Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Co-143-2016.pdf
PDF · 116.67 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/143/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Q. D., nar. XX.X.XXXX, bytom B., S. č. XXX/X, proti žalovanej: V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., S. č. XXX, právne zast.: Mgr. Beáta Beďatšová, advokátska kancelária, Hviezdoslavova č. 2556/63, Senica, o zaplatenie 1.053,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 11C/332/2015 - 28 zo dňa 4. novembra 2015, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
II. Žalovanej sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd I. inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 995,80 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 995,80 eur od 1.4.2013 až do zaplatenia a k náhrade trov konania v sume 120,60 eur (súdny poplatok a poplatok za spísanie NZ). O trovách rozhodol tak , že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia v sume 209,40 EUR a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku právnej zástupkyni žalovanej
2. Notárskou zápisnicou NZ 176/2006, NZ 49965/2006, NCRI s 49678/2006 zo dňa 1.12.2006 urobila pani V. Q. vyhlásenie o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s exekúciou podľa § 41 zák. č. 233/1995 Zb.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a zároveň sa zaviazala, že dlh vzniknutý podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.12.2006 v celkovej sume 30.000,-Sk (spolu s úrokom) zaplatí v 20. splátkach po 1.500,-Sk mesačne, splatných vždy do 15. dňa tohto ktorého mesiaca s tým, že prvá splátka je splatná 15.12.2006 a posledná dňa 15.7.2008. Ďalej sa zaviazala, že v prípade omeškania s plnením splátok zaplatí aj zmluvnú pokutu a to o 50,-Sk za každý, čo i začatý deň omeškania až do úplného splatenia pohľadávky. Napokon sa dohodli aj na tom, že ak bude dlžníka v omeškaní čo len s jednou zo splátok, stáva sa celý dlh resp. jeho zvyšok splatným naraz. Z príjmového a pokladničného dokladu zo dňa 4.12.2006 je zrejmé, že poplatok za spísanie NZ zaplatil žalobca v sume 1.737,-Sk. Predtým Zmluvou o pôžičke peňazí zo dňa 1.12.2006 mal žalobca zapožičať pani V. Q., nar. X.X.XXXX (nie žalovanej, ako uvádza žalobca v žalobe) sumu 28. 000,-Sk. Túto sa zaviazala táto splatiť v celkovej sume 30.000,-Sk (spolu s úrokom) v 20. splátkach po 1.500,- Sk mesačne, splatných vždy do 15. dňa tohto ktorého mesiaca počnúc od 12 /2006, najneskôr do 15.7.2008. Dohodou o pristúpení k záväzku (§ 533 Obč. zák.) zo dňa 20.10.2012, ktorú uzatvorila žalovaná V. A. ako pristupujúci dlžník a žalobca ako veriteľ, pristúpila žalovaná k dlhu popri pôvodnej dlžníčke. V čl. I tejto zmluvy je uvedené, že podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.12.2006 dlžníčka V. Q., dlhuje veriteľovi sumu 995,80 eur a príslušenstvo v sume 57,60 eur t.j. sumu 1.053,40 eur, pričom táto suma je splatná do 31.3.2013.
3. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne len doby pokiaľ žalovaná nevzniesla námietku premlčania. Žalobca žaloval len V. A., s ktorou mal uzatvorenú Zmluvu o pristúpení k záväzku podľa § 533 OZ. Pôvodnou dlžníčkou bola V. Q., ktorú však nezažaloval, nakoľko s tou má spísanú notársku zápisnicu, ktorá je zároveň aj exekučným titulom. Žalovať pôvodnú dlžníčku V. Q. ani žalovať nemohol, nakoľko by tu bola prekážka už rozhodnutej veci. Na tejto skutočnosti však nič nemení fakt, že žalobca má proti obom tú istú pohľadávku (čo do zaplatenia sumy 995,80 eur s príslušenstvom), ktorú sú povinné splniť spoločne a nerozdielne, pretože pristúpenie k záväzku spočíva v tom, že pristupujúci dlžník sa stáva tiež dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a musí s ním byť zaviazaný spoločne a nerozdielne (t.j. solidárne). Veriteľ je potom oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich s tým, že ak splní nový dlžník, povinnosť pôvodného dlžníka zanikne a naopak. V plnom rozsahu sa tu uplatní princíp pasívnej solidarity. Toto žalobca odstránil na základe výzvy súdu a to tým, že upravil žalobný petit v tom zmysle, že žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 995,80 eur, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 995,80 eur od 1.4.2013 až do zaplatenia a k náhrade trov konania v sume 120,60 eur (súdny poplatok a poplatok za spísanie NZ) s tým, že splnením povinnosti žalovanej , ktorá pristúpila k dlhu alebo splnením pôvodnej dlžníčky V. Q., nar. X.X.XXXX (podľa NZ 176/2006, NZ 49965/2006 , NCRI s 49678/2006) zaniká v rozsahu tohto pnenia povinnosť plnenia druhého dlžníka. Táto dohoda bola uzatvorená platne , pretože pristúpiť možno aj k premlčanému dlhu. Neplatná bola len v časti zročnosti dlhu, pretože zročnosť dlhu nenastala 31.3.2013 ako je tu uvedené ale už 15.7.2008, pretože žalovaná pristupovala ku konkrétnemu dlhu podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.12.2006. Žalobca nepreukázal, žeby medzi pôvodnou dlžníčkou V. Q. a ním prišlo k nejakej dohode, ktorá by zakladala inú zročnosť dlhu ako je uvedené v pôvodnej Zmluve o pôžičke.
4. Pokiaľ ide o uznanie dlhu a súhlase povinnej osoby V. Q. s exekúciou, spísané formou notárskej zápisnice č. NZ 176/2006, NZ 49965/2006, NCRI s 49678/2006, ktorú predložil žalobca, túto súd považuje za neplatnú z tých istých dôvodov ako uviedla žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Vyhlásenie povinnej p. V. Q. vzniklo súčasne v ten istý deň ako bola uzatvorená Zmluva o pôžičke, teda v čase, kedy ešte žiadny dlh neexistoval. V tento deň mala p. Q. len prevziať požičanú sumu - existoval iba záväzok p. Q. vrátiť požičanú sumu v určenej dobe. Vznik dlhu, ktorý by mohla povinná uznať, bolo možné do budúcna len predpokladať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti pani Q. dňa 1.12.2006 nemohla realizovať právo uznať dlh čo do výšky a dôvodu, nakoľko dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv , ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je v súlade s ustanoveniami § 574 osds.2 a § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Uvedený právny názor bol aj judikovaný rozhodnutím KS v Banskej Bystrici sp.zn. 15 CoE /147/2010 zo dňa 31.8.2010. Dohodou uzavretou v zmysle ustanovenia § 574 ods.1 OZ veriteľ môže svojmu dlžníkovi odpustiť dlh (najčastejšie peňažný) alebo sa môže vzdať práva, ktoré má voči nemu. Táto dohoda prichádza do úvahy predovšetkým pri jednostranne zaväzujúcich záväzkoch (pri pôžičke - § 657 a nasl., príkaznej zmluve - § 724 a nasl.). Podľa 574 ods.2 OZ je možné vzdať sa len práv, ktoré v čase uzavretia dohody existujú. Nemožno sa platne vzdať takých práv, ktoré ešte len môžu v budúcnosti vzniknúť, t.j. možno sa vzdať len toho práva, ktoré existuje. Ak došlo k uzavretiu dohody o vzdaní sa práva alebo o odpustení dlhu, ktoré vzniknú v budúcnosti, takáto dohoda by bola podľa odseku 2 neplatná (§ 39). Vzhľadom na tieto skutočnosti splatnosť pôžičky podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.12.2006 nastala dňom 15.7.2008, teda dňom 16.7.2008 začala plynúť trojročná všeobecná premlčacia lehota ba uplatnenie práva , ktorá uplynula dňom 16.7.2011 to bez ohľadu na Dohodu o pristúpení k záväzku ( § 533 OZ ) zo dňa 20.10.2012. Žalovaná vzniesla námietku premlčania oprávnene a súd preto žalobu s poukazom na vznesenú námietku premlčania zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 209,40 eur určených podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. (tri úkony právnej pomoci t.j. prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby na súd v sume 3 x 61,41 eur , 3 x paušál v sume 8,39 eur + 20 % DPH).
5. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca. Žalobca vyhlásenie povinnej osoby o uznaní dlhu uvedené v notárskej zápisnici N 176/2006 zo dňa 1.12.2006 považuje v poriadku, pretože povinná osoba (M. Q.) peniaze prevzala, v ten deň sa stala dlžníčkou a mohla teda vyhlásiť, že uznáva svoj dlh, čo aj písomne potvrdila. Keďže platnosť prvej splátky pôžičky nastala dňa 15.12.2006, teda dňom 16.12.2016 začala plynúť desaťročná premlčacia lehota, ktorá uplynie dňom 16.12.2016 a splatnosť poslednej splátky pôžičky nastala dňa 15.07.2008, dňom 16.7.2008 začala plynúť desaťročná premlčacia lehota a táto uplynie dňom 16.7.2018. Ďalej predkladá dohodu o zmene termínu splatnosti pôvodnej zmluvy o pôžičke zo dňa 1.12.2006, ktorú si navzájom odsúhlasili a podpísali dňa 31.3.2009. V tom čase už bolo po splatnosti všetkých splátok pôžičky a keďže V. Q. požičané peniaze nevrátila, dohodli sa na novom termíne vrátenia peňazí, a to 31.3.2013. K tomuto záväzku p. V. Q. pristúpila dňa 20.10.2012 jej matka p. V. A.. Žalobca jej vyhovel (zmluva o pôžičke na 2.870 eur zo dňa 20.12.2012), s tým, že spolu s dcérou vrátia žalobcovi aj starý dlh zo dňa 1.12.2006. Zo svojej pôžičky vrátila len 170 eur, na zvyšnú sumu 2.700 eur musel požiadať súd, aby vydal platobný rozkaz. Na základe týchto skutočností a predložených dôkazov žalobca navrhuje, aby súd zaviazal p. A. V. zaplatiť sumu 995,80 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 995,80 eur od 1.4.2013 do zaplatenia a uhradiť trovy konania.
6. K odvolaniu podala vyjadrenie žalovaná. Tvrdenia uvedené žalobcom v odvolaní považuje za nedôvodné a nepreukázané. Stotožňuje sa s právnym názorom súdu vyjadreným v odôvodnení rozsudku č. k. 11C/332/2015-28 zo dňa 4.11.2015 a rozhodnutie prvoinštančného súdu považuje za správne. V prvom rade si dovoľuje poukázať, že žalobca na pojednávaní uviedol, že povinnej osobe, V. Q., v deň spísania notárskej zápisnice N 176/2006 neodovzdal celú sumu 995,80 eur (30.000,- Sk), ale len jej časť. Svojim vyjadrením potvrdil tvrdenie odporkyne uvedené na pojednávaní dňa 4.11.2015. V plnom rozsahu sa pridržiava svojich vyjadrení a prednesov, ktoré uviedla v priebehu konania. Nárok uplatnený žalobcom je v celom rozsahu premlčaný uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty od splatnosti celého dlhu, to je od 15.07.2008. V zmluve o pôžičke, ktorá je súčasťou notárskej zápisnice N 176/2006 sa navrhovateľ s V. Q. dohodol na úhrade pôžičky vo forme splátok splatných vždy k 15. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná v decembri 2006. Z uvedeného je teda zrejmé, že V. Q., sa mohla dostať do omeškania s čiastočným splácaním dlhu najskôr deň nasledujúci po dni splatnosti prvej splátky, t.j. až dňa 16.12.2006 a až týmto dňom mohla uskutočniť uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice. S poukazom na ust. § 574 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka považuje právny úkon - uznanie dlhu spísaný vo forme notárskej zápisnice za absolútne neplatný. Žalobca v odvolaní namieta, že dohodou zo dňa 20.10.2012 došlo k zmene termínu splatnosti pôvodnej zmluvy o pôžičke. Predložená dohoda však bola spísaná medzi žalobcom a žalovanou a nie pôvodnými účastníkmi záväzkového vzťahu kreovaného Zmluvou o pôžičke zo dňa 1.12.2006. Dohoda o termíne splatnosti medzi žalobcom a žalovanou v dohode o pristúpení k záväzku nespôsobuje zmenu obsahu pôvodného záväzku, a teda ani splatnosti dlhu, ktorá bola v zmluve o pôžičke dohodnutá najneskôr ku dňu 15.07.2008. Žalovaná žiada, aby odvolací súd potvrdil v zmysle § 219 ods. 1 rozhodnutie súdu prvého stupňa a aby zaviazal žalobcu nahradiť trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu) v sume 69,99 eur (jeden úkon právnej služby
- 61,41 eur + režijný paušál 8,58 eur).
7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
1. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na (výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
9. Zmluvou o pôžičke peňazí zo dňa 1.12.2006 mal žalobca zapožičať pani V. Q., nar. X.X.XXXX (nie žalovanej, ako uvádza žalobca v žalobe) sumu 28.000,- Sk. Túto sa zaviazala táto splatiť v celkovej sume 30.000,- Sk (spolu s úrokom) v 20. splátkach po 1.500,- Sk mesačne, splatných vždy do 15. dňa tohto ktorého mesiaca počnúc od 12 /2006, najneskôr do 15.7.2008. Notárskou zápisnicou NZ 176/2006, NZ 49965/2006, NCRI s 49678/2006 zo dňa 1.12.2006 urobila pani V. Q. vyhlásenie o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s exekúciou podľa § 41 zák. č. 233/1995 Zb. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a zároveň sa zaviazala, že dlh vzniknutý podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.12.2006 v celkovej sume 30.000,- Sk (spolu s úrokom) zaplatí v 20. splátkach po 1.500,- Sk mesačne, splatných vždy do 15. dňa tohto ktorého mesiaca s tým, že prvá splátka je splatná 15.12.2006 a posledná dňa 15.7.2008. Notárskou zápisnicou NZ 176/2006, NZ 49965/2006, NCRI s 49678/2006 zo dňa 1.12.2006 sa ďalej zaviazala, že v prípade omeškania s plnením splátok zaplatí aj zmluvnú pokutu a to o 50,- Sk za každý, čo i začatý deň omeškania až do úplného splatenia pohľadávky, ak bude dlžníka v omeškaní čo len s jednou zo splátok, stáva sa celý dlh resp. jeho zvyšok splatným naraz. Žalobca má proti obom tú istú pohľadávku (čo do zaplatenia sumy 995,80 eur s príslušenstvom), ktorú sú povinné splniť spoločne a nerozdielne, pretože pristúpenie k záväzku spočíva v tom, že pristupujúci dlžník sa stáva tiež dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a musí s ním byť zaviazaný spoločne a nerozdielne (t.j. solidárne).
10. Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Ustanovenie § 101 upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou či dlhšou) premlčacou dobou.
Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Vzhľadom na kogentný charakter ustanovení § 101 až 110 treba usúdiť, že zákonnú premlčaciu dobu nemožno jednostranne, ale ani dohodou medzi účastníkmi občianskoprávneho vzťahu predĺžiť ani skrátiť. Námietky premlčania sa nemožno ani vopred vzdať (§ 574 ods. 2). Preto dohody, podľa ktorých by si subjekty týchto vzťahov dohodli dlhšiu alebo kratšiu premlčaciu dobu, než je zákonom ustanovená premlčacia doba, alebo by menili právne účinky premlčania alebo začiatok plynutia premlčacej doby ustanovený zákonom, alebo ktorou by sa dlžník vopred zaviazal, že neuplatní námietku premlčania, by boli vzhľadom na existujúcu úpravu neplatné (§ 39). Z praktického hľadiska má účinky predĺženia premlčacej doby len uznanie záväzku dlžníkom podľa § 110 (pre obchodnozáväzkové vzťahy pozri § 401 OBZ). Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil (napr. preto, že o svojom práve nevedel, že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka, akou je choroba, a pod.). Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou (splatnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Zročnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu. Ak čas splnenia záväzku (dlhu) nebol dohodnutý ani inak určený právnym predpisom (§ 563) či určiteľný rozhodnutím súdu (§ 564), dlžník je podľa ustanovenia § 563 povinný splniť v prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Prvá objektívna možnosť vykonania tohto práva je daná okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať, t.j. dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo k vzniku tohto právneho vzťahu dohodnutého na neurčitú dobu. Všeobecná trojročná premlčacia doba platí nielen pre pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ale aj pre právo na úroky alebo pre právo na jednotlivé opakujúce sa plnenia. Platí to aj vtedy, keď v ktoromkoľvek z oboch naposledy uvedených prípadov ide o práva priznané právoplatným súdnym rozhodnutím alebo o práva, ktoré dlžník písomne uznal. Tento záver sa však uplatní len vtedy, keď splatnosť úrokov či opakujúcich sa plnení nastala až po právoplatnosti rozsudku alebo po tom, čo došlo k písomnému uznaniu dlhu (§ 110 ods. 3). Pokiaľ splatnosť úrokov či opakujúcich sa plnení nastala pred právoplatnosťou rozsudku či pred písomným uznaním dlhu, vzťahuje sa aj na práva na úroky a opakujúce sa plnenia desaťročná premlčacia doba V trojročných premlčacích dobách sa premlčujú aj jednotlivé splátky, na ktoré bolo dohodou účastníkov daného právneho vzťahu rozložené celé plnenie. Nesmie však ísť o splátky, na ktoré rozdelil celkové plnenie v svojom právoplatnom rozsudku súd, alebo o splátky, ktoré vyplývajú z písomného uznania dlhu. Tieto splátky sa premlčujú v dobe desiatich rokov.
11. Podľa ust. § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
12. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne.
Zákon v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, prípadne aby tak rozhodnutím určil súd (§ 160 ods. 1 OSP), že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.
To však platí len v prípade, keď veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorých zo splátok najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 in fine). Ak sa tak nestalo a veriteľ stratil právo žiadať od dlžníka zaplatenie celého dlhu, premlčacia doba celého dlhu prestane plynúť a opäť plynie len premlčacia doba pre jednotlivé splátky, a to do ich splatnosti. Premlčacia doba pre celú pohľadávku však začne plynúť znova, ak dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku.
13. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, platného do 30.9.2013 (ďalej len OZ), kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods.4 tu platí obdobne.
Podľa § 531 ods.4 OZ, námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.
Podľa § 574 ods.2 OZ, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Zmluvou o pôžičke peňazí zo dňa 1.12.2006 mal žalobca zapožičať V. Q., nar. X.X.XXXX (nie žalovanej, ako uvádza žalobca v žalobe) sumu 28.000,- Sk. Túto sa zaviazala táto splatiť v celkovej sume 30.000,- Sk (spolu s úrokom) v 20. splátkach po 1.500,- Sk mesačne, splatných vždy do 15. dňa tohto ktorého mesiaca počnúc od 12/2006, najneskôr do 15.7.2008.
15. Žalobca žaloval len V. A., s ktorou mal uzatvorenú Zmluvu o pristúpení k záväzku podľa § 533 OZ. Upravil žalobný petit, že žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 995,80 eur, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 995,80 eur od 1.4.2013 až do zaplatenia a k náhrade trov konania v sume 120,60 eur - súdny poplatok a poplatok za spísanie NZ, s tým, že splnením povinnosti žalovanej, ktorá pristúpila k dlhu alebo splnením pôvodnej dlžníčky V. Q., nar. X.X.XXXX podľa NZ 176/2006, NZ 49965/2006, NCRI s 49678/2006 zaniká v rozsahu tohto pnenia povinnosť plnenia druhého dlžníka. Pôvodnou dlžníčkou bola V. Q. a vyhlásenie V. Q. vzniklo súčasne v ten istý deň ako bola uzatvorená Zmluva o pôžičke v čase, kedy ešte žiadny dlh neexistoval. V tento deň existoval iba záväzok p. Q. vrátiť požičanú sumu v určenej dobe. Vznik dlhu, ktorý by mohla povinná uznať, bolo možné do budúcna len predpokladať. V. Q. dňa 1.12.2006 nemohla realizovať právo uznať dlh čo do výšky a dôvodu, nakoľko je v zmysle ust. §§ 574 ods.2 a 39 Občianskeho zákonníka neplatná dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv , ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti.
16. Podľa 574 ods.2 OZ je možné vzdať sa len práv, ktoré v čase uzavretia dohody existujú. Nemožno sa platne vzdať takých práv, ktoré ešte len môžu v budúcnosti vzniknúť, t.j. možno sa vzdať len toho práva, ktoré existuje. Ak došlo k uzavretiu dohody o vzdaní sa práva alebo o odpustení dlhu, ktoré vzniknú v budúcnosti, takáto dohoda by bola podľa ods. 2 neplatná (§ 39). Splatnosť pôžičky podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.12.2006 nastala dňom 15.7.2008, teda od 16.7.2008 začala plynúť 3- ročná všeobecná premlčacia lehota na uplatnenie práva a uplynula 16.7.2011 bez ohľadu na Dohodu o pristúpení k záväzku (§ 533 OZ) zo dňa 20.10.2012 podľa ust. § 101 OZ. Preto na základe vznesenej námietky premlčania žalovanou bola žaloba správne zamietnutá. Pre plný úspech žalovanej v konaní o trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1. O.s.p. a priznal jej právo na náhradu trov konania (trovy právneho zastúpenia v sume 209,40 eur za 3 úkony právnej pomoci : prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby na súd v sume 3 x 61,41 eur , 3 x paušál v sume 8,39 eur + 20 % DPH (vyhl.č. 655/2004 Z.z. ).
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP vo výroku ako vecne správny potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým končí konanie.
19. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Preto odvolací súd poukazuje na cit. ust. CSP, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).