Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-507-2015.pdf
PDF · 79.39 KB
Case nature
Area
Subarea
44C/507/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III. v Bratislave, v spore žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Bratislava, Prešovská 48, IČO: 35 850 370, v zastúpení: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, AK v Bratislave, Michalská 9, proti žalovaným: 1/ P. F., A.. XX.XX.XXXX, W. P., N. XX, štátny občan SR, 2/ X. F., A.. XX.XX.XXXX, W. W., Q. XX, štátny občan SR, o zaplatenie 56,82 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaným 1/ a 2/ súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.07.2015 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia 56,82 Eur istiny s príslušenstvom a to titulom bezdôvodného obohatenia.
2. Na základe podania žalobcu zo dňa 04.09.2015 súd uznesením č. k. 44C 507/2015 - 51 zo dňa 12.10.2015 konanie v časti o zaplatenie istiny 56,82 Eur zastavil a zároveň pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5,95 Eur a trovy konania. Zároveň uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia. Súd tak rozhodol na základe tvrdenia žalobcu, že žalovaní 1/ a 2/ dňa 11.08.2015, t.j. po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu na súd uhradili celú sumu istiny vo výške 56,82 Eur. Úroky z omeškania zo zaplatených súm do dňa úhrady vyčíslil žalobca na sumu 5,95 Eur ( vo výške 8,5 % ročne zo sumy 13,02 Eur od 01.08.2013 až do 11.08.2015, ktoré predstavujú sumu 2,24 Eur; vo výške 8,25 % ročne zo sumy 14,60 Eur od 02.05.2014 až do 11.08.2015, ktoré predstavujú sumu 1,54 Eur; vo výške 8,25 % ročne zo sumy 14,60 Eur od 27.05.2014 až do 11.08.2015, ktoré predstavujú sumu 1,46 Eur; vo výške 8,15 % ročne zo sumy 14,60 Eur od 02.09.2014 až do 11.08.2015, ktoré predstavujú sumu 0,71 Eur ). Žalobca naďalej trval na návrhu v časti o zaplatenie 5,95 Eur a na zaplatení trov konania. 3. Na základe odvolania žalovaného 1/ Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 7Co 255/2016 -80 zo dňa 28.10.2016 v napadnutom výroku, ktorým bola žalovaným 1/ a 2/ uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 89,96 Eur zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. V odôvodnení uviedol, že je faktom, že žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 04.09.2015 zobral žalobu v časti istiny vo výške 56,82 Eur späť, žiadal konanie v tejto časti zastaviť z dôvodu, že dňa 11.08.2015, t. j. po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu na súd žalovaný uhradil celú sumu istiny vo výške 56,82 Eur. Uvedenú skutkovú okolnosť však nijakým spôsobom nepreukázal a súd prvej inštancie ho v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania v zastavenej časti žaloby na podanie listinného dôkazu potrebného k posúdeniu procesného zavinenia strany sporu na čiastočnom zastavení konania nevyzval. Odvolací súd dal súdu prvej inštancie
na zváženie možnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania po zastavení časti žaloby až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
4. Podľa § 297 písm. b) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-Eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
6. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, keď ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-Eur súd nenariadil pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že po čiastočnom zastavení konania v časti o zaplatenie istiny vo výške 56,82 Eur zostal predmetom žaloby už len žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,95 Eur, ktorý žalobca špecifikoval a vyčíslil nasledovne: vo výške 8,5 % ročne zo sumy 13,02 Eur od 01.08.2013 až do 11.08.2015, t.j. 2,24 Eur; vo výške 8,25 % ročne zo sumy 14,60 Eur od 02.05.2014 až do 11.08.2015, t.j. 1,54 Eur; vo výške 8,25 % ročne zo sumy 14,60 Eur od 27.05.2014 až do 11.08.2015, t.j. 1,46 Eur; vo výške 8,15 % ročne zo sumy 14,60 Eur od 02.09.2014 až do 11.08.2015, t.j. 0,71 Eur.
8. Na základe záverov z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Co 255/2016 -80 zo dňa 28.10.2016 súd vyzval na žalobcu, aby dôkazne preukázal skutočnosť, že žalovaní uhradili istinu 56,82 Eur po podaní žaloby na súd. Predmetná výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 12.12.2016. Žalobca na výzvu súdu nereagoval.
9. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len O.z. ), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
10. Podľa § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
12. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Nemožno uložiť dôkazné bremeno za tvrdenia, ktoré urobila druhá strana. Dôkazné bremeno je procesnou zodpovednosťou strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.
13. V tomto konaní žalobca napriek výzve súdu dôkazne nepreukázal skutočnosť, kedy žalovaní uhradili žalovanú istinu a z uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu, ktorý si uplatnil na úrok z omeškania zo žalovanej istiny a vyčíslil ho do dňa tvrdenej úhrady t. j. do 11.08.2015 zamietol.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
1. O náhrade trov konania v časti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý vyčíslil na sumu 5,95 Eur súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa, ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal úspešným žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko súd žalobu žalobcu zamietol. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. O náhrade trov konania v časti vo vzťahu k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby v časti istiny, v ktorej bolo uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 44C 507/2015 - 51 zo dňa 12.10.2015 zrušené a vrátené na ďalšie konanie, súd rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. K zastaveniu konania došlo pre správanie žalobcu, ktorý žalobu zaoberal späť v časti istiny, pričom svoje tvrdenie, že žalovaní istinu uhradili až po podaní žaloby dôkazne nepreukázal. Súd má preto za to, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca. Na základe uvedeného súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.