Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_18C-6-2003.pdf
PDF · 126.77 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/6/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcu: T.. P. I., nar. XX.X.XXXX, B. XX, Z., zast. advokátom: JUDr. Peter Belovič, Hollého 1854/9, Šaľa, a žalovaného: O. A., nar. XX.X.XXXX, P. V. XXX, A. nad O., zast. advokátom: JUDr. Peter Sopko, Paulínska 24, Trnava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške.
Štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.1.2003 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že právny úkon dlžníka, spoločnosti BETASED, s.r.o., IČO: 34 114 807, Chovateľská 2, Trnava, a to zmluva zo dňa 21.1.2002 o prevode obchodného podielu v spoločnosti MPS TT, s.r.o., IČO: 36 244 244, Chovateľská 2, Trnava, uzavretá medzi BETASED s.r.o. ako prevádzajúcim a žalovaným O. A. ako nadobúdateľom, je voči žalobcovi T.. P. I. právne neúčinný. Žalobu odôvodnil s poukazom na § 42a ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka. Uviedol, že je veriteľom dlžníka BETASED, s.r.o., voči ktorému má vymáhateľné pohľadávky, ktoré sú predmetom konaní vedených na tunajšom súde pod sp.zn. 7Cb/1/00 a sp.zn. 19Cb/30/00. Tvrdil, že zmluvou zo dňa 21.1.2002, ktorou bol prevedený obchodný podiel dlžníka BETASED, s.r.o. v obchodnej spoločnosti MPS TT, s.r.o. na žalovaného, došlo k ukráteniu žalobcu. Vklad spoločnosti BETASED, s.r.o. v spoločnosti MPS TT, s.r.o. spočíval vo vložení nehnuteľností v kat. území E. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX - parc.č. XXXX/XX - hala súp.č. XXXX, parc.č. XXXX/XX - dvor, parc.č. XXXX/XX - dvor a parc.č. XXXX/XX - dvor (ďalej aj „sporná nehnuteľnosť“), hodnota ktorej bola podľa znaleckého posudku zo dňa 5.6.2001 pri založení spoločnosti 7.330.250 Sk a na nepeňažný vklad sa započítavala peňažnou sumou 1.200.000 Sk. Zmluvu o prevode obchodného podielu podpisovala za obidve strany tá istá osoba - žalovaný, ktorý musel vedieť o záväzkoch dlžníka BETASED, s.r.o. voči žalobcovi a prevodom obchodného podielu za sumu 1.200.000 Sk podľa žalobcu zmaril možnosť vymáhania pohľadávky žalobcu, ktorá mohla byť v exekučnom konaní uspokojená predajom obchodného podielu. Dňa 9.7.2002 previedli bezodplatne spoločníci BETASED, s.r.o. O. A. a B. Z. svoje obchodné podiely na stávajúceho spoločníka M. A., ktorý ako jediný spoločník rozhodol o vstupe spoločnosti BETASED, s.r.o. do likvidácie. Začiatkom novembra roku 2002 bolo žalobcovi doručené oznámenie o vstupe BETASED, s.r.o. do likvidácie a bol vyzvaný, aby si svoje pohľadávky uplatnil u likvidátora spoločnosti. Žalobca predložil rozhodnutia v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp.zn. 7Cb/1/00 a sp.zn. 19Cb/30/00 a zmluvy o prevode obchodného podielu z 21.1.2002 a z 9.7.2002.
2. Žalobca vypočutý ako strana sporu ďalej dňa 16.11.2004 doplnil, že pohľadávky voči dlžníkovi BETASED, s.r.o. mu boli priznané rozhodnutiami Okresného súdu Trnava č.k. 19Cb/30/00-54 z 15.10.2003 (právoplatné 13.12.2003), ako aj č.k. 7Cb/1/00-74 z 12.4.2002 (právoplatné 27.5.2002), v spojení s opravným uznesením č. k. 7Cb/1/00-81 z 3.7.2002 (právoplatné 4.2.2003), ktoré vyplývajú aj z pripojených spisov tunajšieho súdu. Výška pohľadávky žalobcu voči spoločnosti BETASED, s.r.o. k 21.1.2002, kedy bol uskutočnený napadnutý právny úkon, bola 829.252 Sk. Podľa oznámenia zo dňa 22.10.2002 T.. O. N., ktorý bol v období od 1.10.2002 do 17.3.2004 likvidátorom spoločnosti BETASED, s.r.o., oznámil žalobcovi vstúpenie spoločnosti BETASED, s.r.o. dňa 1.10.2002 do likvidácie a vyzval ho na prihlásenie svojich pohľadávok. Žalobca prihlásil svoju pohľadávku do likvidácie listom zo dňa 3.12.2002. Likvidátor listom zo dňa 5.3.2004 oznámil, že BETASED, s.r.o. je predĺžená, nemajetná, priložil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 8K 6/03-54 z 24.10.2003 (právoplatné 2.1.2004) o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť BETASED, s.r.o. pre nedostatok majetku.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca nepreukázal, že napadnutou zmluvou došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka, žalovaný nemal úmysel ukrátiť žalobcu, dohodnutá kúpna cena za prevod obchodného podielu bola vo výške 1.200.000 Sk, teda nešlo o právny úkon, ktorým by bol dlžník ukrátený.
4. Tunajší súd v poradí prvým rozsudkom č.k. 18C/6/03-78 zo dňa 7.2.2005 žalobe vyhovel. Tento rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/216/2005 zo dňa 2.5.2006 zrušený s pokynom na doplnenie dokazovania k otázke, či uskutočneným právnym úkonom dlžníka prišlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka, t.j. aká bola v čase uskutočnenia právneho úkonu výška prevedeného obchodného podielu, následne aby porovnal skutočnú výšku prevedeného obchodného podielu s výškou, za ktorú bol prevedený, či bola výška prevádzaného podielu aj vyplatená a porovnal, či zostávajúci majetok dlžníka nebol v dostatočnej výške spôsobilým uspokojiť pohľadávku veriteľa.
5. V poradí druhým rozsudkom č.k. 18C/6/2003-335 z 26.10.2009 tunajší súd žalobu vo veci samej zamietol s odôvodnením, že nenastala odporovateľnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, lebo nedošlo k ukráteniu možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu, keď v čase prevodu obchodného podielu bola hodnota prevádzaného podielu 1.200.000 Sk, ktorá cena predstavuje obstarávaciu - účtovnú cenu obchodného podielu v zmysle v tom čase účinného zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve, ktorý záver vyplýval zo znaleckého posudku T.. Z. C., O.. Keďže hodnota prevedeného obchodného podielu bola totožná z cenou, za ktorú bol tento podiel prevedený, vyslovil, že uskutočneným prevodom, určenia neúčinnosti ktorého sa domáha žalobca, nedošlo k ukráteniu možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu. Preukázaným považoval aj vyplatenie kúpnej ceny prevádzaného obchodného podielu príjmovým pokladničným dokladom o úhrade 1.200.000 Sk vo fotokópii. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobcu uznesením zo dňa 20.02.2012, sp.zn. 11Co/95/2009 pripustil zmenu návrhu rozšírením tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 133.955,26 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok jeho dôvodov.
6. V poradí tretím rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 18C/6/2003-578 zo 17.7.2013 súd žalobu opätovne zamietol po doplnení dokazovania znaleckým posudkom znalca T.. M. Z., O.., z ktorého vyčíslenej hodnoty prevádzaného obchodného podielu však nemohol vychádzať z dôvodu, že tento pri oceňovaní obchodného podielu vychádzal zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ktorý nadobudol účinnosť až dňom 1.1.2003, teda až potom, ako bol v prejednávanej veci obchodný podiel prevedený (21.1.2002), a podľa ktorého hodnotu prevádzaného obchodeného podielu ocenil trhovou cenou, čo je však nesprávne, pretože obchodný podiel bol prevádzaný v čase, keď ešte tento zákon nebol účinný. Súd skonštatoval, že namietaným právnym úkonom v predmetnej veci neprišlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka, spoločnosti BETASED s.r.o.; dlžník neznížil svoj majetok, iba premenil časť svojho nepeňažného majetku, ktorý predstavoval jeho obchodný podiel v spoločnosti MPS TT, s.r.o. na finančný majetok v rovnakej hodnote a nedošlo teda k zníženiu možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu. Tento rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/374/2013 z 18.11.2014 opätovne zrušený. Odvolací súd v ňom zdôraznil, že na určenie hodnoty obchodného podielu v spoločnosti MPS TT, s.r.o. je potrebné zistiť, aké bolo čisté obchodné imanie spoločnosti MPS TT, s.r.o. k 21.1.2002. Pri určení hodnoty obchodného podielu je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vychádzať z hodnoty čistého obchodného imania spoločnosti, na ktorom obchodný podiel predstavuje mieru účasti. Zdôraznil, že pre posúdenie hodnoty obchodného podielu dlžníka nie je
rozhodujúce, ako je táto hodnota určená podľa predpisov o účtovníctve, ale aká je hodnota majetku spoločnosti, v ktorej obchodný podiel predstavuje mieru účasti. Podľa názoru odvolacieho súdu je tak pri odporovateľnosti právnych úkonov, v prípade ak ide o právny úkon, ktorým sa mení štruktúra majetku dlžníka, potrebné skúmať nielen to, či na základe právneho úkonu dlžníka nedošlo k zníženiu hodnoty majetku dlžníka v „ekonomickom“ (číselnom) vyjadrení, ale tiež to, či nedošlo k zhoršeniu možnosti uspokojenia veriteľovej pohľadávky vzhľadom k zmenenej štruktúre majetku dlžníka. Pod pojem kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, resp. ukrátenie veriteľa, je na účely odporovateľnosti právneho úkonu, podľa názoru odvolacieho súdu, potrebné zaradiť aj takú zmenu v majetku dlžníka, ktorá síce nepredstavuje zníženie hodnoty majetku dlžníka v peňažnom vyjadrení, ale ktorá umožní dlžníkovi s majetkom nakladať rýchlejšie, jednoduchšie a podľa menej prísnych pravidiel, ako by to bolo pri nakladaní s pôvodným majetkom, ak po takejto zmene aj skutočne veriteľova pohľadávka zostane neuspokojená. V prejednávanej veci dlžník previedol na žalovaného obchodný podiel v spoločnosti MPS TT, s.r.o., teda majetkové právo, a ako protihodnotu mal dostať finančné prostriedky 1.200.000 Sk. Vymáhateľné pohľadávky veriteľa však zostali neuspokojené, teda finančné prostriedky dlžníka 1.200.000 Sk neboli vôbec použité na uspokojenie pohľadávok veriteľa, ale dlžník bol pre nemajetnosť ako právnická osoba zrušený. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto potrebné zodpovedať tiež otázku, či samotná „transformácia“ majetkového práva v podobe obchodného podielu, ktorý predstavuje mieru účasti v inej obchodnej spoločnosti na finančné prostriedky, predstavovala alebo nepredstavovala ukrátenie veriteľa na účely odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka, keď jej výsledkom bolo v konečnom dôsledku zmarenie uspokojenia pohľadávok žalobcu. Napokon odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nezdôvodnenie nevykonania žalobcom navrhnutého dokazovania originálom listinných dôkazov, a to faktúry a príjmového pokladničného dokladu.
7. Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní teda bolo zodpovedať všetky rozhodujúce právne otázky, teda či hodnota predmetného obchodného podielu vyjadrená ako podiel na čistom obchodnom imaní spoločnosti MPS TT s.r.o. predstavovala k 21.1.2002 1.200.000 Sk (a nie či bola určená správne v súlade s predpismi o účtovníctve) a či transformáciu majetkového práva - obchodného podielu na finančné prostriedky nemožno v žiadnom prípade považovať za zhoršenie možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Ďalej bolo potrebné doplniť dokazovanie najmä v tom smere, aké bolo (v skutočnosti) čisté obchodné imanie spoločnosti MPS TT s.r.o. v čase uskutočnenia prevodu obchodného podielu a či skutočne došlo k zaplateniu ceny za obchodný podiel zo strany žalovaného.
8. Tunajší súd preto doplnil dokazovanie znaleckým posudkom č. 07/2016 znaleckej organizácie CORPORA, a.s., opätovne vypočul strany sporu, oboznámil sa s celým spisovým materiálom a zistil, že žalobca mal k 21.1.2002 ako veriteľ voči dlžníkovi (spoločnosti BETASED s.r.o.) vymáhateľné pohľadávky, ktoré boli neskôr potvrdené i súdnymi rozhodnutiami a stali sa tak v priebehu konania i vykonateľnými. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.
9. Tiež nebolo sporným, že vymáhateľné pohľadávky žalobcu voči spoločnosti BETASED s.r.o. zostali neuspokojené a že k 21.1.2002 urobil žalovaný s dlžníkom žalobcu (spoločnosťou BETASED s.r.o.) právny úkon - uzavrel zmluvu o prevode obchodného podielu spoločnosti BETASED s.r.o. v spoločnosti MPS TT s.r.o., kde žalovaný bol nadobúdateľ obchodného podielu za cenu 1.200.000 Sk. Nebolo sporným ani to, že žalovaný bol 21.1.2002 konateľom v spoločnosti BETASED s.r.o., a teda išlo o právny úkon v zmysle § 42 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a členom jeho štatutárneho orgánu - konateľom, ktorým je žalovaný. Žalobca podal žalobu 13.1.2003, teda v lehote troch rokov od uzavretia zmluvy o prevode obchodného podielu dňa 21.1.2002. Žalobca podal žalobu voči žalovanému, teda osobe, s ktorou bol namietaný právny úkon dlžníka uskutočnený, a teda ktorá mala mať v súlade s § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka z odporovateľného úkonu prospech. Sám dlžník, ktorý urobil odporovateľný právny úkon, ako vyplýva z právnej úpravy, nie je pasívne legitimovaný v spore o odporovateľnosť, a teda žalobca podal žalobu voči pasívne vecne legitimovanému subjektu.
10. Spornou otázkou v konaní zostala otázka, či namietaným právnym úkonom (zmluvou o prevode obchodného podielu z 21.1.2002) bol žalobca ako veriteľ ukrátený a či bola zaplatená kúpna cena 1.200.000 Sk.
11. Z faktúry č. 0200244 vystavenej na sumu 1.200.000 Sk za predaj obchodného podielu dňa 10.6.2002, založenej v spise vo fotokópii vyplýva, že kúpnu cenu 1.200.000 Sk má v hotovosti uhradiť O. A. spoločnosti Betased s.r.o.
12. Z príjmového pokladničného dokladu PP0200262, založeného v spise vo fotokópii vyplýva, že Betased s.r.o. - v likvidácii prijala od O. A. dňa 13.6.2002 celkom 1.200.000 Sk.
13. Žalovaný sa dňa 15.1.2015 vyjadril, že nedisponuje originálom faktúry ani príjmového pokladničného dokladu a z dôvodu, že od ich vystavenia uplynula doba 13 rokov, nevedel sa ani vyjadriť, kde by sa originály mohli nachádzať. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4MCdo/9/2005, v zmysle ktorého nie je rozhodujúce pri spôsobilosti listiny byť dôkazným prostriedkom, či ide o originál, jej odpis alebo fotokópiu. Aj fotokópia je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom.
14. Súd sa prečítaním oboznámil s oboma týmito listinnými dôkazmi.
15. Z vyjadrenia svedkyne V. C. vypočutej na pojednávaní dňa 26.11.2007 vyplýva, že pracovala asi štyri roky ako účtovníčka v spoločnosti Betased s.r.o. až do jej zániku. Pamätala si ako spoločnosť predávala obchodný podiel žalovanému v roku 2002. Osobne preberala peniaze vo výške 1.200.000 Sk od žalovaného. Priniesol ich v hotovosti, svedkyňa dala peniaze do poklade a o prevzatí sumy vystavila doklad PP0200262, kde ako účel platby poznamenala úhradu faktúry č. 0200244. Účtovníčka v dobe výpovede na súde pracovala vo firme MPS TT s.r.o. Dňa 8.1.2007 žalovaný požiadal svedkyňu, aby v archíve v počítači našla príjmový doklad a keď ho otvorila a znova zatvorila, dostal sa tam dátum 8.1.2007
- zúčtoval. Keby tento úkon urobila dnes, tak by tam bol dnešný dátum. Svedkyňa sa ďalej vyjadrila, že uvedená suma bola použitá pre potreby firmy, na uhrádzanie faktúr, výplatu miezd a podobne.
16. Z kúpnej zmluvy zo dňa 24.3.2009 uzavretej medzi spoločnosťou MPS TT s.r.o., zastúpenej konateľom O. A. ako predávajúcim a spoločnosťou ALAS SLOVAKIA s.r.o., zastúpenej konateľom Ing. Jánom Foltýnom ako kupujúcim vyplýva, že predávajúci predáva kupujúcemu spornú nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX za kúpnu cenu 1.143.032,58 eur.
17. Žalobca sa pridržiaval doterajších písomných a ústnych vyjadrení a považoval žalobu za dôvodnú.
18. Žalovaný vypočutý ako strana sporu na pojednávaní uviedol, že nárok v žalobe po úprave petitu v roku 2012 pred odvolacím súdom pozostáva z dvoch častí. Jedna časť hovorí o požiadavke peňažného plnenia vo výške 133.955,26 eur z titulu peňažnej náhrady podľa § 42 písm. b) ods. 4 Občianskeho zákonníka. Voči tomuto nároku vzniesol námietku premlčania, lebo v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka sa nárok premlčí, ak sa nevykonal v dobe ustanovenej zákonom a v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba trojročná a plynie od doby, kedy bolo možné právo vykonať prvý raz. Mal za to, že pokiaľ bol právny úkon vykonaný 21.1.2002, bolo možné právo uplatniť dňom 21.1.2002, teda premlčacia doba uplynula dňom 21.1.2005. Nárok na peňažné plnenie bol zo strany žalobcu uplatnený až v roku 2012. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/41/2012, v zmysle ktorého pokiaľ navrhovateľ nevhodnou voľbou prostriedku ochrany svojich práv, t.j. žalobou na určenie a následnou zmenou žaloby na plnenie vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie vznesenie námietky premlčania odporcom, uplatnenie námietky premlčania odporcom nie je v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka druhej časti petitu, v ktorej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu prevodu obchodného podielu, poukázal na to, že podmienkou na úspešné uplatnenie určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu a jeho definície, poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. III ÚS 294/2011, v zmysle ktorého naliehavý právny záujem sa prejavuje v tom, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Mal za to, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a na skutočnosť, že takéto premlčané právo nie je možné žalobcovi priznať, nie je ani preukázaný naliehavý právny záujem na určení odporovateľnosti právneho úkonu. S prihliadnutím na uvedené navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/241/2008, v zmysle ktorého ak súd dospeje k záveru, že určovacia žaloba nie je v dôsledku nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým prostriedkom ochrany práva, zamietne ju bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Žiadal, aby sa v súlade s citovaným rozsudkom súd prednostne zaoberal otázkou procesnou, pretože pokiaľ sa nepreukáže
naliehavý právny záujem zo strany žalobcu, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nie je potrebné vykonať dokazovanie ohľadom hmotnoprávnej stránky veci.
19. Žalobca sa vyjadril, že naliehavý právny záujem je jednoznačne daný už minimálne len s poukazom na to, že žalobca je nositeľom vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorá nebola uspokojená z dôvodu namietaného kvalifikovateľného zmenšenia majetku dlžníka, žaloba bola podaná včas a voči pasívne legitimovanej osobe. Mal za to, že je potrebné zistiť čisto obchodné imanie spoločnosti MPS TT ku dňu prevodu obchodného podielu (21.1.2002) a treba predložiť originály listinných dôkazov, teda faktúry a príjmového dokladu.
20. Súd nariadil vo veci ďalšie znalecké dokazovanie a z obsahu posledného znaleckého posudku č. 07/2016 vypracovaného znaleckou organizáciou CORPORA a.s., zistil, že vyrovnávací podiel spoločnosti BETASED, s.r.o. na čistom obchodnom imaní spoločnosti MPS TT, s.r.o. bol v čase uskutočnenia právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 21.1.2002 vo výške 1.119.012,40 Sk. Hodnota obchodného podielu spoločnosti BETASED, s.r.o. v spoločnosti MPS TT, s.r.o. bola k dátumu uzavretia zmluvy o jeho prevode 21.1.2002 vo výške 1.200.000 Sk. Podiel spoločnosti BETASED, s.r.o. na čistom obchodnom imaní spoločnosti MPS TT, s.r.o. predstavuje 97,56% na čistom obchodnom imaní, čo v hodnotovom vyjadrení predstavuje 1.119.012,40 Sk. Pri transformácii obchodného podielu spoločnosti BETASED, s.r.o. v spoločnosti MPS TT, s.r.o. na finančné prostriedky (ak boli zaplatené), nedošlo k zhoršeniu možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky (č.l. 730, 737 znaleckého posudku), došlo len k preúčtovaniu majetku z dlhodobého do krátkodobého, k premene nepeňažného majetku na finančný majetok v rovnakej hodnote. Čisté obchodné imanie spoločnosti MPS TT, s.r.o. bolo v čase uskutočnenia prevodu obchodného podielu vo výške 1.229.000 Sk. Otázka, či došlo k zaplateniu ceny za obchodný podiel zo strany žalovaného je právna otázka, no v znaleckom posudku sa uvádza, že nemožno s určitosťou tvrdiť, ani vyvrátiť, či sa tak stalo.
21. Žalobca poukázal na názor odvolacieho súdu, že rozhodujúce nie je v akej sume sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ale akú skutočnú hodnotu predstavuje obchodný podiel spoločníka. Žalobca mal za to, že posledný znalecký posudok vo veci znaleckej organizácie CORPORA, a.s. vypracoval zaujatý znalec. Mal za to, že znalecká organizácia pri vyhotovovaní tohto znaleckého posudku nepostupovala korektne a zároveň sú tu závažné pochybnosti o správnosti záverov a to z dôvodu, že napriek tomu, že znalecká organizácia v obsahu posudku uvádza niektoré údaje, tieto nie je možné z prílohovej časti verifikovať, nakoľko nie sú jej súčasťou. Mal za to, že znalecká organizácia pri posudzovaní skutočnej hodnoty podielu nevychádzala z vtedy platného znenia obchodného zákonníka, platného v čase vzniku spoločnosti MPS TT s.r.o., kedy dlžník žalobcu nepeňažný vklad vložil. Poukázal na to, že v znaleckom posudku nie je uvedené akú konkrétnu metódu určenia všeobecnej hodnoty majetku v zmysle vyhlášky č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku organizácia použila. Znalecká organizácia uviedla v znaleckom posudku, že sa prikláňa k posudku T.. C. a že s ním súhlasí, avšak v ďalšom uviedla tvrdenia, ktoré tento súhlas negujú, a tým robia zodpovedanie otázky č. 2 a 3 nedostatočné a zmätočné. K otázke č. 6, ktorá sa týka hodnovernosti dokladov o zaplatení kúpnej ceny v obsahu znaleckého posudku na strane 22 uviedla znalecká organizácia určité stanovisko, ktoré však v závere znaleckého posudku v zodpovedaní otázky č. 6 vyvoláva ďalšie pochybnosti o nezaujatosti znaleckej organizácie, nakoľko tieto dve časti znaleckého posudku nie sú rovnaké. Na námietku zaujatosti znalca žalobcom sa však v konaní neprihliadalo, lebo spočívala v postupe znalca v konaní a bola podaná oneskorene. Súd pritom podľa požiadavky žalobcu znalca ustanovil z iného okresu ako trnavského.
22. Pokiaľ ide o doklady predložené žalovaným ohľadom zaplatenia kúpnej ceny, tieto doklady žalobca od začiatku spochybňoval ako nevieryhodné doklady, pričom žalobca súdu riadne uviedol argumentáciu, ktorú do obsahu znaleckého posudku prevzala aj znalecká organizácia Corpora a.s., napriek tomu otázku č. 6 zodpovedala zmätočne, resp. ju podľa názoru žalobcu ani nezodpovedala. Doklady, ktoré sa v spise nachádzajú neboli vyhotovené v čase, kedy malo dôjsť k zaplateniu kúpnej ceny, a teda nie je preukázané, že táto kúpna cena bola zaplatená. Žalobca napriek tomu, že disponoval judikovanými pohľadávkami, po vstupe spoločnosti dlžníka do likvidácie, tieto aj riadne prihlásil, hoci z obsahu spisu je zrejmé, že tieto pohľadávky žalobcu neboli v rozpore so skutočnosťou a v rozpore so zákonnom zahrnuté do zoznamu majetku likvidovanej spoločnosti a až následne počas výsluchu likvidátora spoločnosti v tomto konaní tento uznal, že pohľadávky boli riadne prihlásené. Napriek tomu, že žalovaný tvrdí, že v
hotovosti zaplatil 13.6.2002 do pokladne spoločnosti Betased s.r.o. sumu 1.200.000 Sk, táto nebola ani čiastočne použitá na úhradu záväzkov dlžníka a podľa vyjadrenia účtovníčky spoločnosti sa spotrebovala na bežné výdavky. Znalecká organizácia uvádza, že vychádzala z účtovnej závierky spoločnosti MPS TT s.r.o. ku dňu 31.12.2001, takáto účtovná závierka však podľa vedomostí žalobcu nie je súčasťou súdneho spisu. Znalecká organizácia uvádzala, že vychádzala z hlavnej knihy spoločnosti Betased s.r.o., avšak ani táto nie je súčasťou prílohovej časti posudku a počas súdneho konania bola do spisu v roku 2008 založená iba časť hlavnej knihy za obdobie od 1.5.2002 do 30.6.2002, avšak tento dokument bol vytlačený dňa 3.10.2008 ako hlavná kniha Betased s.r.o. v likvidácii a teda tento doklad vzhľadom k tomu, že sa v tom čase už 5 rokov viedol súdny spor nie je možné považovať za vierohodný dokument o zaplatení kúpnej ceny. Žalobca tvrdil, že dlžník žalobcu, ktorý bol v čase uskutočnenia úkonu, zmluvy o prevode obchodného podielu, majoritným spoločníkom spoločnosti MPS TT s.r.o., uzavrel túto zmluvu za cenových podmienok neprimerane nízkych a nezodpovedajúcich skutočnej hodnote prevádzaného podielu a navyše takto dohodnutú kúpnu cenu ani nezaplatil. Zotrval na tvrdeniach, že zmenou majetku spoločnosti na likvidné prostriedky, keď navyše nebolo preukázané, že tieto boli zaplatené, dlžník zmaril čo i len čiastočné uspokojenie peňažných nárokov žalobcu a iných veriteľov. Poukázal na to, že všetky znalecké posudky, ktoré v tomto konaní boli doposiaľ predložené sú dôkazmi, ktoré súd hodnotí individuálne, ani jeden nie je nadriadený inému.
23. Žalovaný nesúhlasil s právnym názorom žalobcu. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.1.2003 domáhal určenia, že právny úkon dlžníka Betased spol. s r.o., a to zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 21.1.2002 uzatvorená medzi spoločnosťou Betased ako prevodcom a žalovaným ako nadobúdateľom, je právne neúčinná. Až na pojednávaní na krajskom súde v roku 2012 pred odvolacím súdom navrhol zmenu návrhu rozšírením o vyslovenie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu vo výške 133.955,26 eur. Čo sa týka prvej časti petitu žalovaný zopakoval, že v zmysle § 42 písm. a) OZ odporovateľným úkonom je úkon, ktorý dlžník urobil tak, že ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. V danom prípade sa jednalo o prevod obchodného podielu. Pokiaľ by k prevodu obchodného podielu nedošlo, mal by sa žalobca právo domáhať svojej pohľadávky formou exekúcie na obchodný podiel. V zmysle § 113b zákona č. 233/1995 Zb. doručením exekučného príkazu zaniká účasť povinného v obchodnej spoločnosti. Nadväzne v zmysle ods. 7 cit. zákona v takom prípade je obchodná spoločnosť povinná poukázať peňažné prostriedky zodpovedajúce vyrovnávaciemu podielu v rozsahu vymáhanej pohľadávky. Z uvedeného dôvodu za zásadné považoval určenie hodnoty vyrovnávacieho podielu. Pre stanovenie výšky vyrovnávacieho podielu boli v konaní vypracované tri znalecké posudky, pričom z posudku T.. Z. C. č. 1/2012 a znaleckého posudku znaleckej organizácie Corpora č. 7/2016 vyplýva zhodný záver, že napadnutým právnym úkonom neprišlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku žalovaného, pričom výška vyrovnávacieho podielu bola stanovená zhodne vo výške odplaty, ktorá za prevod obchodného podielu bola uhradená. V danom prípade nie je možné hovoriť o neúčinnosti právneho úkonu. Podľa názoru žalovaného na posudok znalca T.. Z. nie je možné prihliadať, pretože bolo preukázané, že v tomto posudku T.. Z. vychádzal z právneho predpisu, ktorý v čase vykonania napadnutého právneho úkonu neplatil. Taktiež žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že kúpna cena nebola zaplatená. Dôkazným prostriedkom v súdnych konaniach môže byť aj fotokópia listiny a vzhľadom na to, že žalovaný originálom nedisponuje, nemohol ho do spisu predložiť. Poukázal znova na vznesenú námietku premlčania a nedostatok naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
24. Žalobca spochybňoval listinu založenú na č.l. 127 spisu, označenú ako príjmový pokladničný doklad PP0200262, ktorý bol vyhotovený 13.6.2002 a to z nasledovných dôvodov: ako prijímajúca organizácia je uvedená Betased s.r.o. v likvidácii, pričom dňa 13.6.2002 Betased v likvidácii nebol, v označení osoby od ktorej mala byť suma prijatá sú identifikačné údaje žalovaného, ktorý je tam označený ako podnikateľ, pričom obchodný podiel kupoval ako fyzická osoba, navyše je tam uvedené pri jeho mene IČ DPH, ktoré sa používa až od 1.5.2004, dátum zaúčtovania tohto účtovného dokladu je uvedený 8.1.2007, to znamená, že táto listina nie je a ani nemôže byť vieryhodným dokladom o zaplatení kúpnej ceny.
25. Čo sa týka spochybňovania príjmového pokladničného dokladu, jeho spochybňovanie považoval žalovaný za účelové, nakoľko v spise sa nachádza výpoveď účtovníčky, ktorá podrobne vysvetlila, prečo a z akého dôvodu sú na neskôr vytlačenom pokladničnom doklade nezrovnalosti. Podľa názoru žalovaného však otázka, či odplata za prevod obchodného podielu bola alebo nebola zaplatená je z hľadiska posúdenia odporovateľnosti právneho úkonu absolútne irelevantná. Dôležitá je otázka porovnania hodnoty vyrovnávacieho podielu a odplaty za prevod obchodného podielu, nakoľko aj pokiaľ
by odplata nebola zaplatená, bola by táto suma v pozícii pohľadávky dlžníka - spoločnosti Betased s.r.o. voči nadobúdateľovi obchodného podielu - žalovanému.
26. V záverečnej reči sa žalobca v plnom rozsahu pridržiaval doterajších prednesov a je názoru, že sú splnené podmienky na to, aby súd určil napadnutý právny úkon za právne neúčinný a aby rozhodol tak ako požadoval v petite žaloby pripustenej rozhodnutím Krajského súdu v Trnave dňa 20.2.2012.
27. Žalovaný taktiež zotrval na názore, že vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie je preukázané, že napadnutý právny úkon nie je odporovateľným právnym úkonom, nakoľko neukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
28. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
29. Podľa § 42 ods. 4 písm. a) OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom.
30. Podľa § 42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
31. Podľa § 42b ods. 4 OZ právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
32. O odporovateľný právny úkon ide len v prípade, že ním bol majetok dlžníka prevedený na tretiu osobu bez zodpovedajúceho protiplnenia; v opačnom prípade o odporovateľne prevedený majetok nejde. Pokiaľ teda právny úkon dlžníka nemal za následok zmenšenie jeho majetku, lebo za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty obdržal ich obvyklú cenu, alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada, nemôže dôjsť ku skráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Z toho vyplýva, že o odporovateľný právny úkon môže ísť len vtedy (pri splnení ďalších podmienok), ak za prevedený majetok nebola dlžníkovi poskytnutá zodpovedajúca náhrada.
33. Odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou (podľa § 80 písm. c) O.s.p.), preto žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení (porovnaj rozhodnutie NSSR sp.zn. 2MCdo 19/2008). Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (v tomto prípade vyplýva priamo z § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka, preto ho nebolo treba preukazovať).
34. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z toho úkonu prospech. Nakoľko veriteľ doposiaľ s úspechom neodporoval právnemu úkonu (žalobca nebol v konaní úspešný), nemohla mu uplynúť lehota na uplatnenie náhrady voči tomu, kto mal z toho úkonu prospech. Podľa názoru súdu až právoplatnosťou úspešnej odporovacej žaloby začne plynúť premlčacia lehota na uplatnenie náhrady voči tomu, kto mal z toho úkonu prospech.
35. Judikáty, na ktoré poukazoval v súvislosti so skúmaním naliehavého právneho záujmu i premlčania žalovaný (3Cdo/41/2012, 3Cdo/241/2008 a IIUS/294/2011) sa nevzťahovali na veci, ktorých predmetom bola odporovacia žaloba, preto ich súd z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval sa aplikovateľné na tento prípad, a teda nebolo ani možné očakávať, že podľa nich bude rozhodnuté.
36. Z obsahu posledného znaleckého posudku vypracovaného pod č. 07/2016 znaleckou organizáciou CORPORA a.s., mal súd za preukázané, že vyrovnávací podiel spoločnosti BETASED, s.r.o. na čistom obchodnom imaní spoločnosti MPS TT, s.r.o. bol v čase uskutočnenia právneho úkonu - zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 21.1.2002 vo výške 1.119.012,40 Sk. Hodnota obchodného podielu spoločnosti BETASED, s.r.o. v spoločnosti MPS TT, s.r.o. bola k dátumu uzavretia zmluvy o jeho prevode 21.1.2002 vo výške 1.200.000 Sk. Podiel spoločnosti BETASED, s.r.o. na čistom obchodnom imaní spoločnosti MPS TT, s.r.o. predstavuje 97,56% na čistom obchodnom imaní, čo v hodnotovom vyjadrení predstavuje 1.119.012,40 Sk. Pri transformácii obchodného podielu spoločnosti BETASED, s.r.o. v spoločnosti MPS TT, s.r.o. na finančné prostriedky nedošlo k zhoršeniu možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, došlo len k preúčtovaniu majetku z dlhodobého do krátkodobého, k premene nepeňažného majetku na finančný majetok v rovnakej hodnote. Čisté obchodné imanie spoločnosti MPS TT, s.r.o. bolo v čase uskutočnenia prevodu obchodného podielu vo výške 1.229.000 Sk. Otázka, či došlo k zaplateniu ceny za obchodný podiel zo strany žalovaného je právna otázka, no v znaleckom posudku sa uvádza, že nemožno s určitosťou tvrdiť, ani vyvrátiť, či sa tak stalo.
37. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že zmluvou o prevode obchodného podielu dlžník žalobcu neznížil svoj majetok, len premenil časť majetku (obchodný podiel v MPS TT s.r.o.) na financie v rovnakej hodnote. Keby ho nepremenil, alebo premenil v nižšej hodnote, vtedy by došlo k jeho zmenšeniu. Obchodný podiel v hodnote 1.200.000 Sk dlžník žalobcu previedol za plnú výšku svojho vkladu, ktorá suma bola aj spoločnosti Betased s.r.o. vyplatená. K ukráteniu žalobcu teda nedošlo, preto súd žalobu opätovne zamietol. Vychádzal pritom zo záverov posledného znaleckého posudku znaleckej organizácie CORPORA a.s., ktorý potvrdil závery prvého posudku T.. Z. C., O.. a z fotokópie faktúry i pokladničného dokladu potvrdenými výpoveďou svedkyne V. C., ktorá si pamätala ako účtovníčka firmy Betased s.r.o. jednak prevzatie sumy 1.200.000 Sk v hotovosti od žalovaného a taktiež aj vystavenie pokladničného dokladu, že suma 1.200.000 Sk bola žalovaným zaplatená.
38. Súd sa stotožnil s obranou žalovaného, v ktorej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo/9/2005 (judikát ZSP č. 59/2008), podľa ktorého pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo jej odpis alebo fotokópiu. Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Žalovaný predložil fotokópiu faktúry z dôvodu, že túto dodatočne vytlačil zo svojho systému, keď s odstupom času, ktorý uplynul od jej vyhotovenia, už nedisponoval jej originálom ani nevedel kde sa nachádza, čo je pochopiteľné.
39. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).
40. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).
41. Vzhľadom na úplný úspech žalovaného v spore súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania voči protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
42. Štát má voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov znalečného, ktoré bolo v konaní priznané i zo štátnych finančných prostriedkov ustanoveným znalcom za vypracovanie znaleckých posudkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.