Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/12/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobkyne: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v M., G. XX, právne zastúpenej: JUDr. Rastislav Cestický, advokát so sídlom v Košice, Palackého 1, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, tá so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.01.2021 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 06.02.2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) v ten istý deň sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X (správne má byť č. XXX XXX XXXX X - pozn. súdu) zo dňa 28.01.2021 a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Žiadala tiež priznať plnú náhradu trov konania.

administratívne konanie

2. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.01.2021 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ako prvostupňový správny orgán) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.10.2020, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o odňatí invalidného dôchodku žalobkyni od 12.12.2020.

3. Správny orgán prvého stupňa odňal žalobkyni invalidný dôchodok s poukazom na ustanovenia a a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení alebo zákon o SP). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 02.10.2020 už žalobkyňa nie je invalidná podľa zákona o SP, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35 %. Na základe uvedeného žalobkyňa nespĺňala jednu z podmienok nároku na invalidný dôchodok, podmienku invalidity, a preto jej bol nárok na invalidný dôchodok odňatý. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s odňatím invalidného dôchodku a s posúdením jej zdravotného stavu, nakoľko jej zdravotné problémy stále pretrvávajú. V odvolaní poukázala na jej

konkrétne zdravotné problémy. Namietala, že posudkový lekár sociálneho poistenia nezohľadnil vo svojom odbornom posudku jej ďalšiu diagnózu, vestibulárnu poruchu, na ktorú stále trpí. Ďalej namietala, že jej zhoršujúci sa zdravotný stav ju obmedzuje a nie je schopná zaradiť sa do pracovnej činnosti. Žiadala o prehodnotenie zániku jej invalidného dôchodku, a taktiež o zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, vzhľadom na jej zdravotný stav.

4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na základe žalobkyňou podaného odvolania, bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 24.11.2020, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku a taktiež zotrval na doterajšom stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35 %, a vzhľadom na to, že odvolaniu nevyhovel v plnom rozsahu, predložil spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti, na základe dostupnej dokumentácie dňa 19.01.2021 so záverom, že žalobkyňa s učňovským vzdelaním, toho času nezamestnaná, uznaná invalidnou od roku 2015 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, a to 35 % pre bolesti v krčnej oblasti chrbtice s navýšením o 10 % pre výrazné vertígo (závraty) polyetiologicky podmienené. V júli 2015 bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení, kde realizované MR vyšetrenie krčnej chrbtice dokumentovalo vyklenutia medzistavcových platničiek, postoj II, III s titubáciami (kolísanie trupu v stoji) doľava. Neurochirurg v roku 2015 odporučil konzervatívny postup. Bola vyšetrená ORL lekárom pre poruchu vestibulárnej funkcie. Doporučené boli ďalšie odborné vyšetrenia. V rámci kontrolnej lekárskej prehliadky stanovenej na september 2016, bola žalobkyňa uznaná naďalej invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, a to 35 % pre bolesti v krčnej oblasti chrbtice s navýšením o 10 %, najmä s prihliadnutím na zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu v liečbe psychiatrom. Závraty boli dominantne podmienené ochorením chrbtice. Pri opakovanej lekárskej prehliadke určenej na november 2019, boli toho času zhodnotené všetky doložené odborné vyšetrenia z roku 2018, 2019, 2020. Žalobkyňa pokračovala v liečbe u neurológa pre bolesti v krčnej oblasti chrbtice na podklade degeneratívnych zmien so stredne ťažkou poruchou dynamiky krčnej chrbtice. Neurológom zhodnotené závrativé stavy, sú podmienené zlým postavením krčnej chrbtice v kombinácii s fobickou zložkou. V objektívnom neurologickom náleze sú prítomné obmedzené rotácie šije o 1/3 pohybu, chôdza je bez paretických prejavov (bez porúch hybnosti), stoj dlhodobo v odborných neurologických nálezoch je v norme, bez titubácií. MR mozgu je bez patologického nálezu. Ultrasonografickým vyšetrením extrakraniálneho úseku mozgových ciev boli zistené len nezávažné aterosklerotické zmeny. V novembri 2018 mala žalobkyňa neurológom, pre závraty, navrhnutú hospitalizáciu na neurologickom oddelení. Hospitalizovaná nebola. Pri ďalšom kontrolnom vyšetrení v júni 2019 uviedla, že nevedela o hospitalizácii. Doporučené bolo aj ENG vyšetrenie, ktoré taktiež neabsolvovala. Novo doložené kontrolné neurologické vyšetrenia zrealizované až po posúdení zdravotného stavu (v októbri 2020 a novembri 2020), dokumentujú v objektívnom klinickom náleze stoj II, III iba s občasnými titubáciami, inak je nález identický s predchádzajúcimi vyšetreniami. Liečba bola žalobkyni upravená. Od roku 2015 žalobkyňa ORL vyšetrenie neabsolvovala, až na žiadosť Sociálnej poisťovne. V januári 2019 bola vyšetrená infektológom pre pozitivitu protilátok proti boréliam, bola jej doporučená hospitalizácia za účelom lumbálnej punkcie, ktorá nebola realizovaná. V apríli 2019 absolvovala reumatologickú kontrolu bez klinických znakov zápalového reumatologického ochorenia. V roku 2017 a 2018 už žalobkyňa neabsolvovala, neužívala žiadnu liečbu. Vyšetrená bola opäť jednorazovo až v novembri 2019, po výzve za účelom opätovného zhodnotenia zdravotného stavu. Stav bol uzavretý ako zmiešaná úzkostná a depresívna porucha. Odvtedy je opäť neliečená, v odvolaní uvádza, že liečba jej stav zhoršovala a invalidnou nebola uznaná pre psychické ochorenie.

5. Žalovaný pokračoval, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím bolesť v krčnej oblasti chrbtice na podklade degeneratívnych zmien, ktorú posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach, podľa prílohy č. 4 k zákonu o SP, zaraďuje do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b/ - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervíkokraníálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia, blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia. Zdravotný stav žalobkyne už

neodôvodňuje navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, nakoľko žalobkyňa na psychiatrické kontroly nechodila, nie je v pravidelnej liečbe psychiatra. Stabilometrické vyšetrenie je bez poruchy stability pri stabilnej aj pohyblivej podložke. Doporučené vyšetrenia, ako aj hospitalizácie, neabsolvovala, pričom pri posúdení zdravotného stavu sa zohľadňuje vyčerpanie všetkých možností dostupnej liečby v klinickom stave došlo k zlepšeniu hlavne pri hodnotení postoja, ktorý je dlhodobo v norme, bez významnejších titubácií.

6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v odvolacom konaní žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok, a preto odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

súdne konanie

7. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.01.2021 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Žiadala tiež priznať náhradu trov konania.

8. V správnej žalobe žalobkyňa uviedla, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch. Konštatovala, že jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím je chronicky polytopný vertebrogénny algický syndróm na podklade degeneratívnych zmien zaradený do kap. 15, odd. E, položka 3 písmeno b/ podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35 %. Od roku 2015, kedy bola uznaná invalidnou s navýšením o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, sa nič nezmenilo, vestibulárna porucha naďalej pretrváva. Jej zdravotný stav sa od augusta 2020 ešte zhoršil, nie je schopná nie len chodiť, ale ani vykonávať bežné činnosti, čo ju obmedzuje v každodennom živote, a ako samoživiteľka rodiny, nie je schopná zamestnať sa ani na polovičný úväzok pri takomto zdravotnom stave. Pravidelné absolvovanie psychiatrických kontrol alebo pravidelná liečba na psychiatrii nie je rozhodujúca podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, keďže takáto liečba jej zdravotný stav zhoršuje, a to s poukazom na samotnú diagnózu, a to zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu, kde denne užíva napr. liek Lexaurin, čo samo o sebe spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. S týmto sa žalovaný vo svojom rozhodnutí náležite nevysporiadal, opiera sa len o abstraktnú úvahu, pričom nezobral do úvahy ani to, že žalobkyňa je vedená v ambulancii Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice už od roku 2006, jej stav je prakticky od začiatku v nepriaznivom priebehu, pričom je odkázaná na doprovod. Uzavrela, že výsledky a závery posudkových lekárov, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie, je v príčinnej súvislosti s nedostatočným zistením skutkového stavu.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe reagoval na konkrétne žalobné námietky. Konštatoval, že na základe odborného lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, zdravotný stav žalobkyne už neodôvodňuje navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, nakoľko žalobkyňa na psychiatrické kontroly nechodí a nie je v pravidelnej liečbe psychiatra. Stabilometrícké vyšetrenie je bez poruchy stability pri stabilnej aj pohyblivej podložke. Odporučené vyšetrenia, ako aj hospitalizácie, neabsolvovala, pričom pri posúdení zdravotného stavu sa zohľadňuje vyčerpanie všetkých možností dostupnej liečby. V klinickom stave došlo k zlepšeniu hlavne pri hodnotení postoja, ktorý je dlhodobo v norme, bez významnejších titubácií. K námietke žalobkyne, že žalovaná sa vo svojom rozhodnutí nezaoberala tým, že žalobkyňa je vedená v ambulancii Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice už od roku 2006, žalovaný uviedol, že povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce počas odvolacieho konania treba doložiť v rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia. Vzhľadom na to, že lekárske záznamy z ambulancie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice od roku 2006 neboli pripojené v odvolacom konaní a podľa , pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, z čoho vyplýva, že na lekárske záznamy ohľadom vedenia žalobkyne v ambulancii Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice už od roku 2006, nie je možné prihliadať. Zároveň žalovaný uviedol, že aktuálne lekárske správy z vyšetrení v ambulanciách Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice boli pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne zohľadnené.

10. Žalovaný v závere konštatoval, že subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotný stav zodpovedá zvýšenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pričom medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

11. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo žalobkyni doručené dňa 25.05.2021. Žalobkyňa však súdu repliku nedoručila.

názor správneho súdu

12. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami (ďalej aj ) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa a nasl. , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ) vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

13. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako správny orgán prvého stupňa, vydala dňa 16.10.2020 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 70 a § 112 ods. 2 a 6 zákona o sociálnom poistení odňala žalobkyni invalidný dôchodok, a to vzhľadom na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice. Z pripojených administratívnych spisov je zrejme, že výrokom odborného posudku o invalidite zo dňa 02.10.2020 už žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti žalobkyni vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na hodnote 35 %. Na základe žalobkyňou podaného odvolania proti tomuto rozhodnutiu bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 24.11.2020, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach teda vychádzajúc z celej zdravotnej dokumentácie zhodnotil (posudok zo dňa 19.01.2021) zhodne s predchádzajúcimi posudkami, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola u žalobkyni stanovená na hodnote 35 %.

14. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.01.2021, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ako prvostupňový správny orgán) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.10.2020, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o odňatí invalidného dôchodku žalobkyne.

15. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

16. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

17. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

18. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca

s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

20. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.

21. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

22. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

23. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

24. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

25. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

26. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

27. Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

28. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený predovšetkým invaliditou žiadateľa, teda stavom, kedy tento pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti osoby s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

29. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala toho, aby bola i naďalej uznaná za invalidnú, teda konštatovania miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

30. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach potvrdil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je chronický polytopný vertebrogénny algický syndróm na podklade degeneratívnych zmien, ktorý zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degenerativne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b/ - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, z percentuálneho rozpätia od 20 % do 35 %. Iné zdravotné ochorenia žalobkyne, chronická nestabilita pri chôdzi, najskôr vertigo cervikálne pri zlom postavení C chrbtice a fóbické vertigo, cervikobrachiálny syndróm obojstranne, tetánia, zmiešaní úzkostná a depresívna porucha, nie sú posudkovo závažné, preto nie je dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného teda vyplýva, že aj podľa posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zdravotný stav žalobkyne preto v súčasnosti nepodmieňuje uznanie invalidity.

31. Posudkoví lekári pobočky ako i ústredia Sociálnej poisťovne vo svojich odborných lekárskych posudkoch podľa názoru súdu zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobkyne vychádzajúc z aktuálnych objektívnych odborných lekárskych nálezov, pričom zhodne vyhodnotili, že ani pre uvedené rozhodujúce zdravotné postihnutie ako ani pre iné pridružené zdravotné postihnutie, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyni nedosahuje viac ako 40 %, v dôsledku čoho žalobkyňa nie je podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidná.

32. Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňom, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správnych rozhodnutí a postupu správnych orgánov posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia a žalovaný svoje zistenie presvedčivo odôvodní, niet dôvodu, aby sa súd

zaoberal námietkami žalobkyne, ktoré sú jeho subjektívnym presvedčením a na základe ktorých žalobkyňa považuje rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné.

33. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Preto pokiaľ žalobkyňa hodnotila svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu, nakoľko takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

34. Navyše pokiaľ žalobkyňa sama nepredloží dôkazy, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov ako i závery odborných vyšetrení (napr. neurologické, ORL, psychiatrické, či iné), ktoré boli podkladom pre posudzovanie jej invalidity, súd tiež nemôže považovať odborné posudky posudkových lekárov za zaujaté, neodborné či nesprávne, a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalobkyňa sa hospitalizácie či kontrolných vyšetrení ani nezúčastnila.

35. Posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

36. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybovať a v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili, resp. nabúrali posudkové závery v preskúmavanej právnej veci.

37. S poukazom na uvedené považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

38. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa nemala vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyni spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.