zatepľovanie a poškodený cez to lešenie len prechádzal. Až po úraze si obžalovaný 2/ všimol, že sa tam nachádzali iné podlážky, ako tie, ktoré boli pri prebratí lešenia. Takéto podlážky sa nachádzali na predmetnej stavbe, nakoľko aj vo vnútri stavby bolo postavené lešenie, ale obžalovaný 2/ nevedel uviesť, ako sa tam tento druh podlážky dostal. Pri preberaní lešenia v auguste 2014 mu nebolo zo strany obžalovaného 1/ uvedené, že v tej časti, kde sa stal úraz, nebolo lešenie dokončené, bol v tom, že bolo dokončené. Hlavným majstrom na predmetnej stavbe bol pán Z., pričom obžalovaný 2/ mal funkciu pomocného majstra. Čo sa týka zatepľovacích prác okolo budovy, tak zatepľovanie vykonávala firma pána W., ktorú oslovil majster pán Z.. Následne už potom prácu pána W. kontroloval obžalovaný 2/. Zo strany robotníkov, ktorí vykonávali zateplenie, mu nebolo povedané, že lešenie má nejaké vady. Nevidel, že by títo robotníci posúvali jednotlivé podlážky. Podľa neho boli podlážky v časti výťahovej šachty na všetkých podlažiach. Pred úrazom obžalovaný 2/ osobne nekontroloval stav lešenia. Čo sa týka stavu lešenia po úraze, tak chýbali na jednotlivých podlažiach podlážky, bolo odtrhnuté zábradlie a na treťom podlaží, odkiaľ spadol poškodený, sa nachádzala iná podlážka, ako v ostatnej časti, bola to podlážka s hliníkového lešenia. V čase preberania lešenia, obžalovaný 2/ nebol odborne spôsobilý na preberanie takéhoto lešenia, nemal s tým skúsenosti a nedisponoval ani žiadnym odborným preukazom ohľadne práce s lešením v zmysle predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Z výpovede svedka - poškodeného Š. Ď. súd zistil, že v deň úrazu dňa 27. 09. 2014 pracoval pri zatepľovaní predmetnej budovy v mieste úrazu. Najprv sám, potom spolu so svojím zamestnávateľom pánom W.. Bezprostredne pred úrazom išiel po svojej strane po lešení, kde zatepľoval, ku kladke po materiál, pritom musel prekročiť zábradlie, dostal balans, chcel sa zachytiť zábradlia, zábradlie sa posunulo a on sa dostal do voľného priestoru a prepadol dole. V čase, keď začali pracovať na zatepľovaní, nevie, v akom stave bolo lešenie okolo výťahovej šachty. Poškodený v podstate pracoval v mieste úrazu len v deň úrazu. Všimol si však, že toto lešenie okolo výťahovej šachty bolo iné ako v ostatnej časti, malo provizórne zábradlie ako aj podlážky. Keďže sa nerozumel do toho, bol presvedčený, že je lešenie v poriadku. Poškodený absolvoval školenie o ochrane a bezpečnosti pri práci na lešení. Zároveň bol poučený, že pri práci na lešení nemá prekračovať zábradlie, ale toto zábradlie, ktoré prekračoval, nebolo zábradlie z technického hľadiska, nakoľko za ním pokračovalo lešenie, boli tam podlážky a bola tam umiestnená kladka na vyťahovanie materiálu. Túto kladku postavili pracovníci pána W., nevedel uviesť, kto konkrétne. Poškodený bol pritom, keď jednotliví robotníci, vrátane zamestnávateľa pána W., rozprávali o tom, že predmetné lešenie je iné, že sú tam zdrhovacie pásky, že sú tam použité iné podlážky nie originál, ale ďalej to neriešili. Poškodený dostal od svojho zamestnávateľa pána W., u ktorého vykonával prácu na základe dohody o vykonaní práce, pracovné pomôcky, dostal prilbu, ale nie pracovnú obuv. Čo sa týka konkrétnej práce pri zatepľovaní, tak túto prácu mu prideľoval pán W.. Pred úrazom na prvom a druhom podlaží neboli v mieste úrazu podlážky, keďže sa úraz stal na treťom podlaží, na štvrtom a piatom podlážky asi boli, ale v ostatných podlažiach sa poškodený k tomu vyjadriť nevedel. Nebol svedkom toho, že by si jeho spolupracovníci tieto podlážky posúvali alebo nejako s nimi manipulovali. Čo sa týka zábradlia, ktoré prekračoval poškodený, bolo uchytené klasickým spôsobom na západky a o stenu.

Z výsluchu svedka F. W. súd zistil, že ho oslovil za firmu SUNIK s.r.o. pán Z., aby vykonal zateplenie predmetnej budovy. Túto prácu vykonával on a jeho pracovníci na základe ústnej objednávky, pričom

mu bolo povedané, že to treba vyhotoviť rýchlo. Zatepľovanie vykonávali okolo celej budovy vrátane výťahovej šachty a práce začali koncom augusta 2014. Jednotlivú prácu prideľoval zamestnancom svedok, ale oni veľakrát postupovali aj samostatne, vedeli, čo majú robiť. Svedok chodil na stavbu, ale nebol tam celý čas, aj keď tam pracoval, zo stavby aj odchádzal. Čo sa týka podlážok na lešení v časti výťahovej šachty, tak podlážky neboli na prvých dvoch podlažiach, na ostatných podlažiach podlážky boli, ale svedok nevidel, že by ich posúvali jeho zamestnanci. Ani na jednu otázku, či bol svedok svedkom toho, ako sa jeho zamestnanci sťažovali na lešenie v mieste úrazu, svedok neodpovedal. Vždy len uvádzal, že on nevedel, že on nie je odborne spôsobilý na to, aby vedel posúdiť kvalitu toho lešenia, a že videl preberací protokol. V čase úrazu pracoval v mieste úrazu. Jeho zamestnanci pracovali na základe dohody o vykonaní práce.

Z výsluchu svedka K. Š., robotníka, ktorý pracoval na základe dohody o vykonaní práce pri zatepľovaní predmetnej budovy u F. W., súd zistil, že v čase, keď začali pracovať na zatepľovaní budovy, tak okolo výťahovej šachty na lešení chýbali podlážky na prvom, druhom, asi aj treťom a štvrtom podlaží. Boli k dispozícii tak dve až štyri podlážky, ktoré si robotníci pri zatepľovaní posúvali. Túto skutočnosť videli všetci, ktorí tam pracovali, teda aj F. W., ako aj pracovníci SUNIK s.r.o. Svedok si pri zatepľovaní posúval jednotlivé podlážky. Čo sa týka sťažnosti na lešenie, vie o tom, že sa na lešenie sťažoval H., on však pritom prítomný nebol a on sám sa nesťažoval. Čo sa týka pracovných pomôcok, tak im boli pridelené prilby, pracovné topánky im pridelené neboli a ani používanie pracovných pomôcok nebolo zo žiadnej strany kontrolované. V tej časti, ako sa stal úraz, bola umiestnená kladka, umiesťovali ju tam pracovníci pána W. a pán W. vedel o tom, že pracovníci v tej časti lešenia pracujú. Čo sa týka ochranných sietí, tak tie okolo lešenia postavené neboli.

Z výsluchu svedka R. H., robotníka, ktorý pracoval pri zatepľovaní na predmetnej stavbe, na základe dohody o vykonaní práce u F. W., súd zistil, že v časti, kde sa stal úraz, svedok nepracoval, ale raz tade prešiel, ale na vyššom podlaží, zistil, že sa to lešenie hýbe. O tom povedal aj predákovi zo SUNIK s.r.o., on mu na to povedal, že sa na to pozrú. Svedok to ďalej neriešil. Čo sa týka podlážok v časti výťahovej šachty, tak všade podlážky neboli, ale on nevidel, že by si jeho spolupracovníci tieto podlážky posúvali. Keď prechádzal v tej časti lešenia, lešenie tam bolo iného charakteru, aby sa dostal na podlážku, musel prekročiť zábradlie, lebo inak by sa do tej časti budovy nedostal. Medzi kolegami sa rozprávali o tom, že je v časti výklenku iné lešenie, ako v ostatnej časti, a že nie je úplne priechodné, určite tam bol vtedy prítomný svedok Š..

Z výsluchu svedka H. F., ktorý tiež vykonával práce ako robotník pri zatepľovaní predmetnej budovy, súd zistil, že pracoval na ľavej časti zatepľovania výťahovej šachty, pričom úraz sa stal v pravej časti. V ľavej časti, kde pracoval, sa tam podlážky nachádzali, taktiež ako ostatní zamestnanci prekračoval zábradlie pri tejto práci, inak by nemohol vykonávať prácu. Až deň po úraze zistil, že sa začalo prerábať lešenie aj na ľavej strane, dávali sa tam lešenárske rúry, ktoré sa uchytávali železnými svorkami, ako to bolo na pravej strane, kde pracoval. O tom, že v časti úrazu boli rúrky uchytené len elektrikárenskými svorkami zistil až po úraze. Zároveň sa tam potom dodatočne dali aj ochranné siete, ktoré tam predtým neboli.

Z výsluchu svedka T. Z., pracovníka spoločnosti SUNIK s.r.o., ktorý vykonával funkciu hlavného majstra na predmetnej stavbe, súd zistil, že na predmetnej stavbe za firmu SUNIK s.r.o. pracovali traja majstri, bol to svedok Z., ktorý mal na starosti profesie a finančnú stránku stavby, fakturáciu, ďalej T. Z., ktorý mal na starosti interiér a obžalovaný 2/, ktorý mal na starosti exteriér. Čo sa týka preplatenia faktúry za vyhotovenie lešenia od firmy X. J. L..C..I.., tak túto faktúru spracovával svedok a dal ju na preplatenie do učtárne. Na všetky otázky sudkyne ohľadne stavu lešenia, jeho kvality, v akom rozsahu bolo lešenie postavené v čase preplácania predmetnej faktúry, za stavbu lešenia, prípadne ako sa na tom lešení pracovalo, hlavne v mieste pracovného úrazu, svedok odpovedal, že si nespomína. Ďalej poprel, že by mu obžalovaný 1/ uviedol, že v časti výťahovej šachty je lešenie nedokončené, že sa nemá používať. Takisto nevedel, že by pracovníci v tejto časti lešenia si posúvali podlážky, a ani sa mu nikto na kvalitu lešenia nesťažoval. Svedok oslovil pána W., aby vykonal zatepľovacie práce, ale prácu mu už zadával obžalovaný 2/. Svedok neukazoval svedkovi W. preberací protokol ohľadne lešenia.

Z výsluchu svedka T. Z., pracovníka firmy SUNIK s.r.o., súd zistil, že pracoval na predmetnej stavbe ako jeden z vedúcich, pričom na starosti interiér stavby. Svedok poprel, že by sa robotník, ktorý zatepľoval predmetnú budovu, sťažoval u neho na kvalitu lešenia. Svedok sa nevedel bližšie vyjadriť ani k preberaniu lešenia, jeho stavu a ani nekomunikoval s obžalovaným 1/ ohľadne lešenia.

Svedok Y. W. uviedol, že nevykonával na predmetnej stavbe koordinátora bezpečnosti pri práci, nakoľko na to nemá odbornú spôsobilosť. Jeho úlohou bolo len zásobovanie, takže sa nevedel ani bližšie vyjadriť k stavbe alebo charakteru predmetného lešenia.

Z výsluchu svedka Viliama Hláčika, ktorý vykonal školenie ochrany a bezpečnosti zdravia pri práci vo výškach pre robotníkov F. W., ktorí vykonávali zatepľovacie práce na predmetnej budove, súd zistil, že títo pracovníci vrámci tohto školenia boli poučení, aké ochranné pomôcky majú používať, v akom stave má byť lešenie, podlážky. Bolo im vysvetlené, že s predmetným lešením môže manipulovať, teda vykonávať zásahy do lešenia, len ten, kto má na to oprávnenie. Zároveň pracovníci boli poučení, ako sa majú pohybovať po lešení, že môžu chodiť len po rebríkoch, nesmú stúpať na lešenie a prekračovať akékoľvek prekážky. Zvlášť preto mali aj zdôraznené, čo treba považovať za prekážku.

Z výsluchu znalca Doc. Ing. Martina Mrenicu, CSc., súd zistil, že znalec v celom rozsahu zotrval na svojom písomnom vyhotovení znaleckého posudku. Na predmetnej stavbe bolo použité fasádne rámové šesťpodlažné lešenie typu ERNST, čo je konštrukcia, ktorá obsahuje obvykle každé dva metre nad sebou podlahovú plochu, po ktorej je možné bezpečne sa pohybovať. Vertikálne rámy tohto lešenia sú vo výške dva metre a dole sú uzavreté. Vonkajšia stojková rúra je vnútornou stranou vo výške vrchnej priečkovej konštrukcie a podkladovej konštrukcie vybavená samostatným istiacim výklopným kolíčkom k zasunutiu do vertikálnej diagonály a dvoma výklopnými kolíčkami k zasunutiu do madla zábradlia. Podkladové dosky pozostávajú zo spojovacej konštrukcie hliník - preglejka. Obidve čelné strany sú vybavené dvoma západkami, ktoré sa zavesia do priečnej konštrukcie vertikálnych rámov. Vertikálne diagonály pozostávajú z rúr na obidvoch stranách ukončené otvormi k pripojeniu na samostatné istiace výklopné kolíčky. Podľa znalca firma X. J. L..C..I.. nedodržala všetky bezpečnostné požiadavky pri stavbe lešenia podľa osobitných predpisov, keď znalec vychádzal jednak z protokolu Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici ako štátneho dozoru nad bezpečnosťou práce zo dňa 11. 11. 2014. Zhotoviteľ lešenia vykonal montáž lešenia v mieste vzniku úrazu tak, že dvojtyčové ochranné zábradlie, pravá bočná strana novej prístavby, neprípustne uchytil na oboch koncoch v dvoch rovinách nad sebou plastovými zdrhovacími páskami (šírka 5 mm, hrúbka 1 mm, dĺžka 280 mm) a tak vytvoril nepevné spoje zábradlia s ostatnou konštrukciou lešenia, čím porušil ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. V mieste úrazu v pravom vnútornom rohu novej prístavby a pôvodnej stavby malo lešenie prehradenú pracovnú podlahu dvojtyčovým ochranným zábradlím o výške 1,1 m, čím bol zamedzený voľný prístup k miestu vytiahnutia stavebného materiálu na treťom podlaží a taktiež voľného pobytu osôb po celom podlaží lešenia. Pracovné podlahy na šiestich podlažiach v mieste úrazu boli len voľne položené bez zaistenia proti posunutiu alebo pootočeniu, čím bolo taktiež porušené ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a) Zákona č. 124/2006 Z.z. Podlahy na lešení musia byť vždy pevne uchytené. Znalec iba predpokladá, že prehradenie pracovnej plochy dvojtyčovým ochranným zábradlím vo výške 1,1 m malo asi slúžiť na to, aby pracovníci ďalej nepokračovali v chôdzi po lešení. Táto skutočnosť však mala byť uvedená v preberacom protokole zo strany zhotoviteľa lešenia zo dňa 25. 07. 2014, teda mal zhotoviteľ preukázateľne upozorniť preberajúcu stranu, že lešenie je v mieste úrazu nesprávne zhotovené, nie je úplne dokončené a vybavené a nie je ho možné bezpečne používať v mieste úrazu, čím zhotoviteľ porušil ustanovenie tak § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. ako aj § 14 ods. 3 Vyhlášky č. 147/2013 Z.z. Zároveň podľa znalca zhotoviteľ lešenia nedostatočne zabránil, aby na takéto neúplne zhotovené lešenie nevstupovali pracovníci, dvojtyčové zábradlie podľa znalca nebolo dostatočné. Zhotoviteľ tam mal použiť kovovo drevenú priečku, prípadne mal použiť piktogramy alebo iné symboly ohľadne nevstupovania na túto plochu. Znalec vylúčil aj v prípade provizórneho postavenia lešenia použitie zo strany zhotoviteľa lešenia len elektrikárenské plastové zdrhovacie pásky, ktorú slúžia len na spájanie elektrických káblov a nie na spájanie lešenie. Spájanie zábradlia lešenia sa vykonáva pevnými kovovými spojkami predpísaným spôsobom podľa návodu na použitie na výstavbu lešenárskeho systému ERNST. Na predmetnej stavbe nebol ustanovený koordinátor bezpečnosti práce, preto každý zamestnávateľ zodpovedal za svojich zamestnancov. Čo sa týka podlážok v mieste úrazu, znalec uviedol, že na druhom a treťom podlaží neboli umiestnené pôvodné podlážky typu ERNST. Každá podlážka lešenia typu ERNST je montovaná tak, že je súčasťou lešenia a nie je možné ju osobitne položiť, resp. demontovať. Takže podlážky na treťom podlaží, kde sa stal úraz, boli dodané dodatočne. Znalec je aj tak názoru, že aj v tej časti, kde sa stal úraz, bolo postavené lešenie ERNST nakoľko vertikálne stojky sú originál z lešenia ERNST, bol len problém, že to lešenie nebolo úplne dokončené na druhom a treťom podlaží, preto aj podlážky na druhom a treťom podlaží neboli originálne podlážky od firmy ERNST. Čo sa týka charakteru lešenia ERNST nie je možné už zabudovanú podlážku z iného

podlažia vytiahnuť a dať na iné podlažie, nakoľko by bolo potrebné demontovať celé lešenie. Znalcovi boli dané k nahliadnutiu fotografie predmetného lešenia, pričom znalec uviedol, že podlážka na treťom podlaží nie je originálna podlážka z lešenia ERNST, ale podlážka na štvrtom podlaží sa javí ako podlážka typu ERNST, pričom znalec sa podľa fotografie nevedel vyjadriť, či je tam položená napevno. Znalec zároveň poukázal na to, že pri preberaní lešenia treba lešenie zo strany preberajúceho skontrolovať aj pochôdzkou po lešení, nielen vizuálne. Zároveň technická norma č. STN 738108 uvádza, že bezpečnosť lešenia treba kontrolovať každý deň pred začatím práce na lešení.

Vo svojom znaleckom posudku sa znalec zaoberal povinnosťami zamestnávateľa zamestnanca pri ochrane bezpečnosti práce. Zároveň poukázal na to, že poškodený Š. Ď. v čase úrazu nemal na hlave ochrannú prilbu a na nohách mal obuté nevhodné tenisky. Pri práci používal predpísaný pracovný odev. Pred úrazom na lešení nebola vyhotovená ochranná sieť pre zábradlie lešenia vo väčšej výške ako dva metre, čím bola porušená Vyhláška č. 147/2013 Z.z.

Z výsluchu svedka K.. A. L., konateľa spoločnosti SUNIK s.r.o., súd zistil, že on u firmy X. J. L..C..I.. ústne objednával zhotovenie lešenia, pričom rokoval s pánom Y., pričom nekonkretizoval s ním, ako sa lešenie bude stavať. Hlavným majstrom na stavbe bol pán Z., pričom si jednotliví majstri vzájomne rozdelili kompetencie, a svedok do toho nezasahoval. Svedok priznal, že je jeho chybou, že nebol ustanovený koordinátor bezpečnosti práce na stavbe, pán Y. W. len koordinoval vzťahy medzi firmou a spoločnosťou MIROMAX, ktorá im robila školenie ohľadne ochrany a bezpečnosti pri práci. Potom, čo sa stal pracovný úraz, svedok nežiadal obžalovaného 1/, aby dokončil lešenie, on bol v tom, že lešenie je dokončené. Neriešil to ani s hlavným vedúcim stavby pánom Z..

Z listinných dokladov vzťahujúcich sa k predmetnému skutku súd zistil, že Inšpektorát práce Banská Bystrica vo svojom protokole zo dňa 11. 11. 2014 zistil nedostatky tak na strane zamestnávateľa F. W.

- L. ako aj na strane ďalšieho zamestnávateľa - X. J. L..C..I.. Bratislava, ktoré sú v príčinnej súvislosti s predmetným skutkom. Zamestnávateľ F. W. umožnil poškodenému vykonávať stavebné práce na lešení typu ERNST v mieste vzniku úrazu napriek tomu, že vedel, že dvojtyčové ochranné zábradlie na treťom podlaží bolo neprípustne uchytené na oboch koncoch v dvoch rovinách nad sebou plastovými zdrhovacími páskami, čím bol vytvorený nepevný spoj zábradlia s ostatnou konštrukciou lešenia. Zároveň neupozornil a nepožadoval od zástupcu zhotoviteľa stavby nápravu nesprávne a neprípustne zhotovených zábradlí v mieste vzniku úrazu poškodeného, i keď vedel, že zábradlie na oboch koncoch dvoch rovín nad sebou je zachytené len zdrhovacími páskami. Zhotoviteľ lešenia spoločnosť X. J. L..C..I.. vykonala montáž lešenie v mieste vzniku úrazu tak, že dvojtyčové ochranné zábradlie na treťom podlaží neprípustne uchytila na oboch koncoch plastovými zdrhovacími páskami. Lešenie malo v každom podlaží v pravom vnútornom rohu novej prístavby a pôvodnej stavby prehradenú pracovnú podlahu dvojtyčovým ochranným zábradlím vo výške 1,1 m, čím bol zamedzený voľný prístup k miestu vytiahnutia stavebného materiálu na treťom podlaží a taktiež voľnému pohybu osôb. Podlahové dielce boli medzi dvomi súbežnými podlahami voľne položené bez zaistenia proti posunutiu alebo pootočeniu a pri pracovnej podlahe v každom zo šiestich podlaží nebola zhotovená zarážka pri podlahe. Ďalej zhotoviteľ lešenia v protokole o odovzdaní a prevzatí lešenia preukázateľne neupozornil preberajúceho na to, že lešenie je v mieste úrazu nesprávne zhotovené, nie je úplne dokončené a vybavené a že nie je ho možné bezpečne užívať. Zároveň v protokole neuviedol identifikáciu odovzdávajúceho lešenia, čím porušil ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z.

Z lekárskych správ, a to Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nemocnice s poliklinikou Brezno a ďalších lekárov, mal súd preukázané, že poškodený v dôsledku úrazu utrpel takú ťažkú ujmu na zdraví, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poškodený v dôsledku pracovného úrazu utrpel poškodenie miechy s klinickým obrazom paraplégie.

Z rozhodnutia Národného inšpektorátu práce zo dňa 19. 06. 2015 súd zistil, že podnikateľovi F. W. bola rozhodnutím Inšpektorátu práce Banská Bystrica uložená pokuta vo výške 33.000,- €, ktorú následne Národný inšpektorát práce svojím rozhodnutím zrušil s odôvodnením, že v zmysle protokolu o odovzdaní a prevzatí lešenia vyplýva, že lešenie bolo odovzdané napriek tomu, že nebolo úplne dokončené a vybavené. Zároveň uložil Inšpektorátu práce Banská Bystrica, aby vo svojom rozhodnutí jednoznačne preukázal porušenie povinnosti zo strany F. W..

Z Protokolu o odovzdaní a prevzatí lešenia zo dňa 25. 07. 2014 vyplýva, že predmetné lešenie bolo dodané na stavbu Železiarní Podbrezová a.s., Administratívna budova valcovne rúr - Nový závod, pričom sa jednalo o rámové lešenie ERNST - hliníkové - pozinkované. Celkové rozmery pohľadovej plochy postaveného lešenia boli - 39 x 18 - 702 m2; 15 x 18 - 270 m2; 45 x 18 - 810 m2 a 27 x 16 - 432 m2, spolu 2214 m2. Montáž lešenia bola ukončená dňa 25. 07. 2014 a predpokladaná doba užívania lešenia bola dňa 30. 09. XXXX. Pracovník, ktorý bol zodpovedný za užívanie lešenia bol R.t - majster. Zároveň z protokolu vyplýva, že lešenie bolo postavené podľa platným noriem schváleného projektu a požiadavky nájomcu, ktorým bola firma SUNIK s.r.o. Za prenajímateľa a zodpovedným pracovníkom za montáž lešenia, ktorý aj lešenie odovzdával bol obžalovaný 1/ a pracovníkom zodpovedným za užívanie lešenia, ktorý aj lešenie prebral bol obžalovaný 2/.

Zo zápisnice z vyšetrenia ťažkého pracovného úrazu poškodeného zo dňa 27. 10. 2014, ktorú vypracoval Viliam Hláčik, autorizovaný bezpečnostný technik, vyplýva, že pracovný úraz poškodeného sa stal tak, že pri prechádzaní poškodeného po podlážke, keď sa išiel poškodený pozrieť na koniec lešenia vo výklenku, prekročil zábradlie smerom ku zdvíhacej kladke, stupil na podlážku, urobil krok - dva kroky, pričom sa chytil zábradlia na lešení, ktoré sa uvoľnilo. Zamestnávateľ F. W. oboznámil poškodeného s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ako aj s rizikami a ohrozeniami pri práci dňa 03. 09. 2014. Bezpečnostný technik teda zistil porušenie bezpečnostných predpisov poškodeného tým, že na lešení prekračoval rúrky lešenia na mieste, kde lešenie bolo týmito lešenárskymi rúrkami ukončené. Zo strany dodávateľa lešenia boli zistené také nedostatky, že konštrukčné súčasti lešenia neboli zaistené proti posunutiu alebo pootočeniu a lešenie nemalo zabezpečenú tuhosť a stabilitu, najmä jeho vystužením, kotvením a vzopretím. Na zaistenie boli použité umelé káblové príchytky.

Z oznámenia o identifikačných údajov predmetnej stavby súd zistil, že stavebníkom predmetnej stavby bola spoločnosť Železiarne Podbrezová, a.s., Kolkáreň 35, Podbrezová a pre stavebné práce bola vybratá firmy SUNIK s.r.o. Podbrezová. Stavby vedúcim bol K.. A. L. a koordinátor bezpečnosti bol Y. W., zamestnanec spoločnosti SUNIK s.r.o. Plánovaný termín začatia prác bol apríl 2014 a termín dokončenia prác bol október 2014. Zároveň Železiarne Podbrezová a.s. ako objednávateľ uzavreli so spoločnosťou SUNIK s.r.o. ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, ktorej predmetom boli stavebné úpravy Sociálnej budovy podľa projektovej dokumentácie.

Z ďalšieho Protokolu o odovzdaní a prevzatí lešenia zo dňa 08. 10. 2014 vyplýva, že obžalovaný 1/ ako zástupca firmy X. J. L..C..I.. odovzdal lešenie na severnej stene od dĺžke 45 m, výške 15 m a šírke 45 m a ďalej o dĺžke 27 m, výške 13 m a šírke 9 m na východnej stene. Montáž lešenia bola ukončená 08. 10. 2014 a doba užívania bola do 30. 11. 2014.

Z Rozhodnutia Národného inšpektorátu práce Košice zo dňa 19. 06. 2015 vyplýva, že spoločnosti X. J. L..C..I.. Bratislava za porušenie § 6 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. a v nadväznosti § 14 ods. 3 Vyhlášky č. 147/2013 Z.z., spočívajúca v tom, že účastník konania ako zhotoviteľ lešenia vykonal montáž lešenia typu ERNST v mieste vzniku úrazu tak, že ochranné zábradlie neprípustne uchytil na oboch koncoch dvoch rovín nad sebou plastovými zdrhovacími páskami, čim vytvoril nepevné spoje zábradlia, uložil pokutu vo výške 50.000,- €. Voči tomuto rozhodnutiu spoločnosť X. J. L..C..I.. podala odvolanie, o ktorom ešte doteraz nebolo rozhodnuté.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a), d) Zákona č. 124/2016 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný vykonávať opatrenie so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.

Podľa § 6 ods. 7 Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracovisku alebo v jeho priestoroch.

Podľa § 7 ods. 1 písm. b), c) Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví a s ochranou pred nimi a so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.

Podľa § 12 ods. 1 písm. b) Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnanec má právo odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený život alebo zdravie alebo život alebo zdravie iných osôb.

Podľa § 12 ods. 2 písm. h), g) Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné predpisy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený. Používať určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky a dodržiavať zákaz vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti ustanovené osobitnými predpismi, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť jeho život alebo zdravie.

Podľa § 14 ods. 3, prílohy č. 6, 4.1 a 4.2 Vyhlášky č. 147/2013 Z.z., lešenie alebo jeho časť sa môže odovzdať na používanie len po jeho úplnom dokončení a vybavení. Ak lešenie alebo jeho časť nie je úplne dokončená, musí sa zabrániť vstupu na nedokončené lešenie alebo na nedokončenú časť lešenia.

O odovzdaní a prevzatí lešenia alebo jeho časti na používanie sa vyhotoví osobou na montáž a demontáž lešenia záznam o odovzdaní a prevzatí podľa druhu lešenia, ktorý obsahuje označenie odovzdávajúce a preberajúceho, identifikáciu odovzdávaného lešenia, podpisy odovzdávajúcej a preberajúcej zodpovednej osoby a dátum.

Podľa § 14 ods. 3, prílohy č. 4, 7.1, 7.2 Vyhlášky č. 147/2013 z.z., priestory, nad ktorými sa pracuje, musia sa zabezpečiť tak, aby nedošlo k ohrozeniu osôb vykonávajúcich stavebné práce a iných osôb.

Ohrozený priestor sa zabezpečí: a) vylúčením prevádzky, b) použitím ochrannej konštrukcie, záchytnej konštrukcie alebo lešenia vybaveného záchytnými sieťami, ktoré vymedzujú ohrozený priestor a zachytávajú prípadný pád, c) ohradením dvojtyčovým zábradlím s výškou najmenej 1 m s tyčami upevnenými na nosných stĺpoch s dostatočnou stabilitou, d) strážením priestoru počas ohrozenia osobou určenou zhotoviteľom.

Podľa technickej normy STN 738101, prevádzka na lešení môže byť zahájená až po jeho úplnom dokončení, vybavení a vystrojení podľa tejto normy a noriem pridružených. Pred zahájením prevádzky musí byť lešenie odovzdané a prevzaté do užívania zápisom do stavebného denníka alebo iného prevádzkového dokladu, lešenie sa môže používať len k účelom, pre ktoré bolo projektované a prevedené, odovzdané a prevzaté do prevádzky. Okrem pravidelnej prehliadky sa vykonáva denne pred zahájením práce prehliadka konštrukcie lešenia ako celku, pri ktorej sa kontroluje hlavne kompletnosť (zábradlia, podláh, výstupov a pod.).

Po zhodnotení hore vykonaného dokazovania, hlavne výpovedí obžalovaných 1/ a 2/, svedkov, ako aj znaleckého posudku znalca z odvetvia strojárenstvo, ako aj ďalších listinných dôkazov, dospel súd k záveru, že obžalovaní 1/ a 2/ sa dopustili skutku, ktorý im kladie za vinu obžaloba. Pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 Trestného zákona, zákon vyžaduje, aby obžalovaní porušili povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona, v tomto prípade zo zákonov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, a čo aj len z nedbanlivosti, a aby medzi porušením takýchto povinností a následkom, v tomto prípade ťažkej ujmy na zdrví poškodeného Š. Ď., bola príčinná súvislosť.

Na základe Zmluvy o dielo Železiarne Podbrezová a.s. si objednali od spoločnosti SUNIK s.r.o. rekonštrukciu Sociálnej budovy valcovne rúr - Nový závod. Termín dokončenia stavby bol október 2014. V dôsledku zateplenia predmetnej budovy konateľ firmy SUNIK s.r.o. K.. A. L. oslovil zástupcu X. J. L..C..I.. Y. Y. - obžalovaného 1/, aby zhotovil lešenie okolo predmetnej budovy. Dňa 25. 07. 2014 vyhotovil obžalovaný 1/ Protokol o odovzdaní a prevzatí lešenia, kde presne uviedol, že bolo vyhotovené lešenie o ploche 2214 m2, pričom táto plocha pozostávala z plôch - 702 m2, 270 m2, 810 m2 a 432 m2. Tak z výpovede obžalovaného 1/ ako aj následne z výpovede svedka Z., ktorý spracovával faktúru za predmetné lešenie vyplýva, že v odovzdávacom protokole bolo uvedené celé lešenie napriek tomu, že lešenie v takomto rozsahu vyhotovené nebolo. Z výsluchov obžalovaného 1/ aj obžalovaného 2/ mal súd preukázané, že v čase podpísania protokolu o odovzdaní a prevzatí lešenia bolo vyhotovené lešenie len na južnej a západnej strane. Medzi obžalovaným 1/ a firmou SUNIK s.r.o. existovala dohoda, že lešenie sa bude stavať na etapy, tak ako bude pokračovať práca, ale aj preto, nakoľko postavenie lešenia okolo celej budovy by bolo drahé. Ďalšia časť lešenia sa potom odovzdávala v auguste 2014, pričom obžalovaný 1/ a obžalovaný 2/ sa nevedeli zhodnúť, aký rozsah lešenia bol v auguste 2014 odovzdaný. Kým obžalovaný 1/ uvádzal, že lešenie, v tej časti, kde sa stal úraz, o rozmeroch 432 m2 odovzdaný nebol, nakoľko sa tam nedalo postaviť lešenie ERNST, bolo tam treba postaviť trubkové lešenie, pričom o tom firma SUNIK s.r.o., ako aj obžalovaný 2/ vedeli, tak obžalovaný 2/ uvádzal, že v auguste 2014 bol odovzdaný zvyšok lešenia, teda aj lešenie okolo výťahovej šachty, kde sa stal úraz. Obžalovaný 1/ trval na tom, že ani v auguste 2014 neodovzdal lešenie okolo výťahovej šachty, vykonal potrebné opatrenia, aby sa do tejto časti nevstupovalo tým, že tam dal zábrany, a to dvojtyčové zábradlie o výške 1,1 m a v tejto časti ani neboli podlážky. Naopak obžalovaný 2/ uvádza, že v auguste 2014 bolo dokončené aj toto lešenie, nakoľko sa tam nachádzali podlážky, podľa jeho vedomosti to boli podlážky z lešenia typu ERNST, ako bolo vyhotovené v ostatnej časti budovy. Súd z fotografií predmetného lešenia bezprostredne ako po úraze, ktoré predložil obžalovaný 1/ a ktoré ani nenamietal obžalovaný 2/ vyplýva, že v mieste úrazu, teda v časti budovy okolo výťahovej šachty, na prvých dvoch podlažiach neboli podlážky, na treťom podlaží, kde sa stal úraz, bola podlážka, ale iného typu ako podlážka z lešenia typu ERNST a na štvrtom podlaží bola podlážka, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou, podľa výpovede znalca, pochádzala z lešenia typu ERNST. Kým podlážka na treťom podlaží bola len voľne položená, čo bola aj jedna z príčin vzniku pracovného úrazu, tak na štvrtom podlaží sa podľa fotografie nedalo určiť, či táto podlážka je pevnou súčasťou lešenia typu ERNST, alebo je len voľne položená. Obžalovaný 1/ trval na tom, že v tejto časti sa nedalo postaviť lešenie typu ERNST, malo sa stavať trubkové lešenie a bol by tak urobil na základe dohody s firmou SUNIK s.r.o. až potom, ako by ho o to boli požiadali. Požiadali ho o to až po úraze, o čom vyhotovili ďalší preberací protokol zo dňa 14. 10. 2014. Naopak znalec vo svojom znaleckom posudku uvádza, že aj v tejto časti, okolo výťahovej šachty, bolo postavené lešenie typu ERNST, akurát neboli tam použité originálne podlážky typu ERNST, okrem štvrtého podlažia, o ktorom sa znalec domnieva, že tam bola použitá podlážka typu ERNST. Ďalej znalec uviedol, že obžalovaný 1/ nedostatočne zabránil vstupu na túto časť lešenia, dvojtyčové zábradlie vo výške 1,1 m je v tomto prípade nedostatočné. Mal použiť pevné dielce, prípadne nejaké piktogramy alebo upozornenia, čo obžalovaný 1/ neurobil. Obžalovaný 1/ síce uvádza, že v tejto časti neboli podlážky, ale túto skutočnosť popiera obžalovaný 2/, ktorý uvádza, že aj v tejto časti boli dané podlážky, nakoniec na štvrtom podlaží sa nachádzala podlážka z lešenia typu ERNST, aj keď nebolo preukázané, či táto podlážka bola súčasťou lešenia, alebo bola položená voľne tak ako podlážka na treťom podlaží, ktorá však nepochádzala z lešenia typu ERNST. Znalec takisto vylúčil použitie elektrikárenských zdrhovacích pások aj na lešení, ktoré bolo iba provizórne urobené podľa vyjadrenia obžalovaného 1/. Použitie elektrikárenských zdrhovacích pások pre stavbu lešenia je absolútne nevyhovujúce. Hlavnou príčinou vzniku pracovného úrazu bolo to, že poškodený Š. Ď.G. stúpil na podlahu, ktorá nebola pevne spojená s lešením, dostal balans, zachytil sa zábradlia, ktoré však bolo spojené len elektrikárenskými zdrhovacími plastovými páskami, tie sa pretrhli a poškodený spadol do voľného priestoru. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa plne stotožňuje so závermi znaleckého posudku znalca z odvetvia strojárenstvo, že obžalovaný 1/, ako jeden zo zhotoviteľov lešenia, ako osoba, ktorá odovzdávala lešenie na užívanie v zmysle preberacieho protokolu, ktorá aj vystavovala faktúru objednávateľovi firmy SUNIK s.r.o. za dané lešenie, porušil ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), d) Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, keď neurobil všetky opatrenia na to, aby neohrozil bezpečnosť a zdravie pri práci jednotlivých zamestnancov. Keď by sme aj predpokladali, že naozaj dané lešenie bolo provizórne, použil nevyhovujúce plastové elektrikárenské pásky, pričom dostatočne nezabezpečil, aby sa na predmetné lešenie nevstupovalo. Použitie len dvojtyčového zábradlia vo výške 1,1 m je nedostatočné. Zároveň obžalovaný 1/ porušil aj § 14 ods. 3 príloha 6 Vyhlášky č. 147/2013 Z.z., ktorý uvádza, že ak lešenie alebo jeho časť nie je úplne

dokončené, musí sa zabrániť vstupu na nedokončené lešenie alebo na jeho nedokončenú časť lešenia. Zároveň táto skutočnosť sa musí uviesť aj v protokole o odovzdaní daného lešenia. V tomto protokole preto malo byť jednoznačne zo strany obžalovaného 1/ uvedené, že tá časť lešenia, kde sa stal pracovný úraz, nemá byť používaná, že je vyhotovené toto lešenie len provizórne za použitia len elektrikárenských zdrhovacích pások. Obžalovaný 1/si však tieto povinnosti nesplnil, čím naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 Trestného zákona, keď vedomou nedbanlivosťou spôsobil ťažkú ujmu na zdraví poškodeného tým, že porušenie jeho povinností, vyplývajúcich mu zo zákonov ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci, bolo jednou z príčin vzniku daného následku, teda ťažkej ujmy na zdraví poškodeného. Obžalovaný 1/ sa živí stavbami lešenia, teda musel vedieť, že nekonal v súlade so zákonmi o ochrane bezpečnosti a zdravia pri práci, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že v dôsledku toho k žiadnemu pracovnému úrazu nedôjde.

Čo sa týka obžalovaného 2/ tak aj súd v jeho prípade vyhodnocoval, či z jeho strany došlo k takému porušeniu zákonov o ochrane bezpečnosti a zdravia pri práci, ktoré mohli byť jednou z príčin vzniku pracovného úrazu. Súd mal v konaní preukázané, že obžalovaný 2/, ako jeden z majstrov na predmetnej stavbe, mal na starosti vonkajšie úpravy predmetnej stavby, teda aj zatepľovanie. Podpísal predmetný protokol o odovzdaní a prevzatí lešenia zo dňa 25. 07. 2014. V čase podpisu tohto protokolu bolo vyhotovené lešenie len na západnej a južnej strane, teda nie aj lešenie, kde sa stal pracovný úraz. Podľa výpovede obžalovaného 2/ však obžalovaný 2/ prevzal lešenie aj v tej časti, kde sa stal pracovný úraz, a to v auguste 2014. Obžalovaný 2/ však toto lešenie tak 25. 07. 2014 ako aj v auguste 2014 skontroloval len vizuálne, a to pohľadom zdola. Súd sa v tomto smere stotožňuje so závermi znalca Doc. Ing. Martina Mrenicu, CSc., že to zo strany obžalovaného 2/ nebolo dostatočné. Obžalovaný 2/ ako preberajúca osoba tohto lešenia, mal lešenie riadne skontrolovať, a to tým, že ho mal prejsť po celej jeho ploche, čo však neurobil. Keby tak bol urobil aspoň v auguste 2014, kedy podľa neho aj v časti, kde sa stal pracovný úraz, a to v oblasti výťahovej šachty, boli uložené podlážky, zistil by, že tieto podlážky nie sú uložené napevno. Obžalovaný 2/ musel byť taktiež poučený o predpisoch o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, a keďže sa na predmetnej stavbe pohyboval každý deň, musel vidieť, ako robotníci z firmy svedka W., si na predmetnom lešení posúvajú podlážky, ako prekračujú zábradlie, nakoľko v časti, kde sa stal úraz, bola umiestnená kladka na vyťahovanie stavebného materiálu. To, že o tejto skutočnosti obžalovaný 2/ vedel, dokazuje aj výpoveď svedka K. Š., robotníka, ktorý zatepľoval predmetnú budovu v časti, kde sa stal predmetný úraz, ktorý jednoznačne uviedol, že to videl nielen ich zamestnávateľ F. W., ale aj ostatní majstri z firmy SUNIK s.r.o. Dokonca svedok R. H. uviedol, že sa u predáka firmy SUNIK s.r.o. sťažoval, že predmetné lešenie sa hýbe, v konaní sa však nepodarilo preukázať, u ktorej osoby sa sťažoval. Obžalovaný 2/ teda ani ďalší majstri z firmy SUNIK s.r.o., pán Z. a pán Z., ako aj F. W., neurobili žiadne opatrenia týkajúce sa nápravy kvality predmetného lešenia. Podľa vyjadrenia znalca Doc. Ing. Mrenicu CSc. obžalovaný 2/ pri preberaní predmetného lešenia nemusel mať lešenársky preukaz, alebo nejakú odbornú spôsobilosť ohľadne stavby lešenia, ale mal si naštudovať všetky predpisy o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci na lešení, teda aj Vyhlášku č. 147/2013 Z.z. ako aj STN 738101. Obžalovaný 2/ konal v nevedomej nedbanlivosti, keď nevedel, že svojím konaním môže porušiť predpisy o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci, ale vzhľadom na všetky okolnosti, teda že mal na starosti prebratie predmetného lešenia, vzhľadom na to, že vykonával majstra na predmetnej stavbe, to vedieť mal a mohol. Súd preto aj obžalovaného 2/ uznal vinným podľa obžaloby, keď porušenie jeho povinností vyplývajúcich z predpisov o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci, boli jednou z príčin vzniku ťažkej ujmy na zdraví poškodeného.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie je zrejmé, že na vzniku predmetného pracovného úrazu participovali viaceré osoby, ktoré porušili predpisy o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci, a toto ich porušenie v konečnom dôsledku viedlo k vzniku pracovného úrazu. Súd v prvom rade musí poukázať na zamestnávateľa poškodeného Š. Ď., a to F. W., tak podľa jeho výpovede, ako aj podľa výpovede poškodeného je zrejmé, že v deň pracovného úrazu pracovali vedľa seba. F. W. musel vidieť, že poškodený nemá oblečené predpísané pracovné pomôcky, že nemá ochrannú prilbu, obuté pracovné topánky, a že aj prekračuje dvojtyčové zábradlie za účelom, aby sa dostal k stavebnému materiálu. Nakoniec F. W. prideľoval prácu jednotlivých robotníkom, chodil na predmetnú stavbu, na stavbe pracoval, a taktiež, aj keď to pri jeho výpovedi popieral, a to v úmysle, aby bol zbavený jeho prípadnej zodpovednosti za daný pracovný úraz, musel vidieť, ako si jednotliví robotníci posúvajú podlážky v mieste vzniku pracovného úrazu, ako prekračujú dvojité zábradlie, a pod. Takisto musel vidieť, že predmetné lešenie je nestabilné, keďže si to všimli aj ostatní robotníci, dokonca o tom aj hovorili. To, že uvádza, že on nie je spôsobilý posúdiť kvalitu lešenia v tomto smere neobstojí. On ako zamestnávateľ

v zmysle § 6 ods. 7 Zákona č. 124/2006 Z.z. je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracovisku alebo v jeho priestoroch. Keďže chybou firmy SUNIK s.r.o. nebol stanovený koordinátor bezpečnosti pri práci, o bezpečnosť jednotlivých zamestnancov sa mali starať ich zamestnávatelia. Ďalšou z príčin predmetného pracovného úrazu bolo konanie ďalších pracovníkov firmy SUNIK s.r.o., a to hlavného majstra pána Z., ktorý bol taktiež denne prítomný na danej stavbe a musel vidieť, ako jednotliví pracovníci pracujú na predmetnom lešení, kde sa stal pracovný úraz, pričom taktiež neurobil žiadne opatrenia z toho vyplývajúce. Jeho celá výpoveď v tomto smere bola nevierohodná, keď ako svedok W., sa snažil vyviniť z prípadnej zodpovednosti za porušenie predpisov o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci. V konečnom dôsledku jednou z príčin vzniku pracovného úrazu bolo aj samotné konanie poškodeného. Súd v tomto smere vypočul svedka Viliama Hláčika, ktorý vykonával školenie o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci pre F. W., ako aj pre jeho zamestnancov, a teda aj pre poškodeného Š. Ď.. Z jeho výpovede je zrejmé, že všetky zamestnanci, ako aj svedok W., boli poučení o tom, aké bezpečnostné predpisy majú dodržiavať pri práci na lešení, aký majú mať pracovný odev, že nemajú prekračovať žiadne prekážky, že nemajú zasahovať do lešenia, teda ako v tomto prípade, posúvať jednotlivé podlážky na lešení. Poškodený však v čase úrazu nemal na hlave ochrannú prilbu, nemal obuté zodpovedajúce topánky, aj keď nemôžeme povedať, že v dôsledku toho došlo k pracovnému úrazu, ale prekračoval prekážku vo výške 1,1 m, čo vlastne viedlo k tomu, že v dôsledku voľne položenej podlážky, dostal balans a nakoniec sa prepadol do voľného priestoru. Na margo poškodeného však treba aj uviesť, že len vykonával prácu, ktorú mu pridelil jeho zamestnávateľ, teda išiel po materiál, ktorý sa vyťahoval kladkou, ktorá bola umiestnená v predmetnej časti lešenia, a ktorú aj postavili pracovníci F. W.. Teda zo strany poškodeného, ako zamestnanca došlo k porušeniu povinností, ktoré mu ukladá § 12 Zákona č. 124/2006 Z.z., teda že má dodržiavať právne predpisy o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci. Treba poukázať aj na jeho právo odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko, keď sa domnieva, že je vážne ohrozený jeho život a podľa výsluchu poškodeného bolo zrejmé, že sa medzi pracovníkmi rozprávali, že lešenie nie je celkom v poriadku, a že sa hýbe.

Po zhodnotení všetkých príčin, ktoré viedli k vzniku predmetného následku, ťažkej ujmy na zdraví, dospel súd k záveru, že tento následok nastal v dôsledku porušenia predpisov o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci viacerých osôb, teda nie len obžalovaného 1/ a obžalovaného 2/. Súd v tomto smere musí poukázať na judikatúru (R5/1971), teda aj keď konanie obžalovaných 1/ a 2/ bolo len jedným z článkov reťaze príčin, ktoré spôsobili následok, sú v príčinnom následku aj vtedy, keby následok nenastal bez ďalšieho konania tretej osoby. V tomto prípade napr. zamestnávateľa F. W. alebo samotného poškodeného. Súd preto uznal obžalovaných 1/ a 2/ vinnými podľa obžaloby

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovaných, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osoby páchateľov, ich pomery a možnosť nápravy.

Obžalovaný 1/ bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, ale v roku 1999 a hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Priestupkovo bol riešený v roku 2015 za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v mieste bydliska nie je hodnotený negatívne. Súd teda u obžalovaného 1/ zvažoval pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním predmetného skutku viedol riadny život. Súd preto obžalovanému 1/ ukladal trest podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona (výmera 1 až 5 rokov) a § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, keď obžalovanému 1/ znižoval hornú hranicu trestnej sadzby § 157 ods. 2 Trestného zákona o jednu tretinu. Ďalej zhodnotil aj okolnosti celého prípadu, ako aj spoluzavinenie ďalších osôb, dokonca osôb, ktoré neboli v tejto veci obžalované, a preto mu nakoniec uložil trest na dolnej hranici trestnej sadzby § 157 ods. 2 Trestného zákona vo výmere jedného roka, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jeden a pol roka. Súd je názoru, že tento trest je dostatočný pre nápravu obžalovaného, vzhľadom na osobu obžalovaného, ako aj okolnosti celého prípadu, ktorými sa súd podrobne zaoberal vo svojom rozsudku.

Obžalovaný 2/ bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to v roku 2013 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Priestupkovo riešený bol tiež v roku 2015, a to pre priestupok na úseku cestnej dopravy. Od svojho zamestnávateľa, ako aj v mieste svojho bydliska je hodnotený kladne. Obžalovaný 2/ vedie riadny život, jeho povesť v obci je dobrá, je nekonfliktný a nebol prejednávaný komisiou pre ochranu verejného poriadku. Súd taktiež u obžalovaného 2/ zvažoval pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. U obžalovaného 2/ zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, keď pred spáchaním predmetného činu viedol

riadny život, a preto mu potom ukladal trest podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona (výmera 1 až 5 rokov) a § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, keď hornú hranicu trestnej sadzby § 157 ods. 2 Trestného zákona znižoval o jednu tretinu. Súd však musel v prípade obžalovaného 2/ prihliadnuť na ďalšie okolnosti celého prípadu, hlavne na mieru jeho zavinenia, ako aj na zavinenie celej firmy SUNIK s.r.o. a jej jednotlivých majstrov, a nakoniec obžalovanému 2/ podľa § 39 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Súd je názoru, že tento trest je dostatočný pre nápravu obžalovaného 2/.

Čo sa týka náhrady škody, tak poškodený Š. Ď. si náhradu škody v trestnej konaní neuplatnil, nakoľko si chce škodu uplatniť v civilnom procese. Škodu si v trestnom konaní uplatnila jednak Zdravotná poisťovňa UNION, a to vo výške 30.449,20 € za vynaložené liečebné náklady, ako aj Sociálna poisťovňa vo výške 2.244,10 € za vyplatené nemocenské dávky poškodenému Š. Ď.. Keďže z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že predmetný pracovný úraz vznikol nielen v dôsledku zavinenia obžalovaných 1/ a 2/, ale aj z dôvodu zavinenia ďalších osôb spoločnosti SUNIK s.r.o., jeho majstrov, F. W., ako aj z dôvodu spoluzavinenia samotného poškodeného, na náhrade škody v tomto prípade musia participovať viaceré osoby, nielen obžalovaní 1/ a 2/. Bolo by to, vzhľadom na mieru ich zavinenia, neprimerane prísne, keď možno zobrať do úvahy, že v tomto prípade mohli byť obžalované aj ďalšie osoby. Pre stanovenie, v akom rozsahu majú jednotlivé osoby zodpovedať za náhradu škody, treba vykonať ešte ďalšie dokazovanie, ktoré však presahuje potreby trestného konania, preto súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodených so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces. inému z nedbanlivosti spôsobili ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchali závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej im zo zákonov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho, vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu, na Krajský súd v Banskej Bystrici.