Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-1C/93/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom PhD., v právnej veci žalobcu S. T., narodeného XX. R. XXXX, bytom P., R. XXXX/XX, práv. zast. JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, AK so sídlom Brezno, Moyzesova č. 12, proti žalovaným: v rade 1/ R.. B. P. L., narodenej XX. N. XXXX, bytom P., K. XXXX/XXA a v rade 2/ Y. P., narodenému XX. E. XXXX, bytom P., K. XXXX/XXA, obaja práv. zast. JUDr. Stanislavom Rešutíkom, advokátom, AK so sídlom Brezno, Nám. M.R. Štefánika 29/36, v konaní o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 53,75 Eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaní v rade 1/ a v rade 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 514,80 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca m á voči žalovaným v rade 1/ a v rade 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,98%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných v rade 1/ a 2/ zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 568,55 Eur a náhrady trov konania titulom náhrady škody za ublíženie na zdraví, ktoré utrpel v dôsledku pohryzenia psom patriacim žalovanému v rade 2/. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX v dopoludňajších hodinách prechádzal pešo cez lúky v lokalite K. - L., okres P., okolo pozemkov patriacich žalovanému v rade 2/. Keď sa cesta priblížila k prvému objektu vzdialenému asi 100 až 150 metrov, začul ženský výkrik, na ktorý zistil, že smerom k nemu beží veľký biely pes. Bolo zrejmé, že pes na neho zaútočí. Žalobca sa pokúsil psa zastaviť pokrikom, avšak pes nereagoval a na žalobcu zaútočil tak, že ho hrýzol do nôh. Útok zastavila až žalovaná v rade 1/, ktorá k nim pribehla. Táto žalobcovi následne uviedla, že je na súkromných pozemkoch a ponúkla mu ošetrenie. Keď chcela psa odviesť preč, tento od nej odskočil a opäť zaútočil na žalobcu, pohrýzol ho do oboch dolných končatín, na pravý bok, do pravej hornej končatiny a poškriabal ho. Psa od žalobcu musela až fyzicky odtrhnúť žalovaná v rade 1/, nakoľko na povely nereagoval. Po incidente bol žalobca žalovanými odvezený na ošetrenie do nemocnice na Banisku. K útoku došlo na parcele reg. „E“ č. XXXXX/X vedenej Okresným úradom P., katastr. odborom, na LV č. XXXX v k.ú. P., ktorý je vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu. V čase útoku psa viedla a vykonávala nad ním dozor žalovaná v rade 1/, pričom držiteľom psa bol žalovaný v rade 2/. V dôsledku útoku bola zo strany žalovaných žalobcovi spôsobená ujma poškodením zdravia tým, že žalovaní porušili povinnosti im vyplývajúce z ust. § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z.z., a to nemajetková ujma spočívajúca v poškodení zdravia vo výške 514,80 Eur podľa lekárskeho posudku vypracovaného všeobecným lekárom pre dospelých MUDr. Martou Horváthovou, majetková ujma vo výške 51,-Eur, čo predstavuje približne X/X odhadovanej škody za poškodené oblečenie a liečbu, a náklady spojené s uplatnením náhrady škody voči žalovaným vo výške 2,75 Eur.

2. Žalobca k podanej žalobe pripojil: Výzvu na finančné vyrovnanie, výpis z katastrálnej mapy, Veterinárne osvedčenie o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera zo dňa 09.01.2015 a lekárske správy.

3. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Popreli skutkové tvrdenie žalobcu, že k udalosti malo dôjsť na pozemku - parcele E-KN č. XXXXX/X, naopak došlo k nej na pozemku vo vlastníctve žalovaného v rade 2/, a to na parcele C-KN č. XXXX/X vedenom na LV č. XX XXX, v k.ú. P., ktorý je navyše ohradený ostnatým drôtom a sú na ňom umiestnené tabuľky s uvedením, že ide o súkromný pozemok. Žalobca tak úmyselne vstúpil na pozemok v súkromnom vlastníctve, a teda porušil ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Rovnako nie je zrejmé, akého protiprávneho konania ako jedného z predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sa dopustili žalovaní, a teda nemôže byť naplnená ani podmienka príčinnej súvislosti. Napokon namietli i výšku škody uvedenú v žalobe. Poukázali na to, že MUDr. Marta Horváthová je len všeobecným lekárom a nie súdnym znalcom v odbore zdravotníctvo a že zvyšná škoda nebola žalobcom preukázaná.

4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaných poprel, že by k incidentu došlo na pozemku vo vlastníctve žalovaného v rade 2/ a trval na to, že k nemu došlo na parc. reg. „E“ č. XXXXX/X. Podľa žalovaných mal byť pozemok - parcela C - KN č. XXXX/X ohradený ostnatým drôtom s tabuľkami označujúcimi súkromný pozemok, avšak uvedené tvrdenie žalobca nemohol potvrdiť. V predmetnej lokalite bol iba raz, a to dňa 06.01.2015 a vtedy parcela žalovaného v rade 2/ nebola ohradená nijakým ostnatým, ani obyčajným drôtom, pletivom, doskami alebo iným materiálom, ktorý by pripomínal riadne zhotovenú ohradu alebo plot. Poľnú cestu vedúcu cez parc. reg. „E“ č XXXXX/X od pozemku vo vlastníctve žalovaného v rade 2/ delila iba „symbolická“ drevená ohrada. Žalobca nemal dôvod k úmyselnému vstupu na pozemky žalovaného v rade 2/ a najmä v prípade, ak by bol tento akýmkoľvek spôsobom ohradený.

5. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedli, že žalobca okrem subjektívnych tvrdení dosiaľ nepredložil žiadne dôkazy potvrdzujúce pravdivosť jeho tvrdení a neuniesol tak dôkazné bremeno. Zároveň namietali právomoc súdu na rozhodnutie v tejto veci, pričom poukázali na ust. § 3, § 9 a § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku vo väzbe na ust. § 7 ods. 5 zákona NR SR č. 282/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov a na § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.03.2017. Na pojednávaní žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 53,75 Eur zodpovedajúcej majetkovej škode 51,-Eur a nákladom spojeným s uplatnením nároku 2,75 Eur, na čo súd konanie postupom v zmysle § 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v uvedenej časti zastavil. Predmetom konania tak zostal nárok na náhradu škody spôsobenej na zdraví žalobcu. Následne súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa so žalobou, následnými vyjadreniami strán sporu a listinnými dôkazmi predložený stranami sporu obsiahnutými v súdnom spise.

7. Z dôkazov navrhnutých žalobcom súd nevykonal výsluch žalovaných v rade 1/ a 2/, nakoľko pojednávanie za týmto účelom by bolo nutné odročiť pre neúčasť žalovaných v rade 1/ a 2/ a súčasne súd nepovažoval pre ďalšie zistenie skutkového stavu vykonanie výsluchu za potrebné.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 06.01.2015 v popoludňajších hodinách žalobca prechádzal pešo cez lúky v lokalite K. - L., okres P., okolo pozemkov patriacich žalovanému v rade 2/. V týchto miestach zaútočil na žalobcu pes (rasa stredoázijský ovčiak, bielej farby) patriaci žalovanému v rade 2/, ktorý mu spôsobil poškodenie zdravia, a to pohryzenie na pravom predlaktí, v lumbálnej oblasti, na pravom a ľavom predkolení a ľavom stehne. Podľa predloženej lekárskej správy MUDr. Horváthovej zo dňa 07.09.2016 liečba žalobcu trvala od 06.01.2015 do 31.01.20.15 vrátane prevezov na chirurgickej ambulancii a liečby antibiotikami (ATB). Po zranení zostali žalobcovi mnohopočetné plošné jazvy na oboch predlaktiach, oboch predkoleniach, v driekovej a glut. (krížovej) oblasti v celkovej rozlohe 21 cm2. Všeobecná lekárka ohodnotila poškodenie zdravia u žalobcu na 30 bodov (č. 432). V čase útoku vykonávala dozor nad psom žalovaná v rade 1/, ktorá bola aj svedkom incidentu, chovateľom (držiteľom) podľa predleženého veterinárneho osvedčenia bol žalovaný v rade 2/.

9. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

10. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

11. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

12. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť.

13. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z.z., za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad.

14. V prvom rade sa súd zaoberal vznesenou námietkou nedostatku právomoci súdu v civilnom konaní žalobu žalobcu prejednať a rozhodnúť o nej, ktorú s poukazom na ust. § 3, § 9 a § 161 ods. 1, 2 vo väzbe na ust. § 7 ods. 5 zákona NR SR č. 282/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov a na § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov vzniesli žalovaní v rade 1/ a 2/, pričom túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd v danej veci neposudzoval či konanie žalovaných v rade 1/ a 2/ malo znaky priestupku, uvedené prislúcha posudzovať iným (správnym) orgánom a v inom (správnom) konaní, ale uplatnený nárok posudzoval výlučne z občianskoprávneho hľadiska. Rovnako pre uplatnenie náhrady škody v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka sa nevyžaduje, aby protiprávne konanie ako jeden z predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti malo mať zároveň charakter protiprávneho konania, z ktorého možno vyvodiť priestupkovú zodpovednosť či až trestnoprávnu zodpovednosť, ako uvádzali žalovaní. Protiprávnym úkonom na účely posúdenia vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie úkon, ktorým došlo k porušeniu zmluvnej alebo inej záväzkovej povinnosti, kedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť, alebo k porušeniu inej povinnosti uloženej zákonom, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.

15. V prejednávanej veci súd žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej na zdraví v dôsledku pohryzenia psom posúdil v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako nárok z tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti, predpokladom ktorej je: 1/ protiprávny úkon, 2/ spôsobenie škody a 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu sa zavinenie škodcu podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia).

16. Na základe vykonaného dokazovania v nadväznosti na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX v popoludňajších hodinách došlo k napadnutiu žalobcu psom patriacim žalovanému v rade 2/, v dôsledku čoho bolo žalobcovi spôsobené poškodenie zdravia pohryzením na viacerých miestach, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie a liečbu. Uvedený priebeh incidentu nebol ani jednou zo strán namietaný. Z dokazovania ďalej súd považoval za preukázané, že pes žalovaného v rade 2/ bol voľne pustený pod dozorom žalovanej v rade 1/ (ktorá ako prvá psa odháňala), keď opak preukázaný ani tvrdený nebol. V tomto smere súd poukazuje, že v ust. § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z.z. zákonodarca stanovil povinnosť, aby psa mimo chovného priestoru viedla len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňoval tak vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť. Z uvedeného popisu skutkového deja je potom zrejmé, že ani žalovaná v rade 1/, ktorá vykonávala dohľad nad psom, a ani žalovaný v rade 2/, ktorý bol držiteľom psa podľa veterinárneho osvedčenia, nevykonávali nad psom náležitý dozor a nepočínali si tak, aby zabránili útoku psa na žalobcu. Už uvedeným je tak z občianskoprávneho hľadiska dané protiprávne konanie (opomenutie konania) žalovaných v rade 1/ a 2/ ako jeden z predpokladov vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď obaja žalovaní porušili povinnosť im uloženú podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z.z. Pokiaľ sa žalovaní bránili tým, že k napadnutiu malo dôjsť na súkromnom pozemku vo vlastníctve žalovaného v rade 2/, uvedené preukázané nebolo a súčasne by na ich zodpovednosť malo

len nepatrný vplyv. Žalovaní poukazovali predovšetkým na to, že súkromný pozemok od poľnej cesty oddeľoval ostatný drôt, na ktorom boli navyše umiestnené nápisy s označením súkromného pozemku, avšak tieto svoje tvrdenia ničím nepreukázali (napr. fotodokumentáciou). Súd je toho názoru, že dôkazné bremeno ohľadom existencie uvedeného oplotenia bolo na žalovaných, ktorý túto skutočnosť tvrdili. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú základné povinnosti strán v civilnom procese (§ 150 ods. 1 . Ak strana sporu niektorú z týchto povinností nesplní, je procesnou sankciou strata sporu. V nadväznosti na uvedené potom súd dospel k záveru, že k napadnutiu nedošlo na pozemku vo vlastníctve žalovaného v rade 2/, keď toto nebolo preukázané, ale na poľnej ceste vedúcej cez parcelu reg. „E“ č. XXXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, ktorá je vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu tak, ako tvrdil žalobca, čo navyše podporuje i argument žalobcu, že pokiaľ by bol súkromný pozemok ohradený ostatným drôtom tak žalobca ani pes, ktorý na neho zaútočil, by tento plot neprekonali a k útoku by tak nedošlo, s čím sa súd stotožnil. Keďže nebolo preukázané, že pozemok bol riadne oplotený, bolo povinnosťou žalovaných riadne zabezpečiť psa, ktorý bol voľne pustený.

17. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti zo strany žalovaných v rade 1/ a 2/ podľa § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z.z., keď títo nezabránili útoku psa na žalobcu, došlo u žalobcu k poškodeniu zdravia, ktoré mal súd preukázané listinnými dôkazmi, a teda na strane žalovaných v rade 1/ a 2/ vznikla zodpovednosť za škodu vzniknutú žalobcovi podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ohľadom samotnej škody a jej výšky si žalobca voči žalovaným uplatnil len nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď po uhryznutiach mu zostali na tele jazvy v celkovej rozlohe 21 cm2, ktoré všeobecná lekárka žalobcu ohodnotila na 30 bodov (viď. bod č. 432a Prílohy II. zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia), čo predstavuje 514,80 Eur (30 b. x 17,16 Eur pre rok 2015). Predložený lekársky posudok vyhotovený všeobecnou lekárkou žalobcu súd považoval za dostatočný na preukázanie výšky škody. Hoci žalovaní spochybnili vyčíslenie škody z dôvodu, že toto nepodal znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, v tomto smere nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie, preto si súd osvojil vyčíslenie predložené žalobcom. Tiež v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. (§ 7 a § 8) sa nevyžaduje, aby lekársky posudok na účely náhrady za bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia bol nutne vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie zapísaným v zozname znalcov vedeným MS SR.

18. Na základe vyššie spomenutého súd podanej žalobe (po čiastočnom späťvzatí) v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 514,80 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší, priznal nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na pomer jeho úspechu a neúspechu (90,99% - 9,01%), v rozsahu 81,98% (žalobca uplatňoval žalobou náhradu škody vo výške 565,80 Eur a priznaná mu bola suma 514,80 Eur). Za neúspech žalobcu súd považoval i čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré nebolo odôvodnené správaním žalovaných v rade 1/ a 2/. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 v nadväznosti na ich vyčíslenie žalobcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).