Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/122/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: H. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, o zaplatenie sumy 1.037,08 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 99,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 99,84 eur od 12.11.2011 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 787,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 787,57 eur od 12.11.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52 %

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. sa žalobou zo dňa 14.10.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.10.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.037,08 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 12.11.2011 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Právny predchodca žalobcu svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 14.04.20110 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 1.372,80 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 29,43 eura. Do dňa spísania návrhu uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 62,43 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca dňa 26.10.2011 listom vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do dňa spísania návrhu žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1.037,08 eura. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania.

2. Uznesením č.k. 26C/122/2015-21 zo dňa 19.06.2015 tunajší súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a na jeho miesto vstúpila ako žalobca spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.2016.

3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 14.01.2016, žalovaný sa k nej nevyjadril.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 04.10.2016 doručenom súdu dňa 06.10.2016 uviedol, že právny predchodca poskytol žalovanému úver vo výške 850 eur. Žalovaný na poskytnutý úver zaplatil 62,43 eur. Žalovaná pohľadávka pozostáva z dlžnej istiny 937,24 eur, čo predstavuje celkovú dlžnú sumu úveru ku dňu predčasného ukončenia úverového vzťahu vrátane nesplatených úverových splátok, ktorú sa žalovaný zaviazal v zmysle zmluvných podmienok úverovej zmluvy zaplatiť a pozostáva aj z dlžných pokút v sume 99,84 eur účtovaných v zmysle ust. čl. 11 bod 11.2 Všeobecných zmluvných podmienok úverovej zmluvy. V časti o zaplatenie sumy 99,84 eur s príslušenstvom berie žalobca žalobný návrh späť a konanie v uvedenej časti navrhuje zastaviť.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 09.03.2017 uviedol, že žalobný návrh berie späť v časti poplatkov a zmluvných pokút v zmysle prehľadu splátok a úhrad v sume 99,84 eur a žiada konanie v tejto časti zastaviť. Ním uplatnená pohľadávka vo výške 937,24 eur pozostáva z dlžnej sumy 143,58 eur ktorá predstavuje nasledovné neuhradené úverové splátky, a to neuhradená splátka č. 3 splatná dňa 20.07.2011 v sume 25,86 eur, neuhradená splátka č. 4 splatná dňa 20.08.2011 v sume 29,43 eur, neuhradená splátka č. 5 splatná dňa 20.09.2011 v sume 29,43 eur, neuhradená splátka č. 6 splatná dňa 20.10.2011 v sume 29,43 eur, neuhradená splátka č. 7 splatná dňa 20.11.2011 v sume 29,43 eur a dlžnej sumy predčasne zosplatnenej istiny zostatku úveru v sume 793,66 eur, ktorá predstavuje zostatok len čistej istiny úveru bez navýšenia o zmluvné úroky. Jedná sa o úverovú istinu splátok v poradí od 8. splátky do pôvodne dojednanej úverovej splátky splatnej dňa 20.04.2015.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu späť v časti zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 99,84 eur s príslušenstvom, ktorým je úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 99,84 eur od 12.11.2011 do zaplatenia, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie v uvedenej časti zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou zo dňa 14.10.2014, Zmluvou o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 14.04.2011, Všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP), predžalobnou upomienkou zo dňa 26.10.2011, fotokópiou doručenky č.l. 6, prehľadom splátok a úhrad č.l. 7, oznámením o zmene veriteľa zo dňa 13.02.2015, návrhom na zmenu účastníka zo dňa 13.03.2015, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.02.2015, Identifikáciou postúpenej pohľadávky č.l. 18, vyjadrením žalobcu zo dňa 04.10.2016 a zo dňa 09.03.2017, ako aj ostatným obsahom spisu, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku a zistil nasledovaný skutkový a právny stav.

11. Zo zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 14.04.2011 vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 850 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach po 29,43 eur mesačne, RPMN bola dohodnutá vo výške 29,18 %, ročná úroková sadzba vo výške 29,18 %, priemerná hodnota RPMN bola 44,86 %, celkové náklady spotrebiteľa 522,80 eur, celková suma pôžičky 1.372,80 eur, termín konečnej splatnosti 04/2015.

12. Z predžalobnej upomienky zo dňa 26.10.2011 vyplýva, že právny predchodca žalobcu dôrazne vyzýva žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade so VOP zmluvy. Celkovú istinu vo výške 1.359,03 eur má žalovaný uhradiť obratom, najneskôr však do 3 dní od doručenia tejto upomienky. Márnym uplynutím stanovenej lehoty začne žalobca vymáhať uvedenú pohľadávku.

13. Z fotokópie obálky na č.l. 6 vyplýva, že zásielku od právneho predchodcu žalobcu adresovanú žalovanému, žalovaný prevzal dňa 08.11.2011.

14. Z prehľadu splátok a úhrad na č.l. 7 vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 62,43 eur, dlžná zmluvná pokuta je 101,14 eur.

15. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

16. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie a. spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania b. veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d. zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

25. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 14.04.2011 zmluvu č. XXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 850 eur, ktorú sa žalovaný zaviazala v 48 mesačných splátkach po 29,43 eur mesačne, RPMN bola dohodnutá vo výške 29,18 %, ročná úroková sadzba vo výške 29,18 %, priemerná hodnota RPMN bola 44,86 %, celkové náklady spotrebiteľa 522,80 eur, celková suma pôžičky 1.372,80 eur, termín konečnej splatnosti 04/2015. Z článku 6 ods. 6.2 VOP vyplýva, že splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a z článku 6 ods. 6.4 podmienok vyplýva, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Z článku 12 ods. 12.2 VOP vyplýva, že klient ako aj spoločnosť sú oprávnení zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.10.2011 vyzval žalovaného na okamžité zaplatenie celkovej dlžnej sumy vo výške 1.359,03 eura do troch dní od doručenia výzvy. Žalovanému bola výzva doručená poštou dňa 08.11.2011. Žalovaný, vychádzajúc z Prehľadu splátok a úhrad, zaplatil žalobcovi z pôžičky sumu 62,43 eura. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť žalobcu zmluvou zo dňa 01.02.2015.

30. Predmetnú zmluvu o pôžičke súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ takto nekonal. Právny vzťah založený zmluvou o poskytnutí pôžičky je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, preto je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov).

31. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len z časti. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 850 eura a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď termín konečnej splatnosti je určený iba určením mesiaca a roku, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikácia konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Ďalej chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ a teda celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj nie je uvedený zrozumiteľne, pretože nie je zrejmé, ktorý z viacerých uvádzaných údajov tomuto zodpovedá, pričom ani pri jednom z nich nie je uvedená správna výška celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ vrátiť, a to 1.412,64 eur. V zmluve chýba aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 29,43, eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.

32. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky od právneho predchodcu, nemá nárok na zaplatenie úroku z pôžičky, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky. Keďže žalovaný z poskytnutej pôžičky vo výške 850 vrátil žalobcovi len sumu 62,43 eur, súd mu vo výroku II. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 787,57 eura ako rozdiel poskytnutej sumy 850 eur a vrátenej sumy 62,43 eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

33. Hoci to žalobca v návrhu nešpecifikoval, z Prehľadu splátok a úhrad na č.l 7 vyplýva (a je to súdu známe aj z jeho úradnej činnosti), že žalobca si v konaní uplatňuje v rámci istiny aj zmluvnú pokutu, v prejednávanom prípade vo výške 101,14 eura.

34. Z článku 11. bod 11.2 VOP vyplýva, že spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky, pričom v 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky, v tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.

35. Súd má za to, že nemožno uzavrieť, že by došlo vôbec k dojednaniu zmluvnej pokuty medzi účastníkmi zmluvy, keď zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, dojednanie zmluvnej pokuty je obsiahnuté iba vo všeobecných obchodných podmienkach napísaných veľmi malým a hustým, a tým aj ťažko čitateľným písmom, toto dojednanie sa nachádza skôr ku koncu všeobecných obchodných podmienok než k ich začiatku, pričom nie je žiadnym spôsobom zvýraznené a zaniká v rámci iných ustanovení. Všeobecné obchodné podmienky pritom žalovaný ani nepodpísal, tieto sa mali stať neoddeliteľnou súčasťou zmluvy na základe netransparentnej inkorporačnej doložky uvedenej v závere zmluvy o pôžičke v časti písanej veľmi malým písmom. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide pritom aj vtedy, ak je uvedená menším písmom ako zmluvné podmienky, ktoré predstavujú podstatné zložky zmluvy, nakoľko spotrebiteľ sa môže domnievať, pričom stačí hrozba tohto rizika, že menším písmom je písaný text, ktorý nemá veľký význam a tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu. V súvislosti s uvedeným má súd za to, že žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvnej pokute bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis, a preto dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty ako to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Funkcia obchodných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je predovšetkým tá, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania, ktoré majú technický a vysvetľujúci charakter. Nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že zrejme uniknú pozornosti spotrebiteľa (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého „v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“

36. V uvedenom prípade teda nebol splnený zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z Prehľadu splátok a úhrad na č.l. 7 vyplýva, že žalobca si v konaní uplatňuje v rámci istiny aj zmluvnú pokutu, v prejednávanom prípade vo výške 101,14 eura. Žalobca zobral svoju žalobu v časti zmluvnej pokuty vo výške vo výške 99,84 eur späť a v tejto časti súd konanie zastavil, vo zvyšnej časti uplatňovanej zmluvnej pokuty súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

37. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 12.11.2011, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo dňa 26.10.2011, právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie zostávajúcej časti pôžičky do troch dní odo dňa doručenia výzvy zo dňa 26.10.2011, ktorá bola žalovanému doručená 08.11.2011 a keďže žalovaný do troch dní od jej doručenia, t.j. do 11.11.2011 dlžnú sumu nezaplatil, dostal sa nasledujúci deň do omeškania. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 12.11.2011. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy 787,57 eura, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 12.11.2012, kedy výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 1,25 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % (8 + 1,25 %) ročne zo sumy 787,57 eura od 12.11.2011 do zaplatenia, ktorú sumu súd žalobcovi priznal a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

38. Podľa § 255 ods. 2 Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 256 ods. 1 Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

40. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP, keď žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti sumy 99,84 eur a zo sumy 937,24 eur s príslušenstvom bola žalobcovi priznaná suma 787,57 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 76 % a hrubý úspech žalovaného 24 %, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 52 % (76 % - 24 %), čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 52 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.