Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-16T/66/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného R.. T. G. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 13. marca 2017, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý

R.. T. G., narodený XX. W. XXXX v Z., trvalé bydlisko Q.. M. XXXX/X, G.

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v období od mesiaca august 2015 až do 13.03.2017 si ako otec dieťaťa V. G.F., narodeného XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko B.F., W.. Z. XXXX/X, riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť napriek tomu, že mu vyplýva zo Zákona o rodine a ktorej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu G. sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 23.03.2007, právoplatný dňa 22.06.2007, tak, že je povinný prispievať na výživu syna V. sumou 82,98 Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky V. Q., trvalé bydlisko B., W.. Z. XXXX/X, hoci vedel o existencii vyživovacej povinnosti a túto povinnosť si vôbec neplnil, o svojho syna sa inak nestaral a nezaujímal, pričom majetkové pomery mu umožňovali vyživovaciu povinnosť riadne plniť, čím za uvedené obdobie dlhuje na výživnom sumu v celkovej výške 1.576,62 Eur, t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona. Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 1.576,62 Eur k rukám V. Q., trvalé bydlisko B., W.. Z. XXXX/X.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 8. júla 2016 obžalobu sp. zn. Pv 64/16/2204 (ďalej len obžaloba) na R.. T. G. (ďalej len obžalovaný) pre skutok právne kvalifikovaný ako pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona spáchaný na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom, proti ktorému podal obvinený v zákonnom stanovenej lehote odpor. V odpore uviedol, že sa nikdy nevyjadril, že si vyživovaciu povinnosť nesplní alebo nebude plniť v plnom rozsahu. Jeho „neplnenie“ si vyživovacej povinnosti bola reakcia na podaný návrh na zvýšenie výživného z 82,98 Eur na 260 Eur, čo je viac ako 300%. Uviedol, že čaká na rozhodnutie súdu ohľadom predmetného návrhu na zvýšenie výživného a potom si riadne svoju vyživovaciu povinnosť splní. Súd vo veci vytýčil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovaného, svedkov V. Q. a V. G. a oboznámil listinné dôkazy založené v spise. K dokazovaniu Obžalovaný pri výsluchu na hlavnom pojednávaní k osobný a majetkovým pomerom uviedol, že nebol rozvedený, ale žil 13 rokov s V. Q. a ich synom v B., aj tu býval. Manželku mal v G.. Potom podnikal na strednom Slovensku, tam býval v byte, ktorý si platil z príjmov zo živnosti, to bolo v Z. Z. do roku 2015. Teraz býva v pôvodnom byte v G., s manželkou a s dcérou, nakoľko nemal financie, aby býval niekde inde. Prispievam dcére na školu a manželke na byt. Byt patrí jeho staršej dcére, staršia dcéra má 39 rokov a tá mladšia má 23 rokov a chodí na lekársku fakultu v Olomouci. Nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Bola to podmienka manželky, keď vstupoval do podnikania, aby všetko prepísal na dcéru. Nič cenné nevlastní. Čo sa týka zdravotného stavu, obžalovaný uviedol, že čaká na rozhodnutie, či pôjde na reoperáciu pečene, nakoľko nemá dobré výsledky po tej prvej operácii pečene, keď mu z nej polovicu vzali, chodí teraz po vyšetreniach, tie ukážu, či bude reoperácia nutná. Do roku 2012 fungoval normálne, potom dostal infarkt a telo sa začalo ako keby rozpadať. Necíti sa zdravotne dobre. Ku skutku uviedol, že si vždy plnil svoje vyživovacie povinnosti, aj navyše, boli spolu aj na dovolenke, aj s V., aj s V., niekoľko krát, fungovali ako normálna rodina. Narušilo sa to pred 4 rokmi, keď bol obžalovaný na operácii srdca, rok na to bol na operácii pečene. Potom sa ten vzťah prerušil a obžalovaný sa dostal do situácie, keď nemal žiadne finančne prostriedky, resp. mal ich málo a tak sa dosť zadlžil, dostal sa do dlhovej pasce a tým pádom sa ten vzťah narušil. K narušeniu vzťahu prispeli aj veci ohľadom syna, nechce ho udať, nebude to preto rozvádzať. Potom dostal tzv. návrh na zvýšenie výživného, v tej situácii životnej, ktorú opísal, o ktorej V. Q. vedela, pričom ona žiadala zvýšiť výživné enormne až o 300 %. Bral to ako „podpásový úder“ a rozhodol sa, že počká na súdne rozhodnutie, ktoré určí výšku výživného a po rozhodnutí to bude riešiť. Nevie presne, od kedy výživné neplatí, ale tak ako to je v obžalobe, tak je to správne. Od augusta 2015 do 9.11.2017 nič nezaplatil, čakal na rozhodnutie súdu. K príjmovým pomerom uviedol, že aktuálny príjem je 725 Eur, má výsluhový dôchodok a 200 Eur má z toho, čo podnikal. Dostáva len životné minimum, nakoľko je v obrovských dlhoch, okolo 50 000 Eur, bral si pôžičky, vykrýval ich ďalšími pôžičkami. Reálne mu príde 495 Eur. Tie tlaky „vymáhačských“ spoločností boli enormné, preto oslovil oddlžovaciu spoločnosť Atila, s.r.o., s ktorou má zmluvu, tiež jej platí za servis, ktorý mu okolo toho zabezpečujú, nie je to ideálny stav, ale sa to aspoň upokojilo, nechodí mu nikto búchať na dvere. Spolupracuje s ňou od roku mája 2015, mám len tie dlhy, ktoré spravuje tá spoločnosť, iné nemá. Niektoré sa už poplatili, ostatné sa splácajú. Keď podnikal, robil v stavebníctve, niečo aj zváral pre jednu firmu a mal živnosť na registratúru. Na otázku, prečo neplatí aspoň tú časť výživného, ktorá mu bola určená predtým, obžalovaný uviedol, že z jeho strany to bol aj truc, ale čakal na rozhodnutie toho súdu. Z tých financií, ktoré mu ostávajú, platí dcére školu, platí aj byt, ostane mu reálne fyzicky 150 Eur na mesiac, čo môže použiť. Dlh na výživnom chce uhradiť, počíta, že do konca januára 2017 by to mohol uhradiť, brat by mu požičal nejaké peniaze, pretože ich má dostať niekedy v tom období z predaja nehnuteľnosti. Bol poučený, že je potrebné pre podmienky účinnej ľútosti uhradiť aj dlžné výživné a priebežne platiť aj bežné výživné. So synom nie je v kontakte, medzi nimi ide obojstrannú nekomunikáciu. Takisto aj s V. Q. prerušil kontakt. Svedkyňa V. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť. Do roku 2012 si plnil vyživovaciu povinnosť, potom už to bolo horšie, nebolo to pravidelne, ale potom to vždy doplatil. Následne prestal platiť úplne. Musela na neho podať trestné oznámenie, lebo by nedostávala náhradné výživné a potrebovala peniaze. Na „sociálke“ jej povedali, že kým nepodá trestné oznámenie, tak jej náhradné výživné nedajú. Náhradné výživné od štátu poberá mesačne v sume 82,98 Eur a poberá ho od augusta 2015. S obžalovaným nie je v kontakte. Syn o obžalovaného nemá žiadny záujem, vytrpeli si dosť. Obžalovaný jej je dlžný výživné od augusta 2015, dosiaľ nič nezaplatil. Ďalej uviedla, že podali návrh na zvýšenie výživného, lebo syn chodí na vysokú školu, tých 83 Eur bolo strašne málo, ona sa o syna starala dlhé roky sama, živila ho, bola nezamestnaná, potrebovala peniaze, navrhla zvýšiť výživné na 240 Eur, sudkyňa ho zvýšila na 120 Eur. Ona túto sumu nepovažuje za dostatočnú,

myslí si, že by mal mať aspoň 160 Eur. Odvolanie si nepodali, nevedeli, či syna vezmú na vysokú školu. Ona nemá žiadny príjem, na dávky nemá nárok, pretože sa do dávok zarátava to výživné a keďže syn si brigádne privyrába 120 Eur, teda je to cez 200 Eur, tak ona už nemá nárok na žiadne dávky. Je evidovaná na úrade práce. V januári 2016 skončila trvalý pracovný pomer, v letných mesiacoch štyri mesiace brigádovala s príjmom 150 Eur. Syn si tiež privyrábal brigádne. Syn nemal to, čo mali ostatné deti, ona mu zabezpečovala starostlivosť, snažila sa, aby mal všetko, lieky, školu a podobne. Svedok V. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že on veci ohľadne výživného nesleduje, sleduje to jeho matka, na všetky pojednávania a súdne veci chodila ona. On ju k tomu splnomocnil. Viem, že si obžalovaný niekoľko rokov už neplní vyživovaciu povinnosť, ani sa o neho nijak nezaujíma. Doteraz tam vznikol určitý dlh, nevie presne v akej výške, sleduje to mama. Plnoletosť dosiahol v roku 2014, vtedy ešte chodil na Obchodnú akadémiu v G., na vysokú školu v I. nastúpil 26.09.2016. Zarába si brigádnicky, jeho príjem je podľa počtu odrobených hodín, v lete mohol robiť, koľko chcel. Teraz je v B. len dva dni, zvyšok v I., takže jeho príjem rapídne klesol. Dva mesiace cez prázdniny mal príjem 300 až 400 Eur, teraz ešte nedostal výplatu, takže nevie. Mimo leta mal cca. 80 Eur. K svojim nákladom svedok uviedol, že ich má na skriptá, na internát, ktorý stojí 40 Eur mesačne, na stravu, kde obed stojí 2,49 Eur, zvyšok dennej stravy si zabezpečuje sám. O štipendiu uvažuje, ale v prvom ročníku nie je prípustné oň žiadať. Ak by dostával aspoň tých 120 Eur, tak by sa s nimi uspokojil. Dlhy nemá. Ideálna suma výživného by bola medzi 300 - 400 Eur, aby sa mohol okrem školy venovať aj voľnočasovým aktivitám ako jeho rovesníci. Nedostatkom elementárnych potrieb v súvislosti s neplatením výživného zo stany obžalovaného netrpel, starala sa o neho matka. Vzťah s obžalovaným nemá prakticky žiadny. Odcudzili sa, on ich opustil a nekontaktoval, oni nemali možnosť ho kontaktovať, lebo neposlal nové telefónne číslo. Prestal plniť vyživovaciu povinnosť vtedy, keď sa prestal ozývať. Kde býval obžalovaný, to svedok nevie, lebo ako živnostník sa presúval po Slovensku. Z rodného listu V. G. vyplynulo, že sa narodil 19.11.1996, jeho matkou je svedkyňa V. Q. a otcom obžalovaný. Rozsudkom Okresného súdu B. z 12. apríla 2000, č. k. XNc/XXX/XX-XX, právoplatným 24. mája 2000 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol maloletý V. G. zverený do výchovy a opatery matky V. Q. a otec R.. T. G. bol zaviazaný počínajúc mesiacom apríl 2000 prispievať na jeho výživu sumou 1.000,- Sk mesačne, a to vždy do 15-ho v bežnom mesiaci k rukám matky maloletého. Rozsudkom Okresného súdu G. z 23. marca 2007, č. k. XXP/XXX/XXXX - XX, právoplatným 22. júna 2007 a vykonateľným 16. júla 2007 došlo k zmene rozsudku Okresného súdu B. z 12. apríla 2000, č. k. XNc/XXX/XX-XX v časti o výživnom tak, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému V. G. sa zvýšila zo sumy 1.000,- Sk mesačne na sumu 3.000,- Sk mesačne s účinnosťou od 1. 4. 2006 do 15. 10. 2006, od 16. 10. 2006 sa vyživovacia povinnosť znížila zo sumy 3.000,- Sk mesačne na sumu 2.500,- Sk mesačne, ktoré výživné bol otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 1. 4. 2006 do 23. 3. 2007 v sume 21.241,- Sk súd povolil otcovi splácať v splátkach 500,- Sk mesačne, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Nateraz ide o posledné právoplatné rozhodnutie ohľadne vyživovacej povinnosti obžalovaného k jeho synovi V. G., keďže rozsudok Okresného súdu B. z 30. júna 2016, sp. zn. XP/XX/XXXX, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť obžalovaného voči jeho synovi V. G. zo sumy 82,98 Eur na 120,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2014, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám syna, dosiaľ nie je právoplatný. Z potvrdenia o návšteve školy vyplynulo, že V. G. bol k 10.12.2015 žiakom 4. ročníka Obchodnej akadémie v G.. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. z 29.9.2015, číslo B.-XXXX, vyplynulo, že V. Q. je vyplácané náhradné výživné vo výške 82,98 Eur mesačne od 01.05.2015. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný je poberateľom starobného dôchodku priznaného od 6. novembra 2010, v súčasnosti vo výške 231,50 Eur mesačne. Menovaný nie je poberateľom dávok v nezamestnanosti. Z priloženého výpisu vyplýva, že v evidencii Sociálnej poisťovne bol vedený naposledy ako zamestnanec s pravidelným príjmom v období od 13. 7. 2015 do 24. 7. 2015, u zamestnávateľa S., a. s. Zo správy Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 31. októbra 2016 vyplynulo, že obžalovaný je od 1. októbra 1995 poberateľom výsluhového dôchodku. Po valorizácii od 1. júla 2016 ho poberá vo výške 728,46 Eur. Z dôchodku sú mu realizované mesačné zrážky v sume 232,41 Eur, výška nesplatenej pohľadávky ku dňu 26.10.2016 činila 447,32 Eur. Od 8. 4. 2016 je vedený ako platiteľ poistného na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa Š.-F., s. r. o., X. I. O..

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. vyplynulo, že obžalovaný nie je evidovaný ako poberateľ pomoci v hmotnej núdzi a nepoberá žiadne štátne sociálne dávky a ani príspevok na kompenzáciu zdravotného postihnutia, ani v minulosti nepoberal. Aktuálne nie je evidovaný v evidencii uchádzačom o zamestnanie. V minulosti bol v evidencii uchádzačom o zamestnanie od 18. 3. 1996 do 8. 6. 1997 vrátane. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný. Rozhodnutím Vojenského obvodového súdu z 11. decembra 2000, sp. zn. XT/XXX/XX, bol odsúdený pre trestný čin porušovania služobných povinností podľa § 288a odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacom v s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu do 24. 4. 2002, v skúšobnej dobe sa osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu G. z 19. mája 2008, sp. zn. XT/XX/XX, právoplatným 19. mája 2008 bol odsúdený pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok, v skúšobnej dobe sa osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa proti obžalovanému iné trestné stíhanie aktuálne nevedie. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že obžalovaný doposiaľ nebol priestupkovo prejednávaný. Zo správy o povesti Mestského úradu v G.e a správy zo systému REGOB vyplynulo, že obžalovaný je prihlásený od roku 1982 k trvalému pobytu na adrese G., Q.. M. XXXX/X. Nie je evidovaný priestupok, ktorý by prejednával Mestský úrad v G.. Obžalovaný je ženatý a s manželkou F. G. má dve deti, M. G., nar. 1993 a W.. F. L., rod. G., nar. 1977. Iné skutočnosti o jeho osobe nie sú známe. K hodnoteniu dôkazov Z vykonaného dokazovania mal súd bez pochybností za preukázané, že obžalovaný si v období od augusta 2015 až do 13.03.2017 neplnil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k svojmu synovi V. G. a to napriek tomu, že v predmetnom období mal pravidelný príjem tak z výsluhového, ako aj starobného dôchodku. Z takéhoto konania je obžalovaný usvedčovaný okrem vlastnej výpovede aj vyššie opísanými výpoveďami V. G. a V. Q., ako aj listinnými dôkazmi založenými v spise. To, že obžalovaný v žalovanom období mal prostriedky na úhradu výživného okrem jeho výpovede preukazujú aj listinné dôkazy, z ktorých je zrejmá výška jeho pravidelného príjmu. Za uvedené obdobie mu tak vznikol celkový dlh na výživnom vo výške 1.576,62 Eur. Obžalovaný plne si vedomý svojej vyživovacej povinnosti neuviedol žiaden právne relevantný dôvod, pre ktorý si vyživovaciu povinnosť neplnil. Zdravotné problémy, ktoré obžalovaný spomínal, v konaní pred súdom nepreukázal rovnako, ako dlhy, ktoré spomínal. Za relevantný dôvod taktiež nemožno považovať tvrdenie obžalovaného, že sa ho dotklo podanie návrhu na zvýšenie výživného zo strany jeho syna o takmer 300 %, pretože podaním návrhu na zvýšenie výživného realizoval jeho syn V. G. svoje právo vyplývajúce mu zo zákona. O postoji obžalovaného k plateniu výživného svedčí nakoniec aj skutočnosť, že výživné nezačal platiť ani potom, ako mu súd vyššie cit. Rozsudkom, dosiaľ neprávoplatným, výživné zvýšil len mierne (cca. o 40 €), nie o synom požadovaných 300%, voči ktorému rozhodnutiu sa odvolal. Nakoniec ho k plateniu bežného výživného neprimälo ani prejednávanie veci pred súdom v tomto konaní. Tu treba zdôrazniť, že ide o zákonnú povinnosť obžalovaného ako rodiča vyživovať svoje dieťa, ktorá platí bez ďalšieho, teda bez ohľadu na to, kto čo chce. Ide o prvoradú povinnosť obžalovaného vyplývajúcu mu zo zákona o rodine, ktorá má prednosť pred inými jeho povinnosťami. Na jej splnenie bol a aj je povinný vyvinúť maximálne úsilie. Tak ako aj v iných obdobných prípadoch, pri verbalizovaných snahách obžalovaného o úhradu zročného výživného s cieľom aplikovať ustanovenia o účinnej ľútosti, súd hlavné pojednávanie odročil a poskytol tak obžalovanému poslednú šancu dlžné výživné uhradiť, kde mu vytvoril dostatočný časový priestor, ktorý sám obžalovaný žiadal. Napriek tomu obžalovaný tento priestor nevyužil. K právnej kvalifikácii skutku Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Páchateľ sa trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona dopúšťa už tým, že si najmenej po dobu 3 mesiacov v období dvoch rokov neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať, alebo zaopatrovať iného, čo aj z nedbanlivosti. Pokiaľ tak koná aj nad rámec troch mesiacov už len udržuje tento protiprávny stav, inak povedané spojito, v každom časovom momente pokračuje v páchaní tejto trestnej činnosti až do jej dokončenia. Páchaním tejto trestnej činnosti sa preto rozumie celá doba jeho páchania, a to až do doby pokiaľ nie je dokončený, čo sa stane až vyhlásením rozsudku prvého stupňa. Dokončenie páchania skutku v uvedenom zmysle je rozhodujúce len pre posúdenie odkedy páchateľ začne páchať nový skutok. Skutok tak ako bol súdom ustálený v skutkovej vete výroku o vine rozsudku napĺňa všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, keďže obžalovaný v žalovanom období viac ako tri mesiace počas dvoch rokov si neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť na syna, čím sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona. Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný páchateľ a konal z vedomej nedbanlivosti, lebo vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu obžalovanému taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného zistil súd jedu poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona), i keď o úprimnom oľutovaní konania vzhľadom aj na prezentovaný dôvod neplatenia výživného vznikli isté pochybnosti. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil. V konečnom súčte u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, čo viedlo v súlade s ust. § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona k modifikácii trestnej sadzby znížením hornej hranice o jednu tretinu, teda súd ukladal trest odňatia slobody v rozpätí až na 16 mesiacov. V rámci tejto sadzby potom súd obžalovanému vymeral trest odňatia slobody v strede modifikovaného zákonného rozpätia, teda vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu, keďže trest odňatia slobody neprevyšoval dva roky a vzhľadom na osobu obžalovaného a na okolnosti prípadu, bol súd toho názoru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Skúšobnú dobu súd obžalovanému určil na dva roky, ktorú považoval za primeranú okolnostiam prípadu, osobe obžalovaného a spôsobeným následkom. Zároveň mu súd uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 1.576,62 Eur, ktorej nesplnenie môže viesť postupom podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona k premene uloženého podmienečného trestu na nepodmienečný trest odňatia slobody. Takto uložený trest považoval súd vzhľadom na osobu obžalovaného ako aj okolnosti spáchania skutku za dostatočný tak na jeho nápravu, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli .

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.