Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_56Er-132-2012.pdf
PDF · 76.48 KB
Case nature
Subarea
56Er/132/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: TRANS GROUP SLOVAKIA, s.r.o., Trenčianska 30, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 547, o vymoženie uloženej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn.: 56Er/132/2012 a u súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára, pod spis. zn.: EX 9082/2011, zastavuje. II. Súd oprávnenému a povinnému nepriznáva náhradu trov konania. III. Súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi, Exekútorský úrad so sídlom Vazovova 9, 811 07 Bratislava, sa priznávajú trovy exekúcie vo výške 52,58 €, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.12.2011 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spoločne s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 06.12.2011 a s exekučným titulom. Súd po preskúmaní uvedených písomností poveril dňa 01.02.2012 súdneho exekútora vykonaním exekúcie v predmetnej exekučnej veci (č. poverenia: 5102 109644).
2. Súdny exekútor podal na súd dňa 12.10.2016 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že na základe vykonaných šetrení zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
3. Oprávnený vo svojom stanovisku zo dňa 13.02.2017 so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súhlasil.
4. Tunajší súd lustráciou obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I., zo dňa 06.10.2016, sp. zn. 33CbR/436/2014, bol povinný zrušený bez likvidácie a ku dňu 14.02.2017 ex offo vymazaný z obchodného registra. Registrový súd v súvislosti s konaním o zrušenie spoločnosti bez likvidácie šetrením zistil, že predmetná spoločnosť je nemajetná.
5. V zmysle § 68 ods. 9 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie.
6. Najvyšší súd SR už opakovane judikoval (napr. spis. zn. 3 M Cdo 10/2011), že v prípade, ak dôjde k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie a následne jej vymazaniu z Obchodného registra, je potrebné zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného.
7. Vzhľadom na uvedené súd s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
8. Keďže žiadnemu z účastníkov nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, súd rozhodol o trovách konania v súlade s § 256 Civilného sporového poriadku (a contrario) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
12. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
13. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z., vyhlášky č. 141/2008 Z.z. a vyhlášky č. 569/2008 (ďalej len vyhláška), účinnou od 1.1.2009, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
14. Pokiaľ ide o paušálnu odmenu, táto sa podľa § 15 ods. 1 vyhlášky priznáva za taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti.
15. V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 36,52 €, za tieto úkony:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie ....................................................................3,32 €,
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie....................................................................3,32 €,
- doručenie príkazu na začatie exekúcie............................................................................3,32 €,
- doručenie exekučného príkazu........................................................................................3,32 €,
- ďalšie zisťovanie majetku povinného 7x.......................................................................23,24 €, Spolu 11 x 3,32 € 36,52 €
16. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
17. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu vzniká exekútorovi iba vtedy, ak boli účelne vynaložené a vznikli v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
18. V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za:
- telekomunikačné výdavky 2,00 €
- poštovné 5,30 €
Spolu 7,30 €
19. Súdny exekútor si v časti hotových výdavkov uplatnil poštovné vo výške 7,45 €. Po preštudovaní exekučného spisu súd zistil, že v pripojenom spise sa nachádzajú tri vrátené obálky (2x Upovedomenie o začatí exekúcie povinnému a 1x žiadosť o poskytnutie súčinnosti povinnému), za ktoré súd priznal náhradu vo výške 4,30 €. V časti uplatňovaného poštovného, t.j. 2,15 € (1,00 € za konečné vyúčtovanie ex. konania oprávnenému a 1,15 € za konečné vyúčtovanie ex. konania povinnému), súd jeho náhradu nepriznal, nakoľko pri rozhodovaní o trovách exekúcie, súd rozhoduje o výdavkoch, ktoré súdny exekútor už skutočne vynaložil v súvislosti s exekučnou činnosťou a posudzuje ich účelnosť a hospodárnosť, čo pri výdavkoch do budúcna nie je možné. Za náklady spojené s vrátením poverenia na vykonanie exekúcie, priznal súd náhradu vo výške 1,00 €.
20. Súdny exekútor si uplatnil náhrady 2,00 € za spotrebný materiál. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Na základe uvedeného súd súdnemu exekútorovi v tejto časti náhrady nepriznal.
21. V súvislosti s archiváciou si súdny exekútor uplatnil náhrady vo výške 2,00 €. Súd súdnemu exekútorovi túto náhradu nepriznal, nakoľko archivácia nie je exekučnou činnosťou, za ktorú patrí exekútorovi odmena podľa § 196 Exekučného poriadku. V zmysle § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Medzi tieto je potrebné zaradiť aj archiváciu, ktorá sama o sebe nie je exekučnou činnosťou, no keďže je to však výdavok, ktorý exekútorovi v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti môže vzniknúť, je tento výdavok zahrnutý vo výške samotnej odmeny súdneho exekútora.
22. Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle § 196 EP o túto daň vo výške 20%, t.j. o 8,76 €, a teda mu patrí 52,58 €.
23. Z uvedeného vyplýva, že trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku predstavujú spolu 52,58 €, ktoré podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaplatí súdnemu exekútorovi oprávnený.
24. Na základe uvedeného, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. a II tohto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.