Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Cb-517-2015.pdf
PDF · 71.69 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/517/2015
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: EUROVIA - Kameňolomy, s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 66, Košice - Barca, IČO: 36 574 988, zastúpený: JUDr. Ján Šály, advokát so sídlom Osloboditeľov 66, Košice, proti žalovanému: SONETSTAV, s.r.o., so sídlom Pekárska 11, Trnava, IČO: 44 730 101, o zaplatenie 2.557,28 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.10.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.557,28 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúry za dodanie objednaného kameniva a taktiež sa domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.
2. Súd vydal dňa 18.11.2015 platobný rozkaz č.k. 23Cb/517/2015-38, proti ktorému podal žalovaný odôvodnený odpor v zmysle ktorého bolo uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 36R/2/2014-109 zo dňa 30.05.2014 začaté reštrukturalizačné konanie voči žalovanému a uznesením č.k. 36R/2/2014-112 zo dňa 25.06.2014 súd povolil reštrukturalizáciu žalovaného a vyzval veriteľov na prihlásenie svojich pohľadávok v lehote do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Keďže žalobca tak neurobil, jeho pohľadávky neboli zaradené do reštrukturalizačného plánu.
3. Na základe podaného odporu súd zrušil platobný rozkaz v zmysle ustanovenia § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) uznesením č.k. 23Cb/517/2015-45 zo dňa 31.01.2017.
4. Uznesením č.k. 23Cb/517/2015-48 zo dňa 31.01.2017 súd uložil žalobcovi povinnosť písomne sa vyjadriť k odporu žalovaného, uviesť ďalšie skutočnosti, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy nemusí súd prihliadnuť.
5. Dňa 10.03.2017 žalobca doručil súdu podanie, ktorým zobral žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že po preverení skutočností uvedených žalovaným žalobca zistil, že dňa 29.10.2014 súd potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného a ukončil reštrukturalizáciu žalovaného. V čase podania žaloby žalobca nemal vedomosť o reštrukturalizácii žalovaného a žalobu podal v dobrej viere a v presvedčení, že jeho pohľadávka je oprávnená. Zároveň žiadal o vrátenie súdneho poplatku za žalobu s poukazom na § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.
10. Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
11. V zmysle platnej právnej úpravy, ak došlo k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd žalovaného na vyjadrenie ohľadom súhlasu so späťvzatím žaloby nevyzýva. Na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby za daných okolností súd neprihliada a konanie uznesením zastaví.
12. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred predbežným prejednaním sporu, resp. pred prvým pojednávaním (za prvé pojednávanie treba považovať len také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci, R 28/1974).
13. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie žalobcu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žalobného návrhu. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP (predtým § 146 ods. 2 OSP). (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010)
17. Niet pochýb o tom, že v danom prípade k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, ktorý vzal žalobu späť v plnom rozsahu z dôvodu povolenia reštrukturalizácie voči žalovanému, o ktorej nemal žalobca podľa vlastných slov vedomosť. Začatie reštrukturalizačného konania voči žalovanému (uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 36R/2/2014 zo dňa 30.05.2014), ako aj povolenie reštrukturalizácie žalovaného (uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 36R/2/2014 zo dňa 18.06.2014) bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 09.06.2014, resp. dňa 24.06.2014 a teda žalobca mal možnosť sa o týchto skutočnostiach dozvedieť.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a žalobcu ako stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Súd zároveň rozhodne o vrátení súdneho poplatku v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.